Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného ADVOKÁTSKOU

KANCELÁRIOU JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4 T

36/2018 z 10. januára 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn.

z 10. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie špecializovaného súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 23. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené

trestné stíhanie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

a iné. Sťažovateľ listom z 8. januára 2019 podal námietku

zaujatosti podľa proti senátu špecializovaného súdu

4 T v zložení: predseda senátu JUDr. Igor Králik a členovia senátu JUDr. Oldřich Kozlík

a JUDr. Peter Pulman, LL.M. Podanú námietku zaujatosti odôvodnil sťažovateľ na hlavnom

pojednávaní 10. januára 2019 tým, že „8. januára 2019 počas hlavného pojednávania

v čase približne 13.30 hod. predseda senátu vyhlásil hodinovú prestávku, následkom čoho si

účastníci konania začali baliť svoje osobné veci a poberať sa zo súdnej siene, pričom

v tomto okamihu k senátu osobne pristúpil prokurátor a začali spolu viesť súkromný

rozhovor, počas ktorého padali rôzne priateľské gestá a úsmevy. Po skončení tohto

pomerne krátkeho súkromného rozhovoru predseda senátu dal okamžite pokyn zavolať späť

účastníkov konania a miesto už vyhlásenej prestávky, nariadil odročenie hlavného

pojednávania.“. Z tohto uskutočneného rozhovoru podľa sťažovateľa vyplýva,

že „prokurátor okrem iného ovplyvnil senát a zariadil sebe vhodnú výhodu, vo forme

odročenia hlavného pojednávania“. Na základe opísanej situácie sťažovateľ usudzuje,

že medzi prokurátorom a senátom je určitý nadštandardný vzťah, čo zároveň vzbudzuje

dôvodné pochybnosti o objektívnej nezaujatosti sudcov senátu 4 T špecializovaného súdu.

4. V ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a uvádza, že prístup uplatnený najvyšším súdom

pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky zaujatosti vyžadujúci preukázanie vzťahu

odôvodňujúceho zaujatosť konajúcich sudcov je možné hodnotiť ako „neprimerane prísny,

rozporný so zásadami uplatňovanými v otázke posudzovania nestrannosti sudcov

a okolnostiach prípadu ako ústavne neakceptovateľný“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

špecializovaného súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie

špecializovaného súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur a náhradu trov konania vo výške

415,51 eur.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. S účinnosťou od 1. marca 2019

upravuje konanie pred ústavným súdom o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde), ktorým bol nahradený zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Podľa a ak nie je ďalej ustanovené inak,

použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019. Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením

špecializovaného súdu

9. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a ochranu základných práv

a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

10. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

11. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd, a podľa ods. 3 tohto zákona ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto

je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis

mutandis , ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť (porov. , ).

13. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľa v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať

o napadnutom uznesení špecializovaného súdu, keďže sťažnosť predstavuje účinný opravný

prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

špecializovaného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu

14. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol

arbitrárne o jeho námietke zaujatosti, v tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že trestné

konanie je od svojho začiatku až do konca proces, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní a súdov naprávať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv

a slobôd označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené

v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť

neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je

okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov

činných v trestnom konaní a súdov). Ústavný súd tak zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je

vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí

(, , ). Základné právo na súdnu ochranu je

totiž „výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,

či napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (, , ,

).

15. Ak v trestnej veci sťažovateľa budú rozhodovať sudcovia špecializovaného súdu,

ktorí mali byť podľa objektívneho posúdenia ich pomeru k veci alebo k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom z ďalšej účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčení, potom sa

jeho ústavná sťažnosť javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi

sa môže sťažovateľ domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti meritórnemu

rozhodnutiu špecializovaného súdu, resp. dovolania proti meritórnemu rozhodnutiu

najvyššieho súdu. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to odvolací súd, resp. dovolací

súd, ktorý je povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa.

16. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania

vyčerpať všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy,

ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi (čo zatiaľ sťažovateľ

v prebiehajúcom trestnom konaní nevyužil, pozn.).

17. Sťažovateľ o týchto zákonných možnostiach ochrany svojich práv bol

podrobnejšie poučený aj v konaní o jeho ústavnej sťažnosti (pozri uznesenie sp. zn.

z 20. júla 2019, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi

5. septembra 2019, pozn.), v ktorom ústavný súd tiež posúdil obdobnú ústavnú sťažnosť

sťažovateľa ako neprípustnú.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako neprípustnú podľa .

19. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších

uplatnených nárokoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu