Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 178/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátskou kanceláriou

BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Bizoň, LL.M., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -335

z 28. septembra 2018 a návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Nitre

č. k. -335 z 28. septembra 2018 a uznesenia Okresného súdu Nitra č. k.

-344 z 12. júla 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k.

-335 z 28. septembra 2018 a uznesenia Okresného súdu Nitra č. k.

-344 z 12. júla 2019 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

(ďalej len „“), základného práva podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -335 z 28. septembra

2018. Dňa 3. decembra 2019 doručila sťažovateľka ústavnému súdu návrh na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj na neho nadväzujúceho

uznesenia Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -344

z 12. júla 2019.

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľka sa

žalobou podanou okresnému súdu domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou

v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti (pozemku) v katastrálnom území v okrese

. Sťažovateľka uvádza, že žalobu podala po tom, čo žalovaná spoločnosť

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Žehrianska 3, Bratislava (ďalej aj „Poľnohospodárska Pôda

s. r. o.“ alebo „žalovaná“), ľstivým konaním a v hrubom rozpore s dobrými mravmi

zneužila jej neskúsenosť a dôverčivosť na účely získania neoprávneného majetkového

prospechu. Dňa 19. júna 2015 sťažovateľku telefonicky kontaktoval zástupca žalovanej

s ponukou na kúpu jej pozemku. Sťažovateľka najprv ponuku odmietla, neskôr však po

opakovanom naliehaní a sofistikovanom nátlaku s predajom súhlasila, a to za kúpnu cenu vo

2

výške 790 €, teda 0,45 €/m. Zástupca žalovanej mal sťažovateľku presviedčať, že jej

pozemok nemá žiadnu hodnotu, ide o obyčajnú ornú pôdu a nikto jej za ňu neponúkne viac.

Vzhľadom na to, že je ženou vo vyššom veku a vidina prilepšenia bola pre ňu lákavá,

takémuto nátlaku zo strany Poľnohospodárskej Pôdy s. r. o. sťažovateľka napokon podľahla

a 26. júna 2015 podpísala u notárky JUDr. Mesárošovej, kde ju zástupca žalovanej odviezol

svojím motorovým vozidlom, vopred vypracovanú kúpnu zmluvu. Rozhodnutím Okresného

úradu Nitra (ďalej aj „okresný úrad“) č. V 5235/15 z 24. júla 2015 bol povolený vklad

vlastníckeho práva Poľnohospodárskej Pôdy s. r. o. k pozemku. Po povolení vkladu

do katastra nehnuteľností sa sťažovateľka dozvedela, že spoločnosť MH Invest, s. r. o.,

začala vykupovať viaceré pozemky vrátane toho sťažovateľkinho na účely výstavby

strategického parku Jaguar Land Rover. Spoločnosť si tak uplatňovala zákonné predkupné

právo k pozemkom, ktoré štátu vzniklo 8. júla 2015 na základe uznesenia vlády Slovenskej

republiky č. 401/2015 o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii

na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Za predaj pozemku

2

ponúkala spoločnosť MH Invest, s. r. o., kúpnu cenu vo výške 15 €/m, teda celkovo sumu

26 310 €. O tom, že jej pozemok spadal pod strategický park Jaguar Land Rover,

sťažovateľka v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou nemala žiadnu vedomosť

a zástupca žalovanej ju pred uzatvorením kúpnej zmluvy vyslovene uisťoval a presviedčal,

že sa na jej pozemku nebude nič stavať a pozemok bude Poľnohospodárska Pôda s. r. o.

využívať výhradne na poľnohospodárske účely. Sťažovateľka sa preto na okresnom súde

domáhala určenia vlastníctva nehnuteľnosti z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy.

4. Dňa 12. októbra 2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len

„prokurátorka“) protest proti rozhodnutiu č. V 5235/15 z 24. júla 2015 o povolení vkladu

vlastníckeho práva Poľnohospodárskej Pôdy s. r. o. k pozemku z dôvodu, že kúpnou

zmluvou došlo k porušeniu zákonného predkupného práva štátu k pozemku. Na základe

uvedeného protestu vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutie

č. -8 z 2. novembra 2015, ktorým vyhovel protestu prokurátorky a zrušil svoje

rozhodnutie o povolení vkladu. Rozhodnutím č. -4/To z 27. januára 2016

potvrdil nadriadený správny orgán rozhodnutie okresného úradu z dôvodu, že kúpnu

zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon.

5. S ohľadom na to, že sťažovateľka sa tým domohla žalobou uplatneného nároku,

vzala 7. septembra 2016 žalobu v celom rozsahu spať. Ak by sa sťažovateľka

v katastrálnom konaní nedomohla svojich práv, resp. ak by nedošlo k už uvedeným

právnym skutočnostiam, žalobu by späť nevzala a jej nárok by musel súd prerokovať

a následne o ňom aj meritórne rozhodnúť.

6. Okresný súd uznesením č. k. -211 z 13. septembra 2016 konanie

zastavil a s poukazom na už uvedené sťažovateľke priznal právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Proti výroku o trovách konania podala spoločnosť Poľnohospodárska

Pôda s. r. o. odvolanie, v dôsledku čoho vydal okresný súd uznesenie č. k. 18 C 497/2015-

275 z 20. júna 2017, ktorým sťažovateľke opätovne priznal právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Aj proti tomuto rozhodnutiu podala Poľnohospodárska Pôda s. r. o.

odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. -304 z 29. júla 2017 zmenil tak,

že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie zrušil

ústavný súd nálezom č. k. -38 z 2. mája 2018 a vrátil vec na nové

rozhodnutie. Krajský súd opätovne rozhodol o náhrade trov konania tak, že tentokrát priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanej. Toto rozhodnutie je predmetom

ústavnej sťažnosti.

7. Napriek tomu, že ústavný súd nálezom sp. zn. vytkol krajskému

súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, krajský súd

sa pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania neupriamil na odstránenie tohto

nedostatku svojho pôvodného rozhodnutia, ale sa v celom rozsahu odchýlil od svojho

pôvodne zastávaného právneho záveru. Krajský súd uviedol, že „... nezastáva svoj pôvodne

zaujatý názor v tom smere, že náhrada konania by mala byť v danom prípade rozhodovaná

za použitia ustanovenia , ale že by mala byť posudzovaná vzhľadom na

preukazovanie inštitútu procesného zavinenia na zastavení daného konania v zmysle § 256

ods. 1 “. Opodstatnenosť uvádzanej zmeny právneho záveru krajského súdu pritom

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva.

8. Za protiústavný považuje sťažovateľka názor krajského súdu, podľa ktorého

„pri samotnom posudzovaní procesného zavinenia v súvislosti so zastavením konania

vo veci samej, nie je možné prihliadať ani na potenciálnu úspešnosť žalobkyne v ňom

iniciovanom konaní z hľadiska hmotného práva“ a žalovaná „nenesie žiadnu vinu na tom,

že došlo k porušeniu žalobkyňou tvrdeného predkupného práva štátu.“. Rozhodnutie súdu,

ktorým Poľnohospodárska Pôda s. r. o. nebude znášať zodpovednosť za to, že spôsobila

vznik súdneho konania, vo forme povinnosti znášať náhradu trov konania, považuje

sťažovateľka za neprimeraný druh procesného trestu za to, že sa spolu s ďalšími 79 staršími

ľuďmi „nechala oklamať orientovanou, ziskuchtivou skupinou úžerníkov a podvodníkov“

informovaných o budúcom zámere štátu kúpiť, resp. vyvlastniť predmetné pozemky

na účely významnej strategickej investície. Rozhodnutie priznávajúce sťažovateľke

za daných okolností procesné zavinenie za zastavenie konania je podľa jej názoru v rozpore

s princípom elementárnej spravodlivosti a tiež so zásadou ex iniuria ius non oritur.

9. Krajský súd sťažovateľke totiž pripočítal za vinu to, že orgán ochrany práva

(prokurátorka) si splnil svoju ústavnú povinnosť a odstránil porušenie zákonnosti,

ku ktorému uzatvorením absolútne neplatnej kúpnej zmluvy došlo. Takýto právny záver

krajského súdu považuje za protiústavný a na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na nález

ústavného súdu sp. zn. zo 17. augusta 2016. Tam ústavný súd vyslovil

záver, že „[ú]častník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá

stratia musí brániť svoje práva v súdnom konaní zásadne ponesie sankciu v podobe

povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti. Bolo by

v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, pokiaľ by civilný proces

neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry účastníka spôsobené len tým, že bol

nútený dôvodne hájiť svoje práva.“. V náleze sp. zn. z 2. septembra 2009

zas ústavný súd konštatoval, že „[v] sa zaručuje základné právo na

súdnu a inú ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä

v určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené

reálnym obsahom ( v spojení s ). Prístup k súdnej a inej

právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má, alebo nemá vytvorené

ekonomické predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho

procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov

konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva

na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to. aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje

základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia

trov konania.“.

10. Ustanovenie (ďalej len „“) preto

treba vykladať tak, že zastavenie konania procesne zavinila Poľnohospodárska Pôda s. r. o.

Procesná vina spočíva v prehre Poľnohospodárskej Pôdy s. r. o. v konaní o predbežnej

otázke, v dôsledku ktorej sa spor vedený na okresnom súde stal bezúčelným, a preto

sťažovateľka musela vziať žalobu späť.

11. Nepriznanie práva na náhradu trov konania, ktoré sťažovateľke reálne vznikli

na účely súdnej ochrany jej práv pred skupinou špekulantov, a povinnosť znášať neúčelné

trovy žalovanej majú na osobu sťažovateľky neprimerane tvrdý dopad okrem iného

aj z toho dôvodu, že je žena vo vyššom veku a jej jediný zdroj príjmu tvorí starobný

dôchodok. Vychádzajúc z hodnoty pozemku vo výške 26 502,94 € určenej podľa

znaleckého posudku č. 191/2015 z 13. júla 2015 vypracovaného na účely vyvlastnenia,

predstavovala tarifná odmena advokáta za 1 úkon právnej služby sumu 414,94 € bez dane

z pridanej hodnoty a režijného paušálu. Celková výška trov konania, ktoré sťažovateľka

v konaní sp. zn. vynaložila na ochranu svojich práv a právom chránených

záujmov, predstavuje sumu 3 347,55 €.

12. Dňa 3. decembra 2019 doručila sťažovateľka ústavnému súdu návrh na odloženie

vykonateľnosti napadnutého uznesenia, ktorým bola žalovanej priznaná náhrada trov

konania v celom rozsahu, a tiež uznesenia okresného súdu č. k. -344

z 12. júla 2019, ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu

trov konania vo výške 1 301,40 € na účet jej právneho zástupcu. Uvedené uznesenie vydané

vyšším súdnym úradníkom nadobudlo právoplatnosť po tom, čo okresný súd uznesením

č. k. -387 z 21. októbra 2019 zamietol sťažnosť sťažovateľky proti nemu.

13. Sťažovateľka návrh na odklad vykonateľnosti odôvodnila tým, že existuje

judikatúra ústavného súdu v rovnakých či totožných veciach, v ktorých ústavný súd

rozhodol o porušení základných práv a slobôd obdobným postupom krajského súdu.

Konkrétne ide o nález sp. zn. z 30. októbra 2019, v ktorom ústavný súd

uviedol: „... [e]xistenciu takého objektívneho dôvodu (protest prokurátora) nie je možné

pripísať na ťarchu sťažovateľa - žalobcu a na tomto základe urobiť záver o tom, že

správanie žalovaného nepodmienilo späťvzatie žaloby, o čom svedčí aj výsledok v konaní

o proteste prokurátora (neplatnosť kúpnej zmluvy), o ktorom mal krajský súd vedomosť.“

Podobne v náleze sp. zn. z 20. augusta 2019 ústavný súd konštatoval:

„[k] spävzatiu žaloby viedli objektívne dôvody – protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka

a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana

vlastníckeho práva sťažovateľky, čím odpadol predmet žaloby.“ V prípade, že po uhradení

trov sťažovateľkou dôjde k zrušeniu rozhodnutia ústavným súdom, hrozí, že žalovaná

nebude schopná vrátiť uhradenú sumu, keďže podľa výkazov sprístupnených

na internetovom portáli <www.finstat.sk> nevykázala za roky 2015 – 2018 žiaden zisk,

čo znamená, že je možné tvrdiť, že nedisponuje žiadnymi aktívami.

14. Keďže sťažovateľka je osoba vyššieho veku, ktorá žije len zo starobného

dôchodku, ktorého výška ani nepokrýva všetky jej výdavky (tie je nútená vynakladať

predovšetkým na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov), uhradenie náhrady trov

konania žalovanej by nepriaznivo ovplyvnilo jej finančnú situáciu. Následky pre ňu budú

o to vážnejšie, že jej práva budú poškodené v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu,

ktorý je v zmysle zákona povinný jej práva chrániť a rozhodovať striktne v súlade

so zákonom, predovšetkým pri takých závažných zásahoch do práv, akým je vyvlastnenie

vlastníckeho práva. Verejný záujem v tomto prípade spočíva predovšetkým v tom,

aby nedošlo k nezvratnému porušeniu práv sťažovateľky ako žalobkyne v konaní vedenom

na okresnom súde pod vplyvom nezákonného súdneho rozhodnutia.

15. S ohľadom na už uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej v bode 1 uvedených práv, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a priznal

jej náhradu trov právneho zastúpenia. Zároveň žiada, aby ústavný súd do rozhodnutia

vo veci samej odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a tiež na neho

nadväzujúceho uznesenia okresného súdu.

II.

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd

nevyhovel žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu,

ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

21. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

22. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o

ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či bola podaná vo forme ustanovenej § 40

a či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené a

4, a a ďalšie procesné podmienky vyplývajúce z

.

23. Keďže ústavný súd nezistil formálne ani obsahové nedostatky v zákonom

predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie a otázku opodstatnenosti

tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, podľa § 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.

III.

24. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež navrhla, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a na neho nadväzujúceho uznesenia

okresného súdu.

25. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

26. Podľa odklad vykonateľnosti zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne

o ich skoršom zrušení.

27. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti

označených rozhodnutí a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na odloženie ich

vykonateľnosti, keďže sťažovateľke hrozí v dôsledku výkonu rozhodnutí s ohľadom na jej

finančnú situáciu závažná ujma a odložením vykonateľnosti nebude ohrozený žiaden

verejný záujem.

28. Pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu vzal

ústavný súd do úvahy vzájomnú podmienenosť uznesenia o nároku na náhradu trov konania

( ) a uznesenia o výške náhrady trov konania ( ). V prípade

zrušenia rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok na náhradu trov konania, stráca

opodstatnenie aj nadväzujúce rozhodnutie o výške trov, keďže tým dôjde k spochybneniu

existencie samotného nároku na náhradu trov konania. S ohľadom na princíp právnej istoty

preto ústavný súd pristúpil tiež k odloženiu vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, ktoré

sa stalo právoplatným 5. novembra 2019, na základe ktorého je sťažovateľka povinná

uhradiť žalovanej trovy konania vo vyčíslenej výške. V opačnom prípade by nastala

z hľadiska právnej istoty nežiaduca situácia, keď by dočasne (do rozhodnutia vo veci samej)

stratilo vykonateľnosť rozhodnutie zakladajúce nárok žalovanej na náhradu trov konania

a zároveň by bolo vykonateľné rozhodnutie, ktoré ukladá sťažovateľke povinnosť plniť

v prospech žalovanej.

29. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu