Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 537/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Oľgou Šompľakovou, Námestie slobody 19, Humenné,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné

č. k. -16 z 11. júna 2019 v spojení s uznesením povereného príslušníka

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného

inšpektorátu pod ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 z 26. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné

(ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -16 z 11. júna 2019 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry“) v spojení s uznesením povereného

príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, Okresného dopravného

inšpektorátu (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pod ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 z 26. marca

2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného riaditeľstva“).

2. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného

riaditeľstva ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 z 11. decembra 2018 bolo podľa § 199 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“). Trestné stíhanie vo veci bolo začaté v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej

účastníčkou a poškodenou stranou bola sťažovateľka. Skrátené vyšetrovanie v predmetnej

veci bolo ukončené napadnutým rozhodnutím okresného riaditeľstva, ktorým bolo trestné

stíhanie vo veci podľa postúpené na prejednanie

priestupku, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale

o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke podľa § 22 ods. 1 písm. g)

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. Okresná prokuratúra napadnutým rozhodnutím zamietla sťažovateľkou podanú

sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu okresného riaditeľstva podľa § 193 ods. 1 písm. c)

. Predmetné právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní

sťažovateľka v ďalšom napadla svojím podaním zo 17. júna 2019 označeným ako žiadosť

o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní vrátane

postupu policajta a prokurátora, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, a o preskúmanie

postupu prokurátora v priebehu trestného konania doručeným Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky. Krajská prokuratúra v Prešove svojím listom zo 4. júla 2019 písomne

vyrozumela sťažovateľku o tom, že príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky

č. 6/2017 z 12. mája 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadosti o preskúmanie

zákonnosti v trestnom konaní bol zrušený a taktiež že podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) podanie sťažovateľky nie je podnetom na postup podľa zákona

o prokuratúre. Zároveň bola sťažovateľka vyrozumená, že podľa § 31 ods. 5 zákona

o prokuratúre nie je možné domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného

v trestnom konaní a ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní

vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania podľa . V ostatnom podala sťažovateľka

sťažnosť ústavnému súdu.

4. Meritum argumentácie sťažovateľky je založené na jej nesúhlase s výsledkom

trestného konania vedeného v súvislosti s udalosťou dopravnej nehody, ktorej bola

účastníčkou a poškodenou. Sťažovateľka je toho názoru, že súdny znalec, ktorý bol

do konania pribratý pre účely posúdenia jej zranení, nemal oprávnenie na posudzovanie

neurologických ťažkostí, ktoré utrpela. Sťažovateľka k tomuto tvrdí: „... znalecký posudok,

na základe ktorého bola táto trestná vec postúpená na priestupkové konanie, nie je

zákonným dôkazným prostriedkom. Bol vypracovaný znalcom, ktorý nemá oprávnenie

na vykonávanie znaleckej činnosti zodpovedajúcej zraneniam sťažovateľky. Je nezákonný

aj s poukazom na cit. ust. a preto nelegitímny na posúdenie zranenia

sťažovateľky v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou.“ V dôsledku uvedeného

„Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Humennom

ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 zo dňa 26.03.2019, ktorým bola podľa § 214 ods. 1 Trestného

poriadku táto trestná vec postúpená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Humennom, Okresný dopravný inšpektorát v Humennom na prejednanie priestupku

podľa o priestupkoch odôvodnené znaleckým

posudkom č. 20/2019 zo dňa 10.03.2019 vypracovaným znalcom

je nezákonné.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného

inšpektorátu v Humennom ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 zo dňa 26.03.2019 a uznesením

Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. - 16 zo dňa 11.06.2019 porušené

bolo.

Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu

v Humennom ČVS: ORP-108/DI-HE-2018 zo dňa 26.03.2019 a uznesenie Okresnej

prokuratúry Humenné sp. zn. - 16 zo dňa 11.06.2019 sa zrušujú a vec sa

vracia na ďalšie konanie Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresnému dopravnému inšpektorátu

v Humennom.

Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 346,26 eur... “

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa napadnutým rozhodnutím okresného riaditeľstva

14. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (, , , ,

, ).

16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie

okresného riaditeľstva bolo predmetom prieskumu okresnou prokuratúrou, ktorá

aj napadnutým rozhodnutím podľa zamietla

sťažovateľkou podanú sťažnosť. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného

porušenia označeného základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu

podľa napadnutým rozhodnutím okresného riaditeľstva je teda

podstatné, že existoval „iný orgán verejnej moci“, na ktorý poukazuje .

To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného

porušenia práva na inú právnu ochranu podľa napadnutým rozhodnutím

okresného riaditeľstva. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný súd

danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu [ ].

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

podľa napadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry

18. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ).

19. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej

moci, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, a iné).

20. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

21. Z relevantnej časti napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry vyplýva:

„Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie, dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať

dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti podozrivému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom

konaní je povinný vykonať dokazovanie v rozsahu zabezpečujúcom zistenie skutkového

stavu veci bez dôvodných pochybností, teda bez takých pochybností, ktoré majú za následok

to, že rozhodujúci orgán v konečnom dôsledku nemôže nadobudnúť vnútorné presvedčenie

o správnosti a zákonnosti prijímaného rozhodnutia.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia

dôkazy zistené zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností, prípadne jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená možnosť ľubovôle zo strany

orgánov činných v trestnom konaní, pretože rozhodnutie musí byť založené na logickom

úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia dôkazov, získaných a vykonaných

zákonným spôsobom.

Z pohľadu právnej teórie je trestný čin definovaný komplexom objektívnych

a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu konkrétneho trestného

činu.

Zhromaždené dôkazy vo vyšetrovacom spise skutkovo a právne náležite vyhodnotil

poverený príslušník PZ, pričom s odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotožňujem v plnom

rozsahu, pričom rozhodnutie povereného príslušníka PZ o postúpení veci OR PZ,

Okresnému dopravnému inšpektorátu v Humennom na prejednanie priestupku o

bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke podľa

Zb. o priestupkoch považujem za zákonné.

Je nepochybné, že vodička porušila jednotlivé ustanovenia

v znení neskorších predpisov tak, ako sú uvádzané v odôvodnení

uznesenia povereného príslušníka o postúpení veci na prejednanie priestupku.“

22. Z napadnutého rozhodnutia okresného riaditeľstva v podstatnom vyplýva:

«Na základe vykonaného skráteného vyšetrovania, na základe dokumentácie

dopravnej nehody, výpovedí svedkov, , ,

, zápisu o dychových skúškach, výpisu z evidenčnej karty vodiča, no hlavne

na základe znaleckých posudkov z odboru doprava cestná a zdravotníctvo, bolo preukázané,

že dopravnú nehodu zavinila vodička a to tak, že dňa 18.10.2018

o 15:20 h viedla vozidlo po ul. , označenej ako vedľajšia

cesta, smerom od ul. , kde na križovatke s ul. nerešpektovala

dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde!“, bez zastavenia vošla do križovatky,

následkom čoho došlo k zrážke s vozidlom , ktoré po jednosmernej ulici

označenej ako hlavná cesta, viedla vodička , kde

vozidlo po zrážke zišlo mimo cestu a narazilo do betónového stĺpu

elektrického vedenia. Pri dopravnej nehode vodička, utrpela ľahké

zranenia s dobou liečenia cca 14 dní, vodička utrpela ľahké

zranenia s dobou liečenia 3-4 dni. Vodičky alkoholické nápoje požité nemali.

Vodička, , svojím konaním porušila ustanovenia § 3 ods. 1,

2 písm. b, § 4 ods. 1 písm. c, § 20 ods. 1, s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ Zákona NR

SR č. o cestnej premávke, čím zavinila dopravnú nehodu.

Podľa ustanovenia / o cestnej premávke, účastník

cestnej premávky

- ods. 1/je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

- ods. 2/je ďalej povinný

- písm. b/ poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného

zariadenia.

Podľa ustanovenia / o cestnej premávke,

je vodič povinný

- písm. c/ venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa ustanovenia / o cestnej premávke,

vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj

prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde”, je povinný dať prednosť v jazde

vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem

chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

V zmysle / o cestnej premávke, porušením

pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je:

- písm. c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne

dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda

na majetku.

Na základe uvedených skutočností bolo preukázané, že v danej veci sa nejedná

o trestný čin, ale že vodička, , svojím konaním porušila ustanovenia

§ 3 ods. 1, 2 písm. b, § 4 ods. 1 písm. c, § 20 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. c/ Zákona NR SR

č. o cestnej premávke, čím sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

v cestnej premávke podľa o priestupkoch,

preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.»

23. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry

(v spojení s dôvodmi vyplývajúcimi z napadnutého rozhodnutia okresného riaditeľstva)

ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra konala v medziach svojej právomoci

a v súlade s príslušnými ustanoveniami a ,

ktoré interpretovala a aplikovala v súlade s ich obsahom, jej úvahy sú logické, legitímne

a právne akceptovateľné. Jej postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný.

24. V rámci posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa pri trestnom čine

ublíženia na zdraví podľa a , ku ktorým došlo v súvislosti

s vedením motorového vozidla, je v rámci objektívneho zistenia skutkového stavu veci

( ) najrelevantnejším dôkazným prostriedkom znalecké

skúmanie, a to z odboru cestnej dopravy a odboru zdravotníctva, odvetvia

chirurgie/traumatológie. Svedecké výpovede majú v tomto ohľade len podpornú funkciu.

Úlohou znalca z odboru cestnej dopravy bolo posúdiť príčinu nehodového deja,

čo sa aj stalo a ako vinníčka dopravnej nehody bola označená , ktorá

v súvislosti s vedením motorového vozidla mala ako vodič motorového vozidla porušiť § 3

ods. 1, ods. 2 písm. b), a o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úlohou

znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie/traumatológie bolo posúdiť rozsah

zranení a určiť, čo bolo ich príčinou a ich príčinnú súvislosť s nehodovým dejom. Súdny

znalec vo svojom znaleckom posudku č. 20/2019 v jeho

posudkovej časti detailne a precízne, zohľadňujúc aj výpovede samotnej poškodenej,

a to v konfrontácii s lekárskymi správami, ozrejmil aj to, prečo sťažovateľka nemohla

utrpieť v súvislosti s dopravnou nehodou aj otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice

a taktiež vysvetlil, prečo mohla utrpieť, resp. utrpela pomliaždenie tváre vľavo ľahkého

stupňa. Na podklade identifikovaných zranení znalec určil aj dobu liečenia v trvaní 3 až 4

dní s tým, že zranenia si nevyžadovali žiadnu dobu práceneschopnosti. Z takto vykonaného

dokazovania orgány činné v trestnom konaní zistili absenciu objektívnej stránky trestného

činu v podobe následku, ktorý predpokladá skutková podstata prečinu podľa § 157

(teda ľahkú ujmu na zdraví s predpokladanou dobou liečenia najmenej

sedem dní) a vec z dôvodu tejto skutočnosti postúpili na prejednanie priestupku.

Vychádzajúc z (rovnako tak aj Trestného

poriadku) je akékoľvek poškodenie zdravia viazané kumulatívne aj na splnenie požiadavky

negatívneho ovplyvnenia obvyklého spôsobu života dotknutej osoby, pričom táto

skutočnosť nebola v predmetnej veci taktiež naplnená. Teda skutok bol aj v rámci

požiadaviek vyplývajúcich z a náležite

objasnený a orgány činné v trestnom konaní neopomenuli vykonať žiaden dôkazný

prostriedok na objasnenie skutkového deja potrebného pre konečné rozhodnutie.

25. V konfrontácii s námietkami sťažovateľky dožadujúcej sa ďalšieho znaleckého

skúmania, jej námietok spočívajúcich v spochybňovaní orgánmi činnými v trestnom konaní

vykonaného dokazovania, ako aj ňou priložených znaleckých posudkov z odboru ekonómie

a manažmentu, odvetvia kontrolingu a financií a lekárskych správ, ktorými sa snaží

poukázať na škodu, ktorú utrpela na majetku a zdraví, ústavný súd a priori poukazuje na to,

že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi

štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych

hmotných práv oznamovateľa trestného činu (, ).

26. V ďalšom ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej

podstate skutočností, na podklade ktorých bola alebo nebola vyvodená trestnoprávna

zodpovednosť určitej osobe, ani hodnotiť a „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať

ich primeranosť/dôvodnosť, resp. to, či sú/nie sú postačujúce na záver o trestnoprávnej

zodpovednosti. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti

je skúmať iba ústavne kautely postupu orgánov verejnej moci a z nich plynúce závery

vyjadrené v jednotlivých individuálnych právnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú

rámec ich ústavnej udržateľnosti. Ústavný súd teda nie je možné vnímať ako tzv. skutkový

súd, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.

27. Navyše, k sťažovateľkou navrhovanému znaleckému skúmaniu z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie je potrebné uviesť, že by bolo v okolnostiach danej veci

irelevantné, pretože úlohou tohto znalca by bolo posúdenie príčetnosti páchateľa

v nadväznosti na záver o jeho trestnoprávnej zodpovednosti, nie posudzovanie

neurologických zdravotných ťažkostí, na ktoré je oprávnený znalec z odboru zdravotníctva,

odvetvia neurológie. Pribratie znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie

do konania by bolo potrebné hlavne vtedy, ak by vinník dopravnej nehody bol pod vplyvom

návykovej látky, k čomu však v posudzovanom prípade nedošlo.

28. Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného

oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou

základného práva na inú právnu ochranu (, , ).

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu