Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 153/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 2, a v spojení s porušením práva

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. , základného

práva podľa postupom a uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 23. januára 2018 a základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. februára 2019 doručená sťažnosť , ,

(ďalej aj

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) v spojení

s porušením práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , základného práva podľa čl. 46

ods. 1 postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. januára 2018 a základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. novembra 2018 (ďalej aj

„napadnuté uznesenia“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou

od 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení

Mojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).

3. Z obsahu sťažnosti, no najmä z príloh, ktoré sťažovateľ dodatočne ústavnému súdu

doručil podaním z 15. marca 2019, vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Poprad sp. zn. z 10. augusta 2017 uznaný vinným zo zločinu krádeže

a z prečinu porušovania domovej slobody, keď sa nezisteným spôsobom vlámal do suterénu

rodinného domu v obci Spišské Bystré a ukradol alkohol, náradie, peňažnú hotovosť

a ďalšie predmety, čím spôsobil poškodenému škodu krádežou v hodnote 2 151,34 €

a škodu poškodením vetracieho okna v hodnote 30 €, pričom skutku sa dopustil, hoci bol

v posledných 24 mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca

sp. zn. z 23. augusta 2013 za prečin krádeže a prečin porušovania domovej

slobody.

Rozsudkom okresného súdu z 10. augusta 2017 bol sťažovateľovi uložený súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov a ďalšími výrokmi boli zrušené

predchádzajúce výroky v iných trestných veciach sťažovateľa o uložení súhrnných trestov

(Okresný súd Žiar nad Hronom sp. zn. a Okresný súd Čadca

sp. zn. ).

4. Sťažovateľ sa podaním z 21. augusta 2017 odvolal proti výroku o treste,

ktorý považoval za neprimeraný, napriek tomu, že sa práva odvolania vzdal, no tvrdil,

že bol nesprávne poučený a poučeniu neporozumel. Prostredníctvom obhajcu sa sťažovateľ

odvolal podaním z 25. augusta 2017 proti výroku o vine aj proti výroku o treste.

Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 23. januára 2018

odvolanie sťažovateľa zamietol podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže sťažovateľ

podal odvolanie, hoci sa ho predtým výslovne vzdal, teda nemal oprávnenie preskúmavať

správnosť akéhokoľvek výroku rozsudku.

5. O podanom dovolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd namietaným uznesením

sp. zn. z 27. novembra 2018 tak, že ho odmietol podľa § 382 písm. d)

, keďže sťažovateľ síce proti odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie,

ale predtým sa tohto práva výslovne vzdal a z toho dôvodu o ňom nemohlo a ani nebolo

meritórne rozhodnuté, teda nesplnil jednu z podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1

.

6. Vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že počas

hlavného pojednávania nesedel pri svojom ustanovenom obhajcovi, a teda nemal žiadnu

reálnu možnosť sa s obhajcom radiť a došlo k porušeniu jeho základného práva

na obhajobu. Zároveň namieta, že zo strany súdu došlo k účelovej manipulácii pri nahrávaní

zvukového záznamu hlavného pojednávania v takom rozsahu, že zápisnica nekorešponduje

so zvukovým záznamom. Sťažovateľ uvádza, že po prečítaní rozsudku nebol riadne

a dostatočne poučený o práve na odvolanie, preto sa ho vzdal, ale len v dôsledku tohto

nedostatočného poučenia a z dôvodu neefektívnej obhajoby zo strany obhajcu, keďže

opakovane nemal reálnu možnosť porady so svojím obhajcom. Sťažovateľ uvádza,

že z uvedených dôvodov je aj jeho vyhlásenie o vine podľa

potrebné považovať za dôkaz získaný nezákonným spôsobom. Trest uložený odsudzujúcim

rozsudkom okresného súdu považuje sťažovateľ za neprimerane prísny. Sťažovateľ ďalej

namieta aj ďalšie pochybenia okresného súdu, ktorých sa vo svojom postupe dopustil, ako

sú nedostatky zápisnice z hlavného pojednávania, ktorá nekorešponduje so zvukovým

záznamom, nedostatky pri podpisovaní zápisnice z hlavného pojednávania, okresný súd sa

nepresvedčil, či je obhajoba sťažovateľa v trestnom konaní účinná, a ignoroval požiadavky

sťažovateľa na poradu s obhajcom.

7. Krajský súd, ktorý v trestnej veci sťažovateľa rozhodoval ako súd odvolací, mal

podľa sťažovateľa porušiť oznamovaciu povinnosť súdu podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Trestného

poriadku a , keď nepodal podnet ministrovi spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len ,,minister spravodlivosti“) pre porušenie zákonov.

Najvyšší súd zas odmietnutím dovolania podľa

porušil a poprel základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej takto nálezom rozhodol:

„1. Postupom a konaním OS Poprad boli porušené základné práva a slobody

na spravodlivý súdny proces odsúdenému , podľa čl. 46 ods. 1

SR, (vety prvej) (ďalej len SR), podľa v spojení

aj s porušením práv Dohovoru podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c).

2. Postupom a uznesením Krajského súdu Prešov pod sp. zn.

z 23.01.2018, bolo porušené základné právo na súdnu ochranu podľa

SR, aj s porušením oznamovacej povinnosti súdu podľa ,, , aj

ods. 4 , nepodaním podnetu Ministrovi spravodlivosti pre porušenie zákonov...

3. Postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa

27. novembra 2018, odmietnutie dovolania podľa Dovolací súd

porušil a poprel základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.

4. Okresnému súdu Poprad – ukladá:

- aby vo veci znovu konal a rozhodol

- aby uhradil trovy právneho zastupovania pred Ústavným súdom tak, ako budú

priznané rozhodnutím Ústavného súdu SR.“

Sťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd v tomto konaní ustanovil advokáta.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) v čl. I až a až a až a a .

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

16. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

17. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spravodlivosti.

20. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu

má tieto minimálne práva:

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

21. Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo

podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne

vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť

alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

22. Podľa dovolanie z dôvodov uvedených v

podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon

nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania

uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu súdu

druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,

b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa osoba oprávnená podať dovolanie proti

niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže podať dovolanie aj preto, že taký výrok

nebol urobený.

23. Podľa ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán

o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania, je povinný

oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie

obnovy konania v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej

bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu,

ak taký návrh nepodá sám.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu, práva na osobnú slobodu, práva na obhajobu a spravodlivé súdne

konanie v konaní pred okresným súdom, kde podľa vlastných tvrdení z dôvodu neefektívnej

obhajoby a na základe nesprávneho poučenia zo strany konajúceho súdu poskytol svoje

vyhlásenie o vine a vzdal sa práva na odvolanie. Zo strany okresného súdu podľa

sťažovateľa došlo k manipulácii so zvukovou nahrávkou hlavného pojednávania, ktorá

nekorešponduje so zápisnicou, a zároveň tvrdí, že odsudzujúcim rozsudkom mal byť

sťažovateľovi uložený neprimerane prísny trest.

25. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa sťažnosť vykazovala

viaceré nedostatky obsahových náležitostí, avšak ústavný súd nepovažoval za potrebné

vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, keďže obsahovo bola sťažnosť do tej miery

zrozumiteľná, aby umožnila ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum (m. m.

, ).

III.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 prvej

vety, . ods. 1 a , práva podľa a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní sp. zn.

26. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

27. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, ktoré sa konalo na okresnom súde

v trestnej veci sťažovateľa 10. augusta 2017, ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol podľa

predsedom senátu poučený o svojich právach a možnosti

urobiť niektoré z vyhlásení, že je nevinný, že je vinný zo spáchania skutkov alebo

že namiesto vyhlásenia, že je vinný, môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutkov a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať toto

vyhlásenie za priznanie spáchania skutkov. Sťažovateľ podľa obsahu zápisnice vyhlásil,

že poučeniu porozumel a požiadal o poradu s obhajcom, na čo predseda senátu vyhlásil

opatrenie, ktorým umožnil sťažovateľovi poradu s obhajcom. Sťažovateľ bol poučený podľa

, že vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku,

je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). Sťažovateľ vyhlásil, že poučeniu rozumie

a dobrovoľne sa k spáchaniu skutku priznal. Okresný súd vyhlásenie sťažovateľa podľa

prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,

v akom sa sťažovateľ priznal zo spáchania skutku, sa nevykonajú a vykonajú sa len dôkazy

súvisiace s výrokom o treste.

28. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zároveň vyplýva, že po vyhlásení

odsudzujúceho rozsudku sa sťažovateľ výslovne vzdal práva podať odvolanie proti výroku

o treste a nežiadal, aby odvolanie podávali iné oprávnené osoby.

29. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ aj po vyhlásení o svojej vine podľa § 257

ods. 5 mal k dispozícii účinný opravný prostriedok proti výroku o treste,

ktorého sa však v súlade s ustanovením výslovne vzdal. Túto

procesnú situáciu možno prirovnať k situácii, kedy by sťažovateľ účinný opravný

prostriedok, ktorý mu priznáva zákon, nevyužil, a preto ústavný súd dospel k záveru,

že vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je potrebné túto časť ústavnej sťažnosti

odmietnuť podľa v spojení s

pre neprípustnosť.

30. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že sťažovateľ napokon rozsudok okresného

súdu z 10. augusta 2017 napadol odvolaním, avšak v tom čase (po vzdaní sa odvolania) už

tento opravný prostriedok nemal k dispozícii.

III.B K namietanému porušeniu základného práva podľa . ods. 1

postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. januára 2018

31. Napadnutým uznesením sp. zn. z 23. januára 2018 krajský súd

rozhodol tak, že odvolanie sťažovateľa proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu

zamietol podľa , teda z dôvodu, že sťažovateľ sa vzdal

práva odvolania.

32. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ nevyjadril

konkrétne námietky. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že porušenie svojho práva

na súdnu ochranu dáva sťažovateľ do súvislosti s neodstránením pochybení v postupe

okresného súdu (neefektívna obhajoba a nedostatočné poučenie o možných dôsledkoch

vzdania sa práva podať odvolanie) a s porušením oznamovacej povinnosti „súdu podľa

, , , aj , nepodaním podnetu Ministrovi

spravodlivosti pre porušenie zákonov“, ktorú však sťažovateľ bližšie nevysvetlil.

33. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom

závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54), podľa

ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní je sťažovateľovi

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému uzneseniu) odvolacieho

súdu (porov. napr. , ).

34. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom

súde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

35. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku

však v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť napríklad

v prípade, že je podaný neoprávnenou osobou, je podaný oneskorene, neboli splnené

podmienky dovolania podľa [ ],

prípadne bol podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné [§ 382

písm. f) ].

36. V zmysle už citovaného ustanovenia je súdom

prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné

odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

37. Podľa oprávnené osoby okrem ministra

spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať

riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369

ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor

alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací

súd rozhodol v jeho prospech.

38. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť aj na judikatúru najvyššieho

súdu, v zmysle ktorej „Ustanovenie a ustanovenie nemožno

vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní

o dovolaní, a to ustanoveniami a a (prvá veta) . V zmysle

uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní

viny ( ), a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (

ods. 4 ), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného

alebo na podnet inej osoby [, , ].

Obmedzenie uvedené v druhá veta sa týka len podnetu na dovolanie

ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia

a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá.“ (R 9/2017).

39. Z uvedeného teda vyplýva, že keď sťažovateľ nevyužil riadne svoje zákonné

právo podať proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu odvolanie (výrok o vine

z dôvodu súdom prijatého vyhlásenia o vine podľa

nemožno napadnúť odvolaním a vo vzťahu k výroku o treste sa práva podať odvolanie

vzdal) a nebolo o ňom rozhodnuté, nebolo možné zo strany sťažovateľa podľa § 372 ods. 1

napadnúť namietané uznesenie krajského súdu z 23. januára 2018

dovolaním.

40. Ako z už uvedenej právnej úpravy a judikatúry najvyššieho súdu vyplýva,

oprávneným subjektom na podanie dovolania v prípade odsudzujúceho rozsudku po súdom

prijatom vyhlásení o vine podľa je len minister

spravodlivosti na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby. V prípade sťažovateľa

však minister spravodlivosti tento mimoriadny opravný prostriedok nepodal a z obsahu

sťažnosti sťažovateľa ani nevyplynulo, že by podanie tohto opravného prostriedku

sťažovateľ podnetom inicioval.

41. Inými slovami, sťažovateľ podal dovolanie proti namietanému uzneseniu

krajského súdu, no v zmysle právnej úpravy nemal tento mimoriadny

opravný prostriedok k dispozícii a nemožno ho v jeho prípade považovať za účinný

prostriedok nápravy.

42. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno

prihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím

dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (predtým § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov; teraz

) (m. m. , , ,

). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku , a na jeho

podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom

súde možné prihliadať ().

43. Vzhľadom na uvedené nebolo možné v prípade sťažovateľa aplikovať právnu

úpravu poslednej vety a nebolo možné lehotu na podanie

ústavnej sťažnosti počítať od momentu doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom

prostriedku, keďže v prípade sťažovateľa nešlo o účinný a riadne uplatnený prostriedok

nápravy. Namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. z 23. januára 2018,

ako vyplýva z príloh k sťažnosti (doplnenie dovolania odsúdeného

zo 6. septembra 2018), nadobudlo právoplatnosť 23. januára 2018. Ústavná sťažnosť

sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 22. februára 2019, teda celkom zjavne

po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov.

44. Ústavný súd preto dospel k záveru, že túto časť ústavnej sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa ,

je potrebné odmietnuť podľa ako podanú

oneskorene.

45. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že krajský súd sa v uznesení sp. zn.

z 23. januára 2018 vysporiadal aj s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa

porušenia jeho práva na obhajobu, ktoré mali spočívať v nesprávnom poučení sťažovateľa

o vzdaní sa odvolania proti výroku o treste. Námietky, ktoré sťažovateľ uplatňoval pred

krajským súdom, sú obdobnej povahy ako tie, ktoré podáva v ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu

k týmto námietkam krajský súd preskúmal obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní, z ktorej

zistil, že rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti sťažovateľa, jeho obhajcu a okresného

prokurátora. Po vyhlásení rozsudku poučil okresný súd sťažovateľa o opravnom prostriedku

vrátane poučenia o práve podať odvolanie len proti výroku o treste z dôvodu prijatia jeho

vyhlásenia o vine súdom. Po tomto obžalovaný výslovne vyhlásil, že sa práva podať

opravný prostriedok vzdáva a že nežiada, aby odvolanie podávali iné oprávnené osoby.

Krajský súd si pre overenie týchto tvrdení prehral aj zvukovú nahrávku z hlavného

pojednávania a zistil, že sťažovateľ (obžalovaný) za prítomnosti svojho obhajcu bol súdom

správne poučený o práve podať odvolanie proti výroku o treste. Z nahrávky vyplýva, že zo

strany súdu bolo zistené, že sťažovateľ rozsudku, odôvodneniu a poučeniu porozumel

a následne sa odvolania proti výroku o treste vzdal.

III.C K namietanému porušeniu základného práva podľa . ods. 1

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. novembra 2018

46. Namietaným uznesením sp. zn. z 27. novembra 2018 najvyšší súd

odmietol dovolanie sťažovateľa podľa , keďže sťažovateľ

síce proti odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie, ale predtým sa tohto práva výslovne

vzdal a z toho dôvodu o ňom nemohlo a ani nebolo meritórne rozhodnuté, a preto nesplnil

jednu z podmienok dovolania podľa .

47. V zmysle už citovaného ustanovenia je súdom

prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné

odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Ako však tiež vyplýva z právnej úpravy už citovaného

a judikatúry najvyššieho súdu (R 9/2017) proti odsudzujúcemu rozsudku, ktorý bol

vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného

poriadku), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to len na základe podnetu

obvineného alebo inej oprávnenej osoby.

48. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol, keďže nespĺňalo jednu

zo základných podmienok dovolania, teda sťažovateľ (oprávnená osoba) síce podal proti

odsudzujúcemu rozsudku opravný prostriedok, ale predtým sa práva podať odvolanie

výslovne vzdal, a preto o ňom nebolo rozhodnuté. Tento právny záver a odôvodnenie

namietaného uznesenia najvyššieho súdu nepovažuje ústavný súd za arbitrárne alebo také,

ktoré by vybočovalo z ústavnoprávnych medzí, a teda by bolo spôsobilé porušiť

sťažovateľom označené základné práva a slobody. K predmetnému právnemu záveru možno

dospieť aplikáciou a výkladom príslušného ustanovenia .

49. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,

že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať

za porušenie základného práva podľa alebo práva podľa

dohovoru (, ).

50. Ústavný súd preto dospel k záveru, že túto časť ústavnej sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ namietal postup najvyššieho súdu a jeho uznesenie z 27. novembra 2018, je

potrebné odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.D K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom

51. Z ustanovenia vyplýva, že sťažovateľovi,

ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Všetky tri uvedené

podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak po preskúmaní obsahu sťažnosti dospeje

ústavný súd k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu, sťažnosť

nie je prípustná, je podaná oneskorene alebo zistí, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne

neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti a nie je splnený jeden z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom. V takom prípade nemožno žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu vyhovieť.

52. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o žiadosť

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, vo veci

sťažovateľa nie je splnená jedna z podmienok upravená v ustanovení § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Po preskúmaní sťažnostných námietok sťažovateľa dospel ústavný súd

k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť (z dôvodu neprípustnosti,

z dôvodu oneskorenosti a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti), a teda v prípade sťažovateľa

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a ústavný súd uzatvára,

že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

53. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

54. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými

v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu