Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 148/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Jurajom Füzerom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 22, Trebišov,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s

ods. 1, , , a ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd trestným konaním vedeným Krajským súdom

v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, v tom čase Ústav na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v spojení s , , , a , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru trestným konaním vedeným Krajským súdom v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce

bola predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

3. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je

obžalovaným v napadnutom konaní vedenom na krajskom súde vo veci trestného činu

skrátenia dane podľa a a

účinného do 31. augusta 1999.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadruje všeobecnú nespokojnosť najmä

s vyhodnocovaním skutkového stavu, nevykonaním ním navrhnutých dôkazov,

ako aj dĺžkou trestného konania. Krajský súd ako odporca mal svojimi „postupmi

a rozhodnutiami“ porušiť sťažovateľom označené základné práva a práva.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «... Všetky mnou navrhnuté dôkazy Krajský súd

ako aj Najvyšší súd odmietli, čím porušili moje právo na spravodlivý proces a konali

proti základným zásadám v ,, (zák.č. 141/61 Zb.), ale aj proti základným

zásadám v , , , , []. Krajský súd Košice

rozsudkom zo dňa 05.03.2013 sp. zn. ma uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil

mi trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov zo skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov. Proti

odsudzujúcemu rozsudku KS Košice som podal odvolanie a opätovne som v odvolaní

argumentoval potrebou vykonania hore uvedených dôkazov v môj prospech. Najvyšší súd

SR Bratislava uznesením zo dňa 03.09.2013 sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil

a vrátil Krajskému súdu v Košiciach na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že je

potrebné vypočuť svedka , ktorý je obhajcom jedného zo

spoluobžalovaných v tejto veci. NS SR nariadil opätovne vypočuť svedkov na

nakoľko, ich výsluchy boli procesne chybné. Od zrušujúceho uznesenia NS SR zo dňa

03.09.2013 doteraz nebolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Prvý dôvod zastavenia

trestného stíhania. Som toho názoru, že trestné stíhanie voči mne malo byť zastavené pre

extrémny prípad, čo sa týka prieťahov v konaní. Ku skutku malo dôjsť v roku 1998 t. j. pred

21 rokmi a od podania obžaloby v roku 2005 je to už skoro 14 rokov, teda dvakrát dlhšie,

ako vo výnimočných prípadoch Európsky súd pre ľudské práva uznal za primeranú lehotu

konania pred vnútroštátnymi orgánmi, t. j. šesť rokov. Počas trestného konania došlo k

zastaveniu trestného stíhania a dva krát k oslobodeniu spod obžaloby, pretože skutok sa

nestal. Bol som aj odsúdený, ale toto odsúdenie bolo zrušené. Sú pochybnosti o mojej vine a

skutku, či je trestný alebo netrestný a preto navrhujem vo veci, aby Ústavný súd moju

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a uložil Krajskému súdu v Košiciach nepokračovať v

trestnom stíhaní a uložiť mu zastaviť trestné konanie. Hoci Európsky súd pre ľudské práva

nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy v konaní zastavením

trestného stíhania, súčasne takú formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za

dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že bolo

porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote ().

... Ďalšie konanie by spôsobovalo znovu neúmerné prieťahy v konaní, berúc v úvahu

vysokú pravdepodobnosť podania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

ako aj ústavných sťažností procesnými stranami, ktoré by spolu s doterajšími prieťahmi

viacnásobne prevyšovali dĺžku konania, t.j. 6 rokov, uznanú vo výnimočných prípadoch

Európskym súdom za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi.

... V záujme poskytnutia účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa ide

o prípad hodný odlišného prístupu ústavného súdu k sťažnosti než doteraz, ktorý pripúšťa

možnosť preskúmavať rozhodnutia a postup všeobecných súdov, aj keď nejde o „konečné“

rozhodnutie, resp. konanie nie je ukončené, ak ním tento súd porušil základné práva

sťažovateľa.

... Prípadným odmietnutím sťažností sťažovateľa došlo by k porušeniu okrem iných

článkov najmä článku 13 dohovoru.»

6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd uznesením v rámci

predbežného prerokovania o jeho ústavnej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Sťažnosť prijíma na ďalšie konanie.

2. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení sudcov

v znení neskorších predpisov sa ukladá Krajskému súdu v Košiciach nepokračovať

v trestnom konaní vedenom pred ním pod sp. zn. . Ústavný súd podľa § 52 ods. 2

o organizácii Ústavného súd

Slovenskej republiky môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť

vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká

môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa

sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal

vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám

uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom. Je odôvodnené, aby ústavný súd bezodkladne uložil

Krajskému súdu v Košiciach nepokračovať v trestnom konaní a potom rozhodol o tom,

či predmetný postup Krajského súdu v Košiciach je v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou... Poukazujem na to, že v trestnej veci už bolo 1x zastavené trestné

stíhanie, už bolo 5x rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach a 4x bolo rozhodnuté

Najvyšším súdom v Bratislave.“

7. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na konanie nálezom vo veci samej takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na spravodlivé konanie

podľa , na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

s princípmi právneho štátu garantovanými v čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a porušené boli.

2. Ukladá Krajskému súdu v Košiciach trestné konanie vedené pred ním pod sp. zn.

podľa , c o organizácii ÚS SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení zastaviť.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

8. Sťažovateľ doručil 16. októbra 2019 ústavnému súdu podanie, ktorým doplnil petit

ústavnej sťažnosti, „pokiaľ ide o vydanie nálezu v bode 1. tak, že moje práva porušil

Krajský súd v Košiciach vo veci pod sp. zn. “.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj

na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

17. Podľa je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

18. Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

19. Podľa 12 ods. 1 sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa sú si všetci účastníci v konaní podľa odseku 2 rovní.

22. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký

trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

25. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

26. Ústavný súd najprv uvádza, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti a napokon

ani v jej doplnení doručenom 16. októbra 2019 jednoznačne neidentifikoval, či k porušeniu

ním označených základných práv a práv zaručených dohovorom malo dôjsť rozhodnutím

alebo postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd

napriek tomu, berúc do úvahy hľadiská procesnej ekonómie, nevyzval sťažovateľa, resp.

jeho právneho zástupcu na odstránenie uvedeného nedostatku, pretože ani vyhovenie výzve

by nebolo spôsobilé zhojiť procesné prekážky prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Tie ústavný súd vysvetľuje v ďalších častiach odôvodnenia tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s , , , a ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru

27. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je trestné

konanie od svojho začiatku až do jeho konca procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd trestne stíhanej osoby

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , , ).

Ku kontrole zo strany všeobecných súdov dochádza v každej fáze ich rozhodovania,

počínajúc preskúmaním obžaloby a končiac dovolacím prieskumom. Vo všetkých fázach

súdneho konania môže sťažovateľ namietať porušenie práva na obhajobu.

28. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať

príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým

fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

29. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že v napadnutom konaní bolo

12. júna 2019 vykonané krajským súdom hlavné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) ako odvolací súd je oprávnený preskúmať napadnutý rozsudok, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo. Vďaka tomu bude možné odvolanie sťažovateľa ako

právny prostriedok, ktorý mu zákon [ v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] na ochranu jeho označených

základných práv a slobôd priznáva, považovať za vyčerpané v zmysle § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde až právoplatnosťou rozhodnutia najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho.

30. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d)

v spojení s .

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . ods. 2

31. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 porušené bolo, pričom dominantne dôvodí požiadavkou, podľa ktorej „trestné

stíhanie voči mne malo byť zastavené pre extrémny prípad, čo sa týka prieťahov v konaní.

Ku skutku malo dôjsť v roku 1998 t. j. pred 21 rokmi a od podania obžaloby v roku 2005 je

to už skoro 14 rokov, teda dvakrát dlhšie, ako vo výnimočných prípadoch Európsky súd

pre ľudské práva uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi, t. j. šesť

rokov. Počas trestného konania došlo k zastaveniu trestného stíhania a dva krát

k oslobodeniu spod obžaloby, pretože sa skutok nestal. Bol som aj odsúdený, ale toto

odsúdenie bolo zrušené... Zastavenie trestného stíhania v danej trestnej veci preto možno

považovať aj za dostatočnú nápravu porušeného práva na prejednanie veci v primeranej

lehote.“.

32. Podľa je ústavný súd viazaný nielen rozsahom,

ale aj dôvodmi návrhu na začatie konania okrem prípadu výslovne uvedeného v tomto

zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha ( ), čím zároveň vymedzí rozsah

a predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , , ).

33. Sťažovateľ na podklade ním rekapitulovanej dĺžky trestného konania nenavrhuje,

aby ústavný súd v nadväznosti na prípadné konštatovanie porušenia jeho základného práva

zaručeného uložil krajskému súdu povinnosť konať bez zbytočných

prieťahov, ale očakáva príkaz adresovaný krajskému súdu na okamžité zastavenie

napadnutého konania, čomu venuje podstatnú časť argumentácie v rámci svojej ústavnej

sťažnosti. Skutočnosť, že sťažovateľ sa ochrany svojho práva zaručeného čl. 48 ods. 2

domáha prostredníctvom návrhu na uloženie príkazu krajskému súdu zastaviť

proti nemu vedené trestné konanie, a nie návrhom na uloženie príkazu krajskému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, vyplýva nielen z formulácie sťažnostného petitu,

ale aj zo skutočnosti, že sťažovateľ navrhol ústavnému súdu dočasným opatrením zakázať

krajskému súdu pokračovať v žalovanom konaní. Sťažovateľovi teda zjavne nejde

o nastolenie procesného priebehu konania na krajskom súde, ktorý by nebol poznačený

prieťahmi, ale o zastavenie trestného konania, a tým vyhnutie sa eventuálnemu

konštatovaniu jeho viny či uloženia trestu.

34. Ústavný súd v predchádzajúcom bode formulované hodnotenie nepredostiera ako

kritiku na adresu sťažovateľa ani ako podozrenie zo snahy vyhnúť sa riziku odsúdenia

nedobromyseľným, špekulatívnym správaním. Dôvodom hodnotiacej formulácie je výlučne

snaha ústavného súdu autenticky vystihnúť procesné stvárnenie ústavno-súdnej ochrany,

ktorej sa sťažovateľ ako obvinený zo spáchania trestného činu domáha a ktorá je

pre ústavný súd podľa (viazanosť nielen rozsahom,

ale aj dôvodmi návrhu na začatie konania) záväzná.

35. Ako už bolo uvedené, podľa zistení ústavného súdu bolo v napadnutej trestnej

veci sťažovateľa 12. júna 2019 vykonané krajským súdom hlavné pojednávanie, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal. Vec je teda neprávoplatne

rozhodnutá v štádiu odvolacieho konania, ktoré je v rukách najvyššieho súdu.

36. Podľa trestné stíhanie nemožno začať,

a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje

medzinárodná zmluva.

37. Citované ustanovenie trestného práva procesného [predtým aj ako procesnú

normu zakotvenú v o trestnom konaní súdnom

() v znení neskorších predpisov] ustálená súdna judikatúra interpretuje tak,

že porušenie práva obvineného na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote môže byť

kompenzované i zastavením dotknutého trestného konania (napr. uznesenie najvyššieho

súdu zo 16. mája 2012 vo veci sp. zn. alebo uznesenie ústavného súdu

zo 16. júna 2011 v konaní sp. zn. a ďalšie). Všeobecné súdy konajúce

v sťažovateľovej veci tak disponujú dostatočným zákonným právnym základom

na poskytnutie ochrany jeho základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v podobe, v akej sa jej domáha svojou ústavnou sťažnosťou.

38. Otázka, či sa sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov s ohľadom na časové, ale aj všetky ostatné okolnosti jeho trestnej veci musí

nevyhnutne prejaviť v povinnosti všeobecných súdov zastaviť trestné konanie proti nemu

vedené, bude ústavným súdom zodpovedateľná až po právoplatnom ukončení tohto

konania. Do tohto momentu sú za poskytnutie ochrany sťažovateľovmu základnému právu

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v podobe ním požadovanej (zastavenie

konania z dôvodu značného časového odstupu od údajného spáchania trestnej činnosti)

zodpovedné všeobecné súdy konajúce v jeho trestnej veci. Prijatie sťažovateľovej ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie s prípadným vyhovujúcim meritórnym nálezom by

do právomoci všeobecných súdov zasiahlo spôsobom nerešpektujúcim zásadu subsidiarity

plynúcu z („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“), a to v čase, keď procesné okolnosti súdenej trestnej veci všeobecným súdom

požadovanú ochranu poskytnúť umožňujú.

39. Na základe už uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol z dôvodu jej predčasnosti ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde v spojení s .

40. Nad rámec prezentovaných dôvodov tohto uznesenia ústavný súd dodáva,

že odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa ako neprípustnej v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľovi obrátiť sa

na ústavný súd opätovne s ústavnou sťažnosťou na prieťahy v tom istom konaní.

41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez významu zaoberať sa

ďalšími časťami sťažnostného petitu, ktoré sú svojou povahou viazané na prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie (navrhnutý zákaz pokračovať v konaní na krajskom súde)

a na vyhovujúce rozhodnutie vo veci samej (náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu