Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , zastúpenej advokátskou

kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Zuzana Olexová, LL.M., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 9. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. januára 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi

a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 prerokovaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) rozhodol 26. júna 2018 rozsudkom sp. zn. (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) o obžalobe podanej proti sťažovateľke 9. marca 2016

prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice-okolie JUDr. Petrom Volkaiom. Proti rozsudku

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom mal rozhodovať Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „odvolacie konanie“).

4. V odvolacom konaní sťažovateľka podala námietku zaujatosti voči všetkým

sudcom krajského súdu, keď „sa dozvedela, že predsedom Krajského súdu, ktorý má v jej

veci právoplatne rozhodnúť, je práve otec JUDr. Petra Volkaia, JUDr. Imrich Volkai.“, a to

konkrétne z dôvodu, že „má pochybnosti o nezaujatosti tohto súdu a všetkých sudcov tohto

súdu pre ich pomer k osobe prokurátora JUDr. Petra Volkaia a nepriamo aj k jej osobe,

ako protistrane JUDr. Petra Volkaia“. V podrobnostiach svoju námietku odôvodnila takto:

„Po celý čas procesu pred Okresným súdom Košice okolie obžalovaná pociťovala, že

JUDr. Volkai, ktorý sa stal medzičasom prokurátorom Krajskej prokuratúry, vyvíja tlak

na to, aby bola odsúdená, čo je prirodzená snaha prokurátora v rámci výkonu jeho úloh...

Skutočnosti, za ktorých bola vznesená obžaloba JUDr. Volkaiom, vnímala obžalovaná

od začiatku ako neštandardné... Na úvodnom pojednávaní na Okresnom súde

Košice - okolie Krajská prokuratúra Košice vydala pokyn, aby obžaloba bola rozšírená

o trestný čin zavlečenia do cudziny, čomu okresný súd nevyhovel. Následne počas procesu

opakovane chodili pokyny z Krajskej prokuratúry konať v neprospech obžalovanej. Toto

nepredstavuje štandardný postup a tento postup vytvoril u obžalovanej podozrenie,

že JUDr. Peter Volkai má osobný záujem na tom, aby bola odsúdená.“

5. Najvyšší súd podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) napadnutým uznesením takto rozhodol:

„Trestná vec obžalovanej vedená na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. sa tomuto súdu neodníma.“

6. Sťažovateľka k odôvodneniu napadnutého uznesenia uviedla svoju argumentáciu

spočívajúcu predovšetkým v tom, že vzhľadom na príbuzenský pomer medzi predsedom

krajského súdu a prokurátorom by predseda súdu rozhodnutie v prospech sťažovateľky ako

obžalovanej mohol považovať za vlastnú ujmu, pričom medzi predsedom súdu a sudcami

daného súdu ide o vzťah služobnej podriadenosti a nadriadenosti, kedy predseda disponuje

právomocami, ktoré majú priamy dopad na sudcov daného súdu. Na tomto základe je

sťažovateľka toho názoru, že existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského

súdu pre ich pomer k osobe predsedu tohto súdu, ktorého, hoci sa úkon priamo netýka, ujmu

osoby, ktorej sa úkon týka, by mohol vnímať ako ujmu vlastnú.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia,

pretože „hrozí závažná ujma na právach sťažovateľky a odloženie vykonateľnosti nie je

v rozpore s verejným záujmom“.

8. Sťažovateľka zároveň navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, aby napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv

sťažovateľky podľa a a práva podľa dohovoru

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 9. januára 2019 o neodňatí trestnej veci

sťažovateľky krajskému súdu.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

18. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa je

založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ).

19. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je doručenie podania vo forme ustanovenej § 40

, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a a ďalších

procesných podmienok vyplývajúcich z , a .

20. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

21. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

22. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

23. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

24. Podľa dovolanie možno podať

proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

25. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak,

rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie

o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení

trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie

o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie

o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného

opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti

rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe

riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

26. Podľa dovolanie možno podať,

ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

27. Z citovaných ustanovení vyplýva, že skutočnosti namietané

sťažovateľkou zakladajú dôvod na podanie dovolania. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

vo vzťahu k vyčerpaniu právnych prostriedkov, ktoré jej priznáva zákon na ochranu jej

základných práv a slobôd, len stroho uvádza, že „o ochrane práva sťažovateľky iný súd

nerozhoduje“, pričom nedopĺňa žiadnu relevantnú argumentáciu.

28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vlastným šetrením zistil, že krajský súd

už v odvolacom konaní rozhodol uznesením č. k. -474 zo 14. marca 2019

(ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že odvolanie sťažovateľky podľa § 319

ako nedôvodné zamietol. Podľa oznámenia okresného súdu rozsudok

okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudol právoplatnosť 27. júna

2019. Zároveň ústavný súd zistil, že 16. októbra 2019 podala sťažovateľka prostredníctvom

advokátky JUDr. Zuzany Olexovej, LL.M., dovolanie proti rozsudku okresného súdu

a proti uzneseniu krajského súdu, v ktorom v bode III argumentuje dovolacím dôvodom

podľa . Najvyšší súd ako súd dovolací o podanom

dovolaní sťažovateľky dosiaľ nerozhodol.

29. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľke na ochranu

jej práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva,

ktorého porušenie sťažovateľka namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom

(m. m. ). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom (m. m. , ).

30. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia

vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho

základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať

o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu

podľa (m. m. , , ,

).

31. V danom prípade teda sťažovateľka akceptovala subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd tým, že podala vo svojej právnej veci

dovolanie. V súvislosti s už citovaným ústavný súd poukazuje na tú

skutočnosť, že napadnuté uznesenie nie je meritórnym rozhodnutím a v konaní vo veci

samej sa pokračuje pred najvyšším súdom, ktorý sa primárne bude zaoberať námietkou

sťažovateľky v rámci dovolacieho konania. V danej fáze trestného konania je teda

v právomoci najvyššieho súdu rozhodnúť o podanom dovolaní.

32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť mu

bola predložená predčasne, keďže existuje iný súd oprávnený poskytnúť ochranu právam

sťažovateľky.

33. Na základe tejto skutočnosti ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky

podľa v spojení s

pre neprípustnosť, v dôsledku čoho už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších

sťažovateľkou uplatnených návrhoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu