Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 13/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Petrom

Konvičným, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným,

Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 26. novembra

2018 na okresnom súde návrh na výkon rozhodnutia sp. zn. z 9. októbra

2018, keďže otec maloletého dieťaťa jej dlhodobo bránil v styku so synom. Sťažovateľka

písomnými oznámeniami z 5. decembra 2018, 3. januára 2019, 28. januára 2019

a 25. februára 2019 okresnému súdu oznámila, že otec maloletého jej neumožňuje výkon

styku so synom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sp. zn.

z 9. októbra 2018, a pretože ostal okresný súd naďalej nečinný, 19. marca 2019 sa obrátila

so sťažnosťou na prieťahy v konaní i na predsedu okresného súdu. Dňa 16. apríla 2019

informovala sťažovateľku podpredsedníčka okresného súdu, že jej sťažnosť považuje za

nedôvodnú, keďže podľa jej názoru v konaní nedochádza k prieťahom. Podaním z 12. júla

2019 sa sťažovateľka opätovne domáhala, aby okresný súd v napadnutom konaní vykonal

opatrenia na realizáciu jej styku s maloletým. Z dôvodu, že okresný súd ani na ústnom

pojednávaní vo veci samej, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2019, neapeloval v súvislosti

s realizáciou styku na otca maloletého, obrátila sa sťažovateľka opätovne na predsedu

okresného súdu 26. júla 2019 so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola

v odpovedi predsedu okresného súdu z 12. augusta opätovne posúdená ako nedôvodná.

3. Podľa názoru sťažovateľky neefektívnym postupom, resp. nečinnosťou okresného

súdu, v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „do dnešného dňa

nebolo vydané nielen rozhodnutie, ktorým by bol nariadený výkon súdneho rozhodnutia, ale

ani žiadne príslušné opatrenie, ktoré by smerovalo k tomu, aby otec maloletého syna

aktívne pristupoval k realizácii styku maloletého syna so sťažovateľkou a k realizácii

predmetného styku dochádzalo“.

4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky podľa veta prvá Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

neefektívnym postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní, sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby

v konaní, sp. zn. bezodkladne konal.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- €, ktoré je

jej Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Východiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

13. Pre účely preskúmania opodstatnenosti ústavnej sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

súdny spis sp. zn. , ako i vyjadrenie predsedu okresného súdu k ústavnej

sťažnosti a okrem iného zistil aj tieto skutočnosti:

- návrhom podaným na okresnom súde 27. novembra 2018 sa sťažovateľka ako

oprávnená domáhala výkonu uznesenia okresného súdu č. k. -16 z 9. októbra

2018, ktorým bol upravený jej styk s maloletým,

- 9. januára 2019 bola vykonaná úprava na ustanovenie kolízneho opatrovníka

maloletému dieťaťu a zároveň bol návrh zaslaný na vyjadrenie otcovi maloletého ako

povinnému. Zároveň bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na podklade § 3

ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou

sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len

,,vyhláška“), požiadaný o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch

nepodrobovania sa rozhodnutiu, ktorým bol upravený styk matky s maloletým,

a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov,

- 19. februára 2019 bola súdu doručená správa od Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Bratislava a 27. februára 2019 sa vrátila neprevzatá súdna zásielka od otca

maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nebolo možné postupovať bez

toho, aby mal súd k dispozícii vyjadrenie a stanovisko povinného rodiča, v ktorého

starostlivosti sa dieťa nachádza (a to aj z dôvodu zistenia skutočného stavu veci v zmysle

), súd opätovne doručoval návrh a súvisiace listiny

otcovi, ktorý si ich riadne prevzal 18. marca 2019. Následne 27. marca 2019 zaslal právny

zástupca otca maloletého súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu matky

na výkon rozhodnutia. Vyjadrenie otca maloletého ako povinného bolo súdu doručené

11. apríla 2019 a zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi matky a kolíznemu

opatrovníkovi. V rámci výkonu rozhodnutia o úprave styku matky s maloletým pritom

nebolo možné posudzovať vec izolovane od ostatných konaní, ktoré boli a sú na okresnom

súde prejednávané (predovšetkým konanie o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností, ako aj konania o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení), a to

s ohľadom na tam vykonávané dokazovanie,

- rodičia boli v priebehu konania vo veci samej smerovaní k odbornej spolupráci

(mediácia, psychologická intervencia a pod.) a k tomu, aby sa na tejto intervencii

zúčastňovali dobrovoľne, uvedomujúc si jej ciele a prínos. Jednou z výhod toho, ak sa

rodičia podrobujú takejto intervencii dobrovoľne, je to, že v zásade ju realizujú na základe

ich výberu, preferencií, dôvery a podobne, teda ich vnútorné nastavenie je diametrálne

odlišné od situácie, keď je takáto intervencia nariadená súdom v zmysle výchovného

opatrenia,

- po posúdení všetkých relevantných skutočností prípadu súd dospel k záveru, že

bude postupovať podľa § 3 ods. 3 vyhlášky a pristúpi k nariadeniu takéhoto opatrenia.

Keďže k uloženiu tohto opatrenia môže dôjsť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti

osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať, súd výzvou z 9. augusta 2019 dopytoval orgán

sociálnoprávnej ochrany detí, aby s touto požiadavkou oslovil vhodné zariadenia a následne

súdu oznámil, kde je možné toto opatrenie realizovať. Podaním doručeným 5. septembra

2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava oznámil súdu, že v súlade s výzvou

požiadal o spoluprácu Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave,

z ktorého strany však dostali negatívnu odpoveď. Na opätovnú žiadosť súdu úrad

kontaktoval Centrum pre deti a rodiny Bratislava ‒Učiteľská (ďalej len ,,centrum pre

deti“), ktorý súhlasil s vykonaním odborného poradenstva,

- uznesením č. k -257 zo 7. novembra 2019 okresný súd nariadil matke,

otcovi a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu

v centre pre deti s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletého,

odstránenia dôvodov nerealizovania styku matky s maloletým a obnovenia

vzťahov medzi matkou a maloletým. Odborné psychologické poradenstvo sa bude

realizovať po dobu šiestich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia. Centru pre

deti určil okresný súd povinnosť zasielať súdu písomné správy o priebehu odborného

psychologického poradenstva k poslednému dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca.

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní

postupoval v zásade plynulo, aj keď jeho činnosť mohla byť efektívnejšia. V súvislosti

so svojím zistením ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

15. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

16. Na tomto základe ústavný súd, prihliadnuc na charakter napadnutého konania

i konkrétne okolnosti veci, ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

18. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne

obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu