Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 13/2020
PDF · 163.1 KB
No categories available
II. ÚS 13/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpenej advokátom JUDr. Petrom
Konvičným, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Em 7/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným,
Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
37 Em 7/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 26. novembra
2018 na okresnom súde návrh na výkon rozhodnutia sp. zn. 39 P 250/2018 z 9. októbra
2018, keďže otec maloletého dieťaťa jej dlhodobo bránil v styku so synom. Sťažovateľka
písomnými oznámeniami z 5. decembra 2018, 3. januára 2019, 28. januára 2019
a 25. februára 2019 okresnému súdu oznámila, že otec maloletého jej neumožňuje výkon
styku so synom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sp. zn. 39 P 250/2018
z 9. októbra 2018, a pretože ostal okresný súd naďalej nečinný, 19. marca 2019 sa obrátila
so sťažnosťou na prieťahy v konaní i na predsedu okresného súdu. Dňa 16. apríla 2019
informovala sťažovateľku podpredsedníčka okresného súdu, že jej sťažnosť považuje za
nedôvodnú, keďže podľa jej názoru v konaní nedochádza k prieťahom. Podaním z 12. júla
2019 sa sťažovateľka opätovne domáhala, aby okresný súd v napadnutom konaní vykonal
opatrenia na realizáciu jej styku s maloletým. Z dôvodu, že okresný súd ani na ústnom
pojednávaní vo veci samej, ktoré sa uskutočnilo 4. júla 2019, neapeloval v súvislosti
s realizáciou styku na otca maloletého, obrátila sa sťažovateľka opätovne na predsedu
okresného súdu 26. júla 2019 so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola
v odpovedi predsedu okresného súdu z 12. augusta opätovne posúdená ako nedôvodná.
3. Podľa názoru sťažovateľky neefektívnym postupom, resp. nečinnosťou okresného
súdu, v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „do dnešného dňa
nebolo vydané nielen rozhodnutie, ktorým by bol nariadený výkon súdneho rozhodnutia, ale
ani žiadne príslušné opatrenie, ktoré by smerovalo k tomu, aby otec maloletého syna
aktívne pristupoval k realizácii styku maloletého syna so sťažovateľkou a k realizácii
predmetného styku dochádzalo“.
4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,
neefektívnym postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní, sp. zn. 37 Em/7/2018
porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III, aby
v konaní, sp. zn. 37 Em/7/2018 bezodkladne konal.
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- €, ktoré je
jej Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Východiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
37 Em 7/2018 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
13. Pre účely preskúmania opodstatnenosti ústavnej sťažnosti si ústavný súd vyžiadal
súdny spis sp. zn. 37 Em 7/2018, ako i vyjadrenie predsedu okresného súdu k ústavnej
sťažnosti a okrem iného zistil aj tieto skutočnosti:
- návrhom podaným na okresnom súde 27. novembra 2018 sa sťažovateľka ako
oprávnená domáhala výkonu uznesenia okresného súdu č. k. 39 P 250/2018-16 z 9. októbra
2018, ktorým bol upravený jej styk s maloletým,
- 9. januára 2019 bola vykonaná úprava na ustanovenie kolízneho opatrovníka
maloletému dieťaťu a zároveň bol návrh zaslaný na vyjadrenie otcovi maloletého ako
povinnému. Zároveň bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na podklade § 3
ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len
,,vyhláška“), požiadaný o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch
nepodrobovania sa rozhodnutiu, ktorým bol upravený styk matky s maloletým,
a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov,
- 19. februára 2019 bola súdu doručená správa od Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava a 27. februára 2019 sa vrátila neprevzatá súdna zásielka od otca
maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nebolo možné postupovať bez
toho, aby mal súd k dispozícii vyjadrenie a stanovisko povinného rodiča, v ktorého
starostlivosti sa dieťa nachádza (a to aj z dôvodu zistenia skutočného stavu veci v zmysle
§ 35 Civilného mimosporového poriadku), súd opätovne doručoval návrh a súvisiace listiny
otcovi, ktorý si ich riadne prevzal 18. marca 2019. Následne 27. marca 2019 zaslal právny
zástupca otca maloletého súdu žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu matky
na výkon rozhodnutia. Vyjadrenie otca maloletého ako povinného bolo súdu doručené
11. apríla 2019 a zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi matky a kolíznemu
opatrovníkovi. V rámci výkonu rozhodnutia o úprave styku matky s maloletým pritom
nebolo možné posudzovať vec izolovane od ostatných konaní, ktoré boli a sú na okresnom
súde prejednávané (predovšetkým konanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, ako aj konania o návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení), a to
s ohľadom na tam vykonávané dokazovanie,
- rodičia boli v priebehu konania vo veci samej smerovaní k odbornej spolupráci
(mediácia, psychologická intervencia a pod.) a k tomu, aby sa na tejto intervencii
zúčastňovali dobrovoľne, uvedomujúc si jej ciele a prínos. Jednou z výhod toho, ak sa
rodičia podrobujú takejto intervencii dobrovoľne, je to, že v zásade ju realizujú na základe
ich výberu, preferencií, dôvery a podobne, teda ich vnútorné nastavenie je diametrálne
odlišné od situácie, keď je takáto intervencia nariadená súdom v zmysle výchovného
opatrenia,
- po posúdení všetkých relevantných skutočností prípadu súd dospel k záveru, že
bude postupovať podľa § 3 ods. 3 vyhlášky a pristúpi k nariadeniu takéhoto opatrenia.
Keďže k uloženiu tohto opatrenia môže dôjsť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti
osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať, súd výzvou z 9. augusta 2019 dopytoval orgán
sociálnoprávnej ochrany detí, aby s touto požiadavkou oslovil vhodné zariadenia a následne
súdu oznámil, kde je možné toto opatrenie realizovať. Podaním doručeným 5. septembra
2019 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava oznámil súdu, že v súlade s výzvou
požiadal o spoluprácu Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave,
z ktorého strany však dostali negatívnu odpoveď. Na opätovnú žiadosť súdu úrad
kontaktoval Centrum pre deti a rodiny Bratislava ‒Učiteľská (ďalej len ,,centrum pre
deti“), ktorý súhlasil s vykonaním odborného poradenstva,
- uznesením č. k 37 Em 7/2018-257 zo 7. novembra 2019 okresný súd nariadil matke,
otcovi a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
v centre pre deti s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletého,
odstránenia dôvodov nerealizovania styku matky s maloletým a obnovenia
vzťahov medzi matkou a maloletým. Odborné psychologické poradenstvo sa bude
realizovať po dobu šiestich mesiacov od nadobudnutia vykonateľnosti uznesenia. Centru pre
deti určil okresný súd povinnosť zasielať súdu písomné správy o priebehu odborného
psychologického poradenstva k poslednému dňu toho-ktorého kalendárneho mesiaca.
14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní
postupoval v zásade plynulo, aj keď jeho činnosť mohla byť efektívnejšia. V súvislosti
so svojím zistením ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
15. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,
sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
16. Na tomto základe ústavný súd, prihliadnuc na charakter napadnutého konania
i konkrétne okolnosti veci, ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
17. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky.
18. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní
nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne
obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu