Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 115/2019
PDF · 210.05 KB
No categories available
III. ÚS 115/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Polákom,
Hlavná 137, Prešov, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 C 108/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C
108/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Stará Ľubovňa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 108/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Stará Ľubovňa p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Stará Ľubovňa j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Lukáša Poláka, Hlavná 137, Prešov, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 115/2019-14 z 19. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len „sťažovateľ), podľa § 56
ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 108/2014 (ďalej aj „napadnuté
konanie“). V časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd ústavnú
sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom
okresným súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii žalobcu, „o zaplatenie
28 168,25 € titulom náhrady škody na zdraví“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal
na to, že predmetné konanie začalo na základe žaloby z 24. apríla 2014 a do podania
ústavnej sťažnosti nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Uviedol viaceré obdobia nečinnosti
zo strany okresného súdu, a to od 6. novembra 2014 do 6. októbra 2015 (11 mesiacov),
od 30. marca 2016 do 26. januára 2017, resp. do 28. marca 2017 (1 rok) a od 24. apríla 2017
do 29. januára 2019 (1 a ¾ roka).
3. Sťažovateľ tiež poukázal na tieto skutočnosti:
„Vyššie uvedené obdobia zjavnej nečinnosti súdu a jeho nesústredený postup
spôsobili to, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po takmer roku a pol
od podania žaloby, resp. po roku od zrušenia platobného rozkazu. Súd o oslobodení
od platenia súdnych poplatkov (o ktoré žalovaný požiadal dňa 6. novembra 2014) rozhodol
až dňa 29. januára 2019 - po bezmála 4 rokov a 3 mesiacov. O návrhu na pripustenia
zmeny žaloby zo dňa 26. marca 2018 taktiež súd rozhodol až dňa 29. januára 2019. No
a napokon vo veci nariadenia znaleckého dokazovania, za účelom ktorého bolo konanie
odročené už dňa 28. marca 2017, súd konal až 29. januára 2019.“
4. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ je toho názoru, že vec
nie je zložitá a patrí k štandardnej agende súdov. Tiež zdôraznil, že v posudzovanom konaní
neexistujú žiadne okolnosti, ktorými by mohol prispieť ku vzniku prieťahov. Sťažovateľ
zároveň vytkol, že napadnuté konanie vedené pred okresným súdom je neefektívne
a nesprávne, a to bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov súdu.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo Sťažovateľa - , , trvale bytom:
na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C
108/2014 porušené bolo.
II. Sťažovateľovi - , , trvale bytom:
priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktoré je Okresný
súd Stará Ľubovňa povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
III. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný uhradiť Sťažovateľovi - ,
, trvale bytom: trovy právneho
zastúpenia v sume 381,46 € na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia
nálezu.“
6. Vec napadla ústavnému súdu 10. mája 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania
vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom
pridelené, spadala podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 do kategórie zostávajúcich
vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.
Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5
písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019
do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh
práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.
V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného
súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin
Vernarský.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 Spr O/1116/2019 z 9. decembra
2019 doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2019 vyjadrila k ústavnej sťažnosti
predsedníčka okresného súdu, ktorá v plnom rozsahu odkázala na vyjadrenie zákonného
sudcu v danej veci z 9. decembra 2019. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol
chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu v napadnutom konaní
a poukázal na to, že za obdobie do 28. augusta 2017 mu neprináleží hodnotiť priebeh
konania vo vzťahu ku konkrétnemu postupu dotknutých zákonných sudcov. Pokiaľ ide
o obdobie po 28. auguste 2017, keď mu bola vec pridelená, je toho názoru, že
zo subjektívneho hľadiska nezavinil v napadnutom konaní žiadne prieťahy. Tiež
konštatoval, že v zásade od podania žaloby nevidí iné skutočnosti majúce vplyv
na doterajšiu dĺžku konania ako to, že okresný súd bol v danom období sústavne personálne
poddimenzovaný, čo sa týka obsadenia súdu sudcami, čo navyše bolo znásobené aj
dlhodobejšími práceneschopnosťami jednotlivých kolegov a z toho plynúcim zastupovaním
v značnom počte vecí či prerozdeľovaním vecí.
8. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
9. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko
aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu
27. decembra 2019 uviedol, že zo strany okresného súdu došlo v rámci prejednávanej veci
k viacerým obdobiam zjavnej nečinnosti a vyjadrenie okresného súdu nie je spôsobilé
konvalidovať vzniknuté prieťahy v konaní. Opätovne, ako v ústavnej sťažnosti, poukázal
na jednotlivé obdobia nečinnosti zo strany okresného súdu a zdôraznil, že personálne
problémy okresného súdu nemôžu obstáť v teste proporcionality s ústavným právom
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Právny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom
k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľa.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
22. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému
konaniu okresného súdu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno
posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Na uvedenú skutočnosť
ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Po právnej
stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z vyjadrenia okresného súdu,
chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého súdneho spisu
vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 6. novembra 2014,
keď mu boli predložené doklady pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov, do 24. júna 2015, keď bolo nariadené pojednávanie a vykonané niektoré
procesné úkony. Okresný súd bol tak nečinný 7 a pol mesiaca. Nečinnosťou v dĺžke
približne 1 roka sa vyznačovalo aj obdobie od 30. marca 2016 do 28. marca 2017. V tomto
období bol iba nariadený termín pojednávania, ktorý bol následne zrušený z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne a daný pokyn pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý
nebol zrealizovaný. Napokon sa nečinnosťou v dĺžke približne 1 rok a 9 mesiacov
vyznačovalo aj obdobie od 24. apríla 2017, keď boli okresnému súdu predložené otázky
na znalca, do 14. januára 2019, keď bolo vykonané zisťovanie v súvislosti so znaleckým
dokazovaním.
26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 3 roky a 4 a pol mesiaca.
27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
29. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 108/2014 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnil predovšetkým predmetom napadnutého
konania, ktoré sa týka náhrady škody na zdraví spôsobenej trestným činom žalovaného,
a stavom právnej neistoty, ktorý je predlžovaný nečinnosťou okresného súdu.
35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
37. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 3 roky a 4 a pol mesiaca, berúc do
úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti
daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľa za
primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
40. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)
v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €.
41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu