Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 115/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Polákom,

Hlavná 137, Prešov, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C

108/2014 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Stará Ľubovňa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Stará Ľubovňa p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Stará Ľubovňa j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Lukáša Poláka, Hlavná 137, Prešov, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 19. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ), podľa § 56

ods. 5 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“). V časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd ústavnú

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii žalobcu, „o zaplatenie

28 168,25 € titulom náhrady škody na zdraví“ dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal

na to, že predmetné konanie začalo na základe žaloby z 24. apríla 2014 a do podania

ústavnej sťažnosti nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Uviedol viaceré obdobia nečinnosti

zo strany okresného súdu, a to od 6. novembra 2014 do 6. októbra 2015 (11 mesiacov),

od 30. marca 2016 do 26. januára 2017, resp. do 28. marca 2017 (1 rok) a od 24. apríla 2017

do 29. januára 2019 (1 a ¾ roka).

3. Sťažovateľ tiež poukázal na tieto skutočnosti:

„Vyššie uvedené obdobia zjavnej nečinnosti súdu a jeho nesústredený postup

spôsobili to, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po takmer roku a pol

od podania žaloby, resp. po roku od zrušenia platobného rozkazu. Súd o oslobodení

od platenia súdnych poplatkov (o ktoré žalovaný požiadal dňa 6. novembra 2014) rozhodol

až dňa 29. januára 2019 - po bezmála 4 rokov a 3 mesiacov. O návrhu na pripustenia

zmeny žaloby zo dňa 26. marca 2018 taktiež súd rozhodol až dňa 29. januára 2019. No

a napokon vo veci nariadenia znaleckého dokazovania, za účelom ktorého bolo konanie

odročené už dňa 28. marca 2017, súd konal až 29. januára 2019.“

4. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľ je toho názoru, že vec

nie je zložitá a patrí k štandardnej agende súdov. Tiež zdôraznil, že v posudzovanom konaní

neexistujú žiadne okolnosti, ktorými by mohol prispieť ku vzniku prieťahov. Sťažovateľ

zároveň vytkol, že napadnuté konanie vedené pred okresným súdom je neefektívne

a nesprávne, a to bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov súdu.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo Sťažovateľa - , , trvale bytom:

na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu v Starej Ľubovni v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C

108/2014 porušené bolo.

II. Sťažovateľovi - , , trvale bytom:

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €, ktoré je Okresný

súd Stará Ľubovňa povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

III. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný uhradiť Sťažovateľovi - ,

, trvale bytom: trovy právneho

zastúpenia v sume 381,46 € na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia

nálezu.“

6. Vec napadla ústavnému súdu 10. mája 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, spadala podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 do kategórie zostávajúcich

vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu.

Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5

písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh

práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému.

V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného

súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin

Vernarský.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 9. decembra

2019 doručeným ústavnému súdu 11. decembra 2019 vyjadrila k ústavnej sťažnosti

predsedníčka okresného súdu, ktorá v plnom rozsahu odkázala na vyjadrenie zákonného

sudcu v danej veci z 9. decembra 2019. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol

chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu v napadnutom konaní

a poukázal na to, že za obdobie do 28. augusta 2017 mu neprináleží hodnotiť priebeh

konania vo vzťahu ku konkrétnemu postupu dotknutých zákonných sudcov. Pokiaľ ide

o obdobie po 28. auguste 2017, keď mu bola vec pridelená, je toho názoru, že

zo subjektívneho hľadiska nezavinil v napadnutom konaní žiadne prieťahy. Tiež

konštatoval, že v zásade od podania žaloby nevidí iné skutočnosti majúce vplyv

na doterajšiu dĺžku konania ako to, že okresný súd bol v danom období sústavne personálne

poddimenzovaný, čo sa týka obsadenia súdu sudcami, čo navyše bolo znásobené aj

dlhodobejšími práceneschopnosťami jednotlivých kolegov a z toho plynúcim zastupovaním

v značnom počte vecí či prerozdeľovaním vecí.

8. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

9. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

27. decembra 2019 uviedol, že zo strany okresného súdu došlo v rámci prejednávanej veci

k viacerým obdobiam zjavnej nečinnosti a vyjadrenie okresného súdu nie je spôsobilé

konvalidovať vzniknuté prieťahy v konaní. Opätovne, ako v ústavnej sťažnosti, poukázal

na jednotlivé obdobia nečinnosti zo strany okresného súdu a zdôraznil, že personálne

problémy okresného súdu nemôžu obstáť v teste proporcionality s ústavným právom

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

10. Právny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

22. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

23. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu okresného súdu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno

posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Na uvedenú skutočnosť

ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Po právnej

stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Z vyjadrenia okresného súdu,

chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a predloženého súdneho spisu

vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 6. novembra 2014,

keď mu boli predložené doklady pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov, do 24. júna 2015, keď bolo nariadené pojednávanie a vykonané niektoré

procesné úkony. Okresný súd bol tak nečinný 7 a pol mesiaca. Nečinnosťou v dĺžke

približne 1 roka sa vyznačovalo aj obdobie od 30. marca 2016 do 28. marca 2017. V tomto

období bol iba nariadený termín pojednávania, ktorý bol následne zrušený z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne a daný pokyn pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý

nebol zrealizovaný. Napokon sa nečinnosťou v dĺžke približne 1 rok a 9 mesiacov

vyznačovalo aj obdobie od 24. apríla 2017, keď boli okresnému súdu predložené otázky

na znalca, do 14. januára 2019, keď bolo vykonané zisťovanie v súvislosti so znaleckým

dokazovaním.

26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 3 roky a 4 a pol mesiaca.

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

34. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnil predovšetkým predmetom napadnutého

konania, ktoré sa týka náhrady škody na zdraví spôsobenej trestným činom žalovaného,

a stavom právnej neistoty, ktorý je predlžovaný nečinnosťou okresného súdu.

35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 3 roky a 4 a pol mesiaca, berúc do

úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti

daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľa za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 346,26 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €.

41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu