Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 41/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu

Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava IV v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho

ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ústava“) postupom

Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v exekučnej veci vedenej

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v napadnutom

exekučnom konaní v procesnom postavení povinného. Predmetom napadnutého konania je

vymoženie sumy 782,35 € s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia a exekúcie.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo a nesúrodo argumentuje a tvrdí, že okresný súd

pochybil, ak vydal poverenie súdnemu exekútorovi, pretože podkladom na vykonanie

exekúcie bol podľa neho neplatný rozhodcovský rozsudok, na neplatnosť ktorého mal

okresný súd prihliadnuť ex offo. Z obsahu sťažnosti je tiež možné identifikovať aj námietku

týkajúcu sa zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu a tvrdené porušenie jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu, ktorý nekonal tak, aby čo najskôr odstránil stav jeho právnej neistoty.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že proti exekúcii, ako aj predbežným trovám

exekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie (doručený okresnému súdu 15. februára 2018),

ako aj námietky proti exekúcii (po tom, čo prevzal 30. mája 2018 upovedomenie o začatí

exekúcie, pozn.). Z obsahu sťažnosti tiež vyplýva, že svoje návrhy (na zastavenie exekúcie,

námietky proti exekúcii a trovám exekúcie, pozn.) viackrát písomne dopĺňal. Sťažovateľ

okresnému súdu vyčíta, že o jeho návrhoch do podania sťažnosti nerozhodol.

3. Sťažovateľ písomným podaním doručeným 2. júla 2019 doplnil svoju ústavnú

sťažnosť, v rámci ktorej žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní z dôvodu

ním tvrdenej nemajetnosti.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:

„... sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie primeraného zadosťučinenia vo

výške € 25 000,-, podľa SR, pre protizákonné vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie exekučným súdom Bratislava IV. pri sp. zn. , pre

nečinnosť exekučného súdu Bratislava IV. pri konaní sp. zn. -

nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, pre súdne prieťahy a porušenie

základného práva podľa SR, pre korupciu a pre porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu.“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak má návrh na začatie konania uvedený

v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd

vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania

v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o),

p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

III.

Samotné posúdenie veci ústavným súdom

K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto

sťažnosti

11. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

12. Ústavný súd ešte predtým, ako posúdil dôvodnosť ústavnej sťažnosti konštatuje,

že sťažnosť sťažovateľa trpela nedostatkami po obsahovej ako aj formálnej stránke.

Vzhľadom na sťažovateľovu žiadosť na ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto

sťažnosti ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a postupujúc podľa § 39 ods. 2

ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedené v záhlaví tohto

rozhodnutia, pričom zároveň zistil, že ani prípadné odstránenie nedostatkov sťažnosti

(absentoval kvalifikovaný petit sťažnosti a právne zastúpenie sťažovateľa, pozn.) by

neviedlo k inému rozhodnutiu o sťažnosti sťažovateľa, preto v záujme hospodárnosti

konania upustil od výzvy na odstránenie nedostatkov sťažnosti sťažovateľa.

13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa

na ustanovenie právneho zástupcu pre toto konanie tak, že jej nevyhovel z dôvodu zjavnej

bezúspešnosti uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru)

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

14. Sťažovateľ namietal a tvrdil, že okresný súd nesprávne a protizákonne

postupoval, ak vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, pretože

exekučným titulom v okolnostiach veci bol rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom

spore, ktorý považoval sťažovateľ za nespôsobilý exekučný titul.

15. Ústavný súd pripomína, že ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy

uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho

poriadku (v súčasnosti ), nemožno sa domáhať ochrany

svojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr. ), pretože základné

právo na súdnu ochranu ako aj spravodlivý proces „sú výsledkové“, to znamená, musia im

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.

, , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“); napr. Komanický c. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. 6. 2002], vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

16. Ústavný súd je toho názoru, že uvedený právny názor je aplikovateľný aj

na exekučné konanie, ktoré sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“). Aj tu platí, že prípadné nesprávne postupy alebo rozhodnutia, ktoré je možné

zhojiť ďalším postupom alebo využitím inštitútov procesnej obrany (napr. námietky, návrh

na zastavenie exekúcie) alebo opravných prostriedkov (odvolanie) tam, kde to Exekučný

poriadok ustanovuje, spravidla nie sú spôsobilé zasiahnuť do podstaty práva na spravodlivý

proces, keďže nie sú výsledkové. Z hľadiska poskytovania ochrany ústavnosti ústavným

súdom sa aj exekučné konanie posudzuje proces ako celok.

17. Skutočnosť, že okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie (hoci aj

nesprávne, pozn.) ešte nemožno považovať za ústavne relevantný zásah do podstaty

základného práva na spravodlivý proces. Ide o začiatočné štádium exekučného konania, keď

okresný súd predbežne zisťuje, či existuje spôsobilý exekučný titul. V prípade, že nezistí

závažný nedostatok exekučného titulu alebo inú prekážku konania, pre ktorú by bola

exekúcia neprípustná, vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Dôkazom toho, že nejde o ireverzibilnosť prípadného nesprávneho postupu všeobecného

súdu, je aj skutočnosť, že povinný sa má možnosť brániť proti rozsahu exekúcie alebo

namietať exekučný titul bezprostredne po tom, čo mu je doručené upovedomenie o začatí

exekúcie, čo v danej veci sťažovateľ aj využil.

18. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd o podaných

námietkach a návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol v napadnutom konaní uznesením

zo 16. júla 2019, ktorým námietkam sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcie plne

vyhovel (výrok 1 a 2 uznesenia, pozn.), exekúciu vyhlásil za neprípustnú

(výrok 3 uznesenia, pozn.) a konanie zastavil (výrok 4 uznesenia, pozn.). Označené

uznesenie okresného súdu vo vzťahu k výrokom 1, 3, a 4 nadobudlo právoplatnosť

15. augusta 2019 a vo vzťahu k výroku 2 nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2019.

19. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom

namietaný nesprávny a nezákonný postup bol v napadnutom konaní napravený uznesením

okresného súdu zo 16. júla 2019, preto ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

v časti namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru je nedôvodná, a preto ju podľa

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K porušeniu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48

ods. 2 ) postupom okresného súdu v napadnutom konaní

20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

22. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa exekučného

poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

(, , ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by

právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval,

aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon

rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle

čl. 6 dohovoru (obdobne a ).

23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

24. Ústavný súd v súvislosti s povahou exekučného konania dáva do pozornosti, že

právomoc je v exekučnom konaní rozdelená medzi dva exekučné orgány – všeobecný súd

a súdneho exekútora. Všeobecný súd zodpovedá za riadny výkon exekúcie, a to

predovšetkým vo fázach, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach povinného. Tak je

tomu napríklad pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pri rozhodovaní o návrhoch

povinného a pod. Naproti tomu, súdny exekútor pri vedení exekúcie je samostatný,

napríklad pri voľbe spôsobu exekúcie a pod. Vychádzajúc z uvedeného, k zbytočným

prieťahov v rámci exekučného konania zo strany všeobecného súdu môže dochádzať vtedy,

ak všeobecnému súdu je zákonom zverená právomoc a povinnosť rozhodovať. Všeobecný

súd v rámci svojej právomoci zabezpečuje plynulý priebeh exekučného konania tak, aby

nedošlo k zbytočných prieťahov a aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty

oprávneného a povinného v exekučnom konaní.

25. Z okolností posudzovanej veci je zrejmé, že návrh na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie bol okresnému súdu doručený 24. novembra 2009. Okresný súd

vzhľadom na nedostatky žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyzval

súdneho exekútora na doplnenie žiadosti písomnými výzvami z 22. decembra 2009

a 31. mája 2010. Až po doručení doplnenia žiadosti 21. júla 2010 okresný súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie poverenému exekútorovi 7. septembra 2010. Ústavný súd,

hodnotiac fázu napadnutého konania, za ktorú zodpovedá okresný súd (rozhodovanie

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) konštatuje, že

nedospel k záveru, že v tejto fáze konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

postupom okresného súdu.

26. Po vydaní poverenia až do doručenia návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie

15. februára 2018 zo strany exekučného súdu už nemohlo dochádzať k zbytočným

prieťahom, pretože v tom čase za priebeh exekúcie zodpovedal poverený súdny exekútor.

Keďže sťažovateľ nenamietal porušenie svojho označeného základného práva postupom

súdneho exekútora v jeho exekučnej veci, ústavný súd sa touto fázou exekučného konania

nezaoberal.

27. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie (doručený

okresnému súdu 15. februára 2018), ako aj námietky proti exekúcii (datované 3. júna 2018,

teda po tom, čo prevzal 30. mája 2018 upovedomenie o začatí exekúcie, pozn.). Z obsahu

oznámenia o prešetrení sťažnosti (príloha sťažnosti, pozn.) tiež vyplýva, že sťažovateľ svoj

návrh na zastavenie exekúcie doplnil podaniami doručenými okresnému súdu 5. júna 2018,

18. novembra 2018 a 21. novembra 2018. Sťažovateľ tiež uplatnil námietky proti trovám

exekúcie podaniami doručenými okresnému súdu 18. júna 2018 a 6. júla 2018, teda svoje

návrhy viackrát písomne dopĺňal. Všetky tieto podania boli zaslané oprávnenému

a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a okresný súd si následne musel vyžiadať spis

súdneho exekútora na účel rozhodovania o námietkach a návrhu sťažovateľa na zastavenie

exekúcie. Ako ústavný súd zistil dopytom na okresnom súde (pozri bod 18 odôvodnenia

tohto rozhodnutia), okresný súd o všetkých námietkach a návrhoch sťažovateľa rozhodol

uznesením sp. zn. zo 16. júla 2019, ktorého posledný výrok nadobudol

právoplatnosť 15. augusta 2019. Možno konštatovať, že približne tri mesiace po podaní

ústavnej sťažnosti sťažovateľa bola jeho právna neistota odstránená.

28. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaných okolností, ako aj z celkovej dĺžky

rozhodovania o návrhoch sťažovateľa (od podania návrhu na zastavenie exekúcie

do právoplatného rozhodnutia o všetkých podaných návrhoch a námietkach uplynulo

18 mesiacov) a v kontexte toho, že podania sťažovateľa boli viackrát písomne dopĺňané,

konštatuje, že postup okresného súdu nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo

možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv

sťažovateľa. Preto jeho sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. ,

, ).

29. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími

návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu