Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu

Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, t. č.

vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 bodu 5 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. -4247 z 24. septembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho ústavnej

sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , , t. č.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie zákona v ustanoveniach a Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“), svojho práva podľa

čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,protokol č. 7“) a práva podľa čl. 14 bodu 5 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach (ďalej len ,,pakt“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

,,krajský súd“) č. k. -4247 z 24. septembra 2019 (ďalej len ,,namietané

uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -3996 z 28. augusta

2018 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9

ods. 2 k a v znení účinnom

do 31. augusta 1999 (ďalej len „“) a trestného činu vraždy

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. f) zákona

č. a za to bol odsúdený podľa , a zákona

č. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov (ďalej len ,,rozsudok

okresného súdu“). Z obsahu ústavnej sťažnosti taktiež vyplýva, že rozsudok okresného súdu

bol v časti výroku o treste krajským súdom zrušený na základe odvolania prokurátora

podaného v neprospech sťažovateľa. Krajský súd následne rozhodol tak, že sťažovateľovi

uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovateľ proti

rozsudku okresného súdu podal odvolanie, čo sa týka výroku o treste, ktoré bolo súdu

prvého stupňa doručené 10. septembra 2018 (ďalej len ,,odvolanie sťažovateľa“). Podaním

doručeným krajskému súdu 28. novembra 2018 vzal sťažovateľ svoje odvolanie späť, čo

predseda senátu krajského súdu uznesením vydaným pod sp. zn.

z 30. novembra 2018 zobral na vedomie. Proti rozsudku okresného súdu podali 5. augusta

2019 písomne odôvodnené odvolanie – manželka sťažovateľa,

– dcéra sťažovateľa, – brat sťažovateľa, – dcéra

sťažovateľa a – sestra sťažovateľa (ďalej len ,,odvolanie príbuzných

sťažovateľa“). Odvolanie príbuzných sťažovateľa bolo následne namietaným uznesením

krajského súdu podľa zamietnuté ako oneskorene podané.

Krajský súd namietané uznesenie odôvodnil najmä tým, že „Zo súdneho spisu je nesporné,

že v trestnej veci obžalovaného došlo k oznámeniu rozsudku jeho vyhlásením v

prítomnosti obžalovaného dňa 28. 8. 2018, a teda lehota na podanie odvolania začala

plynúť dňom nasledujúcim odo dňa jeho oznámenia, t. j. dňa 29. 8. 2018 a uplynula mu

dňom 12. 9. 2018, kedy bol posledný deň pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania. Je

zrejmé, že osobám uvedeným v plynie lehota na podanie odvolania

rovnako ako obžalovanému. - manželka obžalovaného,

- dcéra obžalovaného, - brat obžalovaného, - dcéra

obžalovaného a - sestra obžalovaného teda podali odvolanie po uplynutí

zákonnej lehoty v zmysle Jedným z inherentných prvkov právneho štátu

je princíp právnej istoty, prejavom ktorého je v súvislosti so súdnymi rozhodnutiami

skutočnosť, že právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie nie je možné napadnúť

riadnym opravným prostriedkom.“ Krajský súd ďalej namietané uznesenie odôvodnil

základnými právnymi zásadami ako vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva),

resp. iura vigilantibus, non dormientibus prosunt (práva sú dané v prospech bdelých, a nie

spiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje práva starajú). Na podklade uvedených

skutočností namietaným uznesením krajský súd odvolanie príbuzných sťažovateľa zamietol

bez meritórneho prieskumu rozsudku súdu prvého stupňa.

4. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť proti namietanému uzneseniu odôvodnil najmä

tým, že k vyhláseniu podľa bol podľa jeho tvrdení

,,donútený“ na v poradí druhom hlavnom pojednávaní zo strany konajúceho súdu, pričom

svoje odvolanie podané, čo sa týka výroku o treste, zobral späť iba za seba, a nie za ostatné

oprávnené osoby. V ďalšom sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že krajský súd sa

v namietanom uznesení nevysporiadal s námietkou jeho príbuzných prezentovanou

v písomnom odôvodnení ich odvolania, a to, že odvolanie proti rozsudku prvého stupňa

nebolo podľa namietaných ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a paktu neprípustné, a preto bolo potrebné sa ním v merite

veci riadne zaoberať. V uvedených súvislostiach vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje

na prednosť kvalifikovaných medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných

slobodách pred zákonmi podľa , resp. c ods. 1 Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), a taktiež potrebu uprednostnenia ústavne konformného

výkladu podľa . V načrtnutom smere sťažovateľ namieta aj

nedostatočné odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu, pričom sa však

porušenia ním citovaných ustanovení , resp. dohovoru nedovoláva v petite svojej

ústavnej sťažnosti. Podľa iného názoru sťažovateľa prezentovaného v ústavnej sťažnosti

skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie súdu nemožno napadnúť prostredníctvom riadnych

opravných prostriedkov, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vo svojej ústavnej

sťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoj nesúhlas s argumentáciou ústavného súdu, ktorá je

obsahom jeho iných rozhodnutí vydaných pod sp. zn. a sp. zn.

, a taktiež poukazuje na skutočnosť, že aplikácia jednotlivých ustanovení

automaticky neznamená ich súladnosť s . V uvedenom smere

poukazuje na nález ústavného súdu vydaný pod sp. zn. . Jadro sťažnostnej

argumentácie sťažovateľa však spočíva na nasledujúcich dôvodoch. Podľa jeho názoru čl. 2

ods. 1 protokolu č. 7 nekorešponduje s čl. 14 bodom 5 paktu, keďže dohovor

prostredníctvom predmetného ustanovenia neposkytuje takú účinnú ochranu práv

jednotlivcov, ako to v naposledy zmienenom ustanovení garantuje pakt. Podľa názoru

sťažovateľa v prípade, ak by krajský súd v namietanom uznesení zohľadnil skutočnosť, že

sťažovateľ nebol po vyhlásení rozsudku okresného súdu poučený o možnosti podať opravný

prostriedok aj proti výroku o vine, keďže takýto postup by bol podľa názoru sťažovateľa

odôvodnený najmä prostredníctvom aplikácie čl. 14 bodu 5 paktu na jeho trestnú vec

(napriek vyhláseniu sťažovateľa podľa na druhom

hlavnom pojednávaní, pozn.), krajský súd by nemohol odvolanie príbuzných sťažovateľa

zamietnuť ako oneskorene podané, pretože by bol povinný aplikovať § 316 ods. 2 Trestného

poriadku, podľa ktorého ,,Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré

oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že vo svojich

ustanoveniach § 316 ods. 1 a 2, ako aj jeho právo podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7 a právo

podľa čl. 14 bodu 5 paktu uznesením krajského súdu č. k. -4247

z 24. septembra 2019 porušené boli, uznesenie krajského súdu č. k. -4247

z 24. septembra 2019 sa ruší a krajskému súdu sa prikazuje znovu vec meritórne prejednať

a rozhodnúť. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ koncipuje žiadosť o ustanovenie

právneho zástupcu, ktorú odôvodňuje nepriaznivou finančnou situáciou týkajúcou sa jeho

osoby, ako aj ostatných rodinných príslušníkov.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti

navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou

osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

K namietanému uzneseniu krajského súdu č. k. -4247

z 24. septembra 2019

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách bližšie vymedzených v bode 5 odôvodnenia tohto

rozhodnutia, ku ktorému malo podľa jeho tvrdení dôjsť uznesením krajského súdu

č. k. -4247 z 24. septembra 2019, ktorým bolo odvolanie príbuzných

sťažovateľa podľa zamietnuté ako oneskorene podané.

12. V petite ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ okrem namietaného porušenia svojich

práv garantovaných prostredníctvom dohovoru a paktu dožaduje taktiež vyslovenia

porušenia v jeho ustanoveniach a . K uvedenému ústavný

súd uvádza, že podľa je právomoc ústavného súdu vymedzená

na konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nebude v odôvodnení svojho rozhodnutia

bližšie zaoberať namietaným porušením zákonných ustanovení

uznesením krajského súdu, keďže taká prieskumná právomoc ústavnému súdu nevyplýva

zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia v jeho

ustanoveniach § 316 ods. 1 a 2 podľa § 56 ods. 2 písm. a) odmieta pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

13. Ako vyplýva z bodov 1 až 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sťažovateľ

v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd namietaným uznesením porušil jeho

označené práva garantované dohovorom a paktom, keďže odvolanie príbuzných sťažovateľa

zamietol ako oneskorene podané bez meritórneho prieskumu rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa názoru sťažovateľa mal byť tento aj napriek uskutočneniu vyhlásenia podľa § 257

ods. 1 písm. b) na hlavnom pojednávaní poučený o možnosti podať

odvolanie aj v časti výroku o vine (napriek skutočnosti, že to vo svojom

platnom a účinnom znení nepripúšťa, pozn.), čo odôvodňuje najmä potrebou aplikácie čl. 14

bod 5 paktu na prejednávanú trestnú vec. Svoju argumentáciu sťažovateľ rozširuje tým, že

odvolanie jeho príbuzných nemohlo byť podľa zamietnuté

ako oneskorene podané, keďže podľa ako oneskorené

nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že

sa riadila nesprávnym poučením súdu. Z uvedených dôvodov došlo podľa názoru

sťažovateľa namietaným uznesením krajského súdu k porušeniu jeho práva podľa čl. 2

ods. 1 protokolu č. 7 a práva podľa čl. 14 bodu 5 paktu.

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práva podľa čl. 2 ods. 1

protokolu č. 7 a práva podľa čl. 14 bodu 5 paktu, k uvedenému je potrebné poukázať

na skoršiu judikatúru ústavného súdu (), podľa ktorej právo podľa čl. 14

bodu 5 paktu korešponduje s právom podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7. Článok 2 ods. 1

protokolu zaručuje právo na podanie odvolania, respektíve riadneho opravného prostriedku

proti rozhodnutiu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

a (alebo) bol mu uložený trest, pričom výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa

môže vykonať, ustanovuje vnútroštátne právo. Článok 14 bod 5 paktu pritom zakotvuje

uvedenému korešpondujúce právo, podľa ktorého každý, komu sa dokázalo, že sa dopustil

trestného činu, má právo, aby dôkazy a rozsudok preskúmal vyšší súd.

15. Z odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplývajú skutkové

okolnosti, ktoré krajský súd viedli k rozhodnutiu o zamietnutí odvolania príbuzných

sťažovateľa ako podaného oneskorene, keďže k jeho podaniu došlo až 5. augusta 2019

(t. j. viac ako 11 mesiacov po tom, čo bol 28. augusta 2018 vyhlásený rozsudok súdu prvého

stupňa). Práve vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa začala sťažovateľovi a iným

osobám oprávneným v jeho prospech plynúť lehota na podanie odvolania, a to však iba čo

sa týka výroku o treste, keďže súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia sťažovateľa

podľa . Z obsahu ústavnej sťažnosti pritom

nevyplýva, že by sťažovateľ nebol podľa poučený

o neodvolateľnosti tohto vyhlásenia, ako aj o nemožnosti podania riadneho opravného

prostriedku proti rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu sťažovateľom uskutočneného

vyhlásenia o vine.

16. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity, vyplývajúcim z ,

podľa ktorého práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu

zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4

). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, respektíve aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

17. Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní

vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených

v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje

primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že

súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné

odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

18. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho

priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je

vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

19. Podľa môžu v prospech obžalovaného rozsudok

odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného

v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak

urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného

za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

20. Podľa sa odvolanie podáva na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil

v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

21. Podľa iným osobám uvedeným v

okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

22. V kontexte jednotlivých ustanovení , uvedených v bodoch 17

až 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia, dáva ústavný súd do pozornosti, že čl. 2 ods. 1

protokolu č. 7 a čl. 14 bodu 5 paktu síce garantuje obžalovanému právo na podanie riadneho

opravného prostriedku proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj právo na preskúmanie

rozhodnutia nadriadeným súdom vrátane meritórneho prieskumu dôkazov, o ktoré súd

opiera závery o jeho vine zo spáchania stíhaného trestného činu, avšak zároveň je potrebné

dodať, že uvedené práva obžalovaného nemajú absolútny charakter. Práve z citovaných

ustanovení vyplýva zákonná výnimka, podľa ktorej v prípade, ak

obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási svoju vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b)

a súd jeho vyhlásenie následne uznesením prijme, týmto procesným

úkonom sa obžalovaný dobrovoľne vzdáva práva na meritórne preskúmanie rozhodnutia

súdu prvého stupňa nadriadeným súdom, a to v rozsahu prijatého vyhlásenia o vine, o čom

je pred uskutočnením takého vyhlásenia konajúcim súdom vždy osobitne poučený (mutatis

mutandis ). Tak tomu bolo aj v prípade sťažovateľa, keďže obsahu ústavnej

sťažnosti nevyplýva opak. Sťažovateľ sa teda sám dobrovoľne vzdal práva na riadny

opravný prostriedok v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie o vine, pričom

uvedeným procesným úkonom z oprávnenia na podanie riadneho opravného prostriedku

v jeho prospech diskvalifikoval aj ďalších príbuzných uvedených v § 308 ods. 2 Trestného

poriadku, a to minimálne v časti výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa.

23. Zároveň ústavný súd považuje za potrebné dodať, že lehota na podanie odvolania

v prospech obžalovaného prostredníctvom jeho príbuzných uplynie vždy najneskôr

uplynutím lehoty na podanie odvolania samotným obžalovaným, čo nepochybne vyplýva

z v spojení s .

V konkrétnom prípade sťažovateľa by tak lehota na podanie odvolania, čo sa týka výroku

o vine jeho príbuzným uplynula najneskôr 12. septembra 2018, teda 15 kalendárnych dní

po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, a to aj v prípade, ak by sa

sťažovateľ nevzdal už uvedeným procesným úkonom svojho práva na preskúmanie jeho

odsúdenia v časti výroku o vine nadriadeným súdom.

24. V kontexte uvedených skutočností je potrebné uzavrieť, že postup krajského súdu

nemožno v žiadnom prípade považovať za svojvoľný, arbitrárny, resp. taký, ktorý by nemal

oporu v zákone, keďže krajský súd síce zamietol odvolanie príbuzných sťažovateľa ako

podané oneskorene, avšak namietaným uznesením postupoval v súlade s už citovanými

ustanoveniami .

25. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa

dospel k záveru, že medzi namietaným uznesením krajského súdu a obsahom práv, ktorých

vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe

ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v rámci predbežného prerokovania v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

26. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú prax, v zmysle ktorej je jednou z podmienok

vyhovenia žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom skutočnosť, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto

uznesenia už ústavný súd skonštatoval dôvody pre odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť, teda jej zjavnú bezúspešnosť, rozhodol o jeho

žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu tak, že jej nevyhovel (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

27. S ohľadom na všetky uvedené závery ústavného súdu bolo o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu