Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 142/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť –

, , , zastúpenej advokátom Mgr. Petrom

Troščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo – na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. – p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť –

trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť

centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Petra Troščáka, Hlavná 50, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.A Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť –

, , (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo

„žalobkyňa“), zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Troščákom, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne

žalobou doručenou okresnému súdu 5. júna 2012 domáhala od žalovaného zaplatenia

sumy 1 800 € s príslušenstvom.

3. Sťažovateľka vytýkala okresnému súdu, že napadnuté konanie nebolo skončené

ani po 7 rokoch od podania žaloby a za uvedené obdobie okresný súd nevydal žiadne

meritórne rozhodnutie. Neprimeraná dĺžka konania podľa sťažovateľky nie je odôvodnená

právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo jej správaním. Sťažovateľka zdôraznila,

že od 16. októbra 2014 až do podania ústavnej sťažnosti vykonal okresný súd iba jeden

úkon (opätovný dopyt na zdravotný stav sťažovateľkou navrhovanej svedkyne v máji 2016,

pozn.). Ďalej poukázala na fakt, že nečinnosť súdu bola spôsobená dlhodobými zdravotnými

problémami zákonného sudcu (JUDr. Kanderka), a zároveň poukázala, že na túto

skutočnosť vedenie okresného súdu v období od októbra 2014 do februára 2018 žiadnym

spôsobom nereflektovalo. Sťažovateľka v období do podania ústavnej sťažnosti

identifikovala nečinnosť okresného súdu v trvaní 5 rokov. Napokon zdôraznila,

že nečinnosť okresného súdu jej nebola ľahostajná, keďže opakovane žiadala okresný súd

o nariadenie pojednávania (30. januára 2014 a 25. októbra 2018). Sťažovateľka zastáva

názor, že nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote.

4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľka uplatnila aj primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 4 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia

odôvodnila tým, že žalovaný nárok sťažovateľky predstavuje odmenu za ňou odvedenú

prácu a tento svoj nárok nemá osvedčený okresným súdom ani po 7 rokoch od podania

žaloby, z čoho pramení jej pocit neistoty, ktorý prechádza až do beznádeje

a nespravodlivosti.

5. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 SR, a na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného

súdu Prešov vo veci sp. zn. porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci

sp. zn. bez prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000 €.

5. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

I.B Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -16 z 20. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

7. Ústavný súd výzvou zo 4. decembra 2019 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa

vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom

ústavnému súdu 9. januára 2020 uviedol, že ku skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedla

sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti, nemá žiadne námietky. Predseda okresného súdu

zároveň poukázal na dlhodobú práceneschopnosť zákonného sudcu a na veľkú zaťaženosť

na oddeleniach, ktoré patria podľa rozvrhu práce do kompetencie predmetného zákonného

sudcu. Predseda okresného súdu zároveň súhlasil s prejednaním veci bez ústneho

pojednávania.

8. Ústavný súd nahliadnutím do predloženého spisového materiálu okresného súdu

zistil, že okresný súd vykonal v predmetnej veci tieto úkony:

- Dňa 5. júna 2012 doručila žalobkyňa (sťažovateľka) okresnému súdu žalobu

o zaplatenie sumy 1 800 € s príslušenstvom.

- Dňa 6. júla 2012 zaslal okresný súd žalobkyni výzvu a uznesenie na zaplatenie

súdneho poplatku.

- Dňa 20. júla 2012 žalobkyňa zaplatila súdne poplatky.

- Dňa 9. augusta 2012 okresný súd adresoval žalobkyni výzvu na doplnenie dôkazu.

- Dňa 27. augusta 2012 žalobkyňa doplnila dôkaz.

- Dňa 28. augusta 2012 vydal okresný súd platobný rozkaz.

- Dňa 18. septembra 2012 žalovaný doručil odpor proti platobnému rozkazu.

- Dňa 27. septembra 2012 okresný súd zaslal žalobkyni výzvu na vyjadrenie k odporu

proti platobnému rozkazu.

- Dňa 17. októbra 2012 okresný súd vyrubil žalovanému súdny poplatok za odpor

proti platobnému rozkazu.

- Dňa 12. novembra 2012 okresný súd zaslal stranám v konaní procesné poučenia.

- Dňa 18. marca 2013 žalobkyňa doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie

k platobnému rozkazu.

- Dňa 19. marca 2013 okresný súd odročil pojednávanie na žiadosť žalovaného.

- Dňa 5. apríla 2013 žalobkyňa doručila okresnému súdu návrh na vykonanie

dôkazov.

- Dňa 14. mája 2013 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti

sudcu (Jaroslav Kanderka).

- Dňa 11. júna 2013 bolo vydané opatrenie predsedníčky okresného súdu

o prerozdelení súdneho spisu (sudkyňa Daniela Baranová).

- Dňa 16. júla 2013 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia

pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav

Kanderka).

- Dňa 26. januára 2014 žalobkyňa požiadala okresný súd o stanovenie termínu

pojednávania.

- Dňa 18. februára 2014 okresný súd vyžiadal dôkazy z Fondu sociálneho rozvoja.

- Dňa 11. marca 2014 okresnému súdu boli doručené vyžiadané doklady z Fondu

sociálneho rozvoja.

- Dňa 13. marca 2014 okresný súd zaslal predložené podklady stranám konania.

- Dňa 27. marca 2014 sa konalo hlavné pojednávanie na okresnom súde.

- Dňa 31. marca 2014 okresný súd vyžiadal ďalšie doklady.

- V dňoch 28. apríla až 9 mája 2014 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia

a podklady, ktoré žiadal.

- Dňa 2. júna 2014 bol podaný návrh žalobkyne na vykonanie dôkazov

- Dňa 12. júna 2014 bolo na žiadosť žalovaného odročené pojednávanie

na 24. jún 2014.

- Dňa 15. júna 2014 bolo na žiadosť žalobkyne odročené pojednávanie

na 16. október 2014.

- Dňa 16. októbra 2014 sa konalo hlavné pojednávanie na okresnom súde (odročené

na neurčito z dôvodu preverenia zdravotného stavu žalobkyňou navrhovanej svedkyne).

- V máji 2016 bola opakovaná žiadosť okresného súdu na predloženie vyjadrenia

k zdravotnému stavu svedkyne.

- Dňa 3. júna 2016 bola doručená odpoveď na žiadosť súdu týkajúcu sa zdravotného

stavu svedkyne (negatívna).

- Dňa 22. februára 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe

použitia pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Štefan

Tomašovský).

- Dňa 26. februára 2018 bolo doručené oznámenie právneho zástupcu žalobkyne

o ukončení zastupovania.

- Dňa 6. apríla 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia

pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav

Kanderka).

- Dňa 21. júna 2018 bolo zrušené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu.

- Dňa 7. augusta 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia

pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudkyňa Zuzana

Berežná).

- Dňa 25. októbra 2018 bola doručená žiadosť žalobkyne o určenie termínu

pojednávania.

- Dňa 9. januára 2019 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia

pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav

Kanderka).

- Dňa 24. októbra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené

dokazovanie za skončené a bol nariadený termín pojednávania na 26. november 2019

- Dňa 26. novembra 2019 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd sťažovateľke

v plnom rozsahu priznal uplatnený nárok.

9. Po doručení vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný súd prípisom

z 23. januára 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v prípade, ak by to

považoval za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe

zaslal. Sťažovateľka následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom

vyjadrení z 27. januára 2020 uviedla, že hoci rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený

26. novembra 2019, ku dňu podania tohto vyjadrenia jej ešte nebolo doručené jeho písomné

vyhotovenie. V ďalšom sťažovateľka zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach,

poukazujúc na obdobia absolútnej nečinnosti a na celkovú dĺžku napadnutého konania.

Sťažovateľka zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru,

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení

v znení neskorších predpisov (napr. , ,

ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb“ a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania“.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp.

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

III.A Právna a faktická zložitosť veci

22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,

že obchodné spory o zaplatenie vyfakturovanej sumy s príslušenstvom sa vo všeobecnosti

nevyznačujú zložitosťou po právnej stránke, ale v niektorých prípadoch môžu byť

komplikované po stránke skutkovej, najmä ak je pre komplexnosť vecí a množstvo faktúr

nutné napr. aj znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje,

že v napadnutom konaní ani nevyvstala potreba znaleckého dokazovania, a preto nemožno

konštatovať, že by bola predmetná vec komplikovaná po právnej alebo skutkovej stránke.

III.B Správanie účastníka konania

23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom

súdnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovateľka reagovala

promptne na výzvy okresného súdu a sama sa aj aktívne dožadovala, aby okresný súd

v danej veci konal. Správanie sťažovateľky teda v tomto prípade nemalo negatívny vplyv

na dĺžku napadnutého súdneho konania.

III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 8 odôvodnenia tohto

nálezu vyplýva, že došlo k viacerým na prvý pohľad očividným obdobiam neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu (obdobie od 16. júla 2013 do 18. februára 2014 v trvaní

7 mesiacov, obdobie od 16. októbra 2014 do mája 2016 v trvaní ďalších 18 mesiacov

a obdobie od 3. júna 2016 do 24. októbra 2019 v trvaní 36 mesiacov), keď okresný súd

nevykonal žiadny úkon v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo

k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke 61 mesiacov, čo možno

v kontexte danej veci bez najmenších pochybností považovať za porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

25. Ústavný súd podotýka, že v napadnutom konaní došlo z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti pôvodného zákonného sudcu k viacerým zmenám zákonného sudcu.

Ústavný súd ale už viackrát konštatoval, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany

ich základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

IV.

Záver

IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu

26. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,

že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu

27. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

29. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek skutočnosti, že vo veci

už bolo vyhlásené meritórne rozhodnutie. Príkaz konať sa vzťahuje na vyhotovenie tohto

meritórneho rozhodnutia, pretože toto nebolo sťažovateľke doručené ani po dvoch

mesiacoch od jeho vyhlásenia.

IV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

32. Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

34. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,

ktorú odôvodnila tým, že pre dosiaľ neskončené konanie si nemôže svoju pohľadávku proti

žalovanému vymáhať, a pritom skutočnosť, že ide o odmenu za ňou odvedenú prácu, v nej

vzbudzuje pocity neistoty a beznádeje. Ústavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú

sumu za neprimeranú. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti predmetnej veci – na dĺžku

napadnutého konania a na zistený rozsah neodôvodnenej nečinnosti jej priznal finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € a v prevyšujúcej časti jej ústavnej sťažnosti nevyhovel.

IV.D K bodom 4 a 5 výrokovej časti nálezu

35.1 Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

35.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka si uplatnila

túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti a následne vo vyjadrení

doručenom ústavnému súdu 27. januára 2020 vo výške 721,50 €, a to za štyri úkony právnej

služby (prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti, porada z 24. januára 2020

a vyjadrenie z 27. januára 2020).

37.1 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania

v sume 346,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019

v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019

v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

37.2 Ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania za úkony porady

s klientom 24. januára 2020 a vyjadrenia z 27. januára 2020, pretože tieto nemohol

považovať za účelne vynaložené. Porada s klientom 24. januára 2020 v čase po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nemala význam pre výsledok konania o ústavnej

sťažnosti. Vo vyjadrení z 27. januára 2020 sťažovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti

a prakticky len zotrvala na svojich stanoviskách zo samotnej ústavnej sťažnosti.

38. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

V.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu