Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 142/2019
PDF · 466.64 KB
No categories available
IV. ÚS 142/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava
Duditša a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť –
, , , zastúpenej advokátom Mgr. Petrom
Troščákom, Hlavná 50, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 245/2012, a takto
rozhodol:
1. Základné právo – na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb 245/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 245/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. – p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Prešov
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť –
trovy konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť
centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Petra Troščáka, Hlavná 50, Prešov,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
I.A Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť –
, , (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo
„žalobkyňa“), zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Troščákom, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 21 Cb 245/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne
žalobou doručenou okresnému súdu 5. júna 2012 domáhala od žalovaného zaplatenia
sumy 1 800 € s príslušenstvom.
3. Sťažovateľka vytýkala okresnému súdu, že napadnuté konanie nebolo skončené
ani po 7 rokoch od podania žaloby a za uvedené obdobie okresný súd nevydal žiadne
meritórne rozhodnutie. Neprimeraná dĺžka konania podľa sťažovateľky nie je odôvodnená
právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo jej správaním. Sťažovateľka zdôraznila,
že od 16. októbra 2014 až do podania ústavnej sťažnosti vykonal okresný súd iba jeden
úkon (opätovný dopyt na zdravotný stav sťažovateľkou navrhovanej svedkyne v máji 2016,
pozn.). Ďalej poukázala na fakt, že nečinnosť súdu bola spôsobená dlhodobými zdravotnými
problémami zákonného sudcu (JUDr. Kanderka), a zároveň poukázala, že na túto
skutočnosť vedenie okresného súdu v období od októbra 2014 do februára 2018 žiadnym
spôsobom nereflektovalo. Sťažovateľka v období do podania ústavnej sťažnosti
identifikovala nečinnosť okresného súdu v trvaní 5 rokov. Napokon zdôraznila,
že nečinnosť okresného súdu jej nebola ľahostajná, keďže opakovane žiadala okresný súd
o nariadenie pojednávania (30. januára 2014 a 25. októbra 2018). Sťažovateľka zastáva
názor, že nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote.
4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľka uplatnila aj primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 4 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia
odôvodnila tým, že žalovaný nárok sťažovateľky predstavuje odmenu za ňou odvedenú
prácu a tento svoj nárok nemá osvedčený okresným súdom ani po 7 rokoch od podania
žaloby, z čoho pramení jej pocit neistoty, ktorý prechádza až do beznádeje
a nespravodlivosti.
5. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, a na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom Okresného
súdu Prešov vo veci sp. zn. 21Cb/245/2012 porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci
sp. zn. 21Cb/245/2012 bez prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie
vo výške 4 000 €.
5. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
I.B Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 142/2019-16 z 20. novembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
7. Ústavný súd výzvou zo 4. decembra 2019 vyzval predsedu okresného súdu, aby sa
vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom
ústavnému súdu 9. januára 2020 uviedol, že ku skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedla
sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti, nemá žiadne námietky. Predseda okresného súdu
zároveň poukázal na dlhodobú práceneschopnosť zákonného sudcu a na veľkú zaťaženosť
na oddeleniach, ktoré patria podľa rozvrhu práce do kompetencie predmetného zákonného
sudcu. Predseda okresného súdu zároveň súhlasil s prejednaním veci bez ústneho
pojednávania.
8. Ústavný súd nahliadnutím do predloženého spisového materiálu okresného súdu
zistil, že okresný súd vykonal v predmetnej veci tieto úkony:
- Dňa 5. júna 2012 doručila žalobkyňa (sťažovateľka) okresnému súdu žalobu
o zaplatenie sumy 1 800 € s príslušenstvom.
- Dňa 6. júla 2012 zaslal okresný súd žalobkyni výzvu a uznesenie na zaplatenie
súdneho poplatku.
- Dňa 20. júla 2012 žalobkyňa zaplatila súdne poplatky.
- Dňa 9. augusta 2012 okresný súd adresoval žalobkyni výzvu na doplnenie dôkazu.
- Dňa 27. augusta 2012 žalobkyňa doplnila dôkaz.
- Dňa 28. augusta 2012 vydal okresný súd platobný rozkaz.
- Dňa 18. septembra 2012 žalovaný doručil odpor proti platobnému rozkazu.
- Dňa 27. septembra 2012 okresný súd zaslal žalobkyni výzvu na vyjadrenie k odporu
proti platobnému rozkazu.
- Dňa 17. októbra 2012 okresný súd vyrubil žalovanému súdny poplatok za odpor
proti platobnému rozkazu.
- Dňa 12. novembra 2012 okresný súd zaslal stranám v konaní procesné poučenia.
- Dňa 18. marca 2013 žalobkyňa doručila okresnému súdu svoje vyjadrenie
k platobnému rozkazu.
- Dňa 19. marca 2013 okresný súd odročil pojednávanie na žiadosť žalovaného.
- Dňa 5. apríla 2013 žalobkyňa doručila okresnému súdu návrh na vykonanie
dôkazov.
- Dňa 14. mája 2013 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti
sudcu (Jaroslav Kanderka).
- Dňa 11. júna 2013 bolo vydané opatrenie predsedníčky okresného súdu
o prerozdelení súdneho spisu (sudkyňa Daniela Baranová).
- Dňa 16. júla 2013 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia
pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav
Kanderka).
- Dňa 26. januára 2014 žalobkyňa požiadala okresný súd o stanovenie termínu
pojednávania.
- Dňa 18. februára 2014 okresný súd vyžiadal dôkazy z Fondu sociálneho rozvoja.
- Dňa 11. marca 2014 okresnému súdu boli doručené vyžiadané doklady z Fondu
sociálneho rozvoja.
- Dňa 13. marca 2014 okresný súd zaslal predložené podklady stranám konania.
- Dňa 27. marca 2014 sa konalo hlavné pojednávanie na okresnom súde.
- Dňa 31. marca 2014 okresný súd vyžiadal ďalšie doklady.
- V dňoch 28. apríla až 9 mája 2014 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia
a podklady, ktoré žiadal.
- Dňa 2. júna 2014 bol podaný návrh žalobkyne na vykonanie dôkazov
- Dňa 12. júna 2014 bolo na žiadosť žalovaného odročené pojednávanie
na 24. jún 2014.
- Dňa 15. júna 2014 bolo na žiadosť žalobkyne odročené pojednávanie
na 16. október 2014.
- Dňa 16. októbra 2014 sa konalo hlavné pojednávanie na okresnom súde (odročené
na neurčito z dôvodu preverenia zdravotného stavu žalobkyňou navrhovanej svedkyne).
- V máji 2016 bola opakovaná žiadosť okresného súdu na predloženie vyjadrenia
k zdravotnému stavu svedkyne.
- Dňa 3. júna 2016 bola doručená odpoveď na žiadosť súdu týkajúcu sa zdravotného
stavu svedkyne (negatívna).
- Dňa 22. februára 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe
použitia pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Štefan
Tomašovský).
- Dňa 26. februára 2018 bolo doručené oznámenie právneho zástupcu žalobkyne
o ukončení zastupovania.
- Dňa 6. apríla 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia
pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav
Kanderka).
- Dňa 21. júna 2018 bolo zrušené pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu.
- Dňa 7. augusta 2018 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia
pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudkyňa Zuzana
Berežná).
- Dňa 25. októbra 2018 bola doručená žiadosť žalobkyne o určenie termínu
pojednávania.
- Dňa 9. januára 2019 bol vydaný úradný záznam o pridelení veci na základe použitia
pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu (sudca Jaroslav
Kanderka).
- Dňa 24. októbra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené
dokazovanie za skončené a bol nariadený termín pojednávania na 26. november 2019
- Dňa 26. novembra 2019 bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd sťažovateľke
v plnom rozsahu priznal uplatnený nárok.
9. Po doručení vyjadrenia predsedu okresného súdu ústavný súd prípisom
z 23. januára 2020 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby v prípade, ak by to
považoval za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe
zaslal. Sťažovateľka následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom
vyjadrení z 27. januára 2020 uviedla, že hoci rozsudok v predmetnej veci bol vyhlásený
26. novembra 2019, ku dňu podania tohto vyjadrenia jej ešte nebolo doručené jeho písomné
vyhotovenie. V ďalšom sťažovateľka zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach,
poukazujúc na obdobia absolútnej nečinnosti a na celkovú dĺžku napadnutého konania.
Sťažovateľka zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
17. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 245/2012 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117
ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania“.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu.
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
III.A Právna a faktická zložitosť veci
22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,
že obchodné spory o zaplatenie vyfakturovanej sumy s príslušenstvom sa vo všeobecnosti
nevyznačujú zložitosťou po právnej stránke, ale v niektorých prípadoch môžu byť
komplikované po stránke skutkovej, najmä ak je pre komplexnosť vecí a množstvo faktúr
nutné napr. aj znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje,
že v napadnutom konaní ani nevyvstala potreba znaleckého dokazovania, a preto nemožno
konštatovať, že by bola predmetná vec komplikovaná po právnej alebo skutkovej stránke.
III.B Správanie účastníka konania
23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu
vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom
súdnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovateľka reagovala
promptne na výzvy okresného súdu a sama sa aj aktívne dožadovala, aby okresný súd
v danej veci konal. Správanie sťažovateľky teda v tomto prípade nemalo negatívny vplyv
na dĺžku napadnutého súdneho konania.
III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní
24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.
Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 8 odôvodnenia tohto
nálezu vyplýva, že došlo k viacerým na prvý pohľad očividným obdobiam neodôvodnenej
nečinnosti okresného súdu (obdobie od 16. júla 2013 do 18. februára 2014 v trvaní
7 mesiacov, obdobie od 16. októbra 2014 do mája 2016 v trvaní ďalších 18 mesiacov
a obdobie od 3. júna 2016 do 24. októbra 2019 v trvaní 36 mesiacov), keď okresný súd
nevykonal žiadny úkon v predmetnom konaní. V napadnutom konaní teda došlo
k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej dĺžke 61 mesiacov, čo možno
v kontexte danej veci bez najmenších pochybností považovať za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
25. Ústavný súd podotýka, že v napadnutom konaní došlo z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti pôvodného zákonného sudcu k viacerým zmenám zákonného sudcu.
Ústavný súd ale už viackrát konštatoval, že systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany
ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo
obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
IV.
Záver
IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu
26. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,
že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 245/2012
porušené boli.
IV.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu
27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
28. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
29. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek skutočnosti, že vo veci
už bolo vyhlásené meritórne rozhodnutie. Príkaz konať sa vzťahuje na vyhotovenie tohto
meritórneho rozhodnutia, pretože toto nebolo sťažovateľke doručené ani po dvoch
mesiacoch od jeho vyhlásenia.
IV.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
32. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
34. Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,
ktorú odôvodnila tým, že pre dosiaľ neskončené konanie si nemôže svoju pohľadávku proti
žalovanému vymáhať, a pritom skutočnosť, že ide o odmenu za ňou odvedenú prácu, v nej
vzbudzuje pocity neistoty a beznádeje. Ústavný súd považoval sťažovateľkou uplatnenú
sumu za neprimeranú. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti predmetnej veci – na dĺžku
napadnutého konania a na zistený rozsah neodôvodnenej nečinnosti jej priznal finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € a v prevyšujúcej časti jej ústavnej sťažnosti nevyhovel.
IV.D K bodom 4 a 5 výrokovej časti nálezu
35.1 Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
35.2 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
36. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej
vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľka si uplatnila
túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti a následne vo vyjadrení
doručenom ústavnému súdu 27. januára 2020 vo výške 721,50 €, a to za štyri úkony právnej
služby (prevzatie zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti, porada z 24. januára 2020
a vyjadrenie z 27. januára 2020).
37.1 Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky náhradu trov konania
v sume 346,26 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019
v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby
za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019
v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).
37.2 Ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania za úkony porady
s klientom 24. januára 2020 a vyjadrenia z 27. januára 2020, pretože tieto nemohol
považovať za účelne vynaložené. Porada s klientom 24. januára 2020 v čase po prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nemala význam pre výsledok konania o ústavnej
sťažnosti. Vo vyjadrení z 27. januára 2020 sťažovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti
a prakticky len zotrvala na svojich stanoviskách zo samotnej ústavnej sťažnosti.
38. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
V.
39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu