Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 73/2019
PDF · 198.04 KB
No categories available
III. ÚS 73/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej advokátom
JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, pre namietané porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 128/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb 128/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. , p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť
, trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť
eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Marcela Dolobáča, PhD.,
Žižkova 39, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 73/2019-12 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľka), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 128/2010 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom
pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobkyne, „o zaplatenie sumy
vo výške 5 988,81 € s prísl. titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar“ dochádza
k zbytočným prieťahom. Konanie začalo návrhom na vydanie platobného rozkazu
zo 4. septembra 2009, ktorý bol okresnému súdu doručený 7. septembra 2009, a do podania
ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Okresný súd rozsudkom
č. k. 21 Cb 128/2010-201 z 8. októbra 2014 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Cob 49/2015-245 z 30. júna 2016 bol uvedený
rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka vytkla, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupuje dostatočne
efektívne a medzi vykonaním jednotlivých úkonov dochádza k jeho dlhodobej nečinnosti.
4. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
z 1. decembra 2016. Predseda okresného súdu však vo svojej odpovedi iba uviedol, že
podanú sťažnosť považuje za vybavenú, pretože zákonný sudca nariadil termín
pojednávania na 28. február 2017. Zároveň sa predseda súdu ospravedlnil za oneskorené
zaslanie odpovede. Sťažovateľka konštatovala, že ani využitie uvedeného prostriedku
neviedlo k náprave, pojednávanie nariadené na 28. február 2017 bolo deň pred jeho
uskutočnením odročené na neurčito, pričom „Okresný súd odvtedy s výnimkou doručovania
podaní medzi stranami (niekedy však aj s oneskorením v dĺžke dosahujúcej takmer
5 mesiacov) nevykonal žiadne efektívne procesné úkony.“.
5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru, že ide
o skutkovo jednoduchú vec, ktorá nevyžaduje rozsiahle dokazovanie, pričom takýto
obchodný spor patrí do každodennej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zároveň
zdôraznila, že žiadnym spôsobom neprispela k neúmernej dĺžke súdneho konania ani
k nedôvodným prieťahom, pretože bola a je v napadnutom konaní súčinná.
6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 500 €, ako
aj náhradu trov konania.
7. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi
Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec
prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu)
a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky
8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprO 1582/2019 zo 4. decembra
2019 doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda
okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného
súdu a konštatoval, že vec nie je skutkovo a právne náročná, nezistil žiadne prekážky
pre postup súdu, pričom nečinnosť súdu bola spôsobená opakovanou dlhodobou
práceneschopnosťou zákonného sudcu od 8. januára 2018 do 2. apríla 2018 a následne
od 4. júna 2018 do 31. decembra 2018. Predseda okresného súdu tiež uznal, že zbytočné
prieťahy boli spôsobené súdom aj v čase od 9. januára 2019 do 5. novembra 2019, keď bol
nariadený termín pojednávania.
9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu
stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Tento vo svojom podaní doručenom
ústavnému súdu 20. januára 2020 uviedol, že v napadnutom konaní ide o skutkovo a právne
jednoduchú vec, čo vo vyjadrení potvrdil aj okresný súd, a nečinnosť bola spôsobená
výlučne okresným súdom. Zároveň poukázal na obdobie nečinnosti súdu v dĺžke viac ako
rok a desať mesiacov, a to od 15. decembra 2017 do nariadenia pojednávania na 14. január
2020, keď súd nevykonal žiadne efektívne procesné úkony.
11. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku tiež uviedol, že
na pojednávaní konanom 14. januára 2020 došlo k schváleniu súdneho zmieru, avšak
mimosúdne rokovanie uspokojilo nárok sťažovateľky len čiastočne, pričom takéto
uspokojenie nároku sťažovateľka uprednostnila „pred časovo neistým rozhodnutím súdneho
orgánu, ktorého rozhodovanie trvá už viac ako 10 a pol roka“.
12. Sťažovateľka už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania.
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
19. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom
k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľky.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
24. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
25. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka v procesnej
pozícii žalobkyne v konaní o zaplatenie sumy 5 988,81 € s príslušenstvom z titulu
nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania
možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola
závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
26. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
27. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Celkovú dĺžku napadnutého konania
(takmer 10 rokov a 5 mesiacov od jeho začatia s tým, že spis sa nachádzal na odvolacom
súde vyše 1 roka) ústavný súd v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho
hľadiska za neakceptovateľnú, a preto nie je ani potrebné osobitne hodnotiť jednotlivé
procesné úkony vykonané v rámci napadnutého konania. Napriek tomu ústavný súd
poukazuje predovšetkým na obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 1 rok
a 2 mesiace v období od polovice apríla 2013 do 2. júna 2014, keď bol nariadený termín
pojednávania a na obdobie nečinnosti v trvaní približne 1 rok a 11 mesiacov, uznanej aj
zo strany okresného súdu, v období od polovice decembra 2017 do 5. novembra 2019, keď
bol nariadený termín pojednávania.
28. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že na pojednávaní konanom
14. januára 2020 došlo k uzavretiu zmieru, ktorý bol okresným súdom schválený. Uznesenie
o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 22. januára 2020.
29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
30. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu
označených práv sťažovateľky, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 21 Cb
128/2010 konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy,
pretože označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti
sťažovateľky právoplatne skončená, a to uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 128/2010-
319 zo 14. januára 2020 o schválení zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. januára
2020.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
34. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 5 500 €, čo odôvodnila vážnymi pochybeniami zo strany okresného
súdu, celkovou dĺžkou napadnutého konania a jej stavom právnej neistoty.
36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
38. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na
jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu minimálne 3 roky a 1 mesiac, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)
v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Uvedené
sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca
sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko
k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 20. januára 2020, ústavný súd
sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by
prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.
42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu