Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 73/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Marcelom Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. , p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť

, trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť

eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Marcela Dolobáča, PhD.,

Žižkova 39, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 29. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka), podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, v ktorom je v procesnej pozícii žalobkyne, „o zaplatenie sumy

vo výške 5 988,81 € s prísl. titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar“ dochádza

k zbytočným prieťahom. Konanie začalo návrhom na vydanie platobného rozkazu

zo 4. septembra 2009, ktorý bol okresnému súdu doručený 7. septembra 2009, a do podania

ústavnej sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Okresný súd rozsudkom

č. k. -201 z 8. októbra 2014 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -245 z 30. júna 2016 bol uvedený

rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka vytkla, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupuje dostatočne

efektívne a medzi vykonaním jednotlivých úkonov dochádza k jeho dlhodobej nečinnosti.

4. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

z 1. decembra 2016. Predseda okresného súdu však vo svojej odpovedi iba uviedol, že

podanú sťažnosť považuje za vybavenú, pretože zákonný sudca nariadil termín

pojednávania na 28. február 2017. Zároveň sa predseda súdu ospravedlnil za oneskorené

zaslanie odpovede. Sťažovateľka konštatovala, že ani využitie uvedeného prostriedku

neviedlo k náprave, pojednávanie nariadené na 28. február 2017 bolo deň pred jeho

uskutočnením odročené na neurčito, pričom „Okresný súd odvtedy s výnimkou doručovania

podaní medzi stranami (niekedy však aj s oneskorením v dĺžke dosahujúcej takmer

5 mesiacov) nevykonal žiadne efektívne procesné úkony.“.

5. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru, že ide

o skutkovo jednoduchú vec, ktorá nevyžaduje rozsiahle dokazovanie, pričom takýto

obchodný spor patrí do každodennej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Zároveň

zdôraznila, že žiadnym spôsobom neprispela k neúmernej dĺžke súdneho konania ani

k nedôvodným prieťahom, pretože bola a je v napadnutom konaní súčinná.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 500 €, ako

aj náhradu trov konania.

7. Vec sťažovateľky bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi

Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec

prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. zo 4. decembra

2019 doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu a konštatoval, že vec nie je skutkovo a právne náročná, nezistil žiadne prekážky

pre postup súdu, pričom nečinnosť súdu bola spôsobená opakovanou dlhodobou

práceneschopnosťou zákonného sudcu od 8. januára 2018 do 2. apríla 2018 a následne

od 4. júna 2018 do 31. decembra 2018. Predseda okresného súdu tiež uznal, že zbytočné

prieťahy boli spôsobené súdom aj v čase od 9. januára 2019 do 5. novembra 2019, keď bol

nariadený termín pojednávania.

9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Tento vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 20. januára 2020 uviedol, že v napadnutom konaní ide o skutkovo a právne

jednoduchú vec, čo vo vyjadrení potvrdil aj okresný súd, a nečinnosť bola spôsobená

výlučne okresným súdom. Zároveň poukázal na obdobie nečinnosti súdu v dĺžke viac ako

rok a desať mesiacov, a to od 15. decembra 2017 do nariadenia pojednávania na 14. január

2020, keď súd nevykonal žiadne efektívne procesné úkony.

11. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku tiež uviedol, že

na pojednávaní konanom 14. januára 2020 došlo k schváleniu súdneho zmieru, avšak

mimosúdne rokovanie uspokojilo nárok sťažovateľky len čiastočne, pričom takéto

uspokojenie nároku sťažovateľka uprednostnila „pred časovo neistým rozhodnutím súdneho

orgánu, ktorého rozhodovanie trvá už viac ako 10 a pol roka“.

12. Sťažovateľka už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

24. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

25. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka v procesnej

pozícii žalobkyne v konaní o zaplatenie sumy 5 988,81 € s príslušenstvom z titulu

nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola

závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

26. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

27. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Celkovú dĺžku napadnutého konania

(takmer 10 rokov a 5 mesiacov od jeho začatia s tým, že spis sa nachádzal na odvolacom

súde vyše 1 roka) ústavný súd v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho

hľadiska za neakceptovateľnú, a preto nie je ani potrebné osobitne hodnotiť jednotlivé

procesné úkony vykonané v rámci napadnutého konania. Napriek tomu ústavný súd

poukazuje predovšetkým na obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 1 rok

a 2 mesiace v období od polovice apríla 2013 do 2. júna 2014, keď bol nariadený termín

pojednávania a na obdobie nečinnosti v trvaní približne 1 rok a 11 mesiacov, uznanej aj

zo strany okresného súdu, v období od polovice decembra 2017 do 5. novembra 2019, keď

bol nariadený termín pojednávania.

28. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že na pojednávaní konanom

14. januára 2020 došlo k uzavretiu zmieru, ktorý bol okresným súdom schválený. Uznesenie

o schválení zmieru nadobudlo právoplatnosť 22. januára 2020.

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

30. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľky, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 21 Cb

128/2010 konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety ,

pretože označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky právoplatne skončená, a to uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 128/2010-

319 zo 14. januára 2020 o schválení zmieru, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. januára

2020.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 500 €, čo odôvodnila vážnymi pochybeniami zo strany okresného

súdu, celkovou dĺžkou napadnutého konania a jej stavom právnej neistoty.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na

jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu minimálne 3 roky a 1 mesiac, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Uvedené

sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca

sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 20. januára 2020, ústavný súd

sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by

prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu