Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 64/2020
PDF · 200.75 KB
No categories available
II. ÚS 64/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO PREDAJ,
s. r. o., Družstevná pri Hornáde II/345, IČO 31 732 411, právne zastúpenej advokátskou
kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., Južná trieda 28, Košice, v mene
ktorej koná advokát JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30 K 13/2019 zo 4. novembra 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO PREDAJ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO
PREDAJ, s. r. o., Družstevná pri Hornáde II/345, IČO 31 732 411 (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj
práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 30 K 13/2019
zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu “).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh
[veriteľa sťažovateľky, pozn. (ďalej
len „návrh na vyhlásenie konkurzu“)] okresný súd uznesením sp. zn. 30 K 13/2019
z 13. septembra 2019 rozhodol o začatí konkurzného konania proti sťažovateľke (dlžníčke).
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 30 K 13/2019 z 24. septembra 2019 (ďalej len
„výzva okresného súdu“) sťažovateľku v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 3 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyzval,
aby sa v lehote do 20 dní od jeho doručenia 1. vyjadrila k návrhu na vyhlásenie konkurzu
a osvedčila svoju platobnú schopnosť, 2. predložila okresnému súdu najmä zoznam
všetkých svojich peňažných záväzkov, s plnením ktorých bola v deň začatia konkurzného
konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom
zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia
konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie okresnému súdu, zoznam
pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené
najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, a 3. vyjadrila, či súhlasí
s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania.
4. Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľke ustanovená predbežná
správkyňa Ing. Jana Kollárová, kancelária správkyne, Masarykova 21, Košice, a zároveň
bola predbežnej správkyni uložená povinnosť v lehote do 10 dní od ustanovenia do funkcie
podať podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníčky (sťažovateľky)
a o vykonaných úkonoch, v lehote do 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú
písomnú správu, v lehote do 28 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú
správu a v lehote do 45 dní ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo
nemajetnosti dlžníčky (sťažovateľky). Podľa zistenia ústavného súdu napadnuté uznesenie
okresného súdu bolo v Obchodnom vestníku 217/2019 pod č. K097178 zverejnené
11. novembra 2019 a právoplatnosť nadobudlo 12. novembra 2019. Sťažovateľke bolo
podľa jej vlastného udania písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia okresného súdu
doručené 23. novembra 2019.
5. Z ďalšieho podania sťažovateľky ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením
sp. zn. 30 K 13/2019 z 30. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o vyhlásení
konkurzu“), ktoré bolo v Obchodnom vestníku 3/2020 pod č. K000929 zverejnené
7. januára 2020, okrem iného na majetok sťažovateľky vyhlásil konkurz, ktorý uznal
za hlavné insolvenčné konanie, a za správkyňu podstaty ustanovil predbežnú správkyňu.
Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali 8. januára 2020.
6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:
„... Napriek tomu, že sa sťažovateľ vyjadril v zákonom stanovenej lehote, Okresný
súd Košice I uznesením sp. zn.: 30K/13/2019 - zo dňa 4.11.2019 (zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 11.11.2019), teda ešte predtým, ako uplynula sťažovateľovi lehota
na vyjadrenie a preukázanie platobnej schopnosti, súd ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu: Ing. Janu Kollárovú... a súd vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu
neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníkom...
Sťažovateľovi bola táto výzva (Uznesenie zo dňa 24.9.2019) v zmysle ust. § 19 ods.
1a zákona o KaR doručená do vlastných rúk až dňa 18.10.2019 a odo dňa 19.10.2019 teda
začala plynúť zákonná 20 dňová lehota na vyjadrenie, pričom sťažovateľ sa v tejto lehote
riadne vyjadril dňa 06.11.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, kde uviedol, že trvá
na pojednávaní, a že nie je platobne neschopný...
Avšak okresný súd ani nečakal na uplynutie 20 dňovej lehoty, a už dňa 04.11.2019
Okresný súd Košice I vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenia
platobnej schopnosti dlžníkom (teda sťažovateľom), teda ešte v rámci zákonnej lehoty
na vyjadrenie sa, ktorá však mala uplynúť až dňa 07.11.2019...
Sťažovateľ sa bez pochýb v zákonnej 20-dňovej lehote od doručenia výzvy Okresným
súdom Košice I vyjadril. Dňa 18.10.2019 bola sťažovateľovi doručená výzva a dňa
06.11.2019 bolo vyjadrenie sťažovateľa elektronickým podaním doručené na príslušný
súd...
O ustanovení predbežného správcu súd rozhodne až po tom, čo zistí, že tu nie sú
dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, t.j. že tu nie je dôvod na zastavenie
konkurzného konania, čiže dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, resp. nastúpila
príslušná domnienka a zo spisu nevyplývajú iné dôvody pre zastavenie konania (napr. zánik
pohľadávok zakladajúcich navrhovateľovi aktívnu legitimáciu a pod.) str. 127...
Zo zákona musí byť nariadené pojednávanie vždy v prípade vyhlásenia konkurzu
na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu (pozri § 19). Uvedené pravidlo
reflektovalo závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ivo Exel
proti Českej republike z 5. júla 2005. (Pospišil. B., Macek. J., Maliar.M., Kitty. V., Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Druhé doplnené a prepracované vydanie.
Wolters Kluwer. Komentár. 2016 str. 894, bod 2)...
Máme za to, že k zrušeniu nariadeného pojednávania v súlade so zákonom môže
dôjsť len vtedy, ak dlžník výslovne a jednoznačným spôsobom dá najavo, že súhlasí
s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, čo nie je tento prípad, nakoľko sťažovateľ sa
riadne v zákonnej lehote vyjadril a nevyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania. Rozhodnúť bez nariadenia, pojednávania, na ktorom by sa účastníci konania
mohli k veci vyjadriť, prichádza do úvahy iba v prípade, ak takýto postup bez akýchkoľvek
pochybností nebude na ujmu procesným právam účastníkov a ich právu na spravodlivý
proces...
...Okresný súd Košice I svojim postupom v konaní sp. zn.: 30K/13/2019 a najmä
zrušením pojednávania v rozpore so zákonom, vydaním Uznesenia sp. zn.: 30K/13/2019
zo dňa 4.11.2019 v rozpore so zákonom, bez nariadenia pojednávaniam bez toho, aby
dodržal lehotu na vyjadrenie sťažovateľa stanovenú zákonom, porušil právo sťažovateľa
garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy, lebo súd postupoval a rozhodol v rozpore so zákonom
stanoveným postupom. Bolo porušené aj právo garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo postup a rozhodnutie súdu
bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. A bol porušený aj čl. 1 dodatkového protokolu
k dohovoru, lebo došlo k porušeniu ochrany vlastníckeho práva, nakoľko rozhodnutie súdu
sa dotýka majetku sťažovateľa...“
7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/13/2019 zo dňa 4.11.2019 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/13/2019 zo dňa 4.11.2019 zrušuje
a vec vracia na ďalšie konanie Okresného súdu Košice I.
3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
v sume 345,60 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. JCLic. Tomáša
Majerčáka, PhD., advokát, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „... odložil vykonateľnosť
uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 30K/13/2019 zo dňa 4.11.2019, nakoľko
sťažovateľovi výkonom konkurzu vznikne značná majetková škoda. Vykonanie konkurzu má
nezvratné účinky.“.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
16. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie
základného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy,
práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj práva na pokojné užívanie
majetku podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu.
17. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že napriek tomu,
že sťažovateľka výzve okresného súdu z 24. septembra 2019 riadne a včas urobila zadosť,
t. j. najmä osvedčila svoju platobnú schopnosť a oznámila, že s rozhodnutím vo veci
vyhlásenia konkurzu bez pojednávania nesúhlasí, napadnutým uznesením okresného súdu
ešte pred uplynutím vo výzve stanovenej 20-dňovej lehoty bolo pre neosvedčenie platobnej
schopnosti sťažovateľky bez pojednávania rozhodnuté o ustanovení predbežnej správkyne
na účely zistenia majetku sťažovateľky (dlžníčky).
18. Z už uvedených dôvodov sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie okresného
súdu za zjavne svojvoľné a arbitrárne.
19. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc
všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,
a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (podobne aj II. ÚS 521/2015, II. ÚS 855/2015,
21. V zmysle § 19 ods. 2 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti
rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.
22. V zmysle § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon
neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie
reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) až f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) odvolanie možno
odôvodniť okrem iného len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. V zmysle § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.
25. V zmysle § 389 ods. 2 CSP ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2,
odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj
právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
26. Ústavný súd však vlastnou činnosťou zistil, že sťažovateľka podaním
z 22. januára 2020 podala proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu odvolanie –
riadny opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) ako odvolací súd nerozhodol. Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného
prerokovania ústavnej sťažnosti ústavným súdom odvolanie sťažovateľky nebolo ani len
predložené krajskému súdu na rozhodnutie, resp. konanie o odvolaní sa v zmysle § 373
a nasl. CSP dosiaľ vedie na okresnom súde pod sp. zn. 30 K 13/2019. Ako to z už
citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku zjavne vyplýva, v rámci
konania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu (podľa zistenia
ústavného súdu okrem iného založeného tiež na argumentácii, ktorá je totožná
s argumentáciu predostretou ústavnému súdu v ústavnej sťažnosti, pozn.) je možné
dosiahnuť aj nápravu prípadných vád napadnutého uznesenia okresného súdu
[právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej (uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu) a proti ktorému odvolanie nie je
prípustné, pozn.] jeho zrušením.
27. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany základných práv
a iných práv proti ich porušeniu uznesením okresného súdu o vyhlásení konkurzu, a tým
súčasne tiež napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré tomuto predchádzalo, aj
v odvolacom konaní pred všeobecným (krajským) súdom, podľa čl. 127 ods. 1 ústavy niet
právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany.
28. Ústavný súd ďalej uvádza, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by
došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci
rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – krajský súd a ústavný súd
(porov. mutatis mutandis II. ÚS 1/08, II. ÚS 393/2014, III. ÚS 632/2014, IV. ÚS 146/08,
IV. ÚS 420/2011). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by
mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko
odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.
29. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom
súde.
30. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (odklad vykonateľnosti napadnutého
uznesenia okresného súdu a jeho následné zrušenie, ako aj rozhodnutie o náhrade trov
konania) nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu