Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO PREDAJ,

s. r. o., Družstevná pri Hornáde II/345, IČO 31 732 411, právne zastúpenej advokátskou

kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., Južná trieda 28, Košice, v mene

ktorej koná advokát JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo 4. novembra 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO PREDAJ, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti EURO – ANRIL AUTO

PREDAJ, s. r. o., Družstevná pri Hornáde II/345, IČO 31 732 411 (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj

práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu “).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh

[veriteľa sťažovateľky, pozn. (ďalej

len „návrh na vyhlásenie konkurzu“)] okresný súd uznesením sp. zn.

z 13. septembra 2019 rozhodol o začatí konkurzného konania proti sťažovateľke (dlžníčke).

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 24. septembra 2019 (ďalej len

„výzva okresného súdu“) sťažovateľku v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 3 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyzval,

aby sa v lehote do 20 dní od jeho doručenia 1. vyjadrila k návrhu na vyhlásenie konkurzu

a osvedčila svoju platobnú schopnosť, 2. predložila okresnému súdu najmä zoznam

všetkých svojich peňažných záväzkov, s plnením ktorých bola v deň začatia konkurzného

konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom

zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia

konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie okresnému súdu, zoznam

pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené

najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania, a 3. vyjadrila, či súhlasí

s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania.

4. Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľke ustanovená predbežná

správkyňa Ing. Jana Kollárová, kancelária správkyne, Masarykova 21, Košice, a zároveň

bola predbežnej správkyni uložená povinnosť v lehote do 10 dní od ustanovenia do funkcie

podať podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníčky (sťažovateľky)

a o vykonaných úkonoch, v lehote do 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú

písomnú správu, v lehote do 28 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú

správu a v lehote do 45 dní ustanovenia do funkcie záverečnú správu o majetnosti alebo

nemajetnosti dlžníčky (sťažovateľky). Podľa zistenia ústavného súdu napadnuté uznesenie

okresného súdu bolo v Obchodnom vestníku 217/2019 pod č. K097178 zverejnené

11. novembra 2019 a právoplatnosť nadobudlo 12. novembra 2019. Sťažovateľke bolo

podľa jej vlastného udania písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia okresného súdu

doručené 23. novembra 2019.

5. Z ďalšieho podania sťažovateľky ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením

sp. zn. z 30. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o vyhlásení

konkurzu“), ktoré bolo v Obchodnom vestníku 3/2020 pod č. K000929 zverejnené

7. januára 2020, okrem iného na majetok sťažovateľky vyhlásil konkurz, ktorý uznal

za hlavné insolvenčné konanie, a za správkyňu podstaty ustanovil predbežnú správkyňu.

Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali 8. januára 2020.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Napriek tomu, že sa sťažovateľ vyjadril v zákonom stanovenej lehote, Okresný

súd Košice I uznesením sp. zn.: - zo dňa 4.11.2019 (zverejnené v Obchodnom

vestníku dňa 11.11.2019), teda ešte predtým, ako uplynula sťažovateľovi lehota

na vyjadrenie a preukázanie platobnej schopnosti, súd ustanovil dlžníkovi predbežného

správcu: Ing. Janu Kollárovú... a súd vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu

neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníkom...

Sťažovateľovi bola táto výzva (Uznesenie zo dňa 24.9.2019) v zmysle ust. § 19 ods.

1a zákona o KaR doručená do vlastných rúk až dňa 18.10.2019 a odo dňa 19.10.2019 teda

začala plynúť zákonná 20 dňová lehota na vyjadrenie, pričom sťažovateľ sa v tejto lehote

riadne vyjadril dňa 06.11.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, kde uviedol, že trvá

na pojednávaní, a že nie je platobne neschopný...

Avšak okresný súd ani nečakal na uplynutie 20 dňovej lehoty, a už dňa 04.11.2019

Okresný súd Košice I vydal upovedomenie o zrušení pojednávania z dôvodu neosvedčenia

platobnej schopnosti dlžníkom (teda sťažovateľom), teda ešte v rámci zákonnej lehoty

na vyjadrenie sa, ktorá však mala uplynúť až dňa 07.11.2019...

Sťažovateľ sa bez pochýb v zákonnej 20-dňovej lehote od doručenia výzvy Okresným

súdom Košice I vyjadril. Dňa 18.10.2019 bola sťažovateľovi doručená výzva a dňa

06.11.2019 bolo vyjadrenie sťažovateľa elektronickým podaním doručené na príslušný

súd...

O ustanovení predbežného správcu súd rozhodne až po tom, čo zistí, že tu nie sú

dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, t.j. že tu nie je dôvod na zastavenie

konkurzného konania, čiže dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, resp. nastúpila

príslušná domnienka a zo spisu nevyplývajú iné dôvody pre zastavenie konania (napr. zánik

pohľadávok zakladajúcich navrhovateľovi aktívnu legitimáciu a pod.) str. 127...

Zo zákona musí byť nariadené pojednávanie vždy v prípade vyhlásenia konkurzu

na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu (pozri § 19). Uvedené pravidlo

reflektovalo závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ivo Exel

proti Českej republike z 5. júla 2005. (Pospišil. B., Macek. J., Maliar.M., Kitty. V., Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Druhé doplnené a prepracované vydanie.

Wolters Kluwer. Komentár. 2016 str. 894, bod 2)...

Máme za to, že k zrušeniu nariadeného pojednávania v súlade so zákonom môže

dôjsť len vtedy, ak dlžník výslovne a jednoznačným spôsobom dá najavo, že súhlasí

s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, čo nie je tento prípad, nakoľko sťažovateľ sa

riadne v zákonnej lehote vyjadril a nevyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania. Rozhodnúť bez nariadenia, pojednávania, na ktorom by sa účastníci konania

mohli k veci vyjadriť, prichádza do úvahy iba v prípade, ak takýto postup bez akýchkoľvek

pochybností nebude na ujmu procesným právam účastníkov a ich právu na spravodlivý

proces...

...Okresný súd Košice I svojim postupom v konaní sp. zn.: a najmä

zrušením pojednávania v rozpore so zákonom, vydaním Uznesenia sp. zn.:

zo dňa 4.11.2019 v rozpore so zákonom, bez nariadenia pojednávaniam bez toho, aby

dodržal lehotu na vyjadrenie sťažovateľa stanovenú zákonom, porušil právo sťažovateľa

garantované v , lebo súd postupoval a rozhodol v rozpore so zákonom

stanoveným postupom. Bolo porušené aj právo garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo postup a rozhodnutie súdu

bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. A bol porušený aj čl. 1 dodatkového protokolu

k dohovoru, lebo došlo k porušeniu ochrany vlastníckeho práva, nakoľko rozhodnutie súdu

sa dotýka majetku sťažovateľa...“

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 4.11.2019 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 4.11.2019 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie Okresného súdu Košice I.

3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 345,60 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. JCLic. Tomáša

Majerčáka, PhD., advokát, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd „... odložil vykonateľnosť

uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn.: zo dňa 4.11.2019, nakoľko

sťažovateľovi výkonom konkurzu vznikne značná majetková škoda. Vykonanie konkurzu má

nezvratné účinky.“.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ako aj práva na pokojné užívanie

majetku podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu.

17. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že napriek tomu,

že sťažovateľka výzve okresného súdu z 24. septembra 2019 riadne a včas urobila zadosť,

t. j. najmä osvedčila svoju platobnú schopnosť a oznámila, že s rozhodnutím vo veci

vyhlásenia konkurzu bez pojednávania nesúhlasí, napadnutým uznesením okresného súdu

ešte pred uplynutím vo výzve stanovenej 20-dňovej lehoty bolo pre neosvedčenie platobnej

schopnosti sťažovateľky bez pojednávania rozhodnuté o ustanovení predbežnej správkyne

na účely zistenia majetku sťažovateľky (dlžníčky).

18. Z už uvedených dôvodov sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie okresného

súdu za zjavne svojvoľné a arbitrárne.

19. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

21. V zmysle § 19 ods. 2 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti

rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník.

22. V zmysle § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon

neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie

reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa

primerane použijú ustanovenia .

23. V zmysle , až f) a Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) odvolanie možno

odôvodniť okrem iného len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. V zmysle odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv

na rozhodnutie vo veci samej.

25. V zmysle ak sú dané odvolacie dôvody podľa ,

odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj

právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

26. Ústavný súd však vlastnou činnosťou zistil, že sťažovateľka podaním

z 22. januára 2020 podala proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu odvolanie –

riadny opravný prostriedok, o ktorom dosiaľ Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) ako odvolací súd nerozhodol. Podľa zistenia ústavného súdu ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti ústavným súdom odvolanie sťažovateľky nebolo ani len

predložené krajskému súdu na rozhodnutie, resp. konanie o odvolaní sa v zmysle § 373

a nasl. dosiaľ vedie na okresnom súde pod sp. zn. . Ako to z už

citovaných zákonných ustanovení zjavne vyplýva, v rámci

konania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu (podľa zistenia

ústavného súdu okrem iného založeného tiež na argumentácii, ktorá je totožná

s argumentáciu predostretou ústavnému súdu v ústavnej sťažnosti, pozn.) je možné

dosiahnuť aj nápravu prípadných vád napadnutého uznesenia okresného súdu

[právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci

samej (uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu) a proti ktorému odvolanie nie je

prípustné, pozn.] jeho zrušením.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa domáha ochrany základných práv

a iných práv proti ich porušeniu uznesením okresného súdu o vyhlásení konkurzu, a tým

súčasne tiež napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré tomuto predchádzalo, aj

v odvolacom konaní pred všeobecným (krajským) súdom, podľa niet

právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany.

28. Ústavný súd ďalej uvádza, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by

došlo k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci

rozhodovali paralelne viaceré orgány súdneho typu – krajský súd a ústavný súd

(porov. mutatis mutandis , , , ,

). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte neaprobovateľný, pretože by

mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by malo negatívne (a len ťažko

odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.

29. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

30. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu a jeho následné zrušenie, ako aj rozhodnutie o náhrade trov

konania) nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu