Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 84/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť spoločnosti

TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1,

Nacina Ves, IČO 31 679 510, zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou,

Herľanská 547, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným

Vranov nad Topľou na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti TRADEUNION

spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou trovy konania v sume 325,42 €

(slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. Moniky Ilčišinovej, Herľanská 547, Vranov nad Topľou, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 5. novembra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov

nad Topľou, Družstevná 1, Nacina Ves, IČO 31 679 510, zastúpenej advokátkou

JUDr. Monikou Ilčišinovou, Herľanská 547, Vranov nad Topľou (ďalej len „právna

zástupkyňa“ alebo „advokátka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde je vedené

napadnuté konanie, kde vystupuje sťažovateľka v postavení navrhovateľky, spoločnosť

TRANSPETROL, a. s., v postavení odporcu, Slovenská republika – Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky v postavení intervenienta na strane odporcu, za účasti

Okresnej prokuratúry Bratislava I, predmetom ktorého je vydanie poverenia

pre sťažovateľku na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti

TRANSPETROL, a. s.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že návrh, ktorým iniciovala napadnuté

konanie, doručila okresnému súdu 6. februára 2008. Okresný súd vydal 3. marca 2009

v napadnutom konaní uznesenie, ktorým návrhu sťažovateľky vyhovel. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 20. mája 2009

(sp. zn. , pozn.) zrušil uznesenie okresného súdu (na základe

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pozn.) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka doručila 26. februára 2013 okresnému súdu späťvzatie svojho návrhu

a žiadala konanie vo veci zastaviť. Okresný súd 22. mája 2013 vydal uznesenie, ktorým

rozhodol o nezastavení konania a ktoré následne potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením z 28. novembra 2013.

Až 11. septembra 2015 nariadil okresný súd pojednávanie vo veci, a to

na 30. október 2015. Sťažovateľka svoju neprítomnosť ospravedlnila a požiadala

o odročenie pojednávania. Okresný súd na pojednávaní konanom 30. októbra 2015 vyhlásil

uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito. Sťažovateľka uvádza, že od uvedeného

pojednávania nevykonal okresný súd žiaden úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu

vo veci.

4. Svojou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľka dožaduje rozhodnutia ústavného

súdu v znení:

„1) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa Čl. 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní

sp. zn. , bolo porušené.

2) Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní sp.zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 325,42 Eur, ktoré je Okresný

súd Bratislava I. povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Moniky Ilčišinovej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Okresný súd sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyjadril takto:

«... Súhlasím s tým, aby... Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti...

Navrhovateľ doručil návrh na Okresný súd Bratislava I dňa 07.02.2008. Sťažovateľ

vystupuje v konaní sp.zn. ako navrhovateľ o poverenie zvolať mimoriadne

valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti Transpetrol a.s...

... dňa 11.09.2015 nariadil Okresný súd Bratislava I pojednávanie s termínom

30.10.2015, pričom navrhovateľ sa listom zo dňa 27.10.2015 ospravedlnil, že sa

pojednávania nemôže zúčastniť. Okresný súd Bratislava I pojednávanie odročil na neurčito,

z dôvodu doručenia návrhu Navrhovateľa na prerušenie konania. Dožiadaním Okresnej

prokuratúry Bratislava I doručené na tunajší súd dňa 05.10.2018 súd informuje [rozumej

-na základe dožiadania Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“)

doručenej okresnému súdu 5. októbra 2018 informoval okresný súd okresnú prokuratúru],

že v konaní nie je možné pokračovať z technických príčin. Spis sa

od 05.09.2018 nachádzal v infocentre, pričom v mesiaci november 2018 prebiehalo

sťahovanie Obchodného registra do nových priestorov. Okresný súd Bratislava I vo veci

vytýčil pojednávanie na 04.06.2019, pričom navrhovateľ sa nedostavil. Okresný súd

Bratislava I vydal vo veci Uznesenie vyhlásené na pojednávaní 04.06.2019, kde návrh

zamietol, taktiež zamietol aj návrh na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.07.2019.

... Namietané porušenie v napadnutom konaní sťažovateľ odôvodňuje tým, že

od 30.10.2015 Okresný súd Bratislava I nevykonal žiadny úkon, vo veci nenariadil žiadne

pojednávanie a do dnešného dňa nerozhodol.

Tvrdenie sťažovateľa, že tunajší súd vo veci od 30.10.2015 nekonal, nenariadil

žiadne pojednávanie a vo veci do dnešného dňa nerozhodol (rozumej do dňa podania

ústavnej sťažnosti), je stavom v akom sa konanie skutočne nachádzalo. V nasledujúcich

rokoch došlo len k nahliadnutiu do spisu zo strany účastníkov konania. K vytýčeniu

pojednávania došlo až pokynom zo dňa 16.04.2019 s termínom pojednávania 04.06.2019,

kedy bolo vo veci rozhodnuté Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2019.

Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov je možné

konštatovať, že tunajší súd v konaní sp.zn. konal plynule, s výnimkou

namietaného obdobia od 30.10.2015. Avšak mám za to, že s výnimkou tohto obdobia, súd

koná vo veci riadne a bez zbytočných prieťahov.

Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľa a po preštudovaní

spisového materiálu sp.zn. sa mi podaná sťažnosť javí ako neopodstatnená.

V konaní sa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, ako to vyplýva zo samotného

prehľadu úkonov vykonaných v spise sp.zn. . Vec bola vybavovaná

priebežne podľa poradia a s prihliadnutím aj na počet iných vecí v oddelení...»

6. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„... sťažovateľ uvádza, že mu nie je známa skutočnosť, žeby dňa 04.06.2019 bolo

na Okresnom súde Bratislava I. v konaní pod sp.zn. pojednávanie,

na ktorom bolo aj vo veci rozhodnuté a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2019.

Sťažovateľovi nebolo doručené do dnešného dňa do jeho elektronickej schránky ani

predvolanie na pojednávanie ani samotné Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktoré

podľa vyjadrenia v stanovisku aj nadobudlo právoplatnosť.

Sťažovateľ prikladá ako dôkaz výpis doručenej pošty do jeho elektronickej schránky

za obdobie od 09.04.2019 do 17.12.2019, z ktorého je zrejmé, že z Okresného súdu

Bratislava I. v uvedenom období nebola doručená sťažovateľovi žiadna správa

v elektronickej podobe, takže ani predmetné Uznesenie mu elektronicky doručené nebolo

a ani neeviduje doručenie v listinnej podobe, preto nemohlo predmetné Uznesenie

nadobudnúť právoplatnosť dňa 29.7.2019.

... sťažovateľ oznamuje, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.“

7. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, vyjadrení účastníkov konania, obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu, ako aj vlastnej činnosti ústavný súd zistil

nečinnosť okresného súdu v období od marca 2014 do 11. septembra 2015 (keď nariadil

pojednávanie na 30. október 2015, pozn.), čiže približne 1 rok a 6 mesiacov.

Následne nečinnosť od 30. októbra 2015 (keď odročil pojednávanie na neurčito,

pozn.) do 24. apríla 2019 (keď odoslal predvolania na pojednávanie konané 4. júna 2019,

pozn.), čiže približne 3 roky a 6 mesiacov.

8. Sťažovateľka uviedla, že napadnuté konanie nemôže byť ukončené, pretože jej

nebolo (ani do elektronickej schránky, ani písomne) doručené predvolanie na pojednávanie

konané 4. júna 2019 ani uznesenie vo veci samej, ktoré na ňom okresný súd prijal.

Na preukázanie tohto tvrdenia priložila kópiu obsahu doručenej pošty vo svojej

elektronickej schránke od 9. apríla 2019 do 17. decembra 2019, z ktorej doručenie

ako predvolania, tak následného uznesenia nevyplýva.

Ústavný súd zo spisového materiálu zistil, že okresný súd predvolanie na 4. jún 2019

posielal elektronicky 24. apríla 2019 adresátovi, ktorého označil názvom sťažovateľky,

no IČO prijímateľa nepatrí sťažovateľke, čo vysvetľuje, prečo jej predvolanie nebolo

doručené. Uznesenie, ktoré prijal okresný súd 4. júna 2019, doručoval okresný súd

elektronicky opäť adresátovi, ktorého označil názvom sťažovateľky, no IČO prijímateľa

nepatrí sťažovateľke. Uvedené údaje pochádzajú z výpisu portálu slovensko.sk, čiže nie je

dôvod mať o nich pochybnosti.

Pretože boli obe uvedené zásielky neprevzaté, uplatnila sa fikcia doručenia

a uznesenie zo 4. júna 2019 je okresným súdom považované za právoplatné k 29. júlu 2019.

Už uvedené odôvodňuje neefektívne konanie okresného súdu od mája do júla 2019,

čiže približne 3 mesiace.

9. Pretože zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo napadnuté konanie

právoplatne ukončené, ďalšia etapa nečinnosti okresného súdu začala domnelou

právoplatnosťou uznesenia okresného súdu zo 4. júna 2019, čiže od 29. júla 2019,

a trvá dosiaľ, pričom do odoslania spisového materiálu ústavnému súdu ubehli približne

4 mesiace.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu

(napr. ). V napadnutom konaní nemožno, vychádzajúc zo spisového

materiálu, konštatovať, že by vo vzťahu k sťažovateľke nastal stav právnej istoty.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , , ).

Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec spadá do bežnej agendy

všeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú, no nemožno opomenúť

skutočnosť, že (ako vyplýva zo spisového materiálu, pozn.) s napadnutým konaním priamo

či nepriamo súvisia aj iné konania pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, v ktorých

figuruje sťažovateľka aj iné subjekty domáhajúce sa svojich práv.

Pri hodnotení správania účastníkov v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil

u sťažovateľky nečinnosť, ktorá by mala vplyv na napádané konanie okresného súdu.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, u ktorého zistil

zbytočné prieťahy, ako je už uvedené, v súhrnnej dĺžke približne 5 rokov a 7 mesiacov.

Vo zvyšných časových úsekoch, keď bol okresný súd nečinný boli na príčine objektívne

dôvody, najmä fakt, že nedisponoval spisovým materiálom, ktorý bol vyžiadavaný

Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, krajským súdom, najvyšším súdom,

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj ústavným súdom.

16. Okresný súd sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažil ospravedlniť

svoju nečinnosť technickými príčinami ako sťahovanie obchodného registra, či ako uviedol

vo vyjadrení pre okresnú prokuratúru nedostatkom asistentiek. Ako ústavný súd dlhodobo

konštatuje, organizačné, personálne či technické problémy všeobecných súdov nemôžu byť

na úkor práv účastníkov konania, nezbavujú štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom

konaní, v dôsledku čoho takéto argumenty neobstoja (napr. ).

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 17

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157

ods. 1 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu

konania (obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

18. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Úspešnej

sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si

vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti. Celkové trovy právneho zastúpenia tak predstavujú

sumu 325,42 €.

20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným

súdom nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej

mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom

Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2018 v sume 921 €) za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov

konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v súhrnnej výške 307 € a náhradu režijného

paušálu v súhrnnej výške 18,42 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 325,42 €.

21. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( v spojení s ).

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu