Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MOBdo/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: T., spol. s.r.o.

V.H.V., IČO: X., proti odporcovi: T., a.s., so sídlom Š.B., IČO: X., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. I.G.H.D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:

S.M.B., zastúpeného advokátom JUDr. M., AK K.G.B., o vydanie poverenia zvolať

mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a.s. Bratislava, o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

I v Bratislave z 30. marca 2009, č.k. -224, Sa 507/B, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

z 30. marca 2009, č.k. -224, Sa 507/B z r u š u j e a vec vracia Okresnému

súdu Bratislava I v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I uznesením z 30.3.2009 pod č.k. -204,

Sa 507/B poveril navrhovateľa zvolať v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia

mimoriadne valné zhromaţdenie obchodnej spoločnosti T., a.s. so sídlom Š., IČO: X.

s programom: 1. otvorenie, 2. zvolenie orgánov mimoriadneho valného zhromaţdenia, 3.

zmena stanov spoločnosti, 4. odvolanie a voľba členov predstavenstva, 5. odvolanie a voľba

členov dozornej rady, 6. rôzne, 7. záver a súčasne ho poveril na všetky s tým súvisiace úkony.

Súčasne súd určil, ţe predsedom mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej spoločnosti

T., a.s., IČO: X., konaného na základe tohto poverenia, bude Ing. Mgr. I., advokát, H.V., aţ

do zvolenia predsedu mimoriadneho valného zhromaţdenia. Súd navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, ţe ţiadosťou zo dňa 31.1.2008 adresovanej

predstavenstvu spoločnosti T., a.s. poţiadal navrhovateľ o zvolanie mimoriadneho valného

zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. V ţiadosti navrhovateľ uviedol, ţe je vlastníkom 110 akcií

spoločnosti, čo predstavuje 5,78% základného imania spoločnosti. Súd posudzoval zistený

skutkový stav podľa ust. , , a . Súd mal

za preukázané, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní.

Uvedené exekučné konanie je právoplatne skončené. Čo sa týka konania vedenom na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , podľa písomného vyjadrenia

navrhovateľa zobral ţalobca spoločnosť G., a.s. v likvidácii S. tento návrh späť dňa

28.10.2008. Ţalobca je navyše celkom inou obchodnou spoločnosťou ako navrhovateľ

v tomto súdnom spore. V zmysle ust. k zmene majiteľa cenných

papierov dochádza prevodom alebo prechodom.

Z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľa mal súd preukázané, ţe k zmene

majiteľa 110 akcií do dnešného dňa neprišlo. Skutočnosť, ţe navrhovateľ nie je uvedený

v zozname akcionárov, nemôţe zakladať v ţiadnom prípade predpoklad, ţe nie je vlastníkom

akcií, nakoľko tento zoznam nie je konštitutívneho charakteru, ale deklaruje len určité

skutočnosti.

Navrhovateľ preukázal splnenie podmienky uvedenej v § 181 ods. 3 Obchodného

zákonníka, to znamená, ţe poţiadal ţiadosťou zo dňa 31.1.2008 predstavenstvo odporcu

o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia. Odporca na ţiadosť nereagoval. Súd teda

povaţoval návrh navrhovateľa na zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej

spoločnosti T., a.s. Bratislava za dôvodný.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust.

Proti tomuto uzneseniu na podnet vedľajšieho účastníka na strane odporcu - S.M.B.

podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal zmeniť

napadnuté uznesenie tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na vydanie poverenia

na zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. zamietne. Zároveň

navrhol odklad vykonateľnosti mimoriadnym dovolaním napadnutého uznesenia.

Podľa ust. v spojení s ust. , generálny

prokurátor je oprávnený podať mimoriadne dovolanie proti predmetnému uzneseniu aj bez

podnetu, keďţe ide o konanie, do ktorého bol oprávnený vstúpiť z dôvodu, ţe spoločnosť T.,

a.s. je právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu.

Generálny prokurátor je toho názoru, ţe napadnutým uznesením bol porušený zákon,

nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil, t.j. nesprávne posúdil otázku, či má navrhovateľ

hmotnoprávnu legitimáciu na zvolanie valného zhromaţdenia spoločnosti T., a.s. a

z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi ani nebola sporná (skutočnosť), ţe

navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti T., a.s.,

ţe akcie spoločnosti T., a.s. sú emitované ako listinné cenné papiere na meno a ţe ţiadne

listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa. Súd v konaní riešil

ako otázku predbeţnú, či je navrhovateľ akcionárom spoločnosti T., a.s., teda či existuje

právna skutočnosť, na základe ktorej môţe navrhovateľ osvedčiť vlastníctvo akcií iným

spôsobom ako výpisom zo zoznamu akcionárov alebo akciou znejúcou na jeho meno.

Navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií 9.októbra 1998 v exekúcii, vedenej na Okresnom súde

vo Vranove nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 a ţe od momentu ich nadobudnutia

neprestal byť akcionárom spoločnosti T., a.s.

Pri riešení uvedenej predbeţnej otázky vykonal súd nesprávne právne posúdenie veci,

keď mal za to, ţe akcie spoločnosti T., a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo S. na

navrhovateľa prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Právne pochybenie spočíva v tom, ţe

súd pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 1 ods. 1

a V zmysle uvedených zákonných

ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T. a.s. predmetom exekúcie. Ust. § 114

Exekučného poriadku je potrebné správne vykladať tak, ţe exekúcia vedená na majetok, ktorý

je osobitným predpisom z exekúcie vylúčený, nespôsobuje právne účinky zmeny subjektu

práva. S. preto neprestáva byť vlastníkom predmetných akcií a navrhovateľ akcie kúpou

v exekúcii nenadobudol. Vzhľadom na to, ţe navrhovateľ nie je akcionárom spoločnosti T.,

a.s., nemá aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie poverenia na

zvolanie valného zhromaţdenia.

Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného

nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva,

t.j. v prípade ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Nie je však vylúčené, aby sa

dotknutá osoba domáhala určenia, ţe exekúciou ţiadna zmena subjektu práva nenastala. Ust.

§ 61 Exekučného poriadku vylučuje reštitučné ţaloby po vykonaní exekúcie, avšak ţaloby

určovacie alebo ţaloby o vydanie veci vylúčené nie sú. Ust. § 61 Exekučného poriadku je

aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo

zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva dobromyseľnému

vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny poriadok vylučuje,

aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva

exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu do pôvodného stavu nemá

opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala.

V judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uţ bol riešený spor o oprávnenie

navrhovateľa zvolať valné zhromaţdenie spoločnosti T., a.s. Navrhovateľ sa uţ v minulosti

domáhal vydania poverenia na zvolanie valného zhromaţdenia návrhom

zo 4.11.2002, pričom Okresný súd Bratislava I tomuto návrhu vyhovel uznesením

z 18.11.2004, sp.zn. . Na základe mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora bolo citované uznesenie zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 28.5.2008, sp. zn. 2M O bdo 1/2008, ktorý zaujal názor, ţe navrhovateľ nemohol

v rámci exekučného konania platne nadobudnúť predmetné akcie štátu.

Súd v odôvodnení mimoriadnym dovolaním napadnutého uznesenia poukazuje

na nález Ústavného súdu SR z 11.12.2007, sp. zn. . V odôvodnení citovaného

nálezu vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky právny názor, ţe sťaţovateľ - spoločnosť

T., s.r.o. nadobudol akcie spoločnosti T., a.s. v exekučnom konaní a ţe zákonnosť v priebehu

exekúcie uţ nemôţe posudzovať súd ako prejudiciálnu otázku v inom konaní.

Právny názor vyjadrený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je

záväzný pre štátny orgán v tom konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva

sťaţovateľa označeného vo výroku nálezu. Pre súdne konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava I, sp. zn. citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

záväzný nie je. Má rovnakú právnu váhu ako judikatúra súdov v systéme písaného práva,

t.j. súd môţe prihliadnuť na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný

a v prípade, ak je tento právny názor v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

nesmie ho aplikovať. Ak teda konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predmetný

nález, mohol tak urobiť iba podporne z dôvodu stotoţnenia sa s jeho správnosťou. Zostáva

preto posúdiť, či právny názor vyjadrený v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky bolo moţné vziať do úvahy aspoň podporne pri právnom hodnotení skutkového

stavu konajúcim súdom, ako aj to, či tento právny názor nie je v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, ktorými je všeobecný súd viazaný.

Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je moţné v danom prípade

povaţovať za judikatúru, ktorá je hodná referencie pre svoju správnosť a presvedčivosť,

nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom. Ústavný súd Slovenskej republiky

v citovanom náleze uvádza, ţe otázku zákonnosti nadobudnutia akcií v exekúcii môţe

posudzovať iba exekučný súd v rámci exekučného konania (prípadne súd vyššej inštancie

v rámci konania o opravnom prostriedku) a ţe túto otázku súd v inom sporovom konaní

posudzovať nemôţe. Uvedené je podľa neho dôsledkom zásady zákazu návratu do predošlého

stavu v exekučnom konaní. Tento právny názor nie je správny. Právnym následkom

exekučného konania môţe byť vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu

(konštitutívny účinok). Ide o zmenu subjektu práva, ktorá nastáva tak, ţe exekvované právo

povinného zaniká a súčasne sa prikazuje oprávnenému (napr. prikázanie pohľadávky) alebo sa

predáva tretej osobe (napr. draţba veci). Právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu

alebo zánik práva je úkon súdneho exekútora (napr. draţba, predaj cenných papierov), ktorý

väčšinou nie je podmienený ţiadnym rozhodnutím exekučného súdu (výnimkou je uznesenie

o schválení príklepu). Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcií

nastala, nemôţe byť v určitých prípadoch vôbec riešená exekučným súdom, ale práve naopak,

táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje

ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Rozhodnutie má deklaratórne účinky. Uvedená právomoc

všeobecných súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu

do pôvodného stavu, ktorou sa exekučné konanie riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu

(restitutio in integrum) je zákazom reštitučnej ţaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom

reštitučnej ţaloby je dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t.j. dosiahnutie rozsudku

s konštitutívnym účinkom. Ţaloby reividikačné alebo určovacie sú však po skončení exekúcie

prípustné. V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, ţe tento majetok

bol z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť ţiadne právne účinky.

Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, ţe k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo,

a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia

do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, ţe zmena stavu

(zmena subjektu práva) exekúciou nastala.

Na margo nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.12.2007 sp. zn.

-37 generálny prokurátor ešte poznamenáva, ţe týmto nálezom došlo k zrušeniu

rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.júna 2006 a vec bola

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom

konaní vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z 28.mája 2008, sp. zn. 2M Obdo

1/2008, ktorým rozhodol zhodne so svojím skorším zrušeným rozsudkom z 28.júna 2006

a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietol aplikovať súdiac, ţe tento nález je

v zjavnom rozpore s (str. 6 cit. rozsudku).

Na základe zistených skutočností generálny prokurátor má za to, ţe sú splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení s

ods.1 písm. c/ , pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora si vyţaduje ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania,

ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu vedľajšieho účastníka na strane

odporcu ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ust. ) preskúmal rozhodnutie okresného súdu a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Predmetné mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutie

okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ).

Predmetom dovolania je posúdenie otázky, či navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., a.s.

B., IČO: X., či je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na poverenie zvolať mimoriadne

valné zhromaţdenie odporcu, a teda či súd postupoval v súlade so zákonom, keď vyhovel

návrhu navrhovateľa a poveril ho zvolaním mimoriadneho valného zhromaţdenia obchodnej

spoločnosti T., a.s. Bratislava.

Podľa registrový súd, v ktorého obvode je právnická

osoba zapísaná, je príslušný na konanie o poverení zvolať valné zhromaţdenie podľa

osobitného zákona.

Podľa akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie,

ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania, môţu s uvedením

dôvodov písomne poţadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia na prerokovanie

navrhovaných záleţitosti. Stanovy môţu určiť, ţe toto právo má tieţ akcionár alebo akcionári,

ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5% základného imania.

Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaţdenie tak, aby sa konalo najneskôr

do 40 dní odo dňa, keď mu bola doručená ţiadosť o jeho zvolanie. Predstavenstvo nie je

oprávnené meniť navrhovaný program valného zhromaţdenia. Predstavenstvo je oprávnené

navrhovaný program valného zhromaţdenia doplniť iba so súhlasom osôb, ktoré poţiadali

o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia podľa ods. 1 (§ 181 ods. 2 Obchodného

zákonníka).

Ak predstavenstvo nesplní povinnosť podľa ods.2, rozhodne súd na návrh akcionára

alebo akcionárov podľa ods. 1 o tom, ţe ich poveruje zvolať v lehote podľa ods.2 mimoriadne

valné zhromaţdenie a poveruje ich na všetky s tým súvisiace úkony. Súčasne súd na návrh

akcionárov určí predsedu valného zhromaţdenia, ktorý bude viesť valné zhromaţdenie

do zvolenia jeho predsedu. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, súd na návrh akcionára

alebo akcionárov podľa ods.1 uloţí členom predstavenstva povinnosť poskytnúť

na zabezpečenie konania valného zhromaţdenia povereným akcionárom zoznam akcionárov.

Ak tak predstavenstvo v lehote určenej súdom neurobí, pouţijú sa primerane ustanovenia

osobitného zákona ( ).

Podľa ust. , akcia predstavuje práva akcionára ako

spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na

likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako

s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa štvrtá veta , práva spojené s akciou

na meno, je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov.

Podľa v znení zmien a doplnkov, cenné papiere

na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré moţno previesť

rubopisom), moţno zexekvovať tak, ţe exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení

o predaji hnuteľných veci a odníme ich.

Podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj

je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii

nepodliehajú.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo

hospodárenia štátne podniky, štátne peňaţné , štátne poisťovne a iné štátne organizácie

(ďalej len „podnik“) alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich

majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu

majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické

alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia“).

Podľa o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôleţitých štátnych podnikov a akciových spoločností (účinného do 12.októbra

1999), predmetom privatizácie nemôţu byť akcie T.-u, a.s. B. a S., a.s. B., ktorých drţiteľom

alebo vlastníkom je štát alebo fond; ust. § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto akciové spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe navrhovateľ nie je zapísaný v zozname

akcionárov spoločnosti T., a.s. B.. Akcie spoločnosti T., a.s. sú emitované ako listinné cenné

papiere na meno a listinné akcie neboli emitované ani rubopisované na meno navrhovateľa.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia zvolať mimoriadne valné

zhromaţdenie spoločnosti T., a.s., a to v zmysle .

Aby akcionár mohol svoje právo v zmysle ust.

uplatniť, musí byť akcionárom spoločnosti a musí byť takým akcionárom, ktorý má akcie,

ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Tohto práva sa nemôţe

domáhať osoba, ktorá nie je akcionárom spoločnosti. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil

otázku, ţe navrhovateľ je akcionárom spoločnosti T., keď vyslovil, ţe akcie spoločnosti T.,

a.s. boli v roku 1998 účinne prevedené zo Slovenskej republiky na navrhovateľa

prostredníctvom ich predaja v exekúcii. Dovolací súd sa stotoţnil s právnym záverom

uvedeným v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ţe pochybenie súdu prvého

stupňa spočíva v tom, ţe pri posúdení veci neaplikoval ust. § 114 Exekučného poriadku, ako

aj ust. a Exekučného poriadku, ako aj ust. ods.

1 a Dovolací súd

sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora, ţe v zmysle uvedených zákonných

ustanovení nemohli byť akcie spoločnosti T., a.s. predmetom exekúcie. Na základe platnej

právnej úpravy z roku 1998 akcie emitované spoločnosťou T., a.s. vo vlastníctve štátu nebolo

moţné prevádzať na inú osobu ţiadnym spôsobom, a to ani núteným výkonom práva

exekúciou predajom cenných papierov. Svedčí o tom ústavné zmocnenie v čl. 20 ods. 2 a na

jeho základe vydaný zákon o strategických podnikoch, ţe akcie T.-u, a.s. boli v roku 1998 vo

výlučnom vlastníctve štátu a zákon o veľkej privatizácii, ktorý tým, ţe vymedzil podmienky

a spôsob moţného prevodu majetkovej účasti štátu, vylúčil tým aj prevod prostredníctvom

exekučného prevodu cenných papierov, čo malo za následok, ţe ak zákon o strategických

podnikoch vylúčil privatizáciu akcií T.-u, a.s., vylúčil tým zároveň aj prevod prostredníctvom

exekúcie predajom cenných papierov. Akcie T.-u, a.s. v roku 1998 nebolo moţné ani

privatizovať a nebolo moţné ani ţiadnym iným spôsobom previesť, teda zmeniť ich vlastníka.

Nemohol ich nadobudnúť ţiadny iný subjekt, a to bez ohľadu na titul nadobudnutia.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vychádza

zo zásady, ţe majetok štátu je exekuovateľný. Ide však o zásadu, ktorá nie je bezvýnimočná.

Exekučný poriadok v § 114 a nasl. ustanovuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Exekúciou

nemoţno postihnúť veci, ktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný, tieţ veci, ktoré

podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Osobitným predpisom, ktorý zakazuje

akýkoľvek predaj akcií T.-u, a.s. vo vlastníctve štátu, je , vo

väzbe na (). Zo zákazu predaja akcií T.-u, a.s. vyplýva aj

vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 114. Toto vylúčenie akcií T.-u, a.s. z exekúcie má

ústavný základ v . To znamená, ţe v čase vykonania exekúcie, akcie T.-u,

a.s. nebolo moţné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Boli

vylúčené z exekúcie ex lege, t.j. bez toho, aby sa muselo urobiť v tomto smere konkrétne

rozhodnutie. Ide o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja akcií T.-u,

a.s., a teda aj zákonný zákaz ich exekučného predaja. Tým, ţe boli za predmet exekúcie

označené akcie T.-u, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu

s ust. § 114 Exekučného poriadku, lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo moţné

postihnúť exekúciou.

Podľa ust. § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom

konaní vylúčené. Ust. § 61 Exekučného poriadku vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala

opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu

práva, t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila. Ust. § 61 Exekučného

poriadku je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe

neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy Exekučný poriadok priznáva

dobromyseľnému vydraţiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak právny

poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena

subjektu práva exekúciou nemôţe nastať. Poukazovanie na zákonný zákaz návratu

do pôvodného stavu nemá teda opodstatnenie, ak ţiadna zmena stavu exekúciou nenastala.

Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie,

nedošlo k tomu, čo má exekúcia predajom veci v zásade za následok, a to k vzniku

vlastníckeho práva vydraţiteľa k tejto veci v súlade s platnou právnou úpravou a tým ani

k zániku vlastníckeho práva jej vlastníka. Preto má vlastník veci vymedzenej v § 114

Exekučného poriadku právo uplatniť si ochranu svojho vlastníckeho práva bez ohľadu na ust.

§ 61 Exekučného poriadku.

Podľa názoru dovolacieho súdu záver okresného súdu, ţe navrhovateľ nadobudol

110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní je nesprávny. V tomto konaní nebolo preukázané,

ţe navrhovateľ bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu, aby ho súd poveril zvolaním

mimoriadneho valného zhromaţdenia odporcu.

Názor vyjadrený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 11.decembra 2007, sp. zn. , ţe T., s.r.o. nadobudol akcie spoločnosti T., a.s.

v exekučnom konaní a ţe zákonnosť priebehu exekúcie uţ nemôţe posudzovať súd ako

prejudicionálnu otázku v inom konaní, nie je záväzný pre súd v tomto konaní. Má rovnakú

právnu váhu ako judikatúra súdov v systéme písaného práva, t.j. súd môţe prihliadať na jeho

autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný. Posúdenie otázky, či zmena subjektu

práva po vykonanej exekúcii nastala, nemôţe byť vôbec riešená exekučným súdom, práve

naopak, táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju

posudzuje ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Ţaloby reivindikačné alebo určovacie sú po

skončení exekúcie prípustné. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, či došlo k zmene

vlastníka akcií T.-u, či navrhovateľ nadobudol akcie T.-u, a.s., či je akcionárom T.-u,

a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe z vykonaného dokazovania má

preukázané, ţe navrhovateľ nadobudol 110 ks akcií odporcu v exekučnom konaní. Uvedené

exekučné konanie je právoplatne skončené. Súd prvého stupňa však obsah exekučného spisu

na pojednávaní neoznámil, dôkaz ním nevykonal, čím účastníkom nedal moţnosť, aby sa

k tomu dôkazu vyjadrili. Dôkaz nevykonaný alebo dôkaz vykonaný v rozpore s Občianskym

súdnym poriadkom nemôţe byť predmetom hodnotenia dôkazov podľa ust. a súd

nemôţe na neho prihliadať. Skutkové závery súdu I. stupňa takto nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe podľa vyjadrenia navrhovateľa

ţalobca - G., a.s. v likvidácii, S. zobral v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod

sp.zn. návrh späť dňa 28.10.2008. Uznesením zo dňa 11.4.2008 pod č.k. 2 Cb

-541 Krajský súd v Košiciach konanie nezastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, ţe „ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 9.10.1998,

uzavretá medzi ţalobcom ako kupujúcim a ţalovaným 2/ S. ako predávajúcim

prostredníctvom ţalovaného 1/ - C.K. v likvidácii, na základe ktorej ţalobca nadobudol 100

ks akcií spoločnosti T., a.s. B., je platná a ţe ţalobca je vlastníkom 100 ks akcií tejto

spoločnosti. Ţalovaný 2/ a 3/ so späťvzatím ţaloby nesúhlasili. Z obsahu spisu a z vyjadrení

ţalovaných je nepochybné, ţe prebiehajú na súdoch aj iné konania, kde sa ţalobca snaţí

o získanie rozsudku, ktorý by potvrdil, ţe je akcionárom spoločnosti T., a.s., a to C., a.s. c/a

C.H. o vyslovenie neplatnosti zmluvy o určenie vlastníctva (Okresný súd Humenné ,

Krajský súd Košice , Najvyšší súd SR Ndob 193/02), C., a.s. c/a T., a.s.

o vyhlásení uznesení valného zhromaţdenia za neplatné (Krajský súd Bratislava 27 Cb

77/02), C., a.s. C., a.s. T., s.r.o. c/a T., a.s. o uloţenie povinnosti a nahradenie prejavu vôle

(Krajský súd Bratislava ), B., a.s. c/a S. a spol. o vyslovenie neplatnosti

právneho úkonu (Krajský súd Bratislava ). Tieto spory súd uviedol len

príkladmo a niektoré z konaní sú prerušené s tým, ţe súdy čakajú na rozhodnutie v tejto veci,

čo moţno zhodnotiť ako váţny dôvod na to, aby súd konanie nezastavil

( ), ale rozhodol vo veci samej“.

V tom istom konaní () ţalobca dňa 28.10.2008 opätovne zobral návrh

späť, ale listom zo dňa 22.12.2008 doručil súdu návrh ţalobcu na vstup spoločnosti Y.. so

sídlom na P.L.A.H. ako účastníka konania na strane ţalovaného ako ţalovaného v 4/ rade.

Súd uznesením zo dňa 5.3.2009 pod č.k. -671 pripustil do konania tohto

účastníka ako ţalovaného v 4/ rade s poukazom na ust. Konanie vedené na

Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. doposiaľ nebolo skončené

právoplatným rozhodnutím.

Ďalej súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, ţe z výpovede právnej zástupkyne

navrhovateľa má súd preukázané, ţe k zmene majiteľa 110 ks akcií do dnešného dňa neprišlo.

K tomu dovolací súd uvádza, ţe výpoveď právneho zástupcu nie je dôkazným prostriedkom,

ktorý v zmysle ust. môţe za dôkaz slúţiť a ktorým moţno zistiť stav veci, a preto

bez iných dôkazov nemoţno len z výpovede právneho zástupcu vyvodzovať skutkové závery.

Súd neuviedol, z ktorého relevantného dôkazu vychádzal, keď došiel k záveru, ţe ţalobca je

vlastníkom 110 ks akcií T.-u, a.s. Z tohto dôvodu je preto rozsudok súdu I. stupňa

nepreskúmateľný a arbitrárny.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, ţe v mimoriadnom dovolaní

sa opodstatnene namieta, ţe napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu v zmysle ,

v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. mája 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.