Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B1-36CbR-14-2008.pdf
PDF · 119.3 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B1-36CbR/14/2008
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1, 072 21 Nacina Ves, IČO: 31 679 510, zast.: JUDr. Miloš Kaščák, Advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 355 110 28, proti odporcovi : TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast.: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, za účasti intervenienta na strane odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: 686 832, práv. zast.: Krivák & Co, s.r.o., Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475 a prokurátora: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta. II. Súd návrh zamieta. III. Súd priznáva odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške nároku súd rozhodne uznesením potom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť. IV. Súd priznáva intervenientovi na strane odporcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške nároku súd rozhodne uznesením potom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.
odôvodnenie:
1.Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol podaný na Okresný súd Bratislava I dňa 06.02.2008. Podľa § 18n ods. 2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v obchodnoprávnych veciach, vrátane vecí podľa § 23 a § 26 až 29 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 a agendy konkurzu, reštrukturalizácie, oddlženia a obchodného registra, z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava III.
Skutková a právna argumentácia sporových strán. Navrhovateľ 2.Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 06.02.2008, doplnený podaním doručeným súdu dňa 26.03.2008, sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977. 3. Návrh odôvodnil tým, že akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s., v počte 110 ks, čo predstavuje 5,78% podiel na základnom imaní spoločnosti, nadobudol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp.zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku z 13. januára 1997, sp. zn. 3C 565/96. Ako akcionár spoločnosti požiadal predstavenstvo spoločnosti TRANSPETROL a.s., o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia listom zo dňa 31. januára 2008, avšak bezvýsledne. V návrhu súčasne poukázal na Nález ÚS SR zo dňa 11. decembra 2007 sp.zn. II.ÚS 159/07-37, ktorým ústavný súd mal potvrdiť vlastníctvo akcií navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti, predmetného zápisu sa domáha súdnou cestou v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 25Cb 112/2002. Keďže zápis v Centrálnom depozitári cenných papierov SR a.s. Bratislava má len evidenčný charakter, táto okolnosť nemá vplyv na jeho oprávnenie podľa § 181 OZ požiadať štatutárny orgán spoločnosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia bola predstavenstvu spoločnosti doručená dňa 04.02.2008. Predstavenstvo spoločnosti na výzvu navrhovateľa nereagovalo. Odporca 4. Písomným podaním zo dňa 19.11.2008 sa k návrhu vyjadril odporca, spoločnosť TRANSPETROL, a.s.. Vo vyjadrení žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ relevantným spôsobom nedokáže preukázať nadobudnutie akcií a nadobudnutie akcií prostredníctvom exekúcie zákon neumožňuje. Súd by v danom prípade mal vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Obdo 1/2008, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 34 Exre /89/04 zo dňa 18.novembra 2004, ktorým súd poveril navrhovateľa na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že ustanovením § 114 Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. K takýmto veciam v rozhodnej dobe patrili akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. s poukazom na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, resp. zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, na základe čoho ich majiteľom nemohol byť žiadny iný subjekt ako štát. Navyše akcie emitované spoločnosťou odporcu sú akciami na meno, v prípade ktorých podľa § 156 ods.6 OZ sa výkon práv spojených s akciou viaže so zápisom akcionára v zozname akcionárov. Navrhovateľ túto požiadavku nespĺňa., preto ani z tohto dôvodu nemá aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu návrhu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Vstup intervenienta do konania 5. Podaním zo dňa 19.02.2009, s poukazom na § 93 O.s.p.., požiadal vedľajší účastník na strane odporcu, Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o vstup do konania . Svoju žiadosť odôvodnil tým, že má dôležitý právny záujem na výsledku konania, nakoľko akékoľvek rozhodnutie v konaní môže závažným spôsobom zasiahnuť do jeho právneho postavenia ako riadneho akcionára spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. Navrhovateľ vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu nenamietal, odporca sa k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadril. 5.1. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.03.2009 uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR je vlastníkom a oprávnene drží hromadnú akciu na meno vydanú spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. pod č. 002 nahrádzajúcu 969 kmeňových akcií na meno evidovaných pod číslami 0932-1900 s kódom emisie 01. Hromadná akcia bola vydaná dňa 18.01.2002. Ďalšiu hromadnú akciu drží spoločnosť YUKOS Finance B.V. Navrhovateľ nie je akcionárom spoločnosti. 5.2. Ďalej poukázal na to, že odvodzovanie akcionárskych práv od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp.zn. II ÚS 159/07-37 nemá oporu v právnom poriadku. Ústavný súd rozhodoval o porušení práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodoval a nepotvrdil fakt, že akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. je navrhovateľ. Ak by Ústavný súd SR z akéhokoľvek dôvodu v uvádzanom náleze riešil otázku sporného vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s., prekročil by svoju právomoc, ktorú mu zveruje Ústava Slovenskej republiky a dostal by sa do rozporu so svojou vlastnou rozhodovacou praxou. V tomto smere poukázal na nálezy samotného ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 85/1997, sp. zn. II. ÚS 18/95 , ktorý v nich deklaruje, že: „Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže rozhodovaním o podnete zakladať, meniť alebo zrušovať vlastnícke právo k akciám ako cenným papierom. O takých nárokoch rozhodujú výlučne všeobecné súdy. Ústavný súd SR poskytuje ochranu základných práv vtedy, keď ich ochrana nepatrí do príslušnosti všeobecných súdov." Navyše nález Ústavného súdu SR so sp. zn. II ÚS 159/07-37 neobsahuje výrok o tom, že navrhovateľ, Tradeunion spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, je vlastníkom sporných akcií, ani o tom, že má právo byť zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. Ústavný súd nemohol v konaní o porušení práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces relevantne preskúmavať vec, ktorá nebola predmetom ústavnej sťažnosti a navyše tak suplovať právomoc všeobecných súdov, ktorá mu neprináleží. Vstup prokurátora do konania 6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.06.2009 oznámil prokurátor ( Okresná prokuratúra Bratislava I) vstup do konania s poukazom na § 35 ods.2 písm. i) O.s.p. 6.1. Vo svojom zhrňujúcom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.06.2020 uviedol, že v predmetnej veci , z hľadiska jej právneho posúdenia, vyslovil právny názor najvyšší súd SR v konaní sp.zn 5MObdo 1/11 zo dňa 30.06.2011, ktorý rozhodoval o mimoriadnom odvolaní generálneho prokurátora SR podanom voči rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým bolo udelené poverenie navrhovateľovi na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. 6.2. Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, ak akcionár chce uplatniť svoje právo podľa § 181 ods.2 OZ a iniciovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti musí byť akcionárom spoločnosti vlastniacim akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Vlastníctvo akcií a ich zákonné nadobudnutie musí byť v konaní preukázané. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o akcie akciovej spoločnosti, ktorá patrí medzi strategické podniky podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zák.č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločnosti, jej majetok nepodlieha privatizácii, prevodu na tretiu osobu inak ako spôsobom stanoveným v zákone. Zákon výslovne zakazuje predaj akcií, ktorých držiteľom je štát alebo fond. Pokiaľ zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok vychádza zo zásady, že majetok štátu je exekuovateľný, ide o zásadu, ktorá nie je bezvýnimočná. Zákon č. 233/1995 Z.z. v ust. § 114 a nasl. ustanovuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný, tiež veci, ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Osobitným predpisom, ktorý zakazuje akýkoľvek predaj akcií TRANSPETROL. a.s. vo vlastníctve štátu, je zákon č. 92/1991 Zb.. ust. § 1 ods. 3 vo väzbe na zákon č. 192/1995 Z.z. (§ 2 ods. 3). Toto vylúčenie akcií TRANSPETROL. a.s. z exekúcie má ústavný základ v čl. 20 ods. 2 Ústavy. To znamená, že v čase vykonania exekúcie, akcie TRANSPETROL, a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Tým. že boli za predmet exekúcie označené akcie TRANSPETROLU, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. §114 zákona č. 233/1995 Z.z., lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo možné postihnúť exekúciou. I keď podľa ust. § 61 zákona č. 233/1995 Z.z., navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené a ust. § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva. t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila, ust. §61 zákona č. 233/1995 Z.z. je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy zákon č. 233/1995 Z.z. priznáva dobromyselnému vydražiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak však zákon vylučuje aby určité právo alebo majetok nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva nemôže nastať a ak aj v rámci exekúcie sa prevod alebo predaj takéhoto majetku realizoval, k reálnemu prevodu vlastníctva nedošlo.
Konanie pred súdom
7.Prvostupňový súd v predmetnom konaní, v poradí prvom rozhodnutí, uznesením sp.zn. 36 CbR 14/2008 zo dňa 30.03.2009 návrhu vyhovel a poveril navrhovateľa zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Súd návrhu vyhovel z dôvodu, že v konaní mal za preukázané vlastníctvo akcií na strane navrhovateľa, ktoré tento nadobudol v exekučnom konaní a to aj s poukazom na nález ÚS SR II.ÚS 346/2008-37, ktorý konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ nadobudol akcie právoplatnou a vykonateľnou exekúciou, jeho vlastníctvo nie je možné spochybniť, keďže preskúmavanie zákonnosti exekúcie v inom súdnom konaní ako predbežnú otázku je neprípustné.
8. Predmetné rozhodnutie bolo v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku generálnym prokurátorom SR, zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6MObdo 3/2009 - 281 zo dňa 20.05.2009 z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku vlastníctva akcií navrhovateľom, keďže akcie odporcu nebolo možné nadobudnúť v rámci exekúcie s poukazom na §1 ods.1 zákona 92/1991 Zb. a § 2 ods.3 zákona č. 192/1995 Z.z.., ktoré zakazujú akýkoľvek predaj akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. vo vlastníctve štátu . Zo zákazu predaja akcií vyplýva aj vylúčenie veci z exekúcie v zmysle § 114 Exekučného poriadku. Toto vylúčenie akcií TRANSPETROL-u, a.s. z exekúcie má ústavný základ v čl. 20 ods. 2 Ústavy. To znamená, že v čase vykonania exekúcie, akcie TRANSPETROL-u, a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Boli vylúčené z exekúcie ex lege, t.j. bez toho, aby sa muselo urobiť v tomto smere konkrétne rozhodnutie.. Tým, že boli za predmet exekúcie označené akcie TRANSPETROL-u, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. § 114 Exekučného poriadku, lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo možné postihnúť exekúciou. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva nemôže exekúciou nastať.
9. Navrhovateľ vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, č.k. 6MObdo 3/2009 - 281 zo dňa 20.05.2009, podal sťažnosť na ústavný súd SR.
10. Ústavný súd SR nálezom č.k. II ÚS 58/2010-70 zo dňa 09.09.2010 zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že najvyšší súd nezohľadnil právny názor ústavného súdu vyjadrený v odôvodnení nálezu, riadne neodôvodnil splnenie podmienok podania mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods.1 O.s.p.
11. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.06.2011 sp.zn. 5M Obdo 1/2011 opätovne zrušil uznesenie prvostupňového súdu sp.zn. 36CbR 14/2008 zo dňa 30.03.2009 a vec vrátil na ďalšie konanie.
11.1. K otázke právnej záväznosti nálezu ústavného súdu uviedol, že právny názor vyjadrený v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS 346/2008-37 je záväzný pre štátny orgán v tom konkrétnom konaní, v ktorom došlo k porušeniu práva sťažovateľa označeného vo výroku nálezu. Pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 36 Cbr 14/2008 citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzný nie je. Má rovnakú právnu váhu ako judikatúra súdov v systéme písaného práva, t.j. súd môže prihliadnuť na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný a v prípade, ak je tento právny názor v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nesmie ho aplikovať. Ak teda konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predmetný nález, mohol tak urobiť iba podporne z dôvodu stotožnenia sa s jeho správnosťou...... Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v danom prípade považovať za judikatúru, ktorá je hodná referencie pre svoju správnosť a presvedčivosť, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom.“
11.2. K otázke oprávnenosti preskumávania zákonnosti exekučného konania sa vyjadril nasledovne: „ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom náleze uvádza, že otázku zákonnosti nadobudnutia akcií v exekúcii môže posudzovať iba exekučný súd v rámci exekučného konania (prípadne súd vyššej inštancie v rámci konania o opravnom prostriedku) a že túto otázku súd v inom sporovom konaní posudzovať nemôže. Uvedený právny názor nie je správny, nakoľko právny úkon exekútora, ktorým dochádza k vzniku zmene alebo zániku práva nie je spravidla podmienený rozhodnutím exekučného súdu. Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcii nastala , nemôže byť v určitých prípadoch riešená exekučným súdom ale práve naopak táto otázka je v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako každú inú právnu skutočnosť. Uvedená právomoc všeobecných súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu do pôvodného stavu, ktorou sa exekučné konanie riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu (restitutio in integrum) je zákazom reštitučnej žaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom reštitučnej žaloby je dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t.j. dosiahnutie rozsudku s konštitutívnym účinkom. Žaloby reividikačné alebo určovacie sú však po skončení exekúcie prípustné. V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu napriek tomu, že tento majetok bol z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť žiadne právne účinky. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, že k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo, a to aj v rámci riešenia predbežnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, že zmena stavu 'zmena subjektu práva) exekúciou nastala.“
12. Podaním doručeným dňa 29.10.2015 navrhovateľ žiadal o prerušenie konania z dôvodu vedenia sporu pred Krajským súdom Bratislava sp.zn. 17Cb 122/2003, na základe ktorého sa navrhovateľ ako jeden zo žalobcov domáhal zaevidovania akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. na účte žalobcu ako majiteľa akcií. 13. Prvostupňový súd, v poradí druhým rozhodnutím, návrh vo veci samej uznesením č.k. 36 CbR 14/2008 - 906 zo dňa 04.06.2019 zamietol, súčasne zamietol aj návrh na prerušenie konania. Odporcovi a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesenie bolo v dôsledku podaného odvolania zrušené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 3Cob 19/2022 - 1082 zo dňa 05.12.2022 z procesných dôvodov a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Skutkové a právne posúdenie veci súdom 14. Predmetom sporu je udelenie oprávnenia k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia. V danom prípade sa jedná o konanie podľa § 304 Civilný mimosporový poriadok ( CMP), ktorý v ust. § 307 ods.1 CMP stanovuje povinnosť vo veci nariadiť pojednávanie ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi konania sporné. Z uvedeného dôvodu súd vo veci stanovil termín pojednávania a účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal. Pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 31.07.2023 a súčasne uviedol, že súhlasí aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o samotné súdne konanie, toto žiadal zastaviť z dôvodu, že mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti odporcu bolo vykonané dňa 29.04.2009 čím odpadli dôvody pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. 15. Súd po preskúmaní žiadosti navrhovateľa na zastavenie konania dospel k záveru, že sa jedná o požiadavku, ktorá nemá náležitosti procesného návrhu na zastavenie konania podľa § 29 CMP. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že o obdobnom návrhu navrhovateľa, na základe totožných skutkových tvrdení, súd v rámci predmetného konania rozhodoval uznesením č.k. 36CbR 14/2008
- 288 zo dňa 22.05.2013, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2013 č.k.2Cob 180/2013-769, ktorým návrh na zastavenie konania zamietol z dôvodu nesúhlasu odporcu so zastavením konania ako aj z dôvodu, že vykonateľnosť poverenia udelená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti odporcu, bola v dôsledku doručenia mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora dňa 23.04.2009 uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2009 sp.zn. 6MObdo 3/2009, odložená, t.j. pred tým ako sa mimoriadne valné zhromaždenie malo uskutočniť. To znamená, že navrhovateľ nedisponoval legitímnym oprávnením pre riadne zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov odporcu a pokiaľ sa aj uskutočnilo, vzhľadom k uvedenému, nebolo spôsobilé k výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia, čoho dôsledkom bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10.05.2012 č.k. 23Cb 130/2009 - 571, ktorým súd určil, že zhromaždenie uskutočnené dňa 29.04.2009 nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu a uznesenia tam prijaté nie sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu. Z uvedených dôvodov na požiadavku navrhovateľa pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadol. 16.Vzhľadom k predchádzajúcemu priebehu konania, súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, vyjadreniami účastníkov konania k predmetu sporu, oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi vo vzťahu k predmetu konania ( predovšetkým výpisom Strediska cenných papierov ku dňu 09.10.1998, žiadosťou o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 21.01.2008, komisionárskou zmluvou zo dňa 30.09.1198 uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p. a.s. Košice ako komisionárom a Ing. Miladou Korimovou, súdnym exekútorom ako komitentom, komisionárskou zmluvou zo dňa 09.10.1998 uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou CLASSINVEST SLOVAKIA o.c.p.?.s. Košice. IČO: 31 733 034 ako komisionárom a spoločnosťou C.S.I. - FEST a.s. ako komitentom, formulárom Strediska cenných papierov SR Bratislava a.s., výňatkom zo stanov obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s., uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, doplnením návrhu zo dňa 01.04.2008, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 01.12.2008, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, oznámením Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. ku dňu 09.09.2016 ) . 17. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, podľa procesných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( § 391ods.2 CSP a § 455 CSP) je prvostupňový súd právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu viazaný a v prípade odklonu od právneho názoru súdu vyššej inštancie, svoje rozhodnutie, s poukazom na princíp právnej istoty, musí náležite zdôvodniť. 18.V danom prípade pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa, súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý sa k meritu veci podrobne vyjadril v dovolacom konaní pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR ( sp.zn. 2MObdo 1/2008 zo dňa 28.05.2008 a 5MObdo 1/2011 zo dňa 30.06.2011). Najvyšší súd SR v uvedených rozhodnutiach presvedčivo a v súlade s princípom právnej istoty dal odpoveď na všetky zásadné otázky v predmetnej veci. Prvostupňový súd dospel k totožným právnym záverom, ktoré z hľadiska hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania považuje za logické vyústenie doterajšieho priebehu konania. Rovnako pri rozhodovaní vo veci samej zohľadnil argumentáciu vyjadrenú v stanoviskách odporcu, intervenienta a prokurátora, ktorá spočívala na totožných skutkových a právnych základoch.
K aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa 19. Základným predpokladom úspešného uplatnenia nároku na súde v konaní podľa § 304 písm.f) Civilný mimosporový poriadok je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa k podaniu návrhu, ktorá vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je nositeľ tvrdeného hmotného práva, ktorú okolnosť je účastník povinný v konaní preukázať pod následkom zamietnutia návrhu. V tomto konaní otázka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bola sporná z dôvodu, že k nadobudnutiu hmotného práva došlo v rozpore so zákonom. 20. Navrhovateľ ako titul nadobudnutia vlastníctva akcií spoločnosti odporcu uvádza exekučné konanie, v rámci ktorého bola nariadená exekúcia predajom majetku povinného, vrátane akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. Bratislava. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie, v rámci ktorého mal navrhovateľ nadobudnúť akcie, bolo vedené pod sp. zn. Ex 4575/97 na Okresnom súde Vranov nad Topľou a nariadené na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, t.j. rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.1.1997 sp.zn. 3C/565/95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.9.1997 č.k. 3Co/l59/97, ktorým bolo uložené povinnému - Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefaničova 5, Bratislava zaplatiť oprávnenému ILaS Vranov s.r.o. Humenné pohľadávku vo výške 43 265 591,00 Sk s prísl. Konajúca exekútorka nariadila exekúciu predajom cenných papierov vedených v stredisku cenných papierov na účte 700200083832 do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva a to i predajom cenných papierov emitenta TRANSPETROL a.s. Bratislava. Predaj cenných papierov bol realizovaný na základe komisionárskych zmlúv uzatvorených medzi exekútorom a obchodníkom s cennými papiermi, spoločnosťou Classinvest Slovakia OCP, a.s. Košice. Komisionárskou zmluvou o obstaraní predaja cenných papierov sa komisionár zaviazal obstarať predaj cenných papierov uvedených v exekučnom príkaze, dôsledkom čoho bolo uzavretie zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov. Navrhovateľ súdu predložil zmenový výpis Strediska cenných papierov SR Bratislava , a.s., zo dňa 09.10.1998, podľa ktorého ku dňu podania návrhu navrhovateľ disponoval podielom zo základného imania emisie 5,78%, t.j. 110 ks akcií. 21. Podľa ustanovení obchodného zákonníka ( § 181 OZ) akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie o menovitej hodnote dosahujúcej najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písom- ne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Svoju požiadavka v súlade so zákonom adresujú predstavenstvu spoločnosti ako štatutárnemu orgánu, do kompetencie ktorého zvolávanie valného zhromaždenia patrí ( § 184 ods.2 OZ). Ak predstavenstvo na požiadavku akcionára alebo akcionárov nereflektuje, na návrh akcionára alebo akcionárov rozhodne o oprávnení zvolať mimoriadne valné zhromaždenie súd. 22. Uvedené oprávnenie akcionárov spoločnosti odporcu bolo súčasne zakotvené aj v stanovách spoločnosti kde z čl. 8.7. stanov vyplýva, že predstavenstvo zvolá valné zhromaždenie písomnou pozvánkou zaslanou akcionárom najmenej 30 dní pre konaním valného zhromaždenia., okrem iného aj v prípade ak o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia požiadajú akcionári, s uvedením dôvodu, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou najmenej 5% základného imania. 23. S poukazom na zákonné oprávnenie a právo vyplývajúce zo stanov spoločnosti navrhovateľ, na základe žiadosti zo dňa 31.01.2008 adresovanej predstavenstvu spoločnosti TRANSPETROL a.s., ktorú súdu doložil bez pripojenia dokladu o doručení, štatutárny orgán odporcu požiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia najneskôr do 40 odo dňa doručenia predmetnej žiadosti s programom v nej uvedenom, avšak bezvýsledne. Podľa vyjadrenia odporcu tento nereagoval na výzvu navrhovateľa, keďže tohto nepovažoval za subjekt oprávnený k výkonu práva akcionára z dôvodu neprípustnosti exekúcie vo vzťahu k akciám spoločnosti odporcu.
K otázke neprípustnosti exekúcie majetku 24. Rozsah exekúcie upravuje , okrem iných ustanovení, § 61a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. 25. Taktiež právna úprava exekúcie predajom hnuteľných vecí podľa § 114 zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciou nepripúšťa predaj hnuteľných vecí, ktorý je osobitným predpisom zakázaný. 26. Osobitnými predpismi zakazujúcimi exekúciou postihnutia majetku alebo práva je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákon č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorý zakazoval akýkoľvek predaj akcií vo vlastníctve štátu. Právna úprava zákonov vychádza z Ústavy SR ktorá v článku 4 upravuje, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, aj čl. 20 ods. 2 Ústavy SR poskytuje ústavný základ pre zákonné vymedzenie ďalšieho majetku, ktorý môže byť len vo výlučnom vlastníctve štátu ako vyplýva z jeho znenia: „ Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok, okrem majetku uvedeného v článku 4 Ústavy SR je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva, verejného záujmu a môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon môže tiež ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov a právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ 27. Podľa § 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní a to na slovenské alebo zahraničné právnické, alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia"). 28. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb, o privatizácii podniku alebo jeho časti s charakterom prirodzeného monopolu a o privatizácii majetkovej účasti Štátu alebo majetkovej účasti fondu na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. 29. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strategických podnikoch") predmetom privatizácie nemôžu byť akcie ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. 30. Pokiaľ ide o charakter obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s., v čase vykonania exekúcie v roku 1998, obchodná spoločnosť TRANSPETROL, a.s. bez akýchkoľvek pochybností patrila medzi strategické podniky, ktorých majetok sa spravuje podľa osobitných predpisov. Pretože tento majetok, vzhľadom na dikciu zákona, mohol byť len vo výlučnom vlastníctve štátu a nemohol ho nadobudnúť žiadny iný subjekt žiadnym spôsobom, akcie odporcu boli z exekúcie vylúčené priamo zákonom bez toho, aby zákon vyžadoval v tomto smere vydanie osobitného rozhodnutia. Išlo o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja týchto akcií s poukazom na § 61a Exekučného poriadku. 31.Pokiaľ i napriek zákonnému zákazu predaja akcií v rámci exekúcie k ich prevodu došlo, na takýto právny úkon je potrebné prihliadať ako na právny úkon absolútne neplatný ( § 39 ObZ), nakoľko bol uskutočnený v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona 192/1995 Z.z. Absolútnu neplatnosť nie je možné odstrániť výrokom súdneho rozhodnutia, nakoľko neplatnosť existuje od počiatku bez zreteľa na vedomosť o tejto neplatnosti. V tejto súvislosti nemožno sa odvolávať ani na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je vylúčené, keďže v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu práva alebo nadobudnutiu majetku. Exekučný prevod akcií je v zmysle Ústavy, zákona o veľkej privatizácii a zákona o strategických podnikoch absolútne neplatný právny úkon a ako taký nemôže byť relevantnou právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nového práva a povinnosti. Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie, následky exekúcie predajom veci v zásade nenastali t.z. nedošlo k zmene subjektu vlastníka. Nič na tom nemení ani nález ústavného súdu, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, nakoľko ústavný súd sám vo svojich nálezoch vylučuje možnosť rozhodovania o hmotných právach, pokiaľ sa ich nápravy možno dovolať pred všeobecnými súdmi a v danom prípade zákon umožňuje aj po skončení exekučného konania použiť ako prostriedok nápravy reivindikačnú žalobu, v rámci ktorej je všeobecný súd oprávnený skúmať zmenu vlastníctva akcií TRANSPETROLU a.s.. 32. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné uzavrieť, že navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu pre výkon práva podľa § 181 ods.3 OZ. Súd poukazuje aj na výsledok súdnych konaní iniciovaných navrhovateľom a vedených voči odporcovi, v ktorých sa navrhovateľ snažil získať súdne rozhodnutie, ktorým by sa potvrdil jeho status akcionára spoločnosti TRANSPETROL a.s., ( napr. sp.zn. 17Cb 122/2003, sp.zn. 28Cb 112/2022, sp.zn. 17Cb 115/2003, sp.zn. 42Cb 137/2009, 42Cb 121/2009) vedených pred Krajským súde v Bratislave, v rámci ktorých boli žaloby navrhovateľa právoplatne zamietnuté z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal regulérne nadobudnutie akcií spoločnosti odporcu. K návrhu na prerušenie konania 33. Navrhovateľ žiadal prerušiť konanie z dôvodu vedenia sporu na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 17Cb 122/2003. V čase rozhodovania vo veci samej bolo predmetné konanie právoplatne skončené dňa 13.09.2018, v dôsledku čoho odpadli dôvody na prerušenie konania. Trovy konania 34. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na prerušenie konania a návrh vo veci samej zamietol. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa 255 ods.1 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP odporcovi a intervenientovi na strane odporcu v rozsahu 100%. O výške trov konania súd bude rozhodovať samostatným uznesením potom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).