Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/159/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci navrhovateľa: TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1, 072 21 Nacina Ves, IČO: 31 679 510, zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou proti odporcovi: TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, za účasti intervenienta na strane odporcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, práv. zast.: Krivak & Co, s.r.o., Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475 a za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. -1157 zo dňa 2.8.2023, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie navrhovateľa proti výroku I. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. -1157 zo dňa 2.8.2023 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. -1157 zo dňa 2.8.2023 vo výroku II., III., IV. potvrdzuje.

III. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

IV. Intervenientovi na strane odporcu priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom návrh na prerušenie konania zamietol, druhým výrokom návrh zamietol, tretím výrokom priznal odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štvrtým výrokom priznal intervenientovi na strane odporcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie odôvodnil najmä nasledovne: Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 06.02.2008, doplneným podaním doručeným súdu dňa 26.03.2008, sa navrhovateľ domáhal vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977. Návrh odôvodnil tým, že akcie spoločnosti TRANSPETROL a.s., v počte 110 ks, čo predstavuje 5,78% podiel na základnom imaní spoločnosti, nadobudol v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp.zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku z 13. januára 1997, sp. zn. . Ako akcionár spoločnosti požiadal predstavenstvo spoločnosti TRANSPETROL a.s., o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia listom zo dňa 31. januára 2008, avšak bezvýsledne. V návrhu súčasne poukázal na Nález ÚS SR zo dňa 11. decembra 2007 sp.zn. -37,

ktorým ústavný súd mal potvrdiť vlastníctvo akcií navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že nie je zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti, predmetného zápisu sa domáha súdnou cestou v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. . Keďže zápis v Centrálnom depozitári cenných papierov SR a.s. Bratislava má len evidenčný charakter, táto okolnosť nemá vplyv na jeho oprávnenie podľa požiadať štatutárny orgán spoločnosti o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia bola predstavenstvu spoločnosti doručená dňa 04.02.2008. Predstavenstvo spoločnosti na výzvu navrhovateľa nereagovalo. Písomným podaním zo dňa 19.11.2008 sa k návrhu vyjadril odporca, spoločnosť TRANSPETROL, a.s.. Vo vyjadrení žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ relevantným spôsobom nedokáže preukázať nadobudnutie akcií a nadobudnutie akcií prostredníctvom exekúcie zákon neumožňuje. Súd by v danom prípade mal vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Obdo 1/2008, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 18.novembra 2004, ktorým súd poveril navrhovateľa na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že ustanovením Exekučného poriadku exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. K takýmto veciam v rozhodnej dobe patrili akcie emitované spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. s poukazom na o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, resp. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, na základe čoho ich majiteľom nemohol byť žiadny iný subjekt ako štát. Navyše akcie emitované spoločnosťou odporcu sú akciami na meno, v prípade ktorých podľa sa výkon práv spojených s akciou viaže so zápisom akcionára v zozname akcionárov. Navrhovateľ túto požiadavku nespĺňa, preto ani z tohto dôvodu nemá aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu návrhu na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Podaním zo dňa 19.02.2009, s poukazom na požiadal vedľajší účastník na strane odporcu, Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o vstup do konania. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že má dôležitý právny záujem na výsledku konania, nakoľko akékoľvek rozhodnutie v konaní môže závažným spôsobom zasiahnuť do jeho právneho postavenia ako riadneho akcionára spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. Navrhovateľ vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu nenamietal, odporca sa k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadril. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.03.2009 uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR je vlastníkom a oprávnene drží hromadnú akciu na meno vydanú spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. pod č. 002 nahrádzajúcu 969 kmeňových akcií na meno evidovaných pod číslami 0932-1900 s kódom emisie 01. Hromadná akcia bola vydaná dňa 18.01.2002. Ďalšiu hromadnú akciu drží spoločnosť YUKOS Finance B.V. Navrhovateľ nie je akcionárom spoločnosti. Ďalej poukázal na to, že odvodzovanie akcionárskych práv od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp.zn. -37 nemá oporu v právnom poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodoval a nepotvrdil fakt, že akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. je navrhovateľ. Ak by Ústavný súd SR z akéhokoľvek dôvodu v uvádzanom náleze riešil otázku sporného vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s., prekročil by svoju právomoc, ktorú mu zveruje a dostal by sa do rozporu so svojou vlastnou rozhodovacou praxou. Navyše nález Ústavného súdu SR so sp. zn. -37 neobsahuje výrok o tom, že navrhovateľ Tradeunion spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, je vlastníkom sporných akcií, ani o tom, že má právo byť zapísaný v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.06.2009 oznámil prokurátor (Okresná prokuratúra Bratislava I) vstup do konania s poukazom na Vo svojom zhrňujúcom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.06.2020 uviedol, že v predmetnej veci, z hľadiska jej právneho posúdenia, vyslovil právny názor Najvyšší súd SR v konaní sp.zn zo dňa 30.06.2011. Podľa vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, ak akcionár chce uplatniť svoje právo podľa a iniciovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti musí byť akcionárom spoločnosti vlastniacim akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o akcie akciovej spoločnosti, ktorá patrí medzi strategické podniky podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločnosti, jej majetok nepodlieha privatizácii, prevodu na tretiu osobu inak ako spôsobom stanoveným v zákone. Zákon výslovne zakazuje predaj akcií, ktorých držiteľom je štát alebo fond. Pokiaľ Exekučný poriadok vychádza zo zásady, že majetok štátu je exekuovateľný, ide o zásadu, ktorá nie je bezvýnimočná. v ust. a nasl. ustanovuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný, tiež veci, ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Osobitným predpisom, ktorý zakazuje

akýkoľvek predaj akcií TRANSPETROL. a.s. vo vlastníctve štátu, je . ust. vo väzbe na (). Toto vylúčenie akcií TRANSPETROL. a.s. z exekúcie má ústavný základ v . To znamená, že v čase vykonania exekúcie, akcie TRANSPETROL, a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Tým. že boli za predmet exekúcie označené akcie TRANSPETROLU, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. , lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo možné postihnúť exekúciou. I keď podľa ust. , navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené a ust. vylučuje, aby sa dotknutá osoba domáhala opätovného nadobudnutia práva po tom, čo na základe exekúcie nastala zmena subjektu práva. t.j. v prípade, ak vykonaním exekúcie určité právo stratila, ust. je aplikovateľné na prípady, kedy bola exekúcia vykonaná na základe neexistujúceho alebo zrušeného exekučného titulu alebo kedy priznáva dobromyseľnému vydražiteľovi nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ak však zákon vylučuje aby určité právo alebo majetok nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva nemôže nastať a ak aj v rámci exekúcie sa prevod alebo predaj takéhoto majetku realizoval, k reálnemu prevodu vlastníctva nedošlo. Prvostupňový súd v predmetnom konaní, v poradí prvom rozhodnutí, uznesením sp.zn. zo dňa 30.03.2009 návrhu vyhovel a poveril navrhovateľa zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia. Súd návrhu vyhovel z dôvodu, že v konaní mal za preukázané vlastníctvo akcií na strane navrhovateľa, ktoré tento nadobudol v exekučnom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo v dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku generálnym prokurátorom SR, zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. - 281 zo dňa 20.05.2009 z dôvodu, že prvostupňový súd nesprávne posúdil otázku vlastníctva akcií navrhovateľom, keďže akcie odporcu nebolo možné nadobudnúť v rámci exekúcie s poukazom na zákona a ., ktoré zakazujú akýkoľvek predaj akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. vo vlastníctve štátu. Zo zákazu predaja akcií vyplýva aj vylúčenie veci z exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Toto vylúčenie akcií TRANSPETROL-u, a.s. z exekúcie má ústavný základ v . To znamená, že v čase vykonania exekúcie, akcie TRANSPETROL-u, a.s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon ich predaj zakazoval. Boli vylúčené z exekúcie ex lege, t.j. bez toho, aby sa muselo urobiť v tomto smere konkrétne rozhodnutie. Tým, že boli za predmet exekúcie označené akcie TRANSPETROL-u, a.s., ktoré podliehali zákazu predaja, dostala sa exekúcia do rozporu s ust. Exekučného poriadku, lebo v zmysle tohto ustanovenia ich nebolo možné postihnúť exekúciou. Ak právny poriadok vylučuje, aby určitú vec alebo právo nadobudla od štátu iná osoba, potom zmena subjektu práva nemôže exekúciou nastať. Navrhovateľ vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, č.k. - 281 zo dňa 20.05.2009, podal sťažnosť na Ústavný súd SR. Ústavný súd SR nálezom č.k. -70 zo dňa 09.09.2010 zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že najvyšší súd nezohľadnil právny názor ústavného súdu vyjadrený v odôvodnení nálezu, riadne neodôvodnil splnenie podmienok podania mimoriadneho dovolania podľa Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.06.2011 sp.zn. opätovne zrušil uznesenie prvostupňového súdu sp.zn. zo dňa 30.03.2009 a vec vrátil na ďalšie konanie. Podaním doručeným dňa 29.10.2015 navrhovateľ žiadal o prerušenie konania z dôvodu vedenia sporu pred Krajským súdom Bratislava sp.zn. , na základe ktorého sa navrhovateľ ako jeden zo žalobcov domáhal zaevidovania akcií spoločnosti TRANSPETROL a.s. na účte žalobcu ako majiteľa akcií. Prvostupňový súd, v poradí druhým rozhodnutím, návrh vo veci samej uznesením č.k. - 906 zo dňa 04.06.2019 zamietol, súčasne zamietol aj návrh na prerušenie konania. Odporcovi a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania. Uznesenie bolo v dôsledku podaného odvolania zrušené uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. - 1082 zo dňa 05.12.2022 z procesných dôvodov a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predmetom sporu je udelenie oprávnenia k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia. V danom prípade sa jedná o konanie podľa , ktorý v ust. stanovuje povinnosť vo veci nariadiť pojednávanie, ak sú skutkové tvrdenia medzi účastníkmi konania sporné. Z uvedeného dôvodu súd vo veci stanovil termín pojednávania a účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal. Pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 31.07.2023 a súčasne uviedol, že súhlasí aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Pokiaľ ide o samotné súdne konanie, toto žiadal zastaviť z dôvodu, že mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti odporcu bolo vykonané dňa 29.04.2009 čím odpadli dôvody pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Súd po preskúmaní žiadosti navrhovateľa na zastavenie konania dospel k záveru, že sa jedná o požiadavku, ktorá nemá náležitosti procesného návrhu na zastavenie konania podľa . V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že o obdobnom

návrhu navrhovateľa, na základe totožných skutkových tvrdení, súd v rámci predmetného konania rozhodoval uznesením č.k. - 288 zo dňa 22.05.2013, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2013 č.k.2Cob 180/2013-769, ktorým návrh na zastavenie konania zamietol z dôvodu nesúhlasu odporcu so zastavením konania ako aj z dôvodu, že vykonateľnosť poverenia udelená rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti odporcu, bola v dôsledku doručenia mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora dňa 23.04.2009 uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2009 sp.zn. , odložená, t.j. pred tým ako sa mimoriadne valné zhromaždenie malo uskutočniť. To znamená, že navrhovateľ nedisponoval legitímnym oprávnením pre riadne zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov odporcu a pokiaľ sa aj uskutočnilo, vzhľadom k uvedenému, nebolo spôsobilé k výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia, čoho dôsledkom bolo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 10.05.2012 č.k. - 571, ktorým súd určil, že zhromaždenie uskutočnené dňa 29.04.2009 nebolo zasadnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu a uznesenia tam prijaté nie sú uzneseniami mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti odporcu. Z uvedených dôvodov na požiadavku navrhovateľa pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadol. V danom prípade pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa, súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý sa k meritu veci podrobne vyjadril v dovolacom konaní pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR (sp.zn. zo dňa 28.05.2008 a zo dňa 30.06.2011). Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie, v rámci ktorého mal navrhovateľ nadobudnúť akcie, bolo vedené pod sp. zn. Ex 4575/97 na Okresnom súde Vranov nad Topľou a nariadené na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, t.j. rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.1.1997 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.9.1997 č.k. , ktorým bolo uložené povinnému - Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Štefaničova 5, Bratislava zaplatiť oprávnenému ILaS Vranov s.r.o. Humenné pohľadávku vo výške 43 265 591,00 Sk s prísl. Konajúca exekútorka nariadila exekúciu predajom cenných papierov vedených v stredisku cenných papierov na účte 700200083832 do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva a to i predajom cenných papierov emitenta TRANSPETROL a.s. Bratislava. Predaj cenných papierov bol realizovaný na základe komisionárskych zmlúv uzatvorených medzi exekútorom a obchodníkom s cennými papiermi, spoločnosťou Classinvest Slovakia OCP, a.s. Košice. Komisionárskou zmluvou o obstaraní predaja cenných papierov sa komisionár zaviazal obstarať predaj cenných papierov uvedených v exekučnom príkaze, dôsledkom čoho bolo uzavretie zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov. Navrhovateľ súdu predložil zmenový výpis Strediska cenných papierov SR Bratislava, a.s., zo dňa 09.10.1998, podľa ktorého ku dňu podania návrhu navrhovateľ disponoval podielom zo základného imania emisie 5,78%, t.j. 110 ks akcií. Podľa ustanovení ( ) akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie o menovitej hodnote dosahujúcej najmenej 5 % základného imania, môžu s uvedením dôvodov písomne požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Svoju požiadavka v súlade so zákonom adresujú predstavenstvu spoločnosti ako štatutárnemu orgánu, do kompetencie ktorého zvolávanie valného zhromaždenia patrí ( ). Ak predstavenstvo na požiadavku akcionára alebo akcionárov nereflektuje, na návrh akcionára alebo akcionárov rozhodne o oprávnení zvolať mimoriadne valné zhromaždenie súd. Uvedené oprávnenie akcionárov spoločnosti odporcu bolo súčasne zakotvené aj v stanovách spoločnosti kde z čl. 8.7. stanov vyplýva, že predstavenstvo zvolá valné zhromaždenie písomnou pozvánkou zaslanou akcionárom najmenej 30 dní pre konaním valného zhromaždenia, okrem iného aj v prípade ak o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia požiadajú akcionári, s uvedením dôvodu, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou najmenej 5% základného imania. S poukazom na zákonné oprávnenie a právo vyplývajúce zo stanov spoločnosti navrhovateľ, na základe žiadosti zo dňa 31.01.2008 adresovanej predstavenstvu spoločnosti TRANSPETROL a.s., ktorú súdu doložil bez pripojenia dokladu o doručení, štatutárny orgán odporcu požiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia najneskôr do 40 odo dňa doručenia predmetnej žiadosti s programom v nej uvedenom, avšak bezvýsledne. Podľa vyjadrenia odporcu tento nereagoval na výzvu navrhovateľa, keďže tohto nepovažoval za subjekt oprávnený k výkonu práva akcionára z dôvodu neprípustnosti exekúcie vo vzťahu k akciám spoločnosti odporcu. Rozsah exekúcie upravuje okrem iných ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná. Taktiež právna úprava exekúcie predajom hnuteľných vecí podľa exekúciou nepripúšťa predaj hnuteľných vecí, ktorý je osobitným predpisom zakázaný. Osobitnými predpismi zakazujúcimi exekúciou

postihnutia majetku alebo práva je o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorý zakazoval akýkoľvek predaj akcií vo vlastníctve štátu. Právna úprava zákonov vychádza z SR, ktorá v článku 4 upravuje, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, aj SR poskytuje ústavný základ pre zákonné vymedzenie ďalšieho majetku, ktorý môže byť len vo výlučnom vlastníctve štátu ako vyplýva z jeho znenia: „Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok, okrem majetku uvedeného v článku 4 SR je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva, verejného záujmu a môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon môže tiež ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov a právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.“ Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne , štátne peňažné , štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní a to na slovenské alebo zahraničné právnické, alebo fyzické osoby (ďalej len „privatizácia"). Podľa , o privatizácii alebo jeho časti s charakterom prirodzeného monopolu a o privatizácii majetkovej účasti Štátu alebo majetkovej účasti fondu na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda a to po prerokovaní zámeru a postupu privatizácie v Národnej rade Slovenskej republiky. Podľa o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „") predmetom privatizácie nemôžu byť akcie ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Pokiaľ ide o charakter obchodnej spoločnosti TRANSPETROL a.s., v čase vykonania exekúcie v roku 1998, obchodná spoločnosť TRANSPETROL, a.s. bez akýchkoľvek pochybností patrila medzi strategické , ktorých majetok sa spravuje podľa osobitných predpisov. Pretože tento majetok, vzhľadom na dikciu zákona, mohol byť len vo výlučnom vlastníctve štátu a nemohol ho nadobudnúť žiadny iný subjekt žiadnym spôsobom, akcie odporcu boli z exekúcie vylúčené priamo zákonom bez toho, aby zákon vyžadoval v tomto smere vydanie osobitného rozhodnutia. Išlo o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja týchto akcií s poukazom na Exekučného poriadku. Pokiaľ i napriek zákonnému zákazu predaja akcií v rámci exekúcie k ich prevodu došlo, na takýto právny úkon je potrebné prihliadať ako na právny úkon absolútne neplatný ( ), nakoľko bol uskutočnený v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona Absolútnu neplatnosť nie je možné odstrániť výrokom súdneho rozhodnutia, nakoľko neplatnosť existuje od počiatku bez zreteľa na vedomosť o tejto neplatnosti. V tejto súvislosti nemožno sa odvolávať ani na ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je vylúčené, keďže v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k prevodu práva alebo nadobudnutiu majetku. Exekučný prevod akcií je v zmysle , zákona o veľkej privatizácii a absolútne neplatný právny úkon a ako taký nemôže byť relevantnou právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nového práva a povinnosti. Preto ak došlo v rámci exekúcie k predaju veci aj napriek zákonnému zákazu ich exekúcie, následky exekúcie predajom veci v zásade nenastali t.z. nedošlo k zmene subjektu vlastníka. Nič na tom nemení ani nález ústavného súdu, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, nakoľko ústavný súd sám vo svojich nálezoch vylučuje možnosť rozhodovania o hmotných právach, pokiaľ sa ich nápravy možno dovolať pred všeobecnými súdmi a v danom prípade zákon umožňuje aj po skončení exekučného konania použiť ako prostriedok nápravy reivindikačnú žalobu, v rámci ktorej je všeobecný súd oprávnený skúmať zmenu vlastníctva akcií TRANSPETROLU a.s.. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné uzavrieť, že navrhovateľ v predmetnom konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Súd poukazuje aj na výsledok súdnych konaní iniciovaných navrhovateľom a vedených voči odporcovi, v ktorých sa navrhovateľ snažil získať súdne rozhodnutie, ktorým by sa potvrdil jeho status akcionára spoločnosti TRANSPETROL a.s., (napr. sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , ) vedených pred Krajským súde v Bratislave, v rámci ktorých boli žaloby navrhovateľa právoplatne zamietnuté z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal regulárne nadobudnutie akcií spoločnosti odporcu. Navrhovateľ žiadal prerušiť konanie z dôvodu vedenia sporu na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. . V čase rozhodovania vo veci samej bolo predmetné konanie právoplatne skončené dňa 13.09.2018, v dôsledku čoho odpadli dôvody na prerušenie konania. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na prerušenie konania a návrh vo veci samej zamietol. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a preto súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa 255 ods.1 v spojení s odporcovi a intervenientovi na

strane odporcu v rozsahu 100%. O výške trov konania súd bude rozhodovať samostatným uznesením potom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Uznesenie považuje za nesprávne, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie zamietol návrh s odôvodnením, že nadobudnutie akcií v exekučnom konaní je neplatný právny úkon. Takýto záver je nesprávny. Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k akciám v rámci exekúcie dňa 9.10.1998 na základe rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.9.1998, sp. zn. Er 3143/97. Exekúcia bola právoplatne skončená dňa 29.10.1998 vrátením poverenia na výkon exekúcie. Navrhovateľ bol dňa 9.10.1998 riadne zapísaný v zákonom ustanovenej evidencii. Na podnet Ministerstva hospodárstva SR podal Generálny prokurátor SR mimoriadne dovolanie voči exekúcií na Najvyšší súd SR, ktorý dňa 28.2.2001 v konaní vedenom pod sp. zn. MCdo 2/99 mimoriadne dovolanie zamietol a v odôvodnení uviedol: „Ak bolo v preskúmanej veci udelené exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie, mohla uskutočniť exekúciu aj predajom cenných papierov“. „Po tomto úkone exekútorka vrátila 29. októbra 1998 Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou ním vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5713003605. Tým sa exekučné konanie skončilo, pretože v zmysle § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, prípadným zrušením mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia by sa na veci nič nezmenilo.“ Najvyšší súd SR preskúmal exekučné konanie v rámci mimoriadneho dovolania Generálneho prokuratúra SR a s konečnou platnosťou sa vysporiadal s tvrdením Ministerstva hospodárstva SR a TRANSPETROL a.s., že akcie nemohli byť predmetom exekúcie a rovnako Najvyšší súd SR konštatoval, že v zmysle § 61 Exekučného poriadku návrat v exekučnom konaní nie je možný. Týmito rozhodnutiami súdov bola raz a navždy vytvorená negatórna procesná prekážka RES IUDICATA, prekážka veci právoplatne rozhodnutej a skončenej, ktorá bráni opätovnému preskúmanie veci. V prospech navrhovateľa svedčí aj právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. -37. Okrem toho, že súd prvej inštancie nerešpektoval citovaný záver Ústavného súdu SR, náležitým spôsobom sa nevysporiadal s ďalšou argumentáciou navrhovateľa uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 28.7.2023. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v , a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odporca k odvolaniu uviedol, že otázkou prípustnosti exekúcie na akcie odporcu sa súd prvej inštancie zaoberal v bodoch 24. až 32. odôvodnenia uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetlil dôvody pre ktoré akcie odporcu nemohli byť predmetom prevodu a ako také ani predmetom exekúcie. Súd prvej inštancie dal jednoznačnú a vyčerpávajúcu odpoveď na otázku prípustnosti exekúcie na majetok odporcu, ako aj k dôsledkom postupu v rozpore s platnou právnou úpravou. Ak napriek zákonnému zákazu predaja akcií v rámci exekúcie k ich prevodu došlo, takýto právny úkon je absolútne neplatný a túto skutočnosť nie je možné dodatočne zhojiť. K podstate vedenia tohto sporu sa obdobne opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 20.05.2009 na strane 8 a obdobne tiež v uznesení sp. zn. zo dňa 30.06.2011 na strane 25 odôvodnenia rozhodnutia. Vzhľadom na inštančnú záväznosť uvedených rozhodnutí pre súd nižšieho stupňa, postupoval súd prvej inštancie správne, keď právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v uvedených rozhodnutiach bezvýhradne akceptoval a rozhodol v súlade s ním. Navrhuje, aby odvolací súd podľa uznesenie Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B1-36CbR/14/2008 - 1157 zo dňa 02.08.2023 ako vecne správne potvrdil a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania odporcovi a intervenientovi na strane odporcu v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava I, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím, právnym posúdením a odôvodnením uznesenia Mestského súdu Bratislava III v predmetnej veci. V priebehu súdneho konania navrhovateľ nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko akcie, ktoré navrhovateľ tvrdí, že mal nadobudnúť do svojho vlastníctva v priebehu exekúcie, nadobudol v rozpore s ustanoveniami nielen Exekučného poriadku, ale aj v rozpore s ustanoveniami osobitných právnych predpisov upravujúcich prevod akcií v štátnych podnikoch. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu navrhovateľa týkajúceho sa platného nadobudnutia akcií v exekučnom konaní poukazuje na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.05.2009, ktorým bolo vyhovené mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o vydanie poverenia na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Transpetrol, a.s. zrušené. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia,

podľa ktorého NS SR vylúčil prevod akcií prostredníctvom exekúcie, nakoľko sa jedná o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja akcií Transpetrolu. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 02.08.2023 ako vecne správne potvrdil.

6. Intervenient na strane odporcu vo svojom vyjadrení uviedol, že bol účastníkom desiatok súdnych konaní, v ktorých sa navrhovateľ a/alebo ďalšie spriaznené obchodné spoločnosti a fyzické osoby domáhali rôznych akcionárskych práv voči odporcovi, najmä zápisu do zoznamu akcionárov. Vo všetkých týchto konaniach bolo základnou otázkou to, či niektorý z predmetných subjektov skutočne nadobudol akcie odporcu v exekúcii, ktorá prebehla v roku 1998. Vo všetkých súdnych konaniach sa nakoniec konajúce súdy stotožnili s argumentáciou intervenienta na strane odporcu, že podľa nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a podľa zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v , nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. V súlade s ústavným zmocnením vyplývajúcim z článku 20 ods. 2 , vymedzil v ustanovení , že predmetom privatizácie nemôžu byť akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s., ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Tým, že bol vylúčený prevod cenných papierov strategických podnikov, ktoré boli majetkom štátu formou privatizácie ako jedinej prípustnej formy zmeny vlastníckych práv, bol vylúčený akýkoľvek iný prevod, a to aj v rámci exekučného konania. V tomto zmysle je potrebné vykladať aj ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciou nemožno postihnúť vecí ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Teda právne úkony, na základe ktorých mali akékoľvek subjekty nadobudnúť vlastníctvo akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. v exekúcii sú absolútne neplatné pre ich rozpor so zákonom ( ), ide o právne akty nulitné od počiatku. Rozsudok Najvyššieho súdu SR so sp. zn. MCdo 2/99 však nepotvrdil zákonnosť exekúcie, pretože v tomto konaní sa najvyšší súd vôbec priebehom a zákonnosťou exekúcie nezaoberal. Najvyšší súd SR len odmietol mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR, pretože nebola naplnená jedna z podmienok na jeho podanie, t. j., zrušením napadnutého rozhodnutia by sa nedosiahla ochrana práv druhej strany. Najvyšší súd SR jednoznačne potvrdil, že Nález Ústavného súdu nepredstavuje za žiadnych okolností rozhodnutie, ktoré by potvrdilo nadobudnutie sporných akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. ktorýmkoľvek zo subjektov, ktoré sa domáhajú nadobudnutia akcií na základe exekúcie. Odôvodnil to skutočnosťou, že predmetom ústavnej sťažnosti nebola otázka hmotného práva a právoplatnosti nadobudnutia akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. V prípade, ak by Ústavný súd SR z akéhokoľvek dôvodu v danom náleze riešil otázku sporného vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a. s., prekročil by svoju právomoc, ktorú mu zveruje a dostal by sa do rozporu so svojou vlastnou rozhodovacou praxou. Samotný Ústavný súd SR totiž vylučuje možnosť rozhodovania o hmotných právach, pokiaľ sa ich ochrany možno dovolať pred všeobecnými súdmi. Predmetom konania Ústavného súdu v tomto prípade bolo výlučne rozhodovanie o porušení práva na súdnu ochranu spoločnosti Tradeunion spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou a nie rozhodovanie o otázke vlastníctva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a. s., preto Ústavný súd v náleze -37 nerozhodol a ani nemohol rozhodnúť o spornom vlastníctve akcií v spoločnosti TRANSPETROL, a. s.. Sporným nálezom ústavného súdu nedošlo k rozhodnutiu o tom, že spoločnosť Tradeunion s. r. o. Vranov nad Topľou je vlastníkom sporných akcií, ani o tom, že má právo byť zapísaná v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Okrem toho sám Ústavný súd SR v neskoršom náleze uviedol, že nález nemožno v okolnostiach danej veci ignorovať, ale ani preceňovať, keďže „otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne uzavretá. “ Otázka, či exekúciou došlo alebo nedošlo k zmene subjektu práva, patrí do právomoci všeobecných súdov, ktoré ju môžu riešiť, či už ako otázku predbežnú, alebo v samotnom merite veci. O otázke vlastníctva akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. rozhodoval totiž Krajský súd v Košiciach v konaní o vyslovenie platnosti zmluvy a o určenie vlastníctva - sp. zn. . Ústavný súd preto nemohol v konaní vedúcom k vydaniu citovaného nálezu relevantne preskúmavať vec, ktorá nebola predmetom ústavnej sťažnosti a navyše tak suplovať právomoc všeobecných súdov, ktorá mu neprináleží. V uvedenom konaní došlo k právoplatnému rozhodnutiu, že spoločnosť GAJUS a. s. v konkurze (jeden zo subjektov, ktorý sa rovnako ako navrhovateľ domáhal vlastníctva k akciám odporcu na základe spornej exekúcie z roku 1998) nie je vlastníkom 100 kusov akcií odporcu, že zmluva na základe ktorej mala táto spoločnosť akcie odporcu nadobudnúť je absolútne neplatná, a táto spoločnosť nemá práva

akcionára odporcu. Najvyšší súd uznesením so sp. zn. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach dňa 24. 6. 2011 právoplatne potvrdil. Prebiehajúce mimosporové konanie úzko súvisí s tzv. kauzou 34% akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s., v ktorej sa zhruba od roku 1998 domáhajú osoby a spoločnosti prepojené s J.. Z.. Z. Z.Z. priznania akcionárskeho postavenia voči tejto strategickej obchodnej spoločnosti. V roku 2018 Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým bol J.. Z.. Z. Z.Z. právoplatne odsúdený za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom na trest odňatia slobody. Práve pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo spoločnosti TRADEUNION s. r. o. Vranov nad Topľou vydané poverenie zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a. s. viedlo k udalostiam, na základe ktorých bol J.. Z.. Z. Z. odsúdený za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu. Pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, totiž umožnilo uskutočniť navrhovateľovi zhromaždenie vo Vinnom jazere, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že išlo o skutočné mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Na tomto zhromaždení sa J.. Z.. Z. Z. vymenoval za predsedu predstavenstva spoločnosti TRANSPETROL, a. s. a následne uznal vo vzťahu k tretím stranám pohľadávky voči spoločnosti TRANSPETROL, a. s. vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Zo všetkých okolností jasne vyplýva, že Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zvolanie MVZ, voči ktorému smeruje odvolanie navrhovateľa je z právneho hľadiska jediným možným rozhodnutím v konaní. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 2.8.2023 potvrdil v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa (ďalej iba ) v pojení s (ďalej iba C.m.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania ( a C.s.p) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie sú naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.

9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje s tým, že na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza nasledovné:

10. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého uznesenia zamietol návrh na prerušenie konania podaný podľa § 162 C.s.p, nakoľko odpadol dôvod prerušenia konania.

11. Podľa : Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a)zastavení konania ,b)odmietnutí podania vo veci samej, c)odmietnutí žaloby na obnovu konania, d)návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e)zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> a 335 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20230725>, f)návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g)zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h)zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i)návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j)odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k )povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l)zabezpečení dôkazného prostriedku, m)nároku na náhradu trov konania, n)prerušení konania podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, o)návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p)postúpení právomoci do cudziny.

12. Podľa : Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

13. Proti zamietnutiu návrhu na prerušenie konania v zmysle nie je prípustné odvolanie, preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti výroku I. odmietol podľa C.s.p, nakoľko nie je prípustné a teda nie je dôvodné ani meritórne preskúmanie správnosti napadnutého výroku I. odvolacím súdom.

14. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého uznesenia návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, nakoľko nie je akcionárom odporcu a teda návrh je potrebné zamietnuť.

15. Navrhovateľ sa v konaní domáha vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a tvrdí, že je akcionárom odporcu. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ sa akcionárom odporcu nestal, nakoľko nemohol platne nadobudnúť akcie odporcu, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR a dotknutú právnu úpravu.

16. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil neprípustnosť exekúcie v ods. 24. až 32. napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd odkazuje.

17. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pokiaľ i napriek zákonnému zákazu predaja akcií v rámci exekúcie došlo k ich prevodu, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má účinky ex tunc, pôsobí erga omnes a prihliada sa na ňu ex offo, teda nie možné nedostatok konvalidovať odkazom na ustanovenie Exekučného poriadku. Navrhovateľ teda nie je vzhľadom na zákonnú nemožnosť nadobudnúť akcie odporcu (strategického ) v exekučnom konaní aktívne vecne legitimovaný podľa , nakoľko sa akcionárom odporcu nestal, pričom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie v ods. 31 napadnutého uznesenia.

18. Vzhľadom na uvedené je potrebné prisvedčiť vyjadreniu 1) odporcu v odvolacom konaní, podľa ktorého, ak napriek zákonnému zákazu predaja akcií v rámci exekúcie k ich prevodu došlo, takýto právny úkon je absolútne neplatný a túto skutočnosť nie je možné dodatočne zhojiť a 2) Ministerstva hospodárstva SR, podľa ktorého v zmysle článku 20 ods. 2 vymedzil, že predmetom privatizácie nemôžu byť akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s., ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Odvolací súd sa stotožnil s názorom 3) prokuratúry, podľa ktorého navrhovateľ nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko akcie, ktoré navrhovateľ tvrdí, že mal nadobudnúť do svojho vlastníctva v priebehu exekúcie, nadobudol v rozpore s ustanoveniami nielen Exekučného poriadku, ale aj v rozpore s ustanoveniami osobitných právnych predpisov upravujúcich prevod akcií v štátnych podnikoch.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa podľa ktorého 1) malo dôjsť k platnému nadobudnutiu akcií navrhovateľom v exekúcii, nakoľko ustanovením § 61 Exekučného poriadku nemožno konvalidovať absolútne neplatný právny úkon tak, ako je vyššie uvedené, nemožno teda konštatovať, že došlo k nadobudnutiu akcií a ani 2) že sa súd nevysporiadal s jeho vyjadrením zo dňa 28.7.2023, keďže súd prvej inštancie poskytol odpovede k nedôvodnosti návrhu na zastavenie konania, vysporiadal sa doterajšími súdnymi rozhodnutia v právnej veci, posúdil právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k nadobudnutiu akcií a zodpovedal ďalšie právne otázky potrebné pre náležité meritórne rozhodnutie v právnej veci a odôvodnenie uznesenia.

20. Podľa názoru navrhovateľa, súd prvej inštancie nebol oprávnený ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku vlastníctva akcií, nakoľko tu existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci, považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že dôvodzovať existenciu prekážky res iudicata z odôvodnenia súdneho rozhodnutia je nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba výrok rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Je preto zrejmé, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M zo dňa 28.02.2001 nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci, v jeho výroku súd rozhodol iba o zamietnutí mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Doterajšia rozhodovacia činnosť v súvislosti s uplatňovaným nárokom navrhovateľa, podľa názoru odvolacieho súdu, nezakladá prekážku res iudicata, nakoľko v tejto právnej veci sa jedná o návrh v súčasnosti podľa § 304 C.m.p. a úlohou súdu je skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu, teda je potrebné ustáliť, či je navrhovateľ akcionárom navrhovateľa. Keďže súdu nebolo predložené rozhodnutie súdu o

určení, že navrhovateľ je akcionárom, nemožno ani dospieť k záveru, že postavenie akcionára nemožno posúdiť v tomto konaní prejudicálne.

21. S poukazom na ustanovenie , ktorý upravuje viazanosť súdu rozhodnutím Ústavného súdu SR, nie je súd prvej inštancie ani odvolací súd viazaný Nálezom Ústavného súdu SR č.k. -37 zo dňa 11.12.2007, na ktorý poukazuje odvolateľ v odvolaní. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu záväznosti nálezu ÚS SR poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -519 zo dňa 27.12.2018, ktorý sa so záväznosťou nálezu vysporiadal tak, že dospel k rovnakému záveru o jeho nezáväznosti pre odvolací súd.

22. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

23. Podľa § 308 C.m.p.: Súd rozhoduje uznesením.

24. Podľa : (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. potvrdil ako správne potvrdil.

26. Odvolací súd preskúmal aj závislé výroky o nároku na náhradu trov konania (III. a IV.) a dospel k záveru, že tieto je potrebné potvrdiť ako správne, keďže navrhovateľ v odvolaní netvrdil konkrétne skutočnosti, ktorými by ich správnosť spochybňoval, napriek tomu, že ich napadol odvolaním. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné uvedené výroky o nároku na náhradu trov konania zrušiť alebo zmeniť a tieto potvrdil ako správne v súlade so zásadou úspechu v konaní podľa v spojení s C.m.p.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p v spojení s § 262 C.s.p a § 396 C.s.p tak, že úspešnému odporcovi a intervenientovi na strane odporcu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v celom rozsahu, keďže boli úspešní v celom rozsahu.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).