Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 6/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom

Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet

advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, Černyševského 26, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) a v časti namietaného

porušenia označených práv postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského

súdu“) ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľ uviedol, že žalobou z 2. júla 2014 sa domáhal, aby okresný súd

zaviazal Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a Slovenskú republiku, v mene ktorej

koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),

na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci

(uznesením o vznesení obvinenia) vo výške 1 616,95 €, ktorú predstavujú náklady

na obhajobu sťažovateľa v trestnom konaní. V dôsledku procesných úkonov

sa v napadnutom konaní pred okresným súdom žalovaným stala iba generálna prokuratúra.

Rozsudkom okresného súdu z 15. marca 2018 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá

a žalovanému boli priznané trovy konania vo výške 100 %. Proti rozsudku súdu prvej

inštancie podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti

rozhodnuté.

3. Sťažovateľ z dôvodu nekonania oboch všeobecných súdov v jeho právnej veci

podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu a predsedovi okresného

súdu. Predseda okresného súdu sa vyjadril, že nie je možné prešetriť predmetnú sťažnosť

z dôvodu, že spis sa nachádza na krajskom súde. Podpredseda krajského súdu uviedol,

že šetrením zistil, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

7. septembra 2018, a preto konštatoval existenciu nečinnosti krajského súdu z dôvodov

objektívnej povahy.

4. Sťažovateľ argumentoval, že napadnuté súdne konanie nie je dosiaľ právoplatne

skončené napriek tomu, že účinný v čase začatia napadnutého

konania, ako aj účinný od 1. júla 2016 (ďalej aj ,,CSP“) upravujú

povinnosť súdu postupovať v súdnom konaní rýchlo a účinne.

5. Pokiaľ ide o posúdenie napadnutého konania z hľadiska právnej a faktickej

zložitosti veci, sťažovateľ uviedol, že skutkovú a právnu povahu danej veci nemožno

hodnotiť ako zložitú, pretože ide o uplatnenie náhrady škody – účelne vynaložených

nákladov súvisiacich s obhajobou sťažovateľa v jeho trestnej veci, ktorá skončila

oslobodzujúcim rozsudkom. Pri hodnotení svojho vlastného správania ako strany v konaní

sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie vo veci svojím postupom nijako neoddialil. Podľa

názoru sťažovateľa okresný súd a krajský súd svojím postupom porušili jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava 5 v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu Bratislava

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom

tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava 5 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom

tritisíc eur), ktoré je mu Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava 5 je povinný uhradiť , trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden cent) m účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Černyševského 3427/26, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť , trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden cent) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Černyševského 3427/26, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

V rámci prípravy predbežného prerokovania veci si ústavný súd vyžiadal spis

okresného súdu vedený pod sp. zn. , ktorý mu bol predložený 2. decembra

2019.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. Spr. 3028/2020 z 24. januára 2020, v ktorom uviedol:

„Mám, za to, že požadované finančné zadosťučinenie je neprimerané . Vec napadla

na súd dňa 4.07.2014 a dňa 30.03.2015 právny zástupca žalobcu upravil označenie

žalovaných. Tunajší súd až dňa 31.5.2016 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

za podanú žalobu, čo je zjavný prieťah súdu v konaní. Súdny poplatok zaplatil dňa

09.06.2016 a dňa 30.06.2016 vyšší súdny úradník vydal Platobný rozkaz, v ktorom pochybil

pri označení žalovaných. Platobný rozkaz bo zrušený dňa 26.08.2016. Následne vec bola

zo skráteného konania prevedená a pridelená dňa 26.09.2016 zákonnému sudcovi

Sudca vo veci konal bez prieťahov a na prvom pojednávaní dňa

15.03.2018 vo veci rozhodol. Je pravdou, že vec bola s odvolaním druhoinštančnému súdu

doručená 07.09.2018, avšak po doručení odvolania dňa 04.04.2018 súd vykonával procesné

úkony podľa a .“

Predseda okresného súdu súčasne súhlasil s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti.

8. Ústavný súd 30. januára 2020 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľa, ktorý ústavnému súdu doručil svoje vyjadrenie 5. februára 2020,

v ktorom oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania,

a k argumentom okresného súdu uviedol:

„V predmetnej veci podávam v súlade s Vašou žiadosťou nasledovné stanovisko

k vyjadreniu pána Predsedu OS Bratislava 5. Pokiaľ ide o namietané problémy žalobcu

s označením žalovaných sťažovateľ uvádza, že pasívne legitimovaným bola vždy Slovenská

republika a k upresňovaniu označenia žalovaného došlo v dôsledku stanovísk

a argumentácie jednotlivých konkrétnych orgánov štátu, ktoré v mene štátu konajú, pretože

namietali svoju pasívnu legitimáciu a takisto s prihliadnutím na nejednotnosť právnych

názorov autorít vyjadrujúcich sa k tejto problematike.

Pokiaľ ide o námietku výšky finančného zadosťučinenia sťažovateľ podčiarkuje,

že mu bolo vznesené obvinenie v roku 2008 a v neistote s psychickej traume spojenej

s trestným stíhaním žil až do oslobodzujúceho rozsudku 14.11.2013. V tomto roku začal

svoje nároky riešiť podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody -

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho obhajobou v predmetnej trestnej

veci. Nežiadal žiadnu inú nemajetkovú ujmu a neuplatňoval žiadne iné nároky. Do

dnešného dňa nebolo o jeho žalobe rozhodnuté, čo vníma ako pokračovanie krivdy

spôsobenej vznesením obvinenia. Štát, nie len že v primeranej spoločensky únosnej a

prijateľnej dobe nerozhodol o jeho nevine, ale neurobil tak ani pri rozhodovaní o jeho

nákladoch vynaložených na obhajobu. Jeho ústavná sťažnosť sa neodvíja od nárokov

titulom štandardného súdneho sporu o peňažné nároky ale o nároky vyplývajúce z trestného

konania, ktoré vnímal ako nepodložené a zbytočné. Jeho dôveru v objektívnosť justičných

a štátnych orgánov neupevnil ani postoj označených žalovaných, ktorým sa snažili hľadať

iného vinníka príčiny tohto stavu. Preto sa sťažovateľ domnieva, že jeho uplatnené nároky

sú legitímne a vôbec nie neprimerané.“

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj obsahom spisu okresného súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

15. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení , najmä z jeho

a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe o náhradu škody vo výške 1 616,96 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím

iniciované sťažovateľom. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú

agendu rozhodovania všeobecných súdov. V súvislosti s posúdením faktickej zložitosti veci

ústavný súd konštatuje, že z predloženého spisu ani z vyjadrení účastníkov konania

nevyplynula žiadna skutočnosť zvyšujúca kritérium zložitosti veci.

18. Správanie sťažovateľa ako strany konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa . Pri preskúmavaní tohto kritéria

ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver,

že k predĺženiu napadnutého konania v posudzovanom období prispel sťažovateľ svojím

správaním.

19. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanom období sa v postupe okresného súdu vyskytlo takmer dvojročné

obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, a to obdobie od podania žaloby sťažovateľom

4. júla 2014 do 31. mája 2016, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Predmetné obdobie, ktoré podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom

ovplyvnilo celkovú dĺžku napadnutého konania, kvalifikoval ako zjavný prieťah

v napadnutom konaní aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti.

20. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. (predtým vedené pod sp. zn. 27 Ro 1530/2014) trvá viac ako päť

rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené, keďže platobný rozkaz z 30. júna 2019

(s chybným označením žalovaných) bol zrušený z dôvodu podania odporu, a rozsudok

z 15. marca 2018, ktorým okresný súd žalobu sťažovateľa na prvom pojednávaní zamietol,

bol zrušený v odvolacom konaní uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. októbra 2019 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Obdobie, počas ktorého

sa spis okresného súdu nachádzal na krajskom súde (od 7. septembra 2018 do 19. novembra

2019), ústavný súd nepripočítal na ťarchu okresného súdu.

21. Vychádzajúc z predloženej ústavnej sťažnosti a pripojených dokumentov,

ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný

súd konštatuje nečinnosť okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov, ktorá mala

za následok zistenie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, a teda porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

(bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní porušené bolo, prikázal mu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

nachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

27. Sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €, ktoré odôvodňuje svojou nepriaznivou sociálnou situáciou, ako aj právnou

neistotou, čo sťažovateľ vníma ako pokračovanie krivdy spôsobenej nezákonným

vznesením obvinenia.

28. Ústavný súd v danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je preňho dostatočným zadosťučinením, a preto podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci rozhodol o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej

časti sťažovateľovmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd

nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

29. V súlade s je okresný súd povinný

sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie

priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

VI.

Trovy konania

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti).

33. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €). Sťažovateľovi tak patrí

ako náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške 346,26

€, po zvýšení o DPH vo výške 415,51 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu

zástupcovi sťažovateľa ( v spojení s ).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu