Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 27/2020
PDF · 251.45 KB
No categories available
IV. ÚS 27/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ENERGOCORP, s. r. o.,
Žehrianska 14, Bratislava, IČO 31 338 607, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MARCEL
BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Mgr. Marcel Biznár, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 Cb 243/2014, a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti ENERGOCORP, s. r. o., na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 28 Cb 243/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti ENERGOCORP, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
ENERGOCORP, s. r. o., trovy konania v sume 360,75 € (slovom tristošesťdesiat eur
a sedemdesiatpäť centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie MARCEL
BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
I.A Obsah ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ENERGOCORP, s. r. o.,
Žehrianska 14, Bratislava, IČO 31 338 607 (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „žalobca“),
zastúpenej advokátom Mgr. Marcelom Biznárom, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 243/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu
sa žalobou doručenou okresnému súdu 18. septembra 2014 domáhal od žalovaného
zaplatenia náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo výške 22 920,22 €
s príslušenstvom, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle vo vlastníctve sťažovateľa.
3. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že do podania ústavnej sťažnosti počas piatich
rokov nebolo v predmetnej veci vydané právoplatné rozhodnutie. Sťažovateľ ďalej poukázal
na to, že okresný súd po vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci nedokázal počas jedného
a pol roka predložiť odvolanie žalovaného príslušnému odvolaciemu súdu. Sťažovateľ
zastáva názor, že okresný súd nekoná tak, aby ochrana strán v konaní bola rýchla a účinná,
a teda, že výslednou nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote. Sťažovateľ zároveň poukázal aj na judikatúru
ústavného súdu, podľa ktorej je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov odstránenie právnej neistoty strán v konaní, čo sa okresnému súd nepodarilo
dosiahnuť napriek tomu, že predmet konania v danej veci nemožno považovať za právne
ani fakticky zložitý.
4. Vzhľadom na prieťahy si sťažovateľ uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3 000 €. Výšku uplatneného finančného zadosťučinenia odôvodnil
tým, že neefektívnym postupom okresný súd udržiava stav jeho právnej neistoty. Zároveň
si uplatnil aj náhradu trov konania.
5. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie
rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo spol. ENERGOCORP, s.r.o., IČO: 31 338 607, so sídlom
Žehrianska 14, 851 07 Bratislava – Petržalka na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
28Cb/243/2014 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 28Cb/243/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spol. ENERGOCORP, s.r.o., IČO: 31 338 607, so sídlom Žehrianska 14,
851 07 Bratislava – Petržalka priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- Eur
(slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
360,75 € na účet jeho advokáta Mgr. Marcela Biznára, Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava vedeného v ,
číslo účtu do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
I.B Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní a vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 27/2020-19 z 22. januára 2020 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
7. Ústavný súd následne výzvou z 31. januára 2020 vyzval predsedu okresného súdu,
aby sa vyjadril k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní
doručenom ústavnému súdu 26. februára 2020 uviedol, že v napadnutom konaní
sa vystriedali traja zákonní sudcovia (od 18. septembra 2014 bola vec pridelená
, od 16. januára 2018
a od 11. júna 2018 ). Zároveň poukázal na personálnu situáciu okresného
súdu prejavujúcu sa v záťaži sudcov a zamestnancov okresného súdu a na to, že súdny spis
sa momentálne už nachádza na odvolacom súde. V pripojenom vyjadrení zákonná sudkyňa
zhrnula iba svoju činnosť v predmetnej veci s poukazom, že ak v napadnutom konaní došlo
k prieťahom, boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami na strane personálneho obsadenia
okresného súdu a z toho vyplývajúcich organizačných obmedzení. Predseda okresného súdu
zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 28 Cb 243/2014 zistil,
že v napadnutom konaní vykonal okresný súd dosiaľ tieto úkony:
- Výzvou zo 7. októbra 2014 okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za žalobu, ktorý bol zaplatený až 10. februára 2015.
- Uznesením zo 7. októbra 2014 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie
sa k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
- Dňa 31. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného
k žalobe.
- Dňa 19. januára 2015 bol vo veci nariadený termín pojednávania
na 23. február 2015.
- Dňa 23. februára 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 20. apríl 2015 na účely predvolania a vypočutia svedkov a účastníkov dopravnej nehody,
ustanovenia znalca a vypracovania kontrolného znaleckého posudku.
- Dňa 20. apríla 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 12. jún 2015 na účely predvolania svedka a ustanovenia znalca na vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku.
- Dňa 12. júna 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 31. august 2015 na účely predvolania svedka, vyžiadania spisu Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislave, doručenia otázok na znalca a ustanovenia znalca na vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku.
- Dňa 15. júna 2015 okresný súd lustroval predvolaného svedka v registri
obyvateľov.
- Uznesením z 27. júla 2015 okresný súd ustanovil znalca, uložil mu vypracovať
znalecký posudok v lehote 30 dní a stranám sporu uložil povinnosť zložiť preddavky
na trovy znaleckého dokazovania. Preddavky zložil žalobca 9. septembra 2015 a žalovaný
26. augusta 2015.
- Dňa 31. augusta 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito z dôvodu vypracovania znaleckého posudku.
- Fotokópia súdneho spisu bola ustanovenému znalcovi doručená 5. decembra 2015.
- Dňa 21. decembra 2015 ustanovený znalec požiadal o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku o ďalších 30 dní. Okresný súd na základe tejto
žiadosti predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 6. februára 2016.
- Dňa 16. marca 2016 okresný súd elektronicky žiadal znalca, aby oznámil,
kedy okresnému súdu predloží znalecký posudok vzhľadom na uplynutie lehoty na jeho
vypracovanie. Emailom z 21. marca 2016 znalec oznámil, že posudok odovzdá najneskôr
do 4. apríla 2016. Pretože znalec znalecký posudok neodovzdal v tejto lehote, prípisom
z 25. januára 2017 okresný súd opätovne vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.
- Dňa 30. marca 2017 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 29. máj 2017.
- Dňa 4. apríla 2017 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok.
- Výzvou zo 6. apríla 2017 okresný súd vyzval strany, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili
k pripojenému znaleckému posudku. Dňa 28. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené
vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku.
- Dňa 29. mája 2017 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 3. júl 2017 vzhľadom na pokus strán konania urovnať spor mimosúdne.
- Pojednávanie nariadené na 3. júl 2017 bolo odročené na 11. september 2017
z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní.
- Dňa 11. septembra 2017 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odrodené
na 23. október 2017 na účely predvolania svedka a pripojenia spisu vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 28 Cb 132/2015 na návrh právneho zástupcu žalobcu.
- Dňa 23.októbra 2017 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 7. december 2017 na účely zisťovania trvalého pobytu svedka a doplnenia dokazovania
výsluchom svedka.
- Dňa 9. novembra 2017 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, že predvolanie na výsluch sa svedkovi
nepodarilo doručiť a nebola zistená ani iná adresa jeho pobytu.
- Dňa 7. decembra 2017 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 26. február 2018 na účely vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu,
ktoré bolo predložené na pojednávaní.
- Dňa 27. decembra 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu
žalobcu zo 6. decembra 2017.
- Dňa 30. januára 2018 bol spisovej kancelárii daný pokyn na zrušenie termínu
pojednávania nariadeného na 26. február 2018 z dôvodu zmeny zákonného sudcu.
- Dňa 4. apríla 2018 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. apríl 2018.
- Dňa 23. apríla 2018 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 21. máj 2018 na účely vyhlásenia rozsudku.
- Dňa 21. mája 2018 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok. Dňa 5. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného
proti predmetnému rozsudku.
- Dňa 27. júna 2018 dala zákonná sudkyňa pokyn na vyrubenie súdneho poplatku
za odvolanie a na vyzvanie žalobcu na vyjadrenie sa k odvolaniu.
- Uznesením zo 4. septembra 2018 uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie. Súdny poplatok bol zaplatený 24. septembra 2018.
- Uznesením z 24. júna 2019 uložil okresný súd žalobcovi, aby sa vyjadril
k podanému odvolaniu v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia.
- Dňa 19. júla 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného. Výzvou z 12. augusta 2019 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote
10 dní od doručenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.
- Dňa 28. augusta 2019 bola okresnému súdu doručená odvolacia replika žalovaného.
- Výzvou z 3. septembra 2019 okresný súd vyzval žalobcu , aby sa v lehote
10 dní od jej doručenia vyjadril k odvolacej replike žalovaného.
- Dňa 13. septembra 2019 bola okresnému súdu doručená odvolacia duplika žalobcu,
ktorá bola žalovanému doručená na vedomie 30. septembra 2019.
- Dňa 15. januára 2020 bol súdny spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní žalovaného.
9. Po doručení vyjadrenia okresného súdu a pripojeného súdneho spisu ústavný súd
vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v prípade, ak by to považoval za potrebné,
zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu, ktoré mu v prílohe zaslal. Zároveň
ho upozornil, že v prípade, ak sa nevyjadrí v stanovenej lehote, bude ústavný súd zastávať
názor, že súhlasí s upustením od verejného pojednávania v predmetnej veci. Sťažovateľ
sa v stanovenej lehote nevyjadril.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
17. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 243/2014 došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
18. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty
inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
20. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu
je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (napr. § 6, § 100
ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti
už vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V zmysle
čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
- správanie účastníka súdneho konania a
- postup samotného súdu.
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
III.A Právna a faktická zložitosť veci
22. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd podotýka,
že spory o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla sa nevyznačujú
zložitosťou po právnej stránke a ani po stránke skutkovej napriek nutnosti znaleckého
dokazovania. V tejto súvislosti však ústavný súd konštatuje, že ani potreba nariadiť
znalecké dokazovanie nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní
zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v činnosti súdu
vrátane jeho nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017).
III.B Správanie účastníka konania
23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd, vychádzajúc
z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľa
v predmetnom súdnom konaní nemalo negatívny vplyv na dĺžku konania. Sťažovateľ
síce zaplatil súdny poplatok za začatie konania až po štyroch mesiacoch od výzvy
na jeho zaplatenie a participoval na neúspešnom mimosúdnom rokovaní s protistranou,
ktoré trvalo ďalšie štyri mesiace. Aj správanie sťažovateľa teda mohlo mať do určitej miery
negatívny vplyv na dĺžku konania, ale iba v zanedbateľnej miere oproti nečinnosti,
resp. neefektívnej činnosti samotného okresného súdu.
III.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní
24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.
Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v bode 8 odôvodnenia
tohto nálezu vyplýva, že došlo k viacerým na prvý pohľad očividným obdobiam
neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu. Ide o obdobie od 31. augusta 2014
do 5. decembra 2014 v trvaní 3 mesiacov. V období od 16. marca 2016 do 30. marca 2017
v trvaní 12 mesiacov okresný súd iba raz elektronicky urgoval znalca na predloženie
znaleckého posudku. Napokon ústavný súd poukázal na to, že v období medzi podaním
odvolania (5. júna 2018) proti rozsudku okresného súdu a predložením súdneho spisu
odvolaciemu súdu (15. januára 2020) uplynulo neospravedlniteľných 18 mesiacov. Okresný
súd síce v danom období vykonal procesné úkony (vyrubenie súdneho poplatku
za odvolanie, doručovanie odvolania a následnej repliky či dupliky, pozn.), ale časový
rámec potrebný na ich uskutočnenie obyčajne nepresahuje jeden mesiac. Ústavný súd
zdôrazňuje, že procesné úkony pred predložením veci odvolaciemu súdu v napadnutom
konaní pozostávali iba z formálnych plnení administratívneho charakteru, t. j. nenastala
žiadna komplikovaná procesná situácia, ktorú mal okresný súd právne posudzovať.
V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v celkovej
dĺžke 33 mesiacov, čo možno v kontexte danej veci považovať za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
IV.
Záver
IV.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu
25. Na základe skutočností uvedených v predošlej stati ústavný súd dospel k záveru,
že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 243/2014
porušené boli.
IV.B K bodu 2 a 4 výrokovej časti nálezu
26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
27. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
28. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
30. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
ktorú odôvodnil tým, že neskončeným konaním okresný súd udržiaval stav jeho právnej
neistoty. Ústavný súd považoval sťažovateľom uplatnenú sumu za neprimeranú.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti predmetnej veci – na dĺžku napadnutého konania
a na zistený rozsah neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu,
ale aj s ohľadom na procesnú aktivitu sťažovateľa mu priznal finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 € a v prevyšujúcej časti jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel.
IV.C K bodu 3 výrokovej časti nálezu
31.1 Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.
31.2 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
32. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom,
ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním právnym zástupcom. Sťažovateľ
si uplatnil túto náhradu trov konania ešte v samotnej ústavnej sťažnosti vo výške 360,75 €,
a to za dva úkony právnej služby [prevzatie zastupovania (2019) a podanie ústavnej
sťažnosti (2020)].
33. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu trov konania
v sume 360,75 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby
podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal
zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume
163,33 € a za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)
a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej
služby za rok 2019 v sume 9,80 € a za rok 2020 v sume 10,62 € (1/100 výpočtového
základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).
34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
IV.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu
35. Ústavný súd poukazuje na to, že podľa prehľadu úkonov v napadnutom konaní
bol už predmetný súdny spis postúpený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
proti rozsudku okresného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel ústavnej
sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, pretože takýto príkaz uložený
okresnému súdu v aktuálnej procesnej situácii nemá žiadne opodstatnenie.
V.
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu