Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 121/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára

2020 doručené neúplné podanie , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorého

vyplýva, že sťažovateľ sa domáha základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ navrhol ustanoviť advokáta JUDr. Petra Belicu (ďalej len ,,advokát“).

2. Ústavný súd v záujme efektivity požiadal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) o súčinnosť advokáta a zistil, že v dotknutej veci

sťažovateľ podal na krajskom súde správnu žalobu z 18. septembra 2017 o preskúmanie

rozhodnutia Sociálnej poisťovne – generálneho riaditeľa č. 710 719 6107 0 zo 6. júla 2017.

Krajský súd túto žalobu rozsudkom č. k. -126 z 19. novembra 2019 zamietol.

Advokátovi bol rozsudok doručený 5. decembra 2019 s tým, že kasačná sťažnosť podaná

nebola.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 .

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

6. Podľa :

(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania

podľa § 43 obsahovať... c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí,...

7. Podľa k návrhu na začatie konania podanému

navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené

plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí

výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až konečným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

(podanie ústavnej sťažnosti) porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v danom prípade krajským súdom v konaní o správnej žalobe) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade

odmietne ako zjavne neopodstatnenú [ ].

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

13. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo na základe

správnej žaloby podanej na krajskom súde 20. septembra 2017, o ktorej krajský súd

rozhodol rozsudkom č. k. -126 z 19. novembra 2019 tak, že žalobu zamietol.

Rozsudok bol advokátovi sťažovateľa doručený 5. decembra 2019 bez uplatnenia kasačnej

sťažnosti. Napadnuté konanie teda skončilo uvedeným rozsudkom. Sťažovateľ sa napriek

tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. januára

2020 (podanou na poštovú prepravu 31. decembra 2019), t. j. v čase, keď porušenie

označených práv na všeobecnom súde, ktoré označil za účastníka konania, už bolo

ukončené meritórnym rozhodnutím a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v (mutatis mutandis ).

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď už bola

odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

15. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že predmetná sťažnosť neobsahuje zákonom

ustanovené náležitostí ako označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí. Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí (porov. , , ,

, ). Ak by to boli jediné prekážky na prijatie veci na ďalšie

konanie, ústavný súd by aktivoval proces odstránenia vád sťažnosti, no sťažnosť je

z horeuvedených dôvodov (pozri body 9 až 14) zjavne neopodstatnená.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu