Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 121/2020
PDF · 106.64 KB
No categories available
III. ÚS 121/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, ,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Sa 80/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára
2020 doručené neúplné podanie , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorého
vyplýva, že sťažovateľ sa domáha základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) pod sp. zn. 6 Sa 80/2017.
Sťažovateľ navrhol ustanoviť advokáta JUDr. Petra Belicu (ďalej len ,,advokát“).
2. Ústavný súd v záujme efektivity požiadal podľa § 60 ods. 2 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súčinnosť advokáta a zistil, že v dotknutej veci
sťažovateľ podal na krajskom súde správnu žalobu z 18. septembra 2017 o preskúmanie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne – generálneho riaditeľa č. 710 719 6107 0 zo 6. júla 2017.
Krajský súd túto žalobu rozsudkom č. k. 6 Sa 81/2017-126 z 19. novembra 2019 zamietol.
Advokátovi bol rozsudok doručený 5. decembra 2019 s tým, že kasačná sťažnosť podaná
nebola.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
6. Podľa § 123 zákona o ústavnom súde:
(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania
podľa § 43 obsahovať... c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie
sťažovateľ tvrdí,...
7. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému
navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené
plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí
výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
8. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Právne hodnotenie ústavného súdu
9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza
zásadne až konečným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98,
I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
(podanie ústavnej sťažnosti) porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v danom prípade krajským súdom v konaní o správnej žalobe) ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade
odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
13. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo na základe
správnej žaloby podanej na krajskom súde 20. septembra 2017, o ktorej krajský súd
rozhodol rozsudkom č. k. 6 Sa 80/2017-126 z 19. novembra 2019 tak, že žalobu zamietol.
Rozsudok bol advokátovi sťažovateľa doručený 5. decembra 2019 bez uplatnenia kasačnej
sťažnosti. Napadnuté konanie teda skončilo uvedeným rozsudkom. Sťažovateľ sa napriek
tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. januára
2020 (podanou na poštovú prepravu 31. decembra 2019), t. j. v čase, keď porušenie
označených práv na všeobecnom súde, ktoré označil za účastníka konania, už bolo
ukončené meritórnym rozhodnutím a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď už bola
odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
15. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že predmetná sťažnosť neobsahuje zákonom
ustanovené náležitostí ako označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie
sťažovateľ tvrdí. Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí (porov. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010). Ak by to boli jediné prekážky na prijatie veci na ďalšie
konanie, ústavný súd by aktivoval proces odstránenia vád sťažnosti, no sťažnosť je
z horeuvedených dôvodov (pozri body 9 až 14) zjavne neopodstatnená.
16. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu