Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou

JUDr. Barborou Roštárovou, Radničné námestie 1, Pezinok, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, Radničné námestie 1, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (matka maloletých detí)

podala 23. mája 2018 okresnému súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností –

zvýšenie výživného a úpravu styku rodičov s maloletými deťmi. V novembri 2018 okresný

súd nariadil výsluch účastníkov konania a určil deň prvého pojednávania vo veci

na 31. január 2019. Z technických dôvodov na strane okresného súdu a z dôvodu účasti otca

maloletých detí na kongrese bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 31. január 2019

odročené na 23. máj 2019. Okresný súd na pojednávaní 23. mája 2019 po prednesoch

právnych zástupcov účastníkov konania a vyjadrení otca vykonal listinné dôkazy a následne

odročil pojednávanie na 19. september 2019 s tým, že budú vypočutí rodičia maloletých detí

a bude vykonané dokazovanie predložením listín. Okresný súd na pojednávaní

19. septembra 2019 oboznámil obsah spisu od posledného pojednávania a z dôvodu, že

k termínu pojednávania neboli predložené zo strany právneho zástupcu matky listiny,

na ktorých predloženie (aktualizáciu) bola vyzvaná, a neboli predložené listiny doručené

súdu 30. augusta 2019 právnym zástupcom otca, odročil pojednávanie na 4. február 2020.

3. Sťažovateľka doručila sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu

5. februára 2019 a predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

25. marca 2019, pričom obe sťažnosti boli vyhodnotené ako nedôvodné. Podaním

z 31. mája 2019 žiadala sťažovateľka Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“) o preskúmanie postupu predsedu krajského súdu pri vybavovaní

jej sťažnosti. Z odpovede riaditeľa odboru dohľadu nad súdnictvom ministerstva vyplýva,

že prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu je konečné a nie je proti nemu

prípustný ďalší opravný prostriedok.

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo v napadnutom konaní k porušeniu označených

základných práv podľa a práva podľa dohovoru opakovanou neefektívnou činnosťou

súdu, ktorá konanie „neúmerne predlžuje“. Sťažovateľka pritom zdôrazňuje, že sama

k prieťahom v konaní vlastným správaním neprispela, zdôraznila význam predmetu

konania, ako i skutočnosť, že predmetná vec nie je podľa nej skutkovo či právne zložitá,

a jediným faktorom, ktorý by mohol ovplyvniť v negatívnom zmysle postup konania, je to,

že otec maloletých detí je cudzinec.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na spravodlivé prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a a

právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P/142/20I8 sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000.- €,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 346,42 Eur € na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od

doručenia nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

15. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd

v namietanom konaní postupuje v zásade plynulo a jeho konanie nie je poznamenané

nečinnosťou, avšak ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľke, že jeho činnosť by mala byť

efektívnejšia. V súvislosti s týmto zistením ústavný súd však poukazuje na svoju judikatúru,

z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

).

16. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , ústavnú

sťažnosť spravidla, tak ako v prípade sťažovateľky, odmietne ako zjavne neopodstatnenú

(napr. , , ).

17. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svoj návrh na vyslovenie porušenia základného

práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní špecificky

neodôvodňuje, pričom z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že ho zakladá na tých istých

dôvodoch, na základe ktorých sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike

sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, a nie základného práva podľa . Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46

ods. 1 , pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú

intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné

uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. ).

19. Ústavný súd, vychádzajúc zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh

konštatoval, že v danom prípade nezistil nedostatky v doterajšom postupe okresného súdu

v napadnutom konaní, na základe ktorých by bolo možné uvažovať o odmietnutí

spravodlivosti, a teda aj o vyslovení porušenia základného práva podľa

po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

20. Na tomto základe ústavný súd, prihliadnuc na charakter napadnutého konania

i konkrétne okolnosti veci, ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

21. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

22. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní

nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne

obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu