Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 124/2020
PDF · 152.64 KB
No categories available
II. ÚS 124/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátkou
JUDr. Barborou Roštárovou, Radničné námestie 1, Pezinok, vo veci namietaného porušenia
jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P 142/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, Radničné námestie 1, Pezinok, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P 142/2018 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (matka maloletých detí)
podala 23. mája 2018 okresnému súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností –
zvýšenie výživného a úpravu styku rodičov s maloletými deťmi. V novembri 2018 okresný
súd nariadil výsluch účastníkov konania a určil deň prvého pojednávania vo veci
na 31. január 2019. Z technických dôvodov na strane okresného súdu a z dôvodu účasti otca
maloletých detí na kongrese bolo pojednávanie pôvodne nariadené na 31. január 2019
odročené na 23. máj 2019. Okresný súd na pojednávaní 23. mája 2019 po prednesoch
právnych zástupcov účastníkov konania a vyjadrení otca vykonal listinné dôkazy a následne
odročil pojednávanie na 19. september 2019 s tým, že budú vypočutí rodičia maloletých detí
a bude vykonané dokazovanie predložením listín. Okresný súd na pojednávaní
19. septembra 2019 oboznámil obsah spisu od posledného pojednávania a z dôvodu, že
k termínu pojednávania neboli predložené zo strany právneho zástupcu matky listiny,
na ktorých predloženie (aktualizáciu) bola vyzvaná, a neboli predložené listiny doručené
súdu 30. augusta 2019 právnym zástupcom otca, odročil pojednávanie na 4. február 2020.
3. Sťažovateľka doručila sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu
5. februára 2019 a predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
25. marca 2019, pričom obe sťažnosti boli vyhodnotené ako nedôvodné. Podaním
z 31. mája 2019 žiadala sťažovateľka Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) o preskúmanie postupu predsedu krajského súdu pri vybavovaní
jej sťažnosti. Z odpovede riaditeľa odboru dohľadu nad súdnictvom ministerstva vyplýva,
že prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu je konečné a nie je proti nemu
prípustný ďalší opravný prostriedok.
4. Podľa názoru sťažovateľky došlo v napadnutom konaní k porušeniu označených
základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru opakovanou neefektívnou činnosťou
súdu, ktorá konanie „neúmerne predlžuje“. Sťažovateľka pritom zdôrazňuje, že sama
k prieťahom v konaní vlastným správaním neprispela, zdôraznila význam predmetu
konania, ako i skutočnosť, že predmetná vec nie je podľa nej skutkovo či právne zložitá,
a jediným faktorom, ktorý by mohol ovplyvniť v negatívnom zmysle postup konania, je to,
že otec maloletých detí je cudzinec.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na spravodlivé prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39
P/142/2018 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P/142/20I8 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000.- €,
ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 346,42 Eur € na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od
doručenia nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
13. Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 39 P 142/2018 došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
15. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd
v namietanom konaní postupuje v zásade plynulo a jeho konanie nie je poznamenané
nečinnosťou, avšak ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľke, že jeho činnosť by mala byť
efektívnejšia. V súvislosti s týmto zistením ústavný súd však poukazuje na svoju judikatúru,
z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
16. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú
sťažnosť spravidla, tak ako v prípade sťažovateľky, odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
17. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu
ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svoj návrh na vyslovenie porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní špecificky
neodôvodňuje, pričom z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že ho zakladá na tých istých
dôvodoch, na základe ktorých sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
18. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy
sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, a nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46
ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú
intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné
uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
19. Ústavný súd, vychádzajúc zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej príloh
konštatoval, že v danom prípade nezistil nedostatky v doterajšom postupe okresného súdu
v napadnutom konaní, na základe ktorých by bolo možné uvažovať o odmietnutí
spravodlivosti, a teda aj o vyslovení porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
po prípadnom prijatí tejto časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.
20. Na tomto základe ústavný súd, prihliadnuc na charakter napadnutého konania
i konkrétne okolnosti veci, ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
21. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky.
22. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní
nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby sa opätovne
obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu