Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 127/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

Mgr. Dávidom Štefankom, advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1

a 4 a práva na rodičovskú výchovu podľa

Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 1. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva

na ochranu rodičovstva podľa a 4 (ďalej len

„ústava“) a práva na rodičovskú výchovu podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,

ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 1. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského

súdu“). Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu

21. februára 2020, v ktorom sťažovateľ poukazuje na nález ústavného súdu zo 17. decembra

2019 a jeho odôvodnenie v jeho veci vedenej pod sp. zn. , ktorým ústavný

súd rozhodol, že jeho základné právo podľa , Listiny

základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli. Súčasne mu priznal

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 597, 85 €.

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ podrobne na 36 stranách opisuje priebeh

päťročného konania na okresnom súde, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia krajského súdu. Súčasťou príloh jeho ústavnej sťažnosti je ďalších 150 strán

textu. V podstatnom uviedol: «V občiansko-právnom konaní vo veci zmeny úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: ,

a , , vedeným na Okresnom súde

Bratislava III pod spisovou značkou , matka , rod.

(ďalej len „navrhovateľka“), , bytom: ,

podala dňa 26.11.2014 návrh na začatie konania vo veci zmeny úpravy výkonu práv

a povinností k maloletým deťom.

Predmetným návrhom zo dňa 26.11.2014 sa navrhovateľka domáhala predovšetkým

toho. aby súd vydal rozsudok:

„Súd zveruje maloleté deti ,

a , , do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých deti ,

sumou 400, EUR mesačne a , sumou 300 EUR

mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky’ maloletých deti...

Zrušuje sa odo dňa podania návrhu povinnosť matky prispievať na tvorbu úspor

v prospech maloletej sumou 15 EUR mesačne...

Zrušuje sa odo dňa podania návrhu povinnosť matky’ prispievať na tvorbu úspor

v prospech maloletej sumou 15 EUR mesačne...

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi

a , , každý párny týždeň v sobotu od 10.00 h.

do 17.00 h. kedy si otec prevezme maloleté deti v mieste bydliska matky a deti i vráti

do miesta bydliska matky po ukončení styku.

Daňový bonus na maloleté deti si bude uplatňovať matka maloletých detí.

Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.02.2014, č.k.

, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 a vykonateľnosť dňa

16.04.2014, v časti schválenej rodičovskej dohody v dotknutých častiach.

Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že striedavá starostlivosť tak, ako bola

dohodnutá rodičmi v rodičovskej dohode a následne schválená súdom, sa neosvedčila,

je v neprospech maloletých detí a má negatívny vplyv na ich vývoj.»

3. Sťažovateľovi „sa javí ako zarážajúci a iracionálny prístup súdu, ktorý najprv

neodkladným opatrením 28.03.2019 zakáže styk otcovi s mal. deťmi, lebo ho pokladá

za nebezpečného a o 5 mesiacov v auguste 2018 (správne má byť 2019, pozn.)

bez dokazovania vo veci samej kľudne nariadi neodkladné opatrenie styk týždeň mal. detí

u otca. Domnievame sa, že ak súd nariadil zákaz styku pre podozrenie otca z týrania mal,

detí, tak po jeho zrušení odvolacím súdom mal nariadiť asistovaný, nie priamy styk otca

s mal, deťmi. Matka deti neodovzdala a uznesenie súdu nerešpektovala, súd matku ani

nenapomenul.“.

4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že «súd po celú dobu konania uprednostňoval návrhy

navrhovateľky pred návrhmi sťažovateľa a rozhodoval o nich v niekoľkonásobne kratšej

dobe ako o návrhoch sťažovateľa (viď napr. podania z 11.06.2015 a 12.07.2015 určenie

školy, taktiež 21.05.2016 a 01.06.2016). Na niektoré návrhy otca súd ani nereagoval

a ignoroval ich ako keby neexistovali. Taktiež výrazne uprednostňovanie matky

pred sťažovateľom je zrejmé z „arbitrárneho“ postupu súdu prvej inštancie v dovolacom

konaní č.k. -1039 zo dňa 03.04.2017, ktoré však ostalo bez podania

odôvodnenia takéhoto postupu kompetentnými autoritami.».

5. Sťažovateľ pokladá za nepochopiteľné «aj rozhodovanie samotného Krajského

súdu..., keď zrušil výchovné opatrenie, ktoré malo upraviť vzťah sťažovateľa s jeho

maloletými dcérami na základe odvolania matky...a taktiež zamietnutie začať asistovaný

styk pod dohľadom odborníkov akreditovanom subjekte ... v dovolacom

konaní. Týmito rozhodnutiami Krajský súd... prehĺbil krízu vo vzťahu medzi sťažovateľom

ako rodičom a jeho dcérami (od konca roku 2017 prakticky až do konca tohto roku - 2 roky

prakticky styk sťažovateľa s deťmi neprebieha) čo možno považovať za rozporuplné

s najlepším záujmom detí. Stav, ktorý nastal rozhodnutiami odvolacieho súdu je možné

pokladať za nezvratný a v budúcnosti len obtiažne napraviteľný.

Krajsky súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a reakcie neakceptoval návrh sťažovateľa,

aby v dokazovaní vo veci samej bol k spisu sp. zn. pripojený spis z trestného

konania ČVS: ORP-611/1-VYS-B5-2018 vo veci podozrenia z týrania blízkej a zverenej

osoby vrátane znaleckého posudku nariadeného v trestnom

konaní a vypočutý znalec, i napriek tomu, že styk otca bol rozsudkom nariadený práve

s odvolaním sa na predmetné trestné konanie“.

Sťažovateľ tiež namieta, že Okresný súd..., ako aj Krajský súd pri rozhodovaní

o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa striktne pridržiavali

všeobecne vžitej dogmy o významnejšej role matky ako otca v živote maloletých detí, pričom

podľa sťažovateľa súdy nezohľadnili, resp. nezobrali na zreteľ pri vyhodnotení najlepšieho

záujmu maloletých detí.

Súčasne za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej

miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle 8 420 písm. f) ,

treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje

žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných

pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia

je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.».

6. Sťažovateľ v závere svojej obsiahlej ústavnej sťažnosti napáda a cituje aj závery

znaleckých posudkov znalcov v tomto konaní a odpovede krajského súdu k jeho

jednotlivým námietkam podaným v jeho odvolaní, s ktorými polemizuje, resp. nesúhlasí.

Navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné práva označené v bode 1

porušené boli. Súčasne požaduje napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume

30 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 415,51 €.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa . ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno

obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona. Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia vynaložiť maximálne

úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť

za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom

najlepší záujem dieťaťa.

14. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť

ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

15. Ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho

posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným

súdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava

má dva oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo).

Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný

súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

16. Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv (bod 1 a 13) napadnutým

rozhodnutím krajského súdu najmä z dôvodov uvedených v bodoch 3 až 6. Avšak na druhej

strane splnomocnenie sťažovateľa advokátovi je dané iba na jeho zastupovanie v súvislosti

s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sa ústavný súd sa venoval

podrobnejšie len dôvodom týkajúcim sa namietaného porušenia týchto označených práv.

17. Ako z odvolania sťažovateľa z 27. decembra 2018 (na 19 stranách) vyplýva, proti

rozsudku okresného súdu sťažovateľ namietal podľa § 365 písm. b), e), f) a h) Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) to, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal aj z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Napadol v ňom neprimeranú dĺžku súdneho konania (bol už odškodnený

citovaným nálezom v bode 1, pozn.), namietal nesprávne závery znaleckých posudkov

jednotlivých znalcov a odôvodnenie rozsudku okresného súdu v bode 21 a 55 a tiež

nedostatočné vyhodnotenie majetkovej a príjmovej situácie na strane matky (v dôsledku

toho zastáva názor, že mu určil výživné v nesprávnej výške, pričom týmto námietkam

v odvolaní venuje takmer 5 strán, pozn.). V závere odvolania na strane 17 tiež uvádza,

že rozsah styku s jeho deťmi „je objektívne nedostatočný, dokonca až žiadny a je v rozpore

so záujmami a zdravým vývojom maloletých detí“. Preto žiadal, aby krajský súd zmenil

rozsudok v napadnutej časti (výšku výživného, upravil častejší styk otca s maloletými

deťmi, nezrušenie povinnosti matky prispievať na tvorbu úspor, žiadal, aby si mohol na deti

uplatňovať daňový bonus, a navrhoval uviesť aj iný trvalý pobyt svojich detí).

18. V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že podľa konštantnej

judikatúry posudzuje napadnuté rozhodnutie iba z hľadiska kritérií ústavných predpisov

a nimi garantovaných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho úlohou

do detailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych

noriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho

odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam eventuálnych pochybení krajského súdu, ak tieto

nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov napadnutého

rozsudku s (, ).

19. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

20. Ústavný súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia

(rozsudku) krajského súdu na 10 stranách ‒body 6 až 13 (ktorý posudzoval vo vzájomnej

súvislosti s obsahom rozsudku okresného súdu na 21 stranách ‒body 1 až 56) dospel

k záveru, že tento svoje rozhodnutie odôvodnil síce všeobecnejším spôsobom, ako je

obvykle, ale pritom sa neobmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku

okresného súdu ( v spojení s ),

ale primeraným a dostatočným spôsobom reagoval aj na podstatné odvolacie námietky

sťažovateľa ( v spojení s ),

a to v bode 8 a 9 (tento názor krajského súdu sťažovateľ dobre pozná, preto z neho ústavný

súd nebude citovať, pozn.). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne pnutie s označenými základnými

právami sťažovateľa. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu,

aby sa spochybňovali závery napadnutého rozsudku krajského súdu, keďže ústavný súd nie

je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

21. Ústavnoprávna relevancia tvrdeného zásahu do označených práv sťažovateľa

je oslabená aj samotným predmetom napadnutého konania, ktorý spadá do kategórie

mimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu ku ktorým je dôvodný osobitný procesný

postup vychádzajúci z osobitných procesných princípov. Výsledkom dôslednej procesnej

diferenciácie na konania sporové a mimosporové sa vytvára v konaniach osobitne

vymedzený priestor pre aktivitu súdu, účastníkov konania, subjektov konania, prispôsobenie

vybraných procesných postupov a ich právnej úpravy, zvýšenej právnej ochrane vzťahov

a subjektov tam, kde to je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodné (obdobne Smyčková,

R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. .

Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, bod 2).

22. K tomu ústavný súd nad rámec poukazuje i na , podľa ktorého

rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní,

obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení

ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Preto ak dôjde

k zmene pomerov, nič im nebráni, aby účastníci konania (teda i sťažovateľ) podali

na príslušnom okresnom súde nový návrh na zmenu súdneho rozhodnutia ()

23. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd uzavrel, že niet žiadnej

spojitosti medzi posudzovaným napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na túto skutočnosť ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne ústavný súd odmietol aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa v konaní

vedenom pod sp. zn. , pozn.).

24. Sťažovateľ ďalej namietal aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 41

ods. 1 a 4, ako aj čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, avšak tieto práva

v splnomocnení z 22. novembra 2019 na jeho zastupovanie v konaní advokátom nie sú

uvedené, preto sa nimi ústavný súd bližšie po odmietnutí jeho ústavnej sťažnosti v bode 23

už nezaoberal. V tejto časti je predložené splnomocnenie v zjavnom nesúlade s obsahom

časti označených práv v ústavnej sťažnosti, a nemá tak náležitosti ustanovené zákonom.

Preto ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa ju v tejto

časti odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu