Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)II. ÚS 188/2020
PDF · 129.56 KB
No categories available
II. ÚS 188/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Zeleňákom, Letná 47, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 Cb 57/2016 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cb 57/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu doručeným okresnému súdu 12. apríla 2016 domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 550,46 € s príslušenstvom. Okresný súd vydal 23. júna 2016 platobný
rozkaz č. k. 32 Cb 57/2016-22, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia
platobného rozkazu sťažovateľovi zaplatil istinu vo výške 550,46 € s príslušenstvom
a náhradu trov konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa. Žalovaný podal 17. augusta
2016 proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal právomoc všeobecného súdu
na prerokovanie veci z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu. Odpor bol sťažovateľovi doručený až na základe jeho písomného vyžiadania
13. marca 2017 spolu s uznesením okresného súdu z 3. februára 2017, ktorým bol platobný
rozkaz v celom rozsahu zrušený a sťažovateľ bol vyzvaný na vyjadrenie k odporu
žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sťažovateľ sa k odporu žalovaného vyjadril svojím podaním z 28. februára 2017. Listom
z 15. októbra 2018 sťažovateľ požiadal okresný súd o vyjadrenie, prečo nebolo vo veci
nariadené pojednávanie, či v danej veci neboli spôsobené prieťahy v konaní a zároveň
požiadal o stanovenie termínu pojednávania. Na tento list sťažovateľ nikdy nedostal
odpoveď zo strany okresného súdu a vo veci nebolo ani nariadené pojednávanie.
3. Podaním z 28. novembra 2019 sťažovateľ predložil k rukám predsedu okresného
súdu sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že podľa
jemu dostupných informácií súd vo veci nekonal. Sťažovateľ dostal od predsedu okresného
súdu upovedomenie sp. zn. 1 SprV 608/2019 z 23. decembra 2019 o spôsobe vybavenia
sťažnosti, ktoré mu bolo doručené 14. januára 2020. Z citovaného upovedomenia vyplýva,
že okresný súd dospel k názoru, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní je dôvodná,
pretože v období od 2. marca 2017, keď bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu
žalovaného, do 18. decembra 2019, keď súd zastavil konanie, došlo ku vzniku prieťahov
v konaní.
4. Medzičasom bolo sťažovateľovi 3. januára 2020 doručené uznesenie okresného
súdu č. k. 32 Cb 57/2016-32 z 18. decembra 2019, ktorým súd rozhodol o zastavení
konania.
5. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu od 2. marca 2017 do
18. decembra 2019, keď bolo konanie zastavené, došlo v napadnutom konaní k porušeniu
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
6. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ním označených práv postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a samotné posúdenie veci ústavným súdom
13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ vidí v nečinnosti okresného súdu
v období od 2. marca 2017 do 18. decembra 2019, keď došlo k zastaveniu konania.
14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup
orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98,
I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
IV. ÚS 86/08). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom
už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu
k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor
ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti
Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
18. Reflektujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu
v napadnutom konaní, v čase, keď bola vec právoplatne skončená. Ústavný súd z príloh
pripojených k ústavnej sťažnosti zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb 57/2016-32
z 18. decembra 2019, ktorým zastavil napadnuté konanie, nadobudlo právoplatnosť
21. januára 2020. Z uvedeného zistenia vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti
sťažovateľom (3. marca 2020) bola jeho právna neistota už nepochybne odstránená. Toto
konštatovanie je súladné s konštantnou a jednoznačnou judikatúrou ústavného súdu,
v zmysle ktorej opodstatnená je ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní pred súdom
adresovaná ústavnému súdu len potiaľ, pokiaľ sťažovateľ nedisponuje právoplatným
a doručeným rozhodnutím vzídeným z konania, ktorého sa namietané prieťahy týkajú.
Ústavný súd nemá dôvod sa od tejto rokmi potvrdzovanej judikatúry ústavného súdu
odkloniť.
19. Z dôvodu, že v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,
už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože
napadnuté konanie bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako
zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia
v ústavnej sťažnosti označených práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu