Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 188/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom

Zeleňákom, Letná 47, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl.

48 ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na vydanie

platobného rozkazu doručeným okresnému súdu 12. apríla 2016 domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 550,46 € s príslušenstvom. Okresný súd vydal 23. júna 2016 platobný

rozkaz č. k. -22, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu sťažovateľovi zaplatil istinu vo výške 550,46 € s príslušenstvom

a náhradu trov konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa. Žalovaný podal 17. augusta

2016 proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal právomoc všeobecného súdu

na prerokovanie veci z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami

sporu. Odpor bol sťažovateľovi doručený až na základe jeho písomného vyžiadania

13. marca 2017 spolu s uznesením okresného súdu z 3. februára 2017, ktorým bol platobný

rozkaz v celom rozsahu zrušený a sťažovateľ bol vyzvaný na vyjadrenie k odporu

žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sťažovateľ sa k odporu žalovaného vyjadril svojím podaním z 28. februára 2017. Listom

z 15. októbra 2018 sťažovateľ požiadal okresný súd o vyjadrenie, prečo nebolo vo veci

nariadené pojednávanie, či v danej veci neboli spôsobené prieťahy v konaní a zároveň

požiadal o stanovenie termínu pojednávania. Na tento list sťažovateľ nikdy nedostal

odpoveď zo strany okresného súdu a vo veci nebolo ani nariadené pojednávanie.

3. Podaním z 28. novembra 2019 sťažovateľ predložil k rukám predsedu okresného

súdu sťažnosť na postup súdu podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že podľa

jemu dostupných informácií súd vo veci nekonal. Sťažovateľ dostal od predsedu okresného

súdu upovedomenie sp. zn. z 23. decembra 2019 o spôsobe vybavenia

sťažnosti, ktoré mu bolo doručené 14. januára 2020. Z citovaného upovedomenia vyplýva,

že okresný súd dospel k názoru, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní je dôvodná,

pretože v období od 2. marca 2017, keď bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu

žalovaného, do 18. decembra 2019, keď súd zastavil konanie, došlo ku vzniku prieťahov

v konaní.

4. Medzičasom bolo sťažovateľovi 3. januára 2020 doručené uznesenie okresného

súdu č. k. -32 z 18. decembra 2019, ktorým súd rozhodol o zastavení

konania.

5. Sťažovateľ zastáva názor, že nečinnosťou okresného súdu od 2. marca 2017 do

18. decembra 2019, keď bolo konanie zastavené, došlo v napadnutom konaní k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v

ods. 1 dohovoru.

6. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ním označených práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ vidí v nečinnosti okresného súdu

v období od 2. marca 2017 do 18. decembra 2019, keď došlo k zastaveniu konania.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

15. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom

už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu podľa dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

17. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

18. Reflektujúc uvedené východiská svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu

v napadnutom konaní, v čase, keď bola vec právoplatne skončená. Ústavný súd z príloh

pripojených k ústavnej sťažnosti zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. -32

z 18. decembra 2019, ktorým zastavil napadnuté konanie, nadobudlo právoplatnosť

21. januára 2020. Z uvedeného zistenia vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľom (3. marca 2020) bola jeho právna neistota už nepochybne odstránená. Toto

konštatovanie je súladné s konštantnou a jednoznačnou judikatúrou ústavného súdu,

v zmysle ktorej opodstatnená je ústavná sťažnosť na prieťahy v konaní pred súdom

adresovaná ústavnému súdu len potiaľ, pokiaľ sťažovateľ nedisponuje právoplatným

a doručeným rozhodnutím vzídeným z konania, ktorého sa namietané prieťahy týkajú.

Ústavný súd nemá dôvod sa od tejto rokmi potvrdzovanej judikatúry ústavného súdu

odkloniť.

19. Z dôvodu, že v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu,

už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože

napadnuté konanie bolo právoplatne skončené, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú [ ].

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia

v ústavnej sťažnosti označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu