Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 167/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátska kancelária, 1. mája 18, Žilina,

vo veci namietaného porušenia

- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

- základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. apríla 1991, rozsudkom Okresného súdu Čadca

sp. zn. zo 6. decembra 1991, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 17. marca 1992 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. júla 1992 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj

- základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. apríla 1991, rozsudkom Okresného súdu

Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. decembra 1991, rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. marca 1992 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 1992

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou

od 17. októbra 2019 prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení

Mojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že dnes už nebohá matka sťažovateľa sa

v januári 1996 obrátila s podnetom na generálnu prokuratúru na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia okresného súdu sp. zn. a krajského súdu sp. zn. .

Generálna prokuratúra 8. februára 1996 potvrdila prijatie podnetu, kde zároveň uviedla,

že o výsledku preskúmania bude vyrozumená do dvoch mesiacov. Listom z 24. júna 2014

sa matka sťažovateľa dožadovala vyrozumenia k podnetu z roku 1996, ktoré jej do dvoch

mesiacov nebolo doručené. Následne podal sťažovateľ 3. júna 2019 na generálnej

prokuratúre sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom do dnešného dňa nedostal odpoveď.

4. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uvádza, že „dňa 29.01.2018 podal

na Okresný súd Čadca odvolanie voči Uzneseniu č.k. , ktorým okresný súd

odmietol podaný návrh sťažovateľa. Listom zo dňa 02.05.2019 podal sťažovateľ k vyššie

uvedenému konaniu sťažnosť na prieťahy v konaní. Listom zo dňa 6.5.2019 bol sťažovateľ

vyzvaný okresným súdom, aby predložil kópiu odvolania vo veci uznesenia o odmietnutie

veci. Sťažovateľ reagoval na výzvu listom zo dňa 14.05.2019, ku ktorému priložil aj kópiu

podaného odvolania zo dňa 29.01.2018. Do dnešného dňa sťažovateľ neobdržal odpoveď

z okresného súdu, čím sa vytvárajú zbytočné prieťahy v konaní.“. Podľa sťažovateľa

generálna prokuratúra, ako aj okresný súd neoprávnene zdržiavajú sťažovateľove podania,

čím zároveň vytvárajú zbytočné prieťahy v konaní.

5. Druhou hlavnou námietkou sťažovateľa je porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , resp. práva na spravodlivý súdny proces

dohovoru napadnutými rozhodnutiami, ktorými sa riešil návrh matky sťažovateľa

na zrušenie podielového spoluvlastníctva k dvom pozemkom v katastrálnom území

. Sťažovateľ uvádza, že „podielové spoluvlastníctvo k týmto parcelám bolo

zrušené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 14.11.1989, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.1989. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 30.4.1991 bol vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu

Čadca zrušený pre porušenie zákona a vec vrátená na ďalšie konanie.

Následne Okresný súd Čadca vyhlásil rozsudok č.k. zo dňa 06.12.1991,

ktorým zrušil matke sťažovateľa spoluvlastníctvo k parcele č. a v časti týkajúcej sa

parcely č. žalobný návrh zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací

orgán, potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. . Následne matka

sťažovateľa podala dovolanie dňa 01.06.1992, ktoré bolo Najvyšším súdom Slovenskej

republiky odmietnuté pre zmeškanie lehoty.“.

6. Sťažovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces napadnutými rozhodnutiami, pretože skutkové a právne závery okresného súdu,

krajského súdu i najvyššieho súdu v danej veci sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne

a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.

7. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní vedenom

na Okresnom súde v Čadci, pod. spis. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd v Čadci

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , v konaní vedenom

na Generálnej prokuratúre SR, pod. spis. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Generálnej prokuratúre SR, aby v konaní vedenom pod

spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa SR finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Generálna prokuratúra SR

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

3. Základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 30.4.1991, rozsudkom Okresného súdu Čadca -70 zo dňa

6.12.1991, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.: zo dňa 17.3.1992

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.7.1992 porušené

bolo.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.1991,

rozsudok Okresného súdu Čadca -70 zo dňa 6.12.1991, Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k.: zo dňa 17.3.1992 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 29.7.1992 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva morálne zadosťučinenie vo výške 40.000 EUR.

4. Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa... vo výške 346,26 EUR...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom v petite namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 30. apríla 1991, rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 1991,

rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. marca 1992 a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 1992.

III.A K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

17. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

18. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola ústavná sťažnosť doručená

ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú

[ ].

19. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto

sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále

trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, ).

20. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy v namietanom konaní z 2. mája 2019 bola vybavená okresným súdom

odpoveďou na sťažnosť zo 16. mája 2019, v ktorej predsedníčka okresného súdu najmä

uviedla:

„Vo veci (nesprávne uvedená sp. zn., pozn.) bolo uznesením zo dňa

4.12.2017 (nie dňa 27.11.2017 ako uvádzate v sťažnosti) Vaše podanie doručené súdu

dňa 28.10.2016 odmietnuté. Dňa 29.1.2018 bolo doručené súdu Vaše podanie, ktorým ste

mali zrejme na mysli odvolanie. Dňa 15.3.2018 bola vyhotovená výzva na odstránenie vád

podaného odvolania. Výzvu ste prevzal dňa 21.3.2018. Na výzvu súdu ste nereagoval.

Dňa 9.5.2018 bolo vydané uznesenie - výzva na odstránenie vád podania. Uznesenie Vám

bolo doručené dňa 7.6.2018. Dňa 7.9.2018 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o Vašom odvolaní. Krajský súd uznesením zo dňa 19.9.2018

Vaše odvolanie odmietol. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline Vám bolo doručené

dňa 26.11.2018. Vec je právoplatne skončená.

Vzhľadom na zistené skutočnosti mám za to, že súd uskutočňoval procesné úkony

smerujúce k vydaniu rozhodnutia plynule a sťažnosť považujem pokiaľ sa týka časového

aspektu za nedôvodnú.“

21. Z uvedeného vyplýva, že namietané konanie skončilo doručením uznesenia

odvolacieho súdu sťažovateľovi, teda 26. novembra 2018. Sťažovateľ sa napriek tomu

na ústavný súd obrátil so svojou ústavnou sťažnosťou doručenou 19. júla 2019 (podanou

na poštovú prepravu 17. júla 2019), t. j. v čase, keď porušenie označených práv

na všeobecnom súde, ktoré označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho

ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v

(mutatis mutandis ).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase,

keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie označeného práva

už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie

tejto časti ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

III.B K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn.

23. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

24. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že účastníčkou namietaného konania

bola nebohá matka sťažovateľa , ktorá sa v januári 1996 obrátila

na generálnu prokuratúru s podnetom na preskúmanie zákonnosti označených rozhodnutí

okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci

je bez právneho významu sťažovateľom uvádzaná skutočnosť, že je právnym nástupcom

. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu ku konaniu

o ústavnej sťažnosti podľa opakovane vyslovil, že ústavnú sťažnosť nemôže

podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo

slobôd iných osôb, nie svojich. Ústavný súd zároveň vyslovil, že nemá právomoc konať

o porušení základných práv a slobôd už zomrelých osôb ().

25. Keďže ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný

na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o ústavnú sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. e) .

III.C K namietanému porušeniu a dohovoru

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 30. apríla 1991, rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 6. decembra 1991, rozsudkom krajského

súdu sp. zn. zo 17. marca 1992 a uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. júla 1992

26. Podľa je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

27. Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ už

v minulosti podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, obsahom ktorej bola identická

námietka porušenia a dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. apríla 1991, rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 6. decembra 1991, rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 17. marca 1992

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 1992. Ústavný súd rozhodol

o predmetnej námietke, resp. o časti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti označeným

rozhodnutiam uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2018 tak, že ju odmietol

ako podanú oneskorene.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde v spojení s , ústavnú sťažnosť v tejto

časti odmietol ako neprípustnú.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu