Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 151/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom,

Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1

a na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -302

z 26. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“ alebo v citáciách

aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -302 z 26. septembra 2017 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v roku 2011 uzatvorila

s hlavným mestom Slovenskej republiky podľa „zákona o verejnom obstarávaní“ rámcovú

dohodu, na základe ktorej mala poskytnúť mestu dezinfekčné služby na základe

individuálnych zákaziek. Po uzatvorení zmluvy bol v periodickej tlači s celoslovenskou

týždenníku Plus 7 dní článok „Na mieru“, ktorý informoval čitateľov, že «Bratislavský

magistrát ušil tender pre košickú firmu... pozoruhodné je, že špeciálny certifikát v tom čase

na Slovensku... vlastnila jediná firma zaoberajúca sa dezinfekciou...Ako jediná totiž mohla

splniť „transparentné“ podmienky hlavného mesta... Košická spoločnosť má podľa našich

informácií blízko k predstaviteľom strany Smer» a pod.

3. Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáhala v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanému (vydavateľovi týždenníka,

pozn.) o vykonania opravy podľa jej žiadosti a tiež priznania nemajetkovej ujmy v sume

20 000 €.

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 26. februára 2015 žalobu

sťažovateľky v celom rozsahu zamietol, pretože bolo preukázané, že v predmetných

článkoch neboli zverejnené žiadne nepravdivé údaje o sťažovateľke a ani iné hodnotiace

úsudky, ktorými malo dôjsť k porušeniu do jej práv. Po podaní odvolania sťažovateľky

30. apríla 2015, ktoré priložila k ústavnej sťažnosti, krajský súd napadnutým rozsudkom

rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka dovolanie,

o ktorom rozhodol dovolací súd tak, že jej dovolanie odmietol uznesením sp. zn.

2

z 25. júna 2019 (toto uznesenie sťažovateľka tiež priložila k ústavnej

sťažnosti, ale v petite ho už nenamieta, pozn.).

5. Svoju ústavnú sťažnosť teda sťažovateľka nasmerovala iba proti napadnutému

rozsudku krajského súdu. Bez opísania podstatného obsahu rozhodnutí vydaných

všeobecnými súdmi opätovne zopakovala a predostrela sťažovateľka svoj právny pohľad

na vec. Uvádza, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k neprípustnému zásahu

do jej označených práv, keďže krajský súd rozhodol bez primeraného a odôvodneného

vysvetlenia, keďže sa len stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a priznal právu

na slobodu prejavu vyššiu prioritu a ochranu ako právu sťažovateľky na ochranu súkromia,

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena garantovaného čl. 19

ods. 1 .

6. V tejto súvislosti predostiera názor, že všeobecné súdy neuskutočnením „testu

proporcionality“ porušili uvedené základné právo podľa , a tým je

napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, arbitrárny a nespĺňa podmienky, ktoré definuje

právo na súdnu ochranu podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, t. j. právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých

je rozhodnutie založené. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala pritom na niektoré

z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na niektoré rozhodnutia, ktoré

v obdobných veciach vydal najvyšší súd (ústavný súd zistil, že v odvolaní proti rozsudku

okresného súdu sťažovateľka nevykonanie testu proporcionality ani nenamietala,

teda sa nemôže úspešne domáhať tejto námietky aj na ústavnom súde, pozn.).

7. Pochybenie všeobecných súdov zvýrazňuje sťažovateľka v závere aj tým, že bola

sankcionovaná v podobe zamietnutia žaloby za to, že „údajne článok a výroky v ňom

spracovávali tému verejného významu, hoci bolo principiálne potrebné ustáliť, ktoré

z informácií uvedených v týždenníku sa týkali sťažovateľa a ktoré výlučne Magistrátu...

Vôbec sa nezaoberali konkrétnymi negatívnymi dopadni do práv sťažovateľa, ktoré

sa premietli nielen do sféry odborného a profesionálneho života (zrušenie zákazky

zo strany Hlavného mesta, následne iných zákaziek), ale zasiahli aj do sféry dôsledkom

čoho bolo porušené právo sťažovateľa vyjadrené v “.

3

8. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že jej označené základné práva na „súdnu ochranu podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 46 ods... 1

...“ a ,,právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru...“

napadnutým rozsudkom krajského súdu porušené boli. Súčasne žiada, aby ústavný súd

zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Domáha

sa aj náhrady trov právneho zastúpenia v sume 415, 52 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

4

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky, že napadnutým

rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej označených práv špecifikovaných v bode 1

a 8 z dôvodov bližšie uvedených v bodoch 4 až 6. Z obsahu ústavnej sťažnosti je tak zrejmé,

že sťažovateľka od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli

všeobecné súdy.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

5

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (), a preto

ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

18. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena...

19. Ústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové

zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov z hľadiska

svojvoľnosti, arbitrárnosti rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia.

20. S ohľadom na uvedené pristúpil ústavný súd k preskúmaniu odôvodnenia

napadnutého rozsudku krajského súdu, keď posudzoval kvalitu odôvodnenia namietaného

rozsudku krajského súdu a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorá bola

vo veci sťažovateľky aplikovaná. Krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozsudok

okresného súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti, pričom v odôvodnení svojich záverov

okrem opísania skutkových a právnych záverov z rozsudku okresného súdu, podstatných

odvolacích námietok sťažovateľky (bod 2) závery zhrnul do bodov 6 až 34. Tieto závery

6

opierajúce sa o závery súdu prvej inštancie sú jasné a zrozumiteľné a sťažovateľka ich

dobre pozná (preto nie je účelom, aby z nich ústavný súd opäť citoval, pozn.).

21. Úvahy krajského súdu vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne

a právne akceptovateľné. Ústavný súd pritom nemá dôvod spochybňovať a preskúmavať

predmetné skutkové a právne závery krajského súdu, ak sú ústavne udržateľné. Ústavný súd

zobral na zreteľ aj to, že odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane (m. m. , , ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok.

22. Napokon, v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s napadnutým

rozsudkom krajského súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (strán sporu).

V tejto súvislosti však ústavný súd pripomína, že nie je ďalšou inštanciou všeobecného

súdnictva a pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa nie je jeho úlohou

posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska

formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych

predpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (), ale posúdenie jeho

ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom

právnych názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil

s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle

judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu

iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný,

čo sa však v prípade sťažovateľky nepotvrdilo.

7

23. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej relevantnej

spojitosti medzi posudzovaným napadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Obsahom základného práva na súdnu ochranu (a práva na spravodlivé

súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa

napadnutým rozsudkom krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že nezistil ani taký exces,

ktorý by bol spôsobilý vyvolať relevantnú pochybnosť o tom, že krajský súd (i okresný súd)

pri kolízii tohto základného práva s právom na slobodu prejavu ( , pozn.)

nesprávne vyhodnotili primeranosť tohto zásahu. Ústavný súd preto konštatoval,

že napadnutým rozsudkom krajského súdu nedošlo ani k porušeniu uvedeného základného

práva, aj túto časť sťažnosti odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu však v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu

8