Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 75/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ing. Richardom Vanekom, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. pr i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000

€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý mu vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 zo 4. februára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je jedným zo žalobcov

(žalobca v 1. rade, pozn.) v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sa začalo podaním

žaloby na okresnom súde 12. apríla 2001 (konanie pôvodne vedené

pod sp. zn.18 NC 41/2001, , pozn.). Predmetom napadnutého konania

je vypratanie nehnuteľnosti, konkrétne parcely nachádzajúcej sa v katastrálnom

území Staré Mesto, obec Bratislava. Sťažovateľ uviedol, že konajúci súd o uvedenej žalobe

do dnešného dňa právoplatne nerozhodol.

2.1 Podľa názoru sťažovateľa „... vzhľadom k tomu, že nečinnosť súdu trvá extrémne

dlho, sťažovateľ má za to, že zbytočnými prieťahmi v konaní je postihnuté konanie ako celok

(-26). Z uvedeného dôvodu nepokladá sťažovateľ za potrebné ustaľovať

časové obdobia, počas ktorých súd nekonal...

... Vlastníci nezákonne zriadenej stavby na parcele, ktorá je predmetom vyššie

uvedenej žaloby sa za dobu 19 rokov niekoľko krát zmenili, viedli medzi sebou súdne spory

a pre neprehľadnosť právnych vzťahov nebolo možné zriadiť nápravu, získať súdnu

ochranu a umožniť sťažovateľovi ako vlastníkovi riadne užívanie vyššie uvedenej parcely.

Z pôvodných žalobcov počas trvania konania viacerí zomreli, viacerí scudzili svoje

nehnuteľnosti a mnohí hlavne z dôvodu prieťahov v konaní na Okresnom súde Bratislava I

stratili dôveru v súdny systém a záujem na ďalšom uplatňovaní svojich práv súdnou

cestou...».

2.2 Z prílohy ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v napadnutom konaní podal

23. októbra 2019 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý sťažnosť vyhodnotil

ako dôvodnú. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. z 18. novembra 2019

predseda okresného súdu uviedol, že „... namietaná vec sp. zn. bola

zaradená medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace...“.

Ako dôvod vzniku prieťahov v napadnutom konaní uviedol objektívne príčiny spočívajúce

v nadmernej zaťaženosti konajúceho súdu a vo viacerých zmenách zákonného sudcu.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom

pod sp. zn. porušené boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania

finančného zadosťučinenia v sume 19 000 € a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

II.1 Vyjadrenie okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti

zaujal okresný súd stanovisko podaním sp. zn. , ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 18. marca 2020.

4.1 Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu prehľad procesných úkonov

vykonaných súdom prvej inštancie v napadnutom konaní a vyjadrenie zákonnej sudkyne.

4.2 Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že „... vychádzajúc zo spisového materiálu

sp. zn. , upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti sťažovateľa

zo dňa 18. 11. 2019, pod lSprV/494/2019 a vyjadrenia zákonnej sudkyne možno konštatovať

nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba v obdobiach bližšie uvedených

v predmetnom upovedomení, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin

bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti

jej súdnych oddelení, tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu a personálnych

zmien v týchto súdnych oddeleniach na pozícií vyšší súdny úradník, s tým že predseda

tunajšieho súdu sa sťažovateľovi za spôsobené prieťahy v konaní ospravedlnil a vec

bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace...

... Celková dĺžka konania bola ovplyvnená aj rozhodovaním o procesných návrhoch

sťažovateľa a ostatných žalobcov, najmä o návrhu na pristúpenie ďalších strán sporu,

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdom zamietnutý, návrhu na zmenu

strán sporu, o ďalšom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a o návrhu

na jeho zmenu (opäť súdom zamietnutý), návrhu na zmenu petitu žaloby, o opätovnom

návrhu na zmenu petitu žaloby...

... Mám za to, že k predĺženiu konania prispel aj sťažovateľ spolu s ostatnými

žalobcami, nakoľko ich žaloba nebola úplná a neobsahovala dôkazy, na ktoré sa v žalobe

poukazovalo. Rovnako v priebehu konania súd vyzýval sťažovateľa, ako aj ostatných

žalobcov najmä na doplnenie ich bydliska a zamestnávateľa, na špecifikáciu ceny pozemku,

ktorý žiadajú vypratať a cenu prístavby, ktorú má žalovaný odstrániť, na odstránenie

rozporu žaloby, ktorý spočíval v rôzne uvedených výmerách predmetného pozemku,

či na ďalšiu opravu vád žaloby, opravu označenia žalovaného...“

4.3 Predseda okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti

sťažovateľa podanej podľa (sp. zn.

z 18. novembra 2019, pozn.) uviedol, že „... ku vzniku prieťahov v konaní došlo

z objektívnych príčin, bez subjektívneho zavinenia zákonnej sudkyne

, ktorej je namietaná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, a to najmä

z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdnych oddelení 18 C, , 18 Cd, 18 Ccud, 18 Cr,

18 Csr, 18 , 18 Ca, 18 Pc, a tiež z dôvodu viacnásobných zmien zákonného sudcu

a personálnych zmien v týchto súdnych oddeleniach na pozícií vyšší súdny úradník...“.

4.4 Zároveň predseda okresného súdu vyslovil súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti [ ].

II.2 Replika sťažovateľa

5. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval na vyjadrenie okresného súdu

replikou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 30. marca 2020.

5.1 Sťažovateľ vo svojom stanovisku vo vzťahu k vyjadreniu okresného súdu

v podstatnej časti uviedol, že napadnuté konanie trvá neprimerane dlhú dobu v dôsledku

nečinnosti okresného súdu. Sťažovateľ vo svojej replike po obsahovej stránke odkazuje

v značnej miere na skutočnosti a tvrdenia obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti

a používa identickú argumentáciu.

5.2 Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáha aj vyslovenia porušenia

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

10. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

už označených práv vychádza ústavný súd tiež zo svojej dnes už ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie strany sporu v súdnom konaní a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu

12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania

v (ďalej len „“), podľa ktorého súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb.

14. Aj keď ústavný súd pri formulovaní zásad pre určenie, či konanie prebieha

v (ne)primeranej dobe, vychádza zo zložitosti veci, vlastného správania sťažovateľa

či z konania a postupu všeobecného súdu v konkrétnom napadnutom konaní, vzhľadom

na celkovú dĺžku konania (19 rokov) tieto kritériá nepovažoval v danej veci za významné

podrobnejšie skúmať. V právnom štáte ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať

takúto dlhú dobu, lebo dôveryhodnosť justície je týmto poškodená zásadným spôsobom.

15. V súvislosti s vyjadrením predsedu okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti

v časti, v ktorej poukazuje na viaceré zmeny zákonných sudcov v napadnutom konaní

a na nadmernú zaťaženosť pracovníkov súdu (ako jednu z príčin prieťahov vzniknutých

v napadnutom konaní), ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát

vyslovil [pozri napr. ], že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia.

15.1 v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie

spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov [pozri napr. ].

15.2 Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že pri posudzovaní toho, či bolo

porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje

postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Aj za konanie konkrétneho sudcu,

resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky reálneho naplnenia základného práva

podľa ) nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť príslušný súd

ako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu

ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti,

ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade nemožno robiť rozdiel

medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov [m. m. ].

15.3 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania konštatuje,

že zo strany okresného súdu v období od 18. novembra 2019 (vybavenie sťažnosti

na prieťahy predsedom okresného súdu, k tomu pozri bod 4.3 nálezu) až dosiaľ

nebol nariadený konkrétny termín pojednávania, z čoho je zrejmé, že v dohľadnej dobe

nie je možné očakávať rozhodnutie vo veci samej.

16. Možno tak uzavrieť, že došlo k neprimeraným prieťahom v napadnutom konaní

a bolo skutočne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a dohovoru,

takže podmienky zásahu ústavného súdu podľa , tak ako boli uvedené,

sú tu splnené.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

17. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

18. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené

ako iný zásah súdu voči základným ústavne zaručeným právam (slobodám). Pritom

taký zásah sám nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci súdu

a ako taký sa vymyká obvyklému, prieskumnému či inému konaniu. Z tejto fakticity

vyplýva, že porušenie práva na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť.

Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším prieťahom (ústavným príkazom),

ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len poskytnúť za porušenie

tohto práva primeranú finančnú náhradu podľa .

19. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu), pričom okresný súd

je povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle .

20. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

21. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 19 000 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že „... 19 rokov trvajúca

zdĺhavosť konania predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa ako strany súdneho konania

do takej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stalo iluzórnym, a teda ho ohrozilo

vo svojej podstate...“.

22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, pričom ústavný súd

pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

23. S prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného na dvoch inštanciách

všeobecných súdov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (osobitne početnosť

žalobcov), ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €

za primerané (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa

nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

24. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

26. Ústavný súd priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a §13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov právnemu

zástupcovi sťažovateľa JUDr. Ing. Richardovi Vanekovi. Náhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €)

predstavuje sumu trov konania 375,24 €. Písomné vyjadrenie sťažovateľa z 27. marca 2020

ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu advokátovi JUDr. Ing. Richardovi Vanekovi zaň nepriznal.

27. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa JUDr. Ing. Richarda Vaneka, Dobrovičova 4, Bratislava, v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu [ v spojení s

ods. 1 ].

28. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu