Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 190/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o.,

Dobšinského 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Zdenko Seneši,

vo veci namietaného porušenia základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť podľa , základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. decembra

2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 4. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa podanou

žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej aj „ministerstvo“) č. 00134/Os/2015/15/RK z 21. júla 2016, ktorým rozhodlo

o zamietnutí rozkladu sťažovateľa a potvrdení prvostupňového rozhodnutia ministerstva

č. 00134/Os/2015/15 z 29. apríla 2016. Označeným prvostupňovým rozhodnutím

ministerstvo zamietlo žiadosť sťažovateľa o zápis do zoznamu znalcov pre odbor

elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), a to z dôvodu

nepreukázania podmienky získania vzdelania v odbore, ktorý je predmetom žiadosti

podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o znalcoch“) v spojení s § 33 písm. b) zákona o znalcoch a § 2 ods. 1

písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), ako aj z dôvodu nepreukázania podmienky vykonávania praxe v odbore, ktorý

je predmetom činnosti v trvaní najmenej sedem rokov podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona

o znalcoch v spojení s § 33 písm. b) zákona o znalcoch a § 2 ods. 1 písm. f) vyhlášky.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

zo 14. novembra 2017 žalobu sťažovateľa zamietol. Proti označenému rozsudku krajského

súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorú najvyšší súd napadnutým rozsudkom

ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že krajský

súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v správnej

žalobe a vec správne právne posúdil.

3. Sťažovateľ namieta porušenie v záhlaví označených práv napadnutým rozsudkom,

ktoré odôvodňuje nesprávnym výkladom najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem,

najmä ustanovení § 5 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona o znalcoch, ako aj kvalitatívnymi

nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozsudku z hľadiska výkladu a aplikácie

relevantných právnych noriem. V odôvodnení ústavnej sťažnosti bližšie argumentoval:

«§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o znalcoch nestanovuje ako podmienku zápisu

do zoznamu znalcov získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Zo zákona

nevyplýva, že osoba žiadajúca o zápis musí dosiahnuť najvyššie možné vzdelanie v odbore.

Zákon výslovne uvádza „získala vzdelanie v odbore“. Práve naopak zo zákona v spojitosti

s § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že vzdelaním získaným v odbore môže byť

aj stredoškolské vzdelanie. Podľa nášho názoru vysokoškolské vzdelanie pre zápis

do zoznamu znalcov možno vyžadovať len pre tie odbory, v ktorých sa vysokoškolské

vzdelanie vyžaduje ako podmienka pre výkon samotného povolania (napr. psychológia,

antropológia). Nakoľko povolanie elektrotechnika je možné vykonávať aj na základe

stredoškolského vzdelania absolvovaného v príslušnom odbore, nemôže byť nezískanie

vysokoškolského vzdelania v odbore elektrotechnika prekážkou výkonu znaleckej činnosti.

Za nesprávne tiež považujeme podmienené spájanie špecializovaného vzdelávania

podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o znalcoch v odbore elektrotechnika so získaním

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v tomto odbore. Najvyšší súd SR v bode 33

odôvodnenia rozsudku uvádza, že v znaleckom odbore Elektrotechnika je potrebné mať

špecializované vzdelávanie, ktoré je podmienené získaním vysokoškolského vzdelania

druhého stupňa v tomto odbore, ale neodkazuje na žiadny všeobecne záväzný právny

predpis, z ktorého by takýto záver vyplýval. Najvyšší súd SR len v tejto súvislosti cituje

z dôvodovej správy, pritom aj zo znenia dôvodovej správy je zrejmé, že absolvovanie

špecializovaného vzdelávania sa nevylučuje ani po získaní stredoškolského vzdelania,

a to aj bez ohľadu na získanie vysokoškolského vzdelania v inom, napr. príbuznom odbore.

Ak bolo špecializované vzdelávanie podmienené získaním vysokoškolského

vzdelania druhého stupňa, vyvstáva otázka prečo bolo sťažovateľovi umožnené

špecializované vzdelávania absolvovať, resp. prečo Ministerstvo spravodlivosti SR študijný

program špecializovaného vzdelávania v odbore Elektrotechnika schválilo tak,

že vzdelávanie umožnilo aj osobám, ktoré nezískali vysokoškolské vzdelanie druhého

1

stupňa.»

4. Sťažovateľ, citujúc z dôvodovej správy k zákonu o znalcoch, ďalej konštatuje,

že „až zloženie odbornej skúšky preukazuje na účel zápisu do zoznamu znalcov dostatočnú

odbornosť uchádzača o zápis do zoznamu znalcov, odborná prax preukazuje nadobudnutie

potrebných odborných skúsenosti. Sťažovateľ odbornú skúšku v zmysle § 5 ods. 1 písm. f)

zákona o znalcoch zložil. Pre úplnosť dodávame, že výkon znaleckej činnosť v odbore,

v ktorom žiada sťažovateľ o zápis do zoznamu znalcov, spočíva v získaní informácii

a údajov z elektronických zariadení (hardiskov) napr. pre účely trestného konania,

nespočíva v hodnotení činností iných osôb. Jedná sa o činnosť vykonávanú za pomoci

výpočtovej techniky a softvéru.“.

5. Sťažovateľ sa nestotožňuje ani s názorom správnych súdov, že pojem „vzdelanie

v odbore“ je neurčitým právnym pojmom. Podľa sťažovateľa tento pojem možno presne

definovať ako „vzdelanie, ktoré osoba musí získať, aby nadobudla odbornú spôsobilosť

vykonávať činnosti v predmetnom odbore“. Z tohto dôvodu nemôže byť pojem „vzdelanie

v odbore“ neurčitým právnym pojmom a orgány verejnej správy nie sú oprávnené určovať

obsah tohto pojmu.

6. K poukazu najvyššieho súdu na „“, ktorým bol s účinnosťou

od 1. júla 2018 novelizovaný zákon o znalcoch, sťažovateľ uvádza, že prijatie tejto novely

„potvrdzuje, že prax Ministerstva spravodlivosti SR pri zápise do zoznamu znalcov

nezohľadňovala účinnú právnu úpravu a výklad Ministerstva spravodlivosti SR prekračoval

hranice gramatického i logického výkladu normatívneho textu; inak by nebolo nutné zákon

o znalcoch v tejto časti meniť“.

7. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku sťažovateľ uvádza,

že argumentácia najvyššieho súdu z hľadiska výkladu a aplikácie právnych predpisov

nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a ďalej argumentuje:

«Najvyšší súd SR sa v odôvodnení rozhodnutia pri konštatovaní, že špecializované

vzdelávanie je podmienené dosiahnutím vysokoškolského vzdelania druhého stupňa

sa opakovane neopiera o normatívny text zákona o znalcoch a vyhlášky,

ale neakceptovateľným spôsobom pristupuje k výkladu, ktorý sa vymyká z racionálnej

argumentácie.

Za neracionálnu považujeme aj argumentáciu Najvyššieho súdu SR,

v ktorej vyjadruje súhlas s postupom žalovaného, keď v danom prípade skúmal,

aké najvyššie vzdelanie je možné v podmienkach Slovenskej republiky dosiahnuť

v znaleckom odbore. Neracionálnosť argumentácie spočíva v tom, že v prípade

jej dodržiavania by v zozname znalcov nemala byť zapísaná väčšina znalcov, keďže

vo väčšine odborov je možné dosiahnuť nielen vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

ale i vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, dokonca by bolo možné tvrdiť, že zákon

o znalcoch je v prizme tvrdenia Najvyššieho súdu SR potrebné vykladať tak, že do zoznamu

znalcov budú zapisované len osoby, ktoré získali vedecko akademické tituly docent

alebo profesor.

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatuje, že neurčitý právny

pojem bol správne aplikovaný v nadväznosti na § 33 písm. b) zákona o znalcoch v spojení

s § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky a § 10 ods. 1 vyhlášky. Z uvedeného odôvodnenia nie je

zrejmé, akým konkrétnym textom právneho predpisu má byť preukazná správna aplikácia

neurčitého pojmu „dosiahnuté vzdelanie“, keďže... ani jedno z uvedených ustanovení

vyhlášky neukladá podmienku absolvovania špecializačného štúdia získaním

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Ako uvádzame vyššie ani zo zákona o znalcoch

ani z vyhlášky nemožno vyvodiť, že špecializované vzdelávanie bolo podmienené získaním

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a preto odôvodnenie v tejto časti považujeme

za nepresvedčivé a nedostatočné.»

8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť

na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

zaručeného , základné práv sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 04.12.2018, sp. zn. .

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2018, sp. zn.

, sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 415,51 EUR na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

9. Vec napadla ústavnému súdu 14. marca 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, vec sťažovateľa spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť

prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec sťažovateľa prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 a čl. III bodu 1

písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára

2020 do 31. decembra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu

v zložení Ľuboš Szigeti (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v čl. I

až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

).

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona o znalcoch v znení účinnom do 30. júna 2018,

ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú

osobu, ktorá

a) je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

b) je bezúhonná,

c) získala vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom písomnej žiadosti o zápis,

d) skončila osobitné vzdelávanie o spôsobe výkonu činnosti podľa tohto zákona,

e) vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov

a v prípade znalcov najmenej sedem rokov,

f) zložila skúšku z odboru alebo odvetvia, ktoré je predmetom žiadosti o zápis

a ktorou preukazuje svoju odbornú spôsobilosť,

g) úspešne skončila špecializované vzdelávanie, ak ide o zapísanie do zoznamu

pre odbor alebo odvetvie, v ktorom je takéto vzdelávanie ustanovené vykonávacím

predpisom [§ 33 ods. 1 písm. b)],

h) má materiálne vybavenie postačujúce na výkon činnosti v odbore alebo odvetví,

ktoré je predmetom písomnej žiadosti o zápis,

i) nebola v posledných troch rokoch právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu podľa § 26

ods. 3 písm. c) alebo jej neplynie zákaz výkonu činnosti podľa § 26 ods. 3 písm. b),

j) zložila sľub.

20. Podľa § 5 ods. 6 zákona o znalcoch ministerstvo zamietne žiadosť o zápis

ak fyzická osoba nespĺňa predpoklady na zápis podľa odseku 1.

21. Podľa § 33 písm. b) zákona o znalcoch všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o rozsahu sústavného vzdelávania, o rozsahu,

spôsobe a obsahu odborného minima, špecializovaného vzdelávania, o rozsahu, forme

a termíne a výkonu odbornej skúšky a overenia odbornej spôsobilosti, podrobnosti o ďalších

podmienkach potrebných na zápis, podrobnosti o spôsobe preukazovania splnenia

podmienok na zápis do zoznamu, podrobnosti o podmienkach zápisu do zoznamu

pre vybrané odbory alebo odvetvia, o ďalších údajoch zapisovaných do zoznamu.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu

fyzická osoba pripojí osvedčenú kópiu dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného

štúdia v odboroch uvedených v prílohe č. 1.

23. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky špecializované vzdelávanie sa vyžaduje

u uchádzačov o odbory uvedené v prílohe č. 1, ktorým je podľa bodu 3 uvedenej prílohy

odbor elektrotechnika.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého

sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

25. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich

do ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným

súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , )

a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti

vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého

procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá

na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky

kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. , ), že ochrana ,

prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená

len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie

základných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane

uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu

ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej

interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ).

26. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť

správnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,

ktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľ však túto stabilizovanú judikatúru ústavného

súdu opomína a ústavnú sťažnosť uplatnil v podstate ako ďalší opravný prostriedok

v systéme všeobecného súdnictva. Účel ústavnej sťažnosti je však v porovnaní s opravnými

prostriedkami v systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje

výlučne ochranu základných práv a slobôd.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol vydaný v rámci správneho

súdnictva, ústavný súd poukazuje aj na povahu a špecifický charakter správneho súdnictva,

ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to,

či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali

príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy,

že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky

napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej

sústavy (m. m. , , ).

28. Podstatou námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie v sťažnosti

označených práv napadnutým rozsudkom, je nesprávny výklad a aplikácia ustanovení § 5

ods. 1 písm. c) a e) zákona o znalcoch, ako aj námietka nepresvedčivého a nedostatočného

odôvodnenia právneho záveru najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého

špecializované vzdelávanie je podmienené dosiahnutím vysokoškolského vzdelania druhého

stupňa.

29. V odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd konštatoval, že z obsahu

administratívneho spisu bolo preukázané, že «žalobca doručil ministerstvu dňa 16.01.2016

žiadosť o zápis do zoznamu znalcov v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika,

Výpočtová technika. Rozhodnutím ministerstva zo dňa 15.02.2016 bolo na základe § 29

ods. 1 správneho poriadku konanie prerušené z dôvodu nepreukázania splnenia

predpokladu na zápis do zoznamu podľa § 33 písm. b/ zákona o znalcoch v spojení s § 2

ods. 1 písm. b/ vyhlášky. Ministerstvo požiadalo listom zo dňa 15.02.2016

(ďalej aj len „univerzita“) o vyjadrenie,

či vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané v študijnom odbore Konštrukcia

a výroba špeciálnej techniky obsahovo súvisí s odborom Elektrotechnika, resp. s odvetvím

Riadiaca technika, Výpočtová technika, pričom táto vo svojej odpovedi zo dňa 01.03.2016

uviedla, že predmetné vzdelanie s uvedeným odborom, resp. odvetvím obsahovo nesúvisí.

Žalobca sa k uvedenej odpovedi od univerzity vyjadril podaním doručeným dňa 11.04.2016,

pričom uviedol, že z predloženého dokladu o vykonaných skúškach a zápočtoch vyplýva,

že absolvoval viacero predmetov, medzi ktoré patrila napr. Chémia, Elektrotechnika,

Podnikový manažment a ekonomika, Strojárska metrológia, Textilné a odevné technológie,

Výroba zbraní a Výroba munície, ktoré obsahovo súvisia s rovnako alebo podobne

označenými znaleckými odbormi a odvetviami. Prvostupňový správny orgán poukázal

na skutočnosť, že to, že študijný odbor zahŕňa aj predmety ako Informatika

alebo Elektrotechnika, neznamená, že sa jedná o vzdelanie získané v odbore

Elektrotechnika, pričom uvedený záver potvrdila aj univerzita vo svojom vyjadrení. Doklad

o vykonaných skúškach a zápočtoch nasvedčuje tomu, že vzdelanie získané v predmetnom

študijnom odbore predstavuje vzdelanie spôsobilé preukázať získanie vzdelania v odbore

Strojárstvo, prípadne v odbore Strelné zbrane a výbušniny. Správny orgán poukázal

na skutočnosť, že keďže účastník konania nezískal vzdelanie v odbore Elektrotechnika,

nebol z jeho strany splnený ani základný predpoklad na to, aby mohol získať prax v odbore,

relevantnú z hľadiska posúdenia žiadosti o zápis do zoznamu znalcov. Na základe zisteného

skutkového stavu prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu

znalcov v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, Výpočtová technika,

z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných predpokladov na zápis.».

30. Vo vzťahu k sťažnostným námietkam sťažovateľa najvyšší súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol:

«... K námietke sťažovateľa, že si krajský súd nesprávne vyložil § 5 ods. 1 písm. c/

zákona o znalcoch, teda že je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, kasačný

súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako aj žalovaného,

pričom poukazuje na to, že citované ustanovenie vymedzuje taxatívny výpočet podmienok,

ktoré je potrebné splniť kumulatívne a dodáva, že aj napriek tomu, že citované ustanovenie

neustanovuje explicitne získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, je potrebné

vziať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o znalcoch v spojení s § 2

ods. 1 písm. e/ vyhlášky je s odborom Elektrotechnika spojená povinnosť úspešne

absolvovať špecializované vzdelávanie poskytované znaleckým na základe

poverenia ministerstva, a teda na vykonávanie znaleckej činnosti v danom odbore

je potrebné dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, než je vysokoškolské vzdelanie druhého

stupňa tak, ako to uvádza aj zákonodarca v dôvodovej správe k vyhláške: „Špecializované

vzdelávanie je zamerané na konkrétne odbory a odvetvia a vyžaduje sa tam, kde základné

vzdelanie, predovšetkým vysokoškolské, nie je dostatočné na výkon znaleckej činnosti

v danom odbore“. Kasačný súd sa teda nestotožnil s námietkou sťažovateľa, že krajský súd

vec nesprávne právne posúdil, keď podmienil získanie špecializovaného vzdelania

poskytovaného znaleckým na základe poverenia ministerstva, získaním

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

... Takisto aj výklad dôvodovej správy k zákonu o znalcoch sťažovateľom, považuje

kasačný súd za nesprávny a neprípustný, pričom zdôrazňuje, že za absolvovanie odbornej

skúšky v zmysle § 5 ods. 1 písm. f/ zákona o znalcoch ako podmienky zápisu do zoznamu

znalcov, nemožno považovať maturitnú skúšku v odbore Elektrotechnika, ako ani jednotlivé

semestrálne skúšky absolvované v rámci štúdia iného vysokoškolského odboru, práve

s poukazom na § 5 ods. 1 písm. g/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/

vyhlášky, kde zákonodarca explicitne vyjadril, že v znaleckom odbore Elektrotechnika je

potrebné mať absolvované špecializované vzdelávanie, ktoré je podmienené získaním

vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v tomto odbore. Kasačný súd v súvislosti

s uvedeným súhlasí s názorom žalovaného vyjadreným v druhostupňovom rozhodnutí,

že akceptovanie, resp. uznanie stredoškolského vzdelania ukončeného maturitnou skúškou

za špecializované vzdelanie v znaleckom odbore, by viedlo k nezodpovednej defraudácii

znalcov, ktorých úlohou je poskytovať znaleckú činnosť na vysokej odbornej úrovni,

tak pre subjekty súkromnoprávnych vzťahov, ako aj verejnoprávnych, nevynímajúc orgány

verejnej moci, dosiahnutej výhradne pri súbehu najvyššieho možného vzdelania v danom

obore a kvalitnej odbornej praxe. Podľa kasačného súdu je nesporné, že tu existuje verejný

záujem na udržaní a ochrane vysokej kvality znaleckej činnosti. V prípade uznania právnej

argumentácie sťažovateľa by došlo k popretiu tohto verejného záujmu.

... Čo sa týka námietky sťažovateľa k výkladu neurčitého právneho pojmu

„vzdelanie v odbore“, že nejde o právne neurčitý pojem, kasačný súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.04.2013, v ktorom

vyjadril názor, že ak absentuje legálna definícia, resp. vymedzenie predmetného pojmu

v právnom predpise, má status (povahu) právne neurčitého pojmu. „Inštitút tzn. neurčitých

pojmov sa v správnom práve vzťahuje na situácie, kedy norma správneho práva používa

výraz, ktorý bližšie obsahovo nevymedzuje a ktorý nie je bližšie obsahovo vymedzený

ani inými právnymi normami. Preto pri aplikácii právne neurčitého pojmu platí zásada,

že je v kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie, aby vymedzil jeho obsah v rámci

tzv. správneho uváženia.“ S ohľadom na uvedené, kasačný súd dodáva, že aby mohlo ísť

o právne určitý pojem, musela by byť splnená podmienka legálnej definície tohto pojmu,

ktorá by bola dostatočne vymedzená a aplikovateľná na každý prípad bez potreby použitia

správneho uváženia.

... V nadväznosti na uvedené kasačný súd uvádza, že v kontexte zákona o znalcoch

žalovanému ako jedinému správnemu orgánu prislúcha skúmať a vyhodnocovať splnenie

podmienok na zápis do zoznamu znalcov vo všetkých evidovaných znaleckých odboroch.

To znamená, že mu prislúcha nielen oprávnenie ale aj povinnosť individuálne posúdiť

dosiahnuté vzdelanie každého žiadateľa o zápis v súvislosti s požadovaným vzdelaním

na príslušný znalecký odbor. Práve toto posúdenie vníma kasačný súd ako realizáciu

správneho uváženia pri výklade neurčitého právneho pojmu „vzdelanie v odbore“,

ktorú správny orgán uplatnil v nadväznosti na odkazujúcu právnu normu vyjadrenú v § 33

písm. b/ zákona o znalcoch a v medziach podmienok vymedzených vo vyhláške. Kasačný súd

po logickej úvahe v zhode s českou judikatúrou Nejvyššího správního soudu (č. j. 2 Afs

64/2009 zo dňa 27.01.2010, zo dňa 14.09.2011 a zo dňa

23.04.2009) uvádza, že právne neurčitý pojem je potrebné vnímať v kontexte predmetného

zákona ako aj s ohľadom na jeho sledovaný cieľ. Je nesporné, že neurčitému pojmu

obsiahnutému v právnom predpise je potrebné pripisovať taký význam, ktorý najviac

zodpovedá oblasti, ktorú predmetný právny predpis upravuje. Pri výklade právne

neurčitého pojmu a jeho následnej aplikácii je taktiež nutné posudzovať konkrétne okolnosti

daného prípadu.

... S ohľadom na uvedené je kasačný súd názoru, že žalovaný postupoval správne,

keď v danom prípade skúmal, aké najvyššie vzdelanie je možné v podmienkach Slovenskej

republiky dosiahnuť v danom znaleckom odbore, o čom svedčí aj výsledok jeho skúmania.

Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak by správny orgán jednotlivo

neskúmal, či konkrétny žiadateľ spĺňa zákonom predpokladané vzdelanie na čo najvyššej

odbornej úrovni, viedol by takýto prístup k znižovaniu kvality zoznamu znalcov,

kedy by znaleckú činnosť v tom istom odbore vykonávali znalci s dosiahnutým vzdelaním

na rôznej odbornej úrovni, ako aj s odlišnou absolvovanou praxou. Takýto prístup

by nepochybne popieral účel samotnej znaleckej činnosti, ako aj verejný záujem

na jej ochrane.

... K námietke sťažovateľa, že z § 5 ods. 1 zákona o znalcoch ako ani iného

právneho predpisu nevyplýva podmienka získania vysokoškolského vzdelania druhého

stupňa, kasačný súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia právneho predpisu nemožno vnímať

izolovane, nenadväzujúc na súvisiace ustanovenia, najmä ak zákonodarca použije právne

neurčitý pojem, na ktorého špecifikáciu poverí iný orgán verejnej moci odkazujúcou

právnou normou. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o znalcoch v znení účinnom v čase

rozhodovania správneho orgánu ako aj krajského súdu taxatívne vymedzoval základné

podmienky pre splnenie podmienok na zápis do zoznamu znalcov, pričom v písm. c/

obsahovalo právne neurčitý pojem, ktorý žalovaný správne aplikoval v nadväznosti na § 33

písm. b/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. e/ vyhlášky a § 10 ods. 1 vyhlášky.

... K argumentácii žalovaného, že novelizáciou zákona o znalcoch zákonom

č. došlo k spresneniu formulácie požadovaného vzdelania, ako aj časového

vymedzenia absolvovania požadovanej praxe, kasačný súd uvádza, že aj napriek

nepochybne logickému zámeru zákonodarcu odstrániť aplikačné problémy pri posudzovaní

dosiahnutého vzdelania a praxe, pri vyhodnocovaní splnenia taxatívne vymedzených

podmienok pre zápis do zoznamu je v zmysle na rozhodnutie kasačného súdu

rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

pričom uvedená novela zákona o znalcoch nadobudla účinnosť dňa 01.07.2018. Táto novela

však nepochybne podporuje vyššie uvedené názory a východiská žalovaného a krajského

súdu, s ktorými sa kasačný súd stotožnil.»

31. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací

(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších

súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním

prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov

[porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,

rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].

32. Ústavný súd, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku, konštatuje,

že nezistil svojvoľný postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru,

ktorému preto nemožno vyčítať nedostatočnosť či nepresvedčivosť, a to ani vo vzťahu

k výkladu a aplikácii relevantných ustanovení zákona o znalcoch či vyhlášky. Ústavný súd

dospel k záveru, že najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými pre vec právne

významnými skutočnosťami a vyčerpávajúco sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa

uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie napadnutého

rozsudku je konzistentné a logické a jeho závery dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia vo veci sťažovateľa, pričom ústavný súd nezistil ani svojvoľný výklad

či aplikáciu právnych predpisov, ktoré by zakladali ústavnú neudržateľnosť napadnutého

rozsudku. Právny záver najvyššieho súdu o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti sťažovateľa

ústavný súd nepovažuje za arbitrárny a ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne

udržateľný. Pre úplnosť ústavný súd už len poznamenáva (vo vzťahu k tvrdeniu

sťažovateľa, že výkon znaleckej činnosti nespočíva v hodnotení činnosti iných osôb),

že v komplikovanejších prípadoch je bežnou praxou, že v súdnom konaní je predložených

viacero znaleckých posudkov, pričom úlohou znalca môže byť aj vyjadrenie sa k záverom

iného znalca.

33. Pretože v preskúmavanom prípade najvyšší súd ako kasačný súd pri svojom

rozhodovaní nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov

a preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu po právnej i skutkovej stránke,

pričom vyčerpávajúcim spôsobom svoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru,

že sťažovateľom uplatnené námietky sa javia nedôvodné a nesignalizujú takú priamu

príčinnú súvislosť s možným porušením jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a ani jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. Vychádzajúc

z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

34. Čo sa týka námietky porušenia základného práva podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť podľa , z ústavnej sťažnosti vyplýva,

že sťažovateľ namieta porušenie tohto základného práva v spojení, resp. ako dôsledok

namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd nedospel k záveru, že by napadnutým rozsudkom

mohli byť porušené tieto práva sťažovateľa, a tým aj spochybnená ústavná udržateľnosť

tohto rozhodnutia, neprichádza do úvahy ani možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľom

označeného základného práva podľa . Ústavný súd preto aj v tejto časti

odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

35. S prihliadnutím na odmietnutie ústavnej sťažnosti rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu