Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 263/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom,

Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením sp. zn. z 29. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa (ďalej len „“),

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 29. októbra 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu v 1. rade sa v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere

a vydania bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom. Preskúmanie platnosti

uvedenej zmluvy o úvere bolo prejudiciálne riešené vo veci vedenej Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. , v ktorej si žalobca voči sťažovateľovi (ako jednému

zo žalovaných) úspešne uplatňoval dlh z namietanej zmluvy. Z toho dôvodu vzal sťažovateľ

žalobu v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. späť, čím

zapríčinil zastavenie konania ešte pred začatím prvého pojednávania. Uznesením sp. zn.

z 12. júla 2019 okresný súd z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil

a žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie vo vzťahu k výroku o náhrade trov

konania, v ktorom uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. mu vznikli

trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k žalobe, ktorých náhradu žiada priznať.

Sťažovateľ podaním z 26. augusta 2019 navrhol nepriznať žalovanému náhradu trov

konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v jeho sociálnych

pomeroch. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil výrok okresného súdu o trovách

konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %

a zároveň mu priznal i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napadnuté

uznesenie krajského súdu prevzal sťažovateľ 21. decembra 2019.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa 27. decembra 2019 obrátil

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

s podnetom, aby generálny prokurátor podal v jeho právnej veci dovolanie. Dňa

11. januára 2020 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie generálnej prokuratúry

č. k. VI/1 Pz 189/19/1000-2 z 9. januára 2020, v ktorom sa uvádza, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje v doterajšej judikatúre dovolanie generálneho prokurátora

proti výroku o náhrade trov konania za neprípustné.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že k porušeniu jeho základných práv

a práva označených v bode 1 došlo nesprávnym procesným postupom okresného súdu,

ktorý „nevykonal procesný úkon podľa , tým žalovanému nebola daná

možnosť sa vyjadriť k novým skutočnostiam vyplývajúcich zo stanoviska sťažovateľa

o náhrade trov konania, pre špecifikované a konkretizované sociálne, majetkové a iné

pomery sťažovateľa, resp. k prípadným dopadom nerešpektovania aplikácie ...

následne okresný súd nevykonal procesný úkon v zmysle , preto

sťažovateľovi bolo odmietnuté reagovať na stanovisko odvolateľa k dôvodom hodné

osobitného zreteľa podľa “.

5. Podľa názoru sťažovateľa sú tri dôvody, ktorými odôvodňuje porušenie svojich

základných práv a práva označeného v bode 1 postupom, ako i napadnutým uznesením

krajského súdu, konkrétne je to „extrémna ignorancia výkladu aplikácie § 257 Civilného

sporového poriadku krajským súdom spôsobom, ktorý popiera účel a zmysel tohto

ustanovenia, druhým dôvodom je, že napadnuté uznesenie krajského súdu je zjavne

nedostatočne odôvodnené voči aplikácii , ako i výrok uznesenia krajského súdu

o náhradu trov je zjavne nedostatočný voči aplikácii , a tretím dôvodom je, že

krajský súd v iných obdobných veciach právne posúdil totožné skutkové zistenie celkom

odlišne, čím bez odôvodnenia ignoroval aj ustanovenie “.

6. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa (ne)aplikácie ustanovenia § 257 zákona

č. v znení neskorších predpisov v jeho právnej

veci sťažovateľ argumentuje, že krajský súd sa „nezaoberal tým, či v danej veci (ne)existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia .

Pokiaľ neboli aplikované, resp. posudzované na daný skutkový stav namietané

sťažovateľom relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. , bez toho,

aby krajský súd sa nimi vôbec zaoberal, resp. prejednal v odvolacom konaní, ide o postup

svojvoľný, a tak z ústavného hľadiska nekonformný, neospravedlniteľný a neudržateľný.“.

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej argumentuje, že „formulácia výroku

napadnutého uznesenia krajského súdu nemá oporu v ,

napadnuté uznesenie krajského súdu nie je vo vzťahu k aplikácii zákonne

odôvodnené, a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá ústavnú neudržateľnosť ním

vydaného rozhodnutia“.

8. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na vybrané „skutkovo

identické rozhodnutia krajského súdu“, pričom uvádza, že „krajský súd v konaní pod

v obdobnej veci, právne posúdil totožné skutkové zistenia celkom odlišne,

preto napadnuté uznesenie je zjavne arbitrárne, nakoľko sťažovateľ legitímne očakával

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa odvolací súd od stabilného, doteraz zastávaného

právneho názoru odchýlil“.

9. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, procesným postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. -148 z 29. 10. 2019, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -148 z 29. 10. 2019

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I, na nové konanie a rozhodnutie

o náhrade trov konania.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi z titulu nemajetkovej

ujmy 2.500 Eur, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. októbra 2019.

18. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

19. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako podanej oneskorene [ ]. V prípade

podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

20. Z ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty pre podanie ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu od doručenia vyjadrenia generálnej prokuratúry (11. januára

2020) č. k. VI/1 Pz 189/19/1000-2 z 9. januára 2020, ktorým bol odložený jeho podnet

z 27. decembra 2019.

21. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. K takýmto mimoriadnym opravným

prostriedkom patrí aj dovolanie generálneho prokurátora. Príslušné právne predpisy totiž

neukladajú generálnemu prokurátorovi povinnosť (a podnecovateľovi nevzniká právny

nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či

podá, alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie dovolania generálnym

prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(napr. , , ).

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol vychádzať pri posudzovaní, či

sťažnosť bola podaná v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde zo skutočnosti, že sťažovateľ podal podnet na podanie dovolania generálneho

prokurátora. Za daných okolností bol pre posúdenie tejto otázky relevantný deň

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

23. Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 21. decembra

2019. Z toho vyplýva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v . V nadväznosti

na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní nezostala iná možnosť, len

odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa

ako podanú oneskorene.

24. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu