Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 262/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátskou

kanceláriou Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Ján Líška, ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania bolo

rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa proti žalovaným – Slovenskej republike,

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnemu riaditeľstvu Zboru

väzenskej a justičnej stráže a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby Leopoldov domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 500 €

a zaplatenia majetkovej ujmy vo výške 260 €. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol

14. februára 2017 tak, že konanie zastavil pre späťvzatie žaloby.

3. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania podal sťažovateľ

3. januára 2018 odvolanie z dôvodu, že o späťvzatí žaloby, ktoré realizoval jeho právny

zástupca, nevedel. Sťažovateľ uvádza, že „už skôr vypovedal plnú moc advokátovi

Mgr. B. Zemanovičovi, a to listom zo dňa 4. mája 2016, pričom vypovedanie plnej moci

žalobca súdu oznámil listom zo dňa 22. 05. 2016, odoslaný dňa 23. 05. 2016, no napriek

tomu súd naďalej doručoval písomnosti advokátovi. Súd v žiadnom prípade nemal

oprávnenie konať na základe pokynov advokáta, ktorý už reálne v čase späťvzatia žaloby,

t. j. 14. 02. 2017 určite nemal oprávnenie konať za žalobcu. Tým, že súd konal podľa

pokynov advokáta (t. j. zastavil konanie pre späťvzatie žaloby), napriek tomu, že už advokát

nebol oprávnený konať (bola mu odvolaná plná moc) za žalobcu a teda ani nič podávať na

súd a tiež, že súd doručoval advokátovi a nie priamo žalobcovi, súd tým zásadne porušil

práva žalobcu na prístup k súdu a právo na súdnu ochranu.“.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol 22. októbra 2018 tak,

že odvolanie sťažovateľa odmietol ako oneskorene podané. Sťažovateľ podal proti

uzneseniu krajského súdu dovolanie. Sťažovateľ uvádza, že mu bolo priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov, a tiež, že súdny spis sa aktuálne „nachádza na Okresnom súde

Trnava a momentálne nemáme vedomosť o ďalšom postupe a rozhodnutiach súdu.“.

5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o ústavnej sťažnosti takto rozhodol:

„I. Základné právo (sťažovateľa)... podľa ... a

Dohovoru... postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené BOLO.

II. (Sťažovateľovi)... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť

mu do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho

právneho zástupcu.

III. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 843,15,-... na bankový účet právneho zástupcu...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd mu odňal prístup k súdu tým, že zastavil napadnuté

konanie na základe späťvzatia žaloby, ktoré urobil advokát sťažovateľa v čase, keď mu

sťažovateľ vypovedal splnomocnenie, pričom túto výpoveď doručil aj okresnému súdu.

15. Z už citovaného v spojení s

vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

16. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo,

ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci ().

17. Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený

v , vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny

orgán ochrany ústavnosti vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného

princípu (ktorý musí rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí,

rozsahu a spôsobu môže uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci (čl. 2

ods. 2 ), čo sa považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non

pre akúkoľvek legitímnu činnosť jeho orgánov ().

18. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ doručil 22. marca 2019

ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s porušením a porušenie práv podľa

a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením

zo 14. februára 2017 a uznesením krajského súdu sp. zn. z 22. októbra 2018.

Sťažovateľ v uvedenej ústavnej sťažnosti vytýkal okresnému súdu, že akceptoval späťvzatie

žaloby doručené advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom a konanie zastavil napriek

tomu, že ešte v máji 2016 advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi vypovedal udelenú

plnú moc, o čom mal informovať okresný súd podaním z 22. mája 2016. Uznesenie

o zastavení konania bolo doručené len advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi.

Po tom, čo sa sťažovateľ dozvedel o zastavení konania, podal proti uzneseniu o zastavení

konania odvolanie, ktoré krajský súd odmietol ako oneskorene podané.

19. Ústavný súd predmetnú ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol uznesením

sp. zn. z 28. apríla 2020 v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením

zo 14. februára 2017, pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a v časti, ktorou namietal porušenie označených práv uznesením krajského súdu

z 22. októbra 2018, ako neprípustnú.

20. Ústavný súd si v konaní vedenom pod sp. zn. na účel

predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu

sp. zn. . Ústavný súd sa zaoberal uznesením krajského súdu

z 22. októbra 2018, ktorým tento odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného

súdu zo 14. februára 2017 o zastavení konania, pričom dospel k záveru, že krajský súd –

napriek odmietnutiu odvolania ako oneskorene podaného – sa vecne zaoberal námietkami

sťažovateľa o odvolaní splnomocnenia jeho právnemu zástupcovi Mgr. Branislavovi

Zemanovičovi. Ústavný súd v tejto súvislosti citoval bod 12 uznesenia z 22. októbra 2018,

v ktorom krajský súd podrobne skúmal otázku vypovedania plnej moci, ktorú sťažovateľ

udelil advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi. Ústavný súd v uznesení sp. zn.

poukázal na skutočnosť, ktorú zistil pri skúmaní spisu okresného súdu

sp. zn. , pričom uviedol, že „v zjavnom rozpore s obsahom súdneho spisu je

tvrdenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že plnú moc vypovedal advokátovi

Mgr. Branislavovi Zemanovičovi už v máji 2016. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé,

že 2. novembra 2016 advokát Mgr. Branislav Zemanovič zaslal súdu vyjadrenie

vlastnoručne napísané sťažovateľom (č. l. 104 súdneho spisu). V tomto vyjadrení sťažovateľ

reagoval na vyjadrenia žalovaných v napadnutom konaní, ktoré boli okresnému súdu

doručené v priebehu augusta 2016, pričom v závere sťažovateľ žiada advokáta

Mgr. Branislava Zemanoviča aj o osobnú návštevu vo väznici. Z uvedeného je zrejmé,

že sťažovateľ s advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom bol v riadnom kontakte

a komunikoval s ním aj po máji 2016.“ (bod 38 uznesenia sp. zn. )

21. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,

že sťažovateľ už skoršou ústavnou sťažnosťou namietal porušenie totožných práv postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, keďže namietal porušenie základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

zo 14. februára 2017 a taktiež postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ktorý

predchádzal vydaniu predmetného uznesenia. Svoju argumentáciu, ktorou odôvodňoval

porušenie označených práv, založil na totožnom skutkovom základe ako v aktuálne

prerokúvanej veci. Ústavný súd v tejto veci rozhodol uznesením sp. zn. ,

pričom napriek tomu, že ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci a tiež

pre neprípustnosť, z odôvodnenia uznesenia sp. zn. je zrejmé, že efektívne

uskutočnil vecný prieskum sťažovateľových námietok smerujúcich proti postupu okresného

súdu v napadnutom konaní.

22. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, čo predstavuje prekážku

pre uplatnenie jeho právomoci. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

24. Sťažovateľ po podaní ústavnej sťažnosti doručil ústavnému súdu viaceré podania,

v ktorých okrem iných uviedol, že Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) mu

„nepriznalo a odňalo právnu pomoc aj v tých veciach, kde predtým právnu pomoc

priznalo.“. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ vo svojich podaniach žiada ústavný súd

o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie „vo všetkých mojich/mnou podaných

ústavných sťažnostiach.“.

25. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľ je v aktuálne

prerokúvanej veci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Sťažovateľ nepreukázal

svoje tvrdenie, že mu centrum odňalo poskytovanie právnej pomoci predložením napr.

príslušného rozhodnutia centra.

26. Zároveň je potrebné uviesť, že predpokladom pre vyhovenie žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu je kumulatívne splnenie troch podmienok: (i) existencia

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne

neopodstatnená.

27. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej

veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne

neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

28. Pretože ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre neprípustnosť, je

zjavné, že v danej veci ide zároveň o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti (m. m. , , ). Aj z uvedeného

dôvodu ústavný súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu