Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 147/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Líška, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa v spojení s

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 14. februára 2017 a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 22. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a práv podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnutý postup okresného súdu“) a jeho uznesením

zo 14. februára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. októbra 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že na okresnom súde

sa na základe sťažovateľom podanej žaloby viedlo konanie pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) o náhradu škody a náhradu nemajetkovej

ujmy.

3. Napadnutým uznesením okresného súdu bolo konanie zastavené na základe

späťvzatia žaloby, ktoré bolo okresnému súdu doručené 14. februára 2017 právnym

zástupcom sťažovateľa, a to advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom. Sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd akceptoval späťvzatie žaloby napriek tomu,

že ešte v máji 2016 advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi vypovedal udelenú plnú

moc, o čom podľa jeho tvrdení informoval aj okresný súd podaním z 22. mája 2016.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že osobne nevykonal

späťvzatie žaloby, ale toto bolo vykonané advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom,

ktorý ho už v napadnutom konaní okresného súdu nemal oprávnenie zastupovať. Z tohto

dôvodu považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za nezákonné. Uznesenie bolo

doručené iba advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi, pričom podľa svojho tvrdenia sa

sťažovateľ len „náhodou“ koncom roka 2017 dozvedel, že napadnuté konanie okresného

súdu bolo zastavené.

5. Sťažovateľ poukazuje v ústavnej sťažnosti aj na skutočnosť, že následne podal

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Napadnutým uznesením krajského

súdu bolo jeho odvolanie odmietnuté. Sťažovateľ podal 12. decembra 2018 proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. februára 2019 bolo dovolacie konanie zastavené pre nezaplatenie

súdneho poplatku za podané dovolanie (ďalej len „uznesenie o zastavení dovolacieho

konania“), proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného súdu

sp. zn. z 12. marca 2019 zamietnutá.

6. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy ostali v tejto veci „nečinné“, a to napriek

skutočnosti, že sťažovateľ poukázal na nezákonný postup okresného súdu v napadnutom

konaní a žiadal „zjednať nápravu“.

7. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby počkal, kým

sa nedorieši právne zastupovanie jeho osoby v tejto veci, keďže z výkonu trestu si nevie

zabezpečiť kópie potrebných rozhodnutí a iné listinné dôkazy a vypracovať kvalifikovanú

ústavnú sťažnosť. Z tohto dôvodu sťažovateľ požiadal o pomoc Centrum právnej pomoci

o určenie advokáta, ktorý ho bude v tejto veci právne zastupovať.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1, Práva zaručované v čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru

o ochrane základných práv a slobôd, v a a nasl. SR

postupom a konaním vo veci konania č. na Okresnom súde Trnava

a rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 14.2.2017 č. -125 porušené

boli.

2, Ústavný súd SR týmto zrušuje právoplatnosť rozhodnutia Okresného súdu Trnava

zo 14. februára 2017 č. -125, a prikazuje Okresnému súdu Trnava,

aby rozhodnutie OS-Trnava č. -125 z 14.2.2017 riadnym a zákonom

predpísaným spôsobom doručil a umožnil mu podať voči

rozhodnutiu opravný prostriedok.

(alternatívne)

3, Ústavný súd týmto zrušuje rozhodnutie OS-Trnava z 14.2.2017 č. 11C/162/2016-

125 a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4, Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 22.10.2018

č. .

5, Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa

20.2.2019 č. -188 a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

9. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

10. Sťažovateľ podaním z 13. októbra 2019 vzniesol námietku zaujatosti proti

všetkým sudcom ústavného súdu, v ktorom sa okrem iného uviedol, že «... už dlhší čas sa

ku mne dostávajú informácie, že na rôznych školeniach, prednáškach a iných podobných

akciách, kde „vystupuje“ aj personál Ústavného súdu SR, som predmetom týchto akcií aj ja

osobne a moje veci. Nie však v dobrom. Najskôr mi tieto informácie poskytovali napr. vyššie

súdne úradníčky, ktoré sa takýchto prednášok, školení... účastnili, a potom za mnou chodili

do väznice vykonávať úkony, od advokátov, a pod.

... nedávno som... získal dôkaz, kde si uvedené výroky personálu ÚS SR nahral na

mobil, a nahrávku poslal mojej rodine. Predmet nahrávky sa týka toho, ako ma na takejto...

prednáške, školení... personál ÚS SR verejne zosmiešňuje a ponižuje, a ako sa mi vyhráža,

ponižuje ma... že som si z ÚS SR spravil zárobkovú činnosť, ale že už ÚS SR spravil a spraví

opatrenia, že to skončí a pod.

... Ako je možné v právnom štáte jednej osobe porušiť jej ľudské práva 30 krát a to

len v priebehu pár rokov! A aby to nestačilo, tak ÚS SR cez svoj personál sa verejne

vyhráža... obeti porušenia práva, zosmiešňuje ju a ponižuje.

Ja som sa domnieval, že súd - sudcovia, ba aspoň opticky sa mali javiť ako nestranní

a nezávislí.

Zaujímalo ma ako chce ÚS SR svoje uvedené vyhrážky voči mojej osobe naplniť a ani

som nemusel dlho čakať. Napr. vo veci som podal ústavnú sťažnosť

na prieťahy v konaní č. a na OS BA I. Ústavnú sťažnosť som si

podal sám... Oznámil som aj to, že som už požiadal CPP o advokáta, lebo ja si ho nemám

z čoho zaplatiť... Pričom som zdôraznil, že tento postup z mojej strany bol nevyhnutný...

Avšak vec Rvp 595/2019 dostala na vybavenie sudkyňa politickej strany SMER a tá

vec odložila!

Už došlo k odloženiu veci zo strany ÚS SR... Avšak po doplnení odloženej sťažnosti

sa vo veci začalo konať ďalej... Súd je povinný svoje rozhodnutie vysvetliť, odôvodniť...

Takže ak som si kládol otázku, ako chce ÚS SR naplniť vyhrážky voči mojej osobe...

sa už táto otázka zodpovedala postupom a konaním ÚS SR vo veci .

Ak teda ÚS SR sa rozhodol sabotovať výkon práva a vymožiteľnosť práv vo vzťahu

k mojej osobe... tak nemienim ostať nečinný a iba sa tomuto prizerať. A že toto sabotovanie

robia tak, že ho ani nevedia vysvetliť...Zoberúc do úvahy skutočnosť, že existuje obrazovo

zvukový záznam, kde sa mi personál ÚS SR vyhráža tým, že mi vyhlásil boj a že moje

ústavné sťažnosti skončili, že existujú svedkovia tohto a že už aj konanie a postup ÚS SR

dokazuje naplnenie vyhrážok voči mojej osobe. Tak týmto vo všetkých mojich veciach, ktoré

som na ÚS SR podal a stále sa riešia, podávam námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

Ústavného súdu SR.».

11. K žiadosti, aby ústavný súd „počkal, kým sa nedorieši právne zastúpenie“

sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že dopytom na Centre právnej pomoci, kancelárii Nitra

zistil, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Nitra

č. KaNR 11885/2019, ČRZ: 103501/2019 zo 16. júla 2019 určený na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom advokát JUDr. Ján Líška vykonávajúci advokáciu prostredníctvom

advokátskej kancelárie Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice (ďalej len „advokát“).

12. Určený advokát doručil ústavnému súdu doplnenie ústavnej sťažnosti až

28. februára 2020, t. j. viac ako 5 mesiacov od udelenia splnomocnenia sťažovateľa

na zastupovanie advokáta v konaní pred ústavným súdom, čo ústavný súd nepovažuje

za korektné. V doplnení ústavnej sťažnosti však advokát neuviedol iné nové skutočnosti,

ako tie, ktoré už boli uvedené v ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Advokát navrhol v petite,

aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:

I. Základné právo ... podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn.: porušené

bolo.

II. ... sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava

povinný vyplaviť mu do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový

účet jeho právneho zástupcu.

III. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

843,15,- (slovom osemstoštyridsaťtri Eur pätnásť Centov) na bankový účet právneho

zástupcu...“

13. Advokát vymedzil predmet konania vo veci samej užšie, ako ho vymedzil

sťažovateľ. Ústavný súd ale pri posudzovaní rozsahu ústavnej sťažnosti vychádzal z petitu

vymedzeného sťažovateľom, a to predovšetkým z dôvodu potreby preskúmať postup

všeobecných súdov tak, aby sťažovateľovi bola poskytnutá vyčerpávajúca odpoveď na jeho

námietky uvedené v ústavnej sťažnosti a aby neboli pochybnosti o tom, že ústavný súd sa

ústavnou sťažnosťou zaoberal náležite.

II.

K námietke zaujatosti

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho

pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú

okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci

alebo jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

15. Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní

odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy

sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

16. Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu

určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia

námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu

vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia

dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety,

rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia

účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu

ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49

ods. 4 sa neprihliada.

17. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta zaujatosť všetkých sudcov ústavného

súdu, nie je možný postup podľa prvej vety , a preto

ústavný súd aplikoval postup, ktorý mu obligatórne vyplýva priamo z § 51 ods. 2 druhej

vety . V konaní o ústavnej sťažnosti tak pokračuje IV. senát

ústavného súdu v pôvodnom zložení – predseda senátu Miroslav Duriš a sudcovia Libor

Duľa a Ladislav Duditš (sudca spravodajca).

18. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj keď sa kvôli povinnej aplikácii

postupu podľa druhej vety námietkou zaujatosti vecne

nezaoberal, jeho pozornosti neuniklo, že námietka zaujatosti neobsahuje všetky zákonom

predpísané náležitosti ( ), najmä relevantné

a zrozumiteľné odôvodnenie namietanej zaujatosti vo vzťahu k všetkým sudcom ústavného

súdu. Vo vzťahu k sudkyni Jane Laššákovej sťažovateľ poukazuje na postup v inej ňou

rozhodnutej veci, ktorý v zmysle nie je dôvodom na jej

vylúčenie z rozhodovania vo veci.

III.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

19. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

25. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

26. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

IV.A K namietanému porušeniu v bode 1 uvedených práv napadnutým

postupom okresného súdu a napadnutým uznesením okresného súdu

27. Sťažovateľ namieta porušenie v bode 1 uvedených práv v príčinnej súvislosti

s napadnutým postupom a napadnutým uznesením okresného súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v

(... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd), ktorého zmyslom je, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a meritórne (vecne) sa

zaoberať podanou sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude

môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (, ,

).

28. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale rovnako je aj úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci výkonu im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu (, ).

29. Sťažovateľ v tomto prípade podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odvolanie a krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o podanom odvolaní, prihliadnuc

aj na námietky sťažovateľa o odvolaní splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi (bod 12

napadnutého uznesenia krajského súdu). Z uvedeného vyplýva, že existoval iný súd

rozhodujúci o ochrane práv sťažovateľa (v tejto veci krajský súd), čo vylučuje právomoc

ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia v bode 1

označených práv sťažovateľa napadnutým postupom okresného súdu a napadnutým

uznesením okresného súdu.

30. Z uvedeného dôvodu bola táto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa

z dôvodu, že ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie.

IV.B K namietanému porušeniu v bode 1 uvedených práv napadnutým

uznesením krajského súdu

31. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

32. Ústavný súd si pre účel predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal

spis okresného súdu sp. zn. (ďalej len „súdny spis“). Z jeho obsahu vyplýva,

že uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. februára 2019 v spojení

s uznesením okresného súdu sp. zn. z 12. marca 2019 bolo dovolacie

konanie o dovolaní sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu právoplatne

zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Vzhľadom na citovaný § 124 zákona

o ústavnom súde považoval ústavný súd ústavnú sťažnosť podanú v lehote aj vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu krajského súdu.

33. Ústavný súd považuje za preukázané, že sťažovateľ bol okresným súdom

vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 10 € za podané dovolanie výzvou

z 21. januára 2019. Spolu s touto výzvou mu okresný súd zaslal aj oznámenie (č. l. 186

súdneho spisu), v ktorom ho výslovne upozornil na skutočnosť, že v dovolacom konaní už

neplatí jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré malo účinky len do právoplatného

skončenia napadnutého konania okresného súdu. Ústavný súd považuje zo súdneho spisu

ďalej za preukázané, že sťažovateľ nepodal okresnému súdu žiadosť o oslobodenie

od súdneho poplatku za podané dovolanie napriek skutočnosti, že to tvrdí v ústavnej

sťažnosti a že to tvrdil aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu o zastavení dovolacieho

konania.

34. Podľa v znení

neskorších predpisov dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

36. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce formálne využil právo podať proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie, ale dovolacie konanie bolo zastavené

pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom, teda z jeho viny. Tomu predchádzalo

poučenie sťažovateľa, že oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu bolo priznané

v napadnutom konaní okresného súdu, sa už v dovolacom konaní neuplatňuje. Inými

slovami, sťažovateľ síce po formálnej stránke využil možnosť podania dovolania ako

mimoriadneho opravného prostriedku, ale z materiálneho hľadiska k možnosti preskúmania

dovolacích dôvodov nedošlo z dôvodov na strane sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva,

že sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok (dovolanie) na obranu ním v bode 1

označených práv, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

pre neprípustnosť v zmysle .

37. Ústavný súd tiež uvádza, že krajský súd sa v napadnutom uznesení zaoberal aj

námietkami sťažovateľa o odvolaní splnomocnenia sťažovateľom svojmu právnemu

zástupcovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi, a to napriek skutočnosti, že odvolanie bolo

odmietnuté ako oneskorene podané. Krajský súd v bode 12 napadnutého uznesenia uviedol,

že „ustanovenie obsahuje presné stanovenie momentu, kedy nadobúda

účinky odvolanie splnomocnenia voči súdu. Odvolanie žalobcu ani jeho doplnenie

nepreukazuje doručenie odvolania splnomocnenia súdu I. inštancie. V odvolaní sú priložené

listiny, ktorým žalobca odvolal plnú moc, dôkaz o doručení odvolania plnej moci

neobsahuje. V doplnení odvolania sa nachádza kópia obálky č. RE457655735SK aj poukaz

na iné obálky, z podania však nie je možné preukázať, čo bolo obsahom týchto obálok.

Keďže odvolanie splnomocnenia zástupcovi žalobcu bolo doručené súdu I. inštancie dňa

3.1.2018 a iné odvolanie splnomocnenia sa v súdnom spise nenachádza, doručenie

napadnutého uznesenia do rúk vtedajšiemu zástupcovi žalobcu nadobudlo všetky právne

účinky, vrátane začatia plynutia odvolacej lehoty žalobcu, ktoré sú s doručením spojené.“.

38. Pozornosti ústavného súdu tiež neuniklo, že v zjavnom rozpore s obsahom

súdneho spisu je tvrdenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že plnú moc vypovedal

advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi už v máji 2016. Z obsahu súdneho spisu je

zrejmé, že 2. novembra 2016 advokát Mgr. Branislav Zemanovič zaslal súdu vyjadrenie

vlastnoručne napísané sťažovateľom (č. l. 104 súdneho spisu). V tomto vyjadrení sťažovateľ

reagoval na vyjadrenia žalovaných v napadnutom konaní, ktoré boli okresnému súdu

doručené v priebehu augusta 2016, pričom v závere sťažovateľ žiada advokáta Mgr.

Branislava Zemanoviča aj o osobnú návštevu vo väznici. Z uvedeného je zrejmé,

že sťažovateľ s advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom bol v riadnom kontakte

a komunikoval s ním aj po máji 2016.

39. Na záver ku konštatovaniu advokáta, že sťažovateľovi bolo v napadnutom konaní

okresného súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ústavný súd uvádza, že sa tak

stalo až po právoplatnom zastavení dovolacieho konania v súvislosti so žiadosťou

sťažovateľa o zaslanie súdneho spisu inému súdu, aby do neho nahliadol (tento úkon je

spoplatnený sumou 6,50 €).

40. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších

jeho procesných návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný

súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu