Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 147/2020
PDF · 478.24 KB
No categories available
IV. ÚS 147/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ján Líška, vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 162/2016 a jeho uznesením zo 14. februára 2017 a uznesením Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 23 Co 18/2018 z 22. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 162/2016 (ďalej len „napadnutý postup okresného súdu“) a jeho uznesením
zo 14. februára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Co 18/2018 z 22. októbra 2018
(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že na okresnom súde
sa na základe sťažovateľom podanej žaloby viedlo konanie pod sp. zn. 11 C 162/2016
(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“) o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy.
3. Napadnutým uznesením okresného súdu bolo konanie zastavené na základe
späťvzatia žaloby, ktoré bolo okresnému súdu doručené 14. februára 2017 právnym
zástupcom sťažovateľa, a to advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom. Sťažovateľ
v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd akceptoval späťvzatie žaloby napriek tomu,
že ešte v máji 2016 advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi vypovedal udelenú plnú
moc, o čom podľa jeho tvrdení informoval aj okresný súd podaním z 22. mája 2016.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že osobne nevykonal
späťvzatie žaloby, ale toto bolo vykonané advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom,
ktorý ho už v napadnutom konaní okresného súdu nemal oprávnenie zastupovať. Z tohto
dôvodu považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za nezákonné. Uznesenie bolo
doručené iba advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi, pričom podľa svojho tvrdenia sa
sťažovateľ len „náhodou“ koncom roka 2017 dozvedel, že napadnuté konanie okresného
súdu bolo zastavené.
5. Sťažovateľ poukazuje v ústavnej sťažnosti aj na skutočnosť, že následne podal
proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie. Napadnutým uznesením krajského
súdu bolo jeho odvolanie odmietnuté. Sťažovateľ podal 12. decembra 2018 proti
napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie. Uznesením okresného súdu sp. zn.
11 C 162/2016 z 20. februára 2019 bolo dovolacie konanie zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie (ďalej len „uznesenie o zastavení dovolacieho
konania“), proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného súdu
sp. zn. 11 C 162/2016 z 12. marca 2019 zamietnutá.
6. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy ostali v tejto veci „nečinné“, a to napriek
skutočnosti, že sťažovateľ poukázal na nezákonný postup okresného súdu v napadnutom
konaní a žiadal „zjednať nápravu“.
7. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby počkal, kým
sa nedorieši právne zastupovanie jeho osoby v tejto veci, keďže z výkonu trestu si nevie
zabezpečiť kópie potrebných rozhodnutí a iné listinné dôkazy a vypracovať kvalifikovanú
ústavnú sťažnosť. Z tohto dôvodu sťažovateľ požiadal o pomoc Centrum právnej pomoci
o určenie advokáta, ktorý ho bude v tejto veci právne zastupovať.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„1, Práva zaručované v čl. 6 ods. 1, čl. 13 Dohovoru
o ochrane základných práv a slobôd, v čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR
postupom a konaním vo veci konania č. 11C/162/2016 na Okresnom súde Trnava
a rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 14.2.2017 č. 11C162/2016-125 porušené
boli.
2, Ústavný súd SR týmto zrušuje právoplatnosť rozhodnutia Okresného súdu Trnava
zo 14. februára 2017 č. 11C/162/2016-125, a prikazuje Okresnému súdu Trnava,
aby rozhodnutie OS-Trnava č. 11C/162/2016-125 z 14.2.2017 riadnym a zákonom
predpísaným spôsobom doručil a umožnil mu podať voči
rozhodnutiu opravný prostriedok.
(alternatívne)
3, Ústavný súd týmto zrušuje rozhodnutie OS-Trnava z 14.2.2017 č. 11C/162/2016-
125 a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4, Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 22.10.2018
č. 23Co/18/2018.
5, Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa
20.2.2019 č. 11C/162/2016-188 a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.“
9. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi
spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra
2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli
v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli
prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce
členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
10. Sťažovateľ podaním z 13. októbra 2019 vzniesol námietku zaujatosti proti
všetkým sudcom ústavného súdu, v ktorom sa okrem iného uviedol, že «... už dlhší čas sa
ku mne dostávajú informácie, že na rôznych školeniach, prednáškach a iných podobných
akciách, kde „vystupuje“ aj personál Ústavného súdu SR, som predmetom týchto akcií aj ja
osobne a moje veci. Nie však v dobrom. Najskôr mi tieto informácie poskytovali napr. vyššie
súdne úradníčky, ktoré sa takýchto prednášok, školení... účastnili, a potom za mnou chodili
do väznice vykonávať úkony, od advokátov, a pod.
... nedávno som... získal dôkaz, kde si uvedené výroky personálu ÚS SR nahral na
mobil, a nahrávku poslal mojej rodine. Predmet nahrávky sa týka toho, ako ma na takejto...
prednáške, školení... personál ÚS SR verejne zosmiešňuje a ponižuje, a ako sa mi vyhráža,
ponižuje ma... že som si z ÚS SR spravil zárobkovú činnosť, ale že už ÚS SR spravil a spraví
opatrenia, že to skončí a pod.
... Ako je možné v právnom štáte jednej osobe porušiť jej ľudské práva 30 krát a to
len v priebehu pár rokov! A aby to nestačilo, tak ÚS SR cez svoj personál sa verejne
vyhráža... obeti porušenia práva, zosmiešňuje ju a ponižuje.
Ja som sa domnieval, že súd - sudcovia, ba aspoň opticky sa mali javiť ako nestranní
a nezávislí.
Zaujímalo ma ako chce ÚS SR svoje uvedené vyhrážky voči mojej osobe naplniť a ani
som nemusel dlho čakať. Napr. vo veci Rvp 595/2019 som podal ústavnú sťažnosť
na prieťahy v konaní č. 24C/86/2007 a 24C/152/2008 na OS BA I. Ústavnú sťažnosť som si
podal sám... Oznámil som aj to, že som už požiadal CPP o advokáta, lebo ja si ho nemám
z čoho zaplatiť... Pričom som zdôraznil, že tento postup z mojej strany bol nevyhnutný...
Avšak vec Rvp 595/2019 dostala na vybavenie sudkyňa politickej strany SMER a tá
vec odložila!
Už došlo k odloženiu veci zo strany ÚS SR... Avšak po doplnení odloženej sťažnosti
sa vo veci začalo konať ďalej... Súd je povinný svoje rozhodnutie vysvetliť, odôvodniť...
Takže ak som si kládol otázku, ako chce ÚS SR naplniť vyhrážky voči mojej osobe...
sa už táto otázka zodpovedala postupom a konaním ÚS SR vo veci Rvp 595/2019.
Ak teda ÚS SR sa rozhodol sabotovať výkon práva a vymožiteľnosť práv vo vzťahu
k mojej osobe... tak nemienim ostať nečinný a iba sa tomuto prizerať. A že toto sabotovanie
robia tak, že ho ani nevedia vysvetliť...Zoberúc do úvahy skutočnosť, že existuje obrazovo
zvukový záznam, kde sa mi personál ÚS SR vyhráža tým, že mi vyhlásil boj a že moje
ústavné sťažnosti skončili, že existujú svedkovia tohto a že už aj konanie a postup ÚS SR
dokazuje naplnenie vyhrážok voči mojej osobe. Tak týmto vo všetkých mojich veciach, ktoré
som na ÚS SR podal a stále sa riešia, podávam námietku zaujatosti voči všetkým sudcom
Ústavného súdu SR.».
11. K žiadosti, aby ústavný súd „počkal, kým sa nedorieši právne zastúpenie“
sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že dopytom na Centre právnej pomoci, kancelárii Nitra
zistil, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Nitra
č. KaNR 11885/2019, ČRZ: 103501/2019 zo 16. júla 2019 určený na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom advokát JUDr. Ján Líška vykonávajúci advokáciu prostredníctvom
advokátskej kancelárie Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice (ďalej len „advokát“).
12. Určený advokát doručil ústavnému súdu doplnenie ústavnej sťažnosti až
28. februára 2020, t. j. viac ako 5 mesiacov od udelenia splnomocnenia sťažovateľa
na zastupovanie advokáta v konaní pred ústavným súdom, čo ústavný súd nepovažuje
za korektné. V doplnení ústavnej sťažnosti však advokát neuviedol iné nové skutočnosti,
ako tie, ktoré už boli uvedené v ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Advokát navrhol v petite,
aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:
I. Základné právo ... podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn.: 11 C/162/2016 porušené
bolo.
II. ... sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava
povinný vyplaviť mu do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový
účet jeho právneho zástupcu.
III. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
843,15,- (slovom osemstoštyridsaťtri Eur pätnásť Centov) na bankový účet právneho
zástupcu...“
13. Advokát vymedzil predmet konania vo veci samej užšie, ako ho vymedzil
sťažovateľ. Ústavný súd ale pri posudzovaní rozsahu ústavnej sťažnosti vychádzal z petitu
vymedzeného sťažovateľom, a to predovšetkým z dôvodu potreby preskúmať postup
všeobecných súdov tak, aby sťažovateľovi bola poskytnutá vyčerpávajúca odpoveď na jeho
námietky uvedené v ústavnej sťažnosti a aby neboli pochybnosti o tom, že ústavný súd sa
ústavnou sťažnosťou zaoberal náležite.
II.
K námietke zaujatosti
14. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho
pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci
alebo jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
15. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť
námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať
a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní
odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy
sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.
Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti
vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného
súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej
námietke zaujatosti rozhodol.
16. Podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu
určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia
námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu
vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia
dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety,
rozhodne o veci samej senát ústavného súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia
účastníka konania o odmietnutí sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu
ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49
ods. 4 sa neprihliada.
17. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta zaujatosť všetkých sudcov ústavného
súdu, nie je možný postup podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde, a preto
ústavný súd aplikoval postup, ktorý mu obligatórne vyplýva priamo z § 51 ods. 2 druhej
vety zákona o ústavnom súde. V konaní o ústavnej sťažnosti tak pokračuje IV. senát
ústavného súdu v pôvodnom zložení – predseda senátu Miroslav Duriš a sudcovia Libor
Duľa a Ladislav Duditš (sudca spravodajca).
18. Len pre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj keď sa kvôli povinnej aplikácii
postupu podľa § 51 ods. 2 druhej vety zákona o ústavnom súde námietkou zaujatosti vecne
nezaoberal, jeho pozornosti neuniklo, že námietka zaujatosti neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), najmä relevantné
a zrozumiteľné odôvodnenie namietanej zaujatosti vo vzťahu k všetkým sudcom ústavného
súdu. Vo vzťahu k sudkyni Jane Laššákovej sťažovateľ poukazuje na postup v inej ňou
rozhodnutej veci, ktorý v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je dôvodom na jej
vylúčenie z rozhodovania vo veci.
III.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
20. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
25. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
26. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
IV.
IV.A K namietanému porušeniu v bode 1 uvedených práv napadnutým
postupom okresného súdu a napadnutým uznesením okresného súdu
27. Sťažovateľ namieta porušenie v bode 1 uvedených práv v príčinnej súvislosti
s napadnutým postupom a napadnutým uznesením okresného súdu. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy
(... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd), ktorého zmyslom je, že ústavný
súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a meritórne (vecne) sa
zaoberať podanou sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude
môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv
poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
28. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale rovnako je aj úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci výkonu im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
29. Sťažovateľ v tomto prípade podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
odvolanie a krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o podanom odvolaní, prihliadnuc
aj na námietky sťažovateľa o odvolaní splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi (bod 12
napadnutého uznesenia krajského súdu). Z uvedeného vyplýva, že existoval iný súd
rozhodujúci o ochrane práv sťažovateľa (v tejto veci krajský súd), čo vylučuje právomoc
ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia v bode 1
označených práv sťažovateľa napadnutým postupom okresného súdu a napadnutým
uznesením okresného súdu.
30. Z uvedeného dôvodu bola táto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa
pri predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde
z dôvodu, že ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie.
IV.B K namietanému porušeniu v bode 1 uvedených práv napadnutým
uznesením krajského súdu
31. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
32. Ústavný súd si pre účel predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal
spis okresného súdu sp. zn. 11 C 162/2016 (ďalej len „súdny spis“). Z jeho obsahu vyplýva,
že uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 162/2016 z 20. februára 2019 v spojení
s uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 162/2016 z 12. marca 2019 bolo dovolacie
konanie o dovolaní sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu právoplatne
zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Vzhľadom na citovaný § 124 zákona
o ústavnom súde považoval ústavný súd ústavnú sťažnosť podanú v lehote aj vo vzťahu
k napadnutému uzneseniu krajského súdu.
33. Ústavný súd považuje za preukázané, že sťažovateľ bol okresným súdom
vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 10 € za podané dovolanie výzvou
z 21. januára 2019. Spolu s touto výzvou mu okresný súd zaslal aj oznámenie (č. l. 186
súdneho spisu), v ktorom ho výslovne upozornil na skutočnosť, že v dovolacom konaní už
neplatí jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré malo účinky len do právoplatného
skončenia napadnutého konania okresného súdu. Ústavný súd považuje zo súdneho spisu
ďalej za preukázané, že sťažovateľ nepodal okresnému súdu žiadosť o oslobodenie
od súdneho poplatku za podané dovolanie napriek skutočnosti, že to tvrdí v ústavnej
sťažnosti a že to tvrdil aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu o zastavení dovolacieho
konania.
34. Podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
35. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
36. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce formálne využil právo podať proti
napadnutému uzneseniu krajského súdu dovolanie, ale dovolacie konanie bolo zastavené
pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom, teda z jeho viny. Tomu predchádzalo
poučenie sťažovateľa, že oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu bolo priznané
v napadnutom konaní okresného súdu, sa už v dovolacom konaní neuplatňuje. Inými
slovami, sťažovateľ síce po formálnej stránke využil možnosť podania dovolania ako
mimoriadneho opravného prostriedku, ale z materiálneho hľadiska k možnosti preskúmania
dovolacích dôvodov nedošlo z dôvodov na strane sťažovateľa. Z uvedeného vyplýva,
že sťažovateľ nevyužil účinný opravný prostriedok (dovolanie) na obranu ním v bode 1
označených práv, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol
pre neprípustnosť v zmysle § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
37. Ústavný súd tiež uvádza, že krajský súd sa v napadnutom uznesení zaoberal aj
námietkami sťažovateľa o odvolaní splnomocnenia sťažovateľom svojmu právnemu
zástupcovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi, a to napriek skutočnosti, že odvolanie bolo
odmietnuté ako oneskorene podané. Krajský súd v bode 12 napadnutého uznesenia uviedol,
že „ustanovenie § 92 ods. 3 CSP obsahuje presné stanovenie momentu, kedy nadobúda
účinky odvolanie splnomocnenia voči súdu. Odvolanie žalobcu ani jeho doplnenie
nepreukazuje doručenie odvolania splnomocnenia súdu I. inštancie. V odvolaní sú priložené
listiny, ktorým žalobca odvolal plnú moc, dôkaz o doručení odvolania plnej moci
neobsahuje. V doplnení odvolania sa nachádza kópia obálky č. RE457655735SK aj poukaz
na iné obálky, z podania však nie je možné preukázať, čo bolo obsahom týchto obálok.
Keďže odvolanie splnomocnenia zástupcovi žalobcu bolo doručené súdu I. inštancie dňa
3.1.2018 a iné odvolanie splnomocnenia sa v súdnom spise nenachádza, doručenie
napadnutého uznesenia do rúk vtedajšiemu zástupcovi žalobcu nadobudlo všetky právne
účinky, vrátane začatia plynutia odvolacej lehoty žalobcu, ktoré sú s doručením spojené.“.
38. Pozornosti ústavného súdu tiež neuniklo, že v zjavnom rozpore s obsahom
súdneho spisu je tvrdenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že plnú moc vypovedal
advokátovi Mgr. Branislavovi Zemanovičovi už v máji 2016. Z obsahu súdneho spisu je
zrejmé, že 2. novembra 2016 advokát Mgr. Branislav Zemanovič zaslal súdu vyjadrenie
vlastnoručne napísané sťažovateľom (č. l. 104 súdneho spisu). V tomto vyjadrení sťažovateľ
reagoval na vyjadrenia žalovaných v napadnutom konaní, ktoré boli okresnému súdu
doručené v priebehu augusta 2016, pričom v závere sťažovateľ žiada advokáta Mgr.
Branislava Zemanoviča aj o osobnú návštevu vo väznici. Z uvedeného je zrejmé,
že sťažovateľ s advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom bol v riadnom kontakte
a komunikoval s ním aj po máji 2016.
39. Na záver ku konštatovaniu advokáta, že sťažovateľovi bolo v napadnutom konaní
okresného súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ústavný súd uvádza, že sa tak
stalo až po právoplatnom zastavení dovolacieho konania v súvislosti so žiadosťou
sťažovateľa o zaslanie súdneho spisu inému súdu, aby do neho nahliadol (tento úkon je
spoplatnený sumou 6,50 €).
40. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších
jeho procesných návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný
súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu