Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 151/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Hlavná 25, Trnava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov)

na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Miloša Chrenka, Hlavná 25, Trnava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 2. apríla 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v sporovom

konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa začalo podaním žaloby

na okresnom súde 27. novembra 2015. Podľa sťažovateľky bola skutkovým základom tejto

určovacej žaloby situácia, keď sa žalovaný, ktorému v minulosti darovala spoluvlastnícky

podiel v predmetných nehnuteľnostiach, voči nej správal v hrubom rozpore s dobrými

mravmi (keď ju a jej syna fyzicky napadol), preto sa domáhala vrátenia daru...

2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti opísala priebeh napadnutého konania,

v ktorom okresný súd začal riadne konať až na základe jej sťažnosti predsedovi súdu

na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podanej sťažovateľkou

12. decembra 2017 (prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. marca 2018, pozn.).

2.2 Podľa vyjadrenia sťažovateľky sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní

splnila svoj účel, po jej vybavení okresný súd už vo veci konal plynule, priebežne

nariaďoval pojednávania a vec riadne prejednával. Na poslednom pojednávaní

uskutočnenom 23. mája 2019 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel, určil

výlučné vlastnícke právo sťažovateľky (žalobkyne) k nehnuteľnosti a priznal jej v celom

rozsahu nárok na náhradu trov konania.

2.3 Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd dosiaľ (9 mesiacov

od vyhlásenia rozsudku) nepristúpil k písomnému vyhotoveniu rozsudku a jeho doručeniu

sporovým stranám. Vzhľadom na túto skutočnosť podala sťažovateľka 19. decembra 2019

ďalšiu sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní, ktorá do dnešného dňa nebola

predsedom súdu riadne vybavená.

2.4 Sťažovateľka ďalej vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť,

že «kým pri ostatných úkonoch súdu je všeobecne potrebné konať „čo najrýchlejšie“,

„hospodárne“ a „bez zbytočných prieťahov“, na vyhotovenie rozsudku ukladá zákon

upravujúci konanie pred súdom () exaktnú lehotu. V zmysle

ods. 3 rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho

vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak...

... Konanie súdu sa pritom po dobu konania vyznačuje prieťahmi. Jednak to bolo

pomalé konanie hneď v prvom štádiu konania, keď od podania žaloby po konanie prvého

pojednávania uplynuli takmer 2 roky a 4 mesiace, čo i so zohľadnením písomných podaní

nie je možné považovať za efektívne konanie bez zbytočných prieťahov. Primárne

ale namietam konanie, resp. nekonanie súdu v súčasnom štádiu, keď síce o mojej žalobe

rozhodol, ale rozsudok dodnes nevyhotovil a mne (ani žalovanému) nedoručil...

... Mojím konečným cieľom ako žalobkyne bolo odstránenie stavu právnej neistoty,

čo prináša iba právoplatný rozsudok. Avšak hoci súd rozsudok verejne vyhlásil, tento

písomne nevyhotovil a nedoručil, čím bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Rozsudok

teda ani nemôže nadobudnúť právoplatnosť, resp. ani strany nemôžu využiť riadny opravný

prostriedok. Môj stav neistoty tak stále trvá...“».

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.

porušené boli a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Súčasne sa sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

1 000 € a náhrady trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti

zaujal okresný súd stanovisko podaním sp. zn. Spr 158/2020 doručeným ústavnému súdu

20. mája 2020. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne,

ktorá v podstatnej časti uviedla stručný chronologický priebeh napadnutého konania.

4.1 Zákonná sudkyňa uviedla, že v napadnutom konaní po pridelení veci

30. novembra 2015 konala priebežne, s ohľadom na počet a zložitosť jej pridelených vecí,

ako aj na zmeny v personálnom obsadení súdneho oddelenia. Ďalej uviedla,

že v predmetnom spore o vrátenie daru/určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,

ktorému predchádzali medzi stranami aj iné konania (ide o bývalých partnerov,

nie manželov, ktorí majú spoločného syna), bolo po skutkovej stránke vo veci vykonané

potrebné dokazovanie v primeraných lehotách dôkazmi podľa návrhov strán a posúdenia

súdom (pozri rozsudok – čl. 413, ods. 10 a nasl.), na viacerých pojednávaniach, ako vyplýva

zo spisu/zvukových záznamov (v prípade potreby predložím ich prepis), a že vo veci

vyhlásila rozsudok na pojednávaní 23. mája 2019.

4.2 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že opakovane požiadala

predsedu súdu o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku (čl. 406 – 412 spisu,

pozn.), pričom táto lehota jej bola opakovane predĺžená do 28. februára 2020, v rámci

ktorej rozsudok vypracovala a odovzdala na expedovanie do civilnej kancelárie

(27. februára 2020, čl. 426 spisu, pozn.). Rozsudok bol elektronicky zaslaný stranám sporu

9. marca 2020.

4.3 Zákonná sudkyňa poukázala i na skutočnosť, že dlhodobo pracuje v preťaženom

oddelení, čo sa týka počtu spisov, ich náročnosti, skladby a aj vekovej štruktúry,

na čo opakovane upozorňuje predsedu súdu. Situácia sa však nielenže nezlepšuje,

ale naopak, je čoraz viac neúnosná. Dochádza k ďalším prerozdeľovaniam spisov

po kolegoch, skladba vecí je náročná a ona je neustále nútená tieto okolnosti opisovať

do vyjadrení k množiacim sa sťažnostiam, a to napriek tomu, že pojednáva veci

od najstarších a rozhoduje dostatočné množstvo vecí a mnohé skutkovo a právne náročné.

Jej prácu sťažujú aj zmeny, ako už uviedla, v obsadení vyššieho súdneho úradníka

a asistentky, ich rovnaká neúmerná zaťaženosť (zastupovanie a práca pre viac súdnych

oddelení a sudcov).

4.4 Zároveň podpredsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením

od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti ( ).

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka stanovisko nezaujala, hoci písomná

výzva ústavného súdu z 20. mája bola jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. Milošovi

Chrenkovi doručená 1. júna 2020. Ku konaniu ústneho pojednávania sa sťažovateľka

explicitne nevyjadrila, napriek doložke v zmysle

(ďalej len „CSP“) v spojení s .

6. Ústavný súd s konkludentným súhlasom sťažovateľky a so súhlasom okresného

súdu upustil v danej veci podľa od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného

súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

jej základného práva podľa a podľa dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , IV.ÚS105/07, ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutí súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu v čase podania žaloby vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv

bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej

úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného

sporového konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

15. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z o predbežnom prejednaní ‒ sporu

a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety ,

podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

IV.

Vyhodnotenie postupu okresného súdu a závery ústavného súdu

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Ústavný súd v konkrétnom prípade sťažovateľky upustil od samostatného

konkrétneho hodnotenia jednotlivých kritérií uvedených v bode 18, keďže podstata

námietky sťažovateľky smerovala k nečinnosti v postupe okresného súdu vo fáze

písomného vyhotovenia rozsudku (rozsudok č. k. -413 bol vyhlásený

na pojednávaní 23. mája 2019, pozn.), hoci prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené

až po zásahu predsedu okresného súdu na základe sťažnosti sťažovateľky na prieťahy

v konaní.

18. Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že právo sporových strán na konanie

bez zbytočných prieťahov je prítomné v celom priebehu konania, od jeho začatia až po jeho

právoplatné skončenie, a preto imanentnou súčasťou tohto práva je aj písomné vyhotovenie

rozsudku a jeho doručovanie stranám sporu v primeranej lehote.

18.1 Obdobne sa stal predmetom kritiky Európskeho súdu pre ľudské práva

aj zdĺhavý postup a prieťahy na strane konajúceho súdu pri písomnom vyhotovení rozsudku

[k tomu pozri napr. B proti Rakúsku, rozsudok č. 14968/86 z 28. marca 1990, § 52 – 55].

19. Podľa rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho

vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.

19.1 Striktne určená zákonná lehota na vypracovanie písomného vyhotovenia

rozsudku teda môže byť zo závažných dôvodov predĺžená rozhodnutím predsedu súdu

(a to najmä pre náročnosť vyhotovenia rozsudku, rozsiahlosť rozsudku, práceneschopnosť

sudcu a podobne).

19.2 Z vyjadrenia zákonnej sudkyne obsiahnutého v stanovisku okresného súdu

Spr 158/2020 (k tomu pozri bod 4.2 odôvodnenia rozhodnutia) vyplýva, že predseda

okresného súdu na žiadosť sudkyne predĺžil opakovane lehotu na vypracovanie písomného

vyhotovenia rozsudku do 28. februára 2020, čo je doba viac ako 9 mesiacov od vyhlásenia

rozsudku na pojednávaní uskutočnenom 23. mája 2019.

20. Úlohou ústavného súdu nie je prieskum alebo polemika o opodstatnenosti

a závažnosti dôvodov, ktoré viedli predsedu súdu k zvolenému postupu a opakovanému

poskytnutiu časového priestoru zákonnej sudkyni na písomné vyhotovenie rozsudku.

Z ústavnoprávneho hľadiska však ústavný súd nemôže ospravedlniť nečinnosť vo veci

konajúceho súdu a akceptovať nevyhotovenie súdneho rozhodnutia a jeho následné

doručovanie stranám sporu po dobu viac ako 9 mesiacov od jeho vyhlásenia.

20.1 Ústavný súd overením aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že proti

rozsudku č. k. -413 z 27. februára 2020 podal žalovaný 26. marca 2020

odvolanie. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd svojou nečinnosťou vo fáze

písomného vyhotovenia rozsudku výrazne prispel k predĺženiu doby, v ktorej je možné

pre stranu sporu dosiahnuť právoplatné rozhodnutie vo veci samej [26. mája 2020 okresný

súd predložil na vec sa vzťahujúci spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní, pozn.].

21. K dôvodom vedúcim k vzniku zbytočných prieťahov, ktoré uviedla zákonná

sudkyňa vo svojom vyjadrení (k tomu pozri bod 4.2 odôvodnenia rozhodnutia), patrili

aj dlhodobá preťaženosť a personálne zmeny v obsadení konkrétneho súdneho oddelenia.

22. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri napr. ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo

vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne

opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie

spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov

(pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil,

že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec

(napr. ).

23. V súlade s judikatúrou ESĽP štát nezodpovedá za prechodné zaneprázdnenie,

ak prijal primerane rýchlo nápravné opatrenie k riešeniu takejto výnimočnej situácie

[k tomu pozri Buchholz § 51,§ 61,§ 63]. Ak je však takýto stav predlžovaný a stane

sa štrukturálnou záležitosťou, prestanú byť tieto metódy (provizórne riešenia) dostatočné

a štát už nebude môcť ďalej odkladať prijatie skutočne účinných opatrení [k tomu pozri

Zimmermann a Steiner proti Švajčiarsku, rozsudok č. 8737/79 z 13. 7. 1983, § 29].

24. Možno tak uzavrieť, že v napadnutom konaní pred okresným súdom došlo

k neprimeraným prieťahom (bod 21 – 22 odôvodnenia nálezu) a bolo skutočne zasiahnuté

do ústavne zaručeného základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru, takže podmienky

zásahu ústavného súdu podľa , tak ako boli uvedené, sú tu splnené

(bod 1 výroku nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

25. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

25.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

26. Ústavný súd po vyslovení, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené

(bod 1 výroku nálezu), zároveň prikázal, aby okresný súd vo veci konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), hoci od 26. mája 2020 sa spis v danej veci nachádza

v dôsledku odvolania žalovaného proti rozsudku č. k. -413 z 23. mája 2019

na odvolacom súde. Okresný súd v rámci svojich dispozícií síce už vykonal kroky

na dosiahnutie právnej istoty sťažovateľky, avšak z dôvodu, že k stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (napr. , ) a okresný súd bude musieť vykonať určité

procesné ukony aj po vrátení spisu z krajského súdu, a to i v prípade, že jeho rozsudok bude

potvrdený či zmenený, považoval ústavný súd za žiaduce vyhovieť ústavnej sťažnosti

aj v tejto časti.

27. Rovnako ústavný súd považoval za dôvodnú ústavnú sťažnosť i v časti

sťažovateľkou požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

28.1 Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

29. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €,

keď podľa jej názoru je požadovaná suma finančného zadosťučinenia primeraným

vyjadrením odškodnenia za ňou uvedené porušovanie jej základných práv,

a to ako z hľadiska „... trvania samotného poruchového stavu, tak i z hľadiska rozhodovacej

praxe Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o odškodnení za prieťahy...“.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania

okresného súdu vedeného pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti

prejednávanej veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € požadované

sťažovateľkou za primerané (bod 4 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

31. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

32. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2019, ktorá bola 1 062 €.

33. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov advokátovi

JUDr. Milošovi Chrenkovi, Hlavná 25, Trnava. Náhrada za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (10,62 €) predstavuje sumu

trov konania celkom 375,24 €.

34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. Miloša Chrenka v lehote uvedenej v bode 3 výroku

tohto nálezu ( v spojení s ).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu