Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 499/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom

Lemešom, Žižkova 19, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených postupne

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedených postupne pod sp. zn.

a sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), z ktorých j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu sumu

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) a Okresný súd Košice-okolie sumu 500 € (slovom päťsto

eur), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov a Okresný súd Košice-okolie s ú p o v i n n é nahradiť

spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 346,26 € (slovom

tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), a to Okresný súd Prešov sumu 173,13 €

(slovom stosedemdesiattri eur a trinásť centov) a Okresný súd Košice-okolie sumu 173,13 €

(slovom stosedemdesiattri eur a trinásť centov), na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána

Lemeša, Žižkova 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 3. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a postupom Okresného súdu Košice-okolie (spolu s Okresným súdom Prešov ďalej

aj „okresné súdy“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že 2. júla 2013 sťažovateľ ako žalobca

v 1. rade [spolu s ako žalobkyňou v 2. rade (ďalej len

„žalobkyňa v 2. rade“), pozn.] doručil Okresnému súdu Prešov žalobu, ktorou sa proti

žalovanej obci Družstevná pri Hornáde (ďalej aj „žalovaná“) domáhal zaplatenia sumy

vo výške 787,43 € s prísl., pričom súdne konanie bolo príslušným súdom registrované

pod sp. zn. . Predmetom konania je vec, ktorá je súčasťou bežnej

rozhodovacej činnosti súdov a správanie sa sťažovateľa nebolo poznačené konaním, ktoré

by bolo možné zohľadniť na jeho ťarchu. Konanie v tejto veci trvá už takmer 6 rokov,

nie je právoplatne skončené a dosiaľ sa v jeho priebehu neuskutočnilo ani jedno súdne

pojednávanie, pričom činnosť súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci bola

obmedzená iba na riešenie otázky miestnej príslušnosti, a to bez toho, aby sa zaoberali

meritom veci. Sťažovateľ podrobne rozpísal priebeh predmetného konania a namieta,

že k porušeniu ním označených práv došlo v dôsledku neefektívnej činnosti súdov

zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci.

2.1 Okresný súd Prešov podľa sťažovateľa v predmetnej veci odmietol riadne konať,

opakovane nesprávne skúmal svoju miestnu príslušnosť a navyše nerešpektoval ani pokyny

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), keď túto vec opakovane neoprávnene

postúpil miestne nepríslušnému Okresnému súdu Košice-okolie. Okresný súd Košice-okolie

po doručení predmetnej veci spolu s podanými námietkami miestnej nepríslušnosti

sťažovateľa opakovane nepostupoval bezodkladne. V čase podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľom sa spis v tejto veci v dôsledku neefektívnej činnosti a nesprávnych postupov

okresných súdov nachádzal po tretíkrát na krajskom súde.

3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že postupom Okresného súdu Prešov a Okresného súdu Košice-okolie v namietaných

konaniach bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nadväzne na to žiadal, aby mu ústavný súd

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € vo vzťahu k Okresnému súdu

Prešov a v sume 1 000 € vo vzťahu k Okresnému súdu Košice-okolie a zaviazal okresné

súdy k povinnosti nahradiť sťažovateľovi trovy konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. Okresný súd Prešov sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci

vyjadril prostredníctvom svojho predsedu listom č. Spr. z 27. decembra

2019, v ktorom ponajprv stručne popísal priebeh uvedeného konania a následne

uviedol, že k prvým dvom konaniam (konania vedené pod sp. zn.

a sp. zn. ) Okresný súd Prešov nevykonal žiadne úkony okrem

postúpenia veci Okresnému súdu Košice-okolie. Vo vzťahu ku konaniu vedenému

pod sp. zn. poukázal na svoj stručný prehľad procesných úkonov

vykonaných v tejto veci, ktoré boli realizované v súlade s

(ďalej aj „CSP“) až do dňa vznesenia námietky žalovaného podľa , po ktorej bola

predmetná vec v januári 2018 opätovne postúpená Okresnému súdu Košice-okolie. Okresný

súd Prešov napokon poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. z 3. apríla

2019, ktorým rozhodol o ústavnej sťažnosti žalobkyne v 2. rade a oznámil, že súhlasí

s prejednaním veci bez ústneho pojednávania.

1. Okresný súd Košice-okolie sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril

prostredníctvom svojej predsedníčky na základe výzvy ústavného súdu podaním

sp. zn. z 18. decembra 2019. Vo svojom vyjadrení stručne popísal priebeh

konania vedeného pod sp. zn. , ktoré pred ním začalo 2. februára 2018

na základe postúpenia veci sp. zn. z Okresného súdu Prešov. Po popísaní

vykonaných procesných úkonov zdôraznil, že Okresný súd Prešov podľa neho nepostupoval

správne, keď napriek uzneseniam krajského súdu z 23. septembra 2015 a 31. mája 2016

predmetný spis z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil na konanie Okresnému súdu

Košice-okolie aj 2. marca 2016 a opätovne 2. februára 2018.

5.1 Okresný súd Košice-okolie ďalej konštatoval, že jeho postup v predmetnom

konaní bol poznačený nečinnosťou v obdobiach trvajúcich od 16. augusta 2013

až do 10. septembra 2015 a od 2. februára 2018 až do 3. decembra 2018.

5.2 Vo vzťahu k sťažovateľom požadovanému finančnému zadosťučineniu Okresný

súd Košice-okolie uviedol, že ho považuje za neprimerane vysoké a navrhuje ústavnému

súdu, aby ho znížil. Zároveň oznámil, že v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd zaslal vyjadrenia okresných súdov sťažovateľovi s možnosťou

zaujatia stanoviska, pričom sťažovateľ sa k stanoviskám okresných súdov stručne vyjadril

podaním doručeným ústavnému súdu 22. mája 2020, poukážuc na to, že z vyjadrení oboch

okresných súdov vyplýva, že z ich strany k prieťahom v namietanom konaní došlo.

Podľa názoru sťažovateľa je ním požadované finančné zadosťučinenie primerané a žiada

ústavný súd o jeho priznanie v celom rozsahu. V závere svojho stanoviska sťažovateľ

uviedol, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) účinného

od 1. marca 2019, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2

), upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a chronologického prehľadu úkonov popísaných

podrobne aj v rámci vyjadrení okresných súdov ústavný súd zistil tieto podstatné

skutočnosti o priebehu a stave napadnutého konania:

- 2. júla 2013 bola Okresnému súdu Prešov doručená žaloba zaevidovaná

pod sp. zn. ;

- 15. júla 2013 Okresný súd Prešov vydal uznesenie o postúpení veci Okresnému

súdu Košice-okolie podľa a (ďalej len

„OSP“) a a vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade vystupuje v rôznych

veciach opätovne ako žalobca, a preto je miestne príslušným súdom všeobecný súd

účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t. j. obec Družstevná pri Hornáde;

- 16. augusta 2013 spis v predmetnej veci bol doručený Okresnému súdu Košice-

okolie, na ktorom mu bola pridelená sp. zn. ;

- 9. augusta 2013 žalobcovia podali námietku postúpenia veci, ktorú adresovali

Krajskému súdu v Prešove, toto podanie bolo odstúpené Okresnému súdu Prešov, ktorý

ho zaslal Okresnému súdu Košice-okolie (doručené 27. augusta 2013);

- 20. júla 2015 Okresný súd Košice-okolie upovedomil podaním žalobcov i žalovanú,

že spis postúpil krajskému súdu v zmysle ;

- 10. septembra 2015 bol spis doručený krajskému súdu;

- 23. septembra 2015 krajský súd uznesením č. k. -18 rozhodol,

že nesúhlas žalobkyne, s postúpením veci Okresným súdom Prešov z dôvodu jeho miestnej

nepríslušnosti, je dôvodný (spis doručený späť Okresnému súdu Košice-okolie 26. októbra

2015);

- 21. decembra 2015 bol Okresnému súdu Prešov doručený spis z Okresného súdu

Košice-okolie, ktorý mu ho zaslal v zmysle rozhodnutia krajského súdu z 23. septembra

2015 a predmetnej veci bola zároveň pridelená sp. zn. ;

- 29. januára 2016 vydal Okresný súd Prešov upovedomenie o postúpení veci, ktoré

doručoval účastníkom (aj žalovanej);

- 2. marca 2016 bol spis doručený Okresnému súdu Košice-okolie, kde bola

predmetnej veci pridelená sp. zn. ;

- 7. marca 2016 podal sťažovateľ námietku postúpenia veci, Okresný súd Prešov

toto podanie doručil Okresnému súdu Košice-okolie 17. marca 2016;

- 10. mája 2016 Okresný súd Košice-okolie predložil vec krajskému súdu

(spis doručený 13. mája 2016);

- 31. mája 2016 krajský súd uznesením č. k. -42 rozhodol,

že nesúhlas žalobcu v 1. rade, s postúpením veci Okresným súdom z dôvodu miestnej

nepríslušnosti, je dôvodný (spis doručený Okresnému súdu Košice-okolie 20. júna 2016);

- 19. decembra 2016 bol spis doručený Okresnému súdu Prešov (veci bola pridelená

sp. zn. );

- 7. februára 2017 Okresný súd Prešov uznesením vyzval žalobcov, aby v lehote

15 dní doplnili svoje podanie a predložili dôkazy (zásielky si však neprevzali v odbernej

lehote). Dňa 15. marca 2017 Okresný súd Prešov doručoval zásielky prostredníctvom

polície (11. apríla 2017 bola zaslaná odpoveď, že sa zásielky nepodarilo doručiť), následne

šetril pobyt žalobcov prostredníctvom jednotlivých registrov (zásielky sa napokon podarilo

doručiť 26. júna 2017);

- 11. júla 2017 žalobcovia doplnili žalobu a pripojili listinné dôkazy;

- 29. septembra 2017 Okresný súd Prešov uznesením vyzval žalovanú,

aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní;

- 4. októbra 2017 sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovanej, namietal aj miestnu

príslušnosť Okresného súdu Prešov;

- 21. decembra 2017 Okresný súd Prešov upovedomil strany sporu o tom, že vec

postúpil Okresnému súdu Košice-okolie;

- 26. januára 2018 Okresný súd Prešov postúpil spis Okresnému súdu Košice-okolie

(spis doručený 2. februára 2018 a veci bola pridelená sp. zn. );

- 4. decembra 2018 Okresný súd Košice-okolie nariadil termín pojednávania

na 25. február 2019, ktoré však bolo odročené na neurčito, pretože sťažovateľ a žalobkyňa

v 1. rade vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice-okolie;

- 31. decembra 2018 Okresnému súdu Košice-okolie boli vrátené od žalobcov nimi

neprevzaté zásielky s predvolaním na nariadené pojednávanie;

- 25. februára 2019 – uskutočnené pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili

žalobcovia, bolo Okresným súdom Košice-okolie odročené na neurčito z dôvodu

rozhodnutia o žalobcami podanej námietke zaujatosti;

- 3. mája 2019 – spis v tejto veci bol predložený krajskému súdu, ktorý uznesením

sp. zn. zo 16. mája 2019 rozhodol, že podaná námietka sťažovateľa

a žalobkyne v 2. rade nie je dôvodná (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2019);

- 3. júna 2019 – spis vo veci bol odstúpený Okresnému súdu Košice-okolie;

- 13. decembra 2019 – Okresný súd Košice-okolie nariadil pojednávanie

na 28. január 2020;

- 28. januára 2020 – Okresný súd Košice-okolie zrušil nariadené pojednávanie

z dôvodu podaného dovolania.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia

porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

13. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z , ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto povinnosť

vychádza zo zásad upravených v , najmä z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv

16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa ustálili v tom,

že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

17. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom napadnutého konania je žaloba týkajúca sa splnenia povinnosti – zaplatenia

peňažnej sumy vo výške 787,43 €. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

Vec sa nejaví ani skutkovo zložitá. K tomu ústavný súd uvádza, že vecnú príslušnosť skúma

konajúci všeobecný súd aj bez námietky počas celého konania, miestnu príslušnosť skúma

iba na námietku žalovanej uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý jej patrí,

a výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania

(). Otázku vecnej a miestnej príslušnosti musí mať súd vyriešenú v každom

konaní, pričom toto posudzovanie nemožno považovať za právne zložité. Vzhľadom na stav

konania v predmetnej veci, v ktorom dosiaľ nebolo uskutočnené ani jedno pojednávanie,

nemožno podľa názoru ústavného súdu zložitosť veci v tomto prípade považovať

za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na to, že hoci predmetné konanie sťažovateľ inicioval, na jeho ťarchu možno

pripísať, že v konaní nepreberal doručované súdne písomnosti, napr. neprevzal výzvu

na doplnenie žaloby a dôkazov, v dôsledku čoho Okresný súd Prešov musel pristúpiť

k doručovaniu tejto písomnosti prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru

Drienov a následne aj k zisťovaniu jeho pobytu prostredníctvom REGOB, Sociálnej

poisťovne, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

následne v priebehu konania sťažovateľ neprevzal ani predvolanie Okresného súdu Košice-

okolie na nariadené pojednávanie na 25. február 2019. Túto okolnosť ústavný súd primerane

zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresných súdov z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v tomto konaní, resp. z hľadiska primeranosti dĺžky trvania

namietaného konania. V rámci posudzovania uvedeného kritéria zistil, že namietané

konanie iniciované sťažovateľom podaním žaloby Okresnému súdu Prešov 2. júla 2013

prebiehalo v určitých fázach na tomto súde, v niektorých fázach na Okresnom súde Košice-

okolie a krátkodobo i na krajskom súde, pričom postup týchto súdov spájala otázka

skúmania miestnej (ne)príslušnosti.

19.1 Hodnotiac doterajší priebeh namietaného konania, ústavný súd z obsahu spisu

zistil, že po podaní žaloby Okresný súd Prešov vydal 15. júla 2013 uznesenie o postúpení

veci [podľa a , a (účinného do 30. júna 2016, pozn.)], pretože

bol toho názoru, že sťažovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ,

a teda miestne príslušným súdom je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje

(t. j. Okresný súd Košice-okolie). Sťažovateľ však tento procesný úkon súdu namietal,

na základe čoho bolo uznesenie Okresného súdu Prešov spolu so spisom 16. augusta 2013

doručené Okresnému súdu Košice-okolie. Od tohto momentu možno identifikovať prvé

obdobie neodôvodnenej nečinnosti Okresného súdu Košice-okolie, ktorý predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie o námietke sťažovateľa až 10. septembra 2015, teda po viac

ako 2 rokoch. Krátkodobý zbytočný prieťah v trvaní 6 mesiacov vznikol aj po tom,

čo krajský súd druhýkrát rozhodol o námietke sťažovateľa a spis doručil Okresnému súdu

Košice-okolie (20. júna 2016), ktorý ho nezaslal Okresnému súdu Prešov bezodkladne,

ale až 19. decembra 2016. Okresný súd Košice-okolie zostal nečinný aj v období

od posledného postúpenia veci Okresným súdom Prešov (2. februára 2018) do nariadenia

termínu pojednávania na 25. február 2019 (4. decembra 2018), čo predstavuje ďalších

10 mesiacov, a napokon nečinnosť tohto súdu možno konštatovať aj v 6-mesačnom období

trvajúcom od doručenia spisu z krajského súdu, ktorý rozhodoval o sťažovateľom

a žalobkyňou v 2. rade vznesenej námietke miestnej príslušnosti (3. júna 2019),

do nariadenia pojednávania na 28. január 2020 Okresným súdom Košice-okolie

(13. decembra 2019). Okresný súd Košice-okolie na tieto skutočnosti v rámci svojho

vyjadrenia k ústavnej sťažnosti nereagoval. Ústavný súd je však toho názoru, že vymedzená

nečinnosť Okresného súdu Košice-okolie nemôže byť ničím ospravedlniteľná, pretože

z celkovej dĺžky konania trvajúceho ku dňu podania ústavnej sťažnosti 5 rokov

a 10 mesiacov, Okresný súd Košice-okolie 3 roky a 10 mesiacov nevykonal žiaden úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán sporu.

19.2 Ústavný súd zistil, že namietané konanie bolo okrem nečinnosti Okresného súdu

Košice-okolie poznačené aj neefektívnosťou, resp. nesprávnym postupom Okresného súdu

Prešov. Ak totiž sťažovateľ označil svoj spor za spotrebiteľský a podal ho na súde

príslušnom podľa miesta svojho bydliska, t. j. na Okresnom súde Prešov, zvolil si tento súd

za miestne príslušný v zmysle (účinného do 30. júna 2016, pozn.)

a skúmanie miestnej príslušnosti bez námietky žalovanej a následné postúpenie veci

tu nebolo namieste. Rovnako v rozpore so zákonom postupoval Okresný súd Prešov

aj pri opätovnom postúpení veci v januári 2018, keď nerešpektujúc rozhodnutie krajského

súdu (hoci tento nie je priamo nadriadený Okresnému súdu Prešov, čo však z hľadiska

záväznosti jeho rozhodnutia nie je podstatné) porušil . Podľa stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa môže

dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

strany sporu v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

19.3 Vo veci namietanej sťažovateľom ústavný súd vidí túto neefektívnosť v tom,

že Okresný súd Prešov (opakovane) nerešpektoval pokyn krajského súdu týkajúci

sa skúmania jeho miestnej príslušnosti. Krajský súd v dôvodoch uznesenia č. k.

-18 z 23. septembra 2015 poukázal na , ktorý

obmedzoval možnosť súdu, na ktorý vec napadla, skúmať svoju miestnu príslušnosť,

iba ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa (účinného do 30. júna 2016,

pozn.). Výnimku z tejto zásady predstavovala situácia, ak súd zistil, že navrhovateľ

vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, alebo ak jeho miestnu príslušnosť

namieta odporca. Iba za týchto predpokladov mohol súd skúmať svoju miestnu príslušnosť

aj podľa až (účinného do 30. júna 2016, pozn.). Z obsahu súdneho spisu však

krajskému súdu nevyplynulo, že by sťažovateľ vystupoval v rôznych veciach opätovne,

resp. aby jeho miestnu príslušnosť namietala žalovaná. Napriek inštrukcii krajského súdu

Okresný súd Prešov (bez toho, aby vo veci konal a doručil žalobu žalovanej) opätovne vec

postúpil Okresnému súdu Košice-okolie. Krajský súd aj druhým uznesením č. k.

-42 z 31. mája 2016 rozhodol o námietke sťažovateľa rovnako, a to tak,

že jeho nesúhlas s postúpením veci je dôvodný. Krajský súd nerozhodoval pozitívne v tomto

štádiu konania o miestnej príslušnosti, ale iba o nesúhlase sťažovateľa, a to preto,

aby zachoval možnosť namietania miestnej príslušnosti žalovanou pri prvom úkone, ktorý

jej patrí. Nadväzne (t. j. až po druhom rozhodnutí krajského súdu) Okresný súd Prešov

zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej, ktorá v rámci svojho stanoviska namietala miestnu

príslušnosť Okresného súdu Prešov, pretože podľa jej názoru išlo o spor vyplývajúci

z nájomného vzťahu, v ktorom účastníci nevystupovali ako dodávateľ a spotrebiteľ.

V dôsledku tejto skutočnosti bol spis bez bližšieho skúmania znova postúpený Okresnému

súdu Košice-okolie, ktorý by v ňom mal aktuálne konať.

19.4 Tieto skutočnosti umožňujú ústavnému súdu sumarizovať podiel Okresného

súdu Prešov na prieťahoch v konaní, ktorý spočíva v dvoch okolnostiach. Prvou z nich

je okolnosť, že Okresný súd Prešov hneď po podaní žaloby skúmal svoju miestnu

príslušnosť, hoci nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť, a neboli dané ani výnimky,

za ktorých ju mohol skúmať aj podľa – (účinného do 30. júna 2016, pozn.).

Druhou okolnosťou, ktorá neúmerne predĺžila namietané konanie o čas postupovania veci

z Okresného súdu Prešov na Okresný súd Košice-okolie až na krajský súd a späť,

bolo opakované nerešpektovanie názoru krajského súdu. Kriticky možno dodať,

že nepochybne išlo o nadbytočné procesné úkony, ktoré by neboli vznikli, ak by sa Okresný

súd Prešov riadil účinnou právnou úpravou podporenou nadväzne aj usmernením krajského

súdu. Uvedené podľa názoru ústavného súdu nepochybne svedčí o neefektívnosti, resp.

o nesústredenosti postupu Okresného súdu Prešov v namietanom konaní, ktorú

je v súvislosti s prieťahmi potrebné pripísať na jeho zodpovednosť.

19.5 Na tomto mieste ústavný súd napokon zdôrazňuje, že konanie trvajúce viac ako

5 rokov a 10 mesiacov bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého sa dosiaľ

riešila iba otázka miestnej príslušnosti okresného súdu, je z ústavnoprávneho hľadiska

neakceptovateľné a samo osebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia

základného práva strany takého konania podľa a práva podľa

dohovoru.

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

Okresného súdu Košice-okolie a postupom Okresného súdu Prešov v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práva sťažovateľa

zaručeného a dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že namietané

konanie nebolo podľa zistení ústavného súdu v čase jeho rozhodovania právoplatne

skončené, bolo potrebné prikázať Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom

aktuálne pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

nálezu). Ústavný súd na tomto mieste dáva do pozornosti Okresného súdu Košice-okolie,

že ak nejde o spotrebiteľský spor, je povinný v ďalšom konaní striktne postupovať

podľa ustanovení () vrátane využitia

prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej koncentrácie, resp.

pri spotrebiteľskom spore podľa až , rešpektujúc pritom druhú

vetu .

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

25. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej výške 3 000

€, ktoré odôvodnil doterajšou dĺžkou napadnutého konania, počas ktorej sa okresné súdy

v ňom vôbec nevenovali meritu veci, ale obmedzili sa iba na skúmanie miestnej príslušnosti

a na úkony spočívajúce v postúpení veci. V rámci odôvodnenia ďalej poukázal na nečinnosť

a neefektívnu činnosť okresných súdov v napadnutom konaní, v ktorom „musel zažívať

nervozitu, stres, poníženie, bol donútený k zbytočným úkonom a strate času, k dodatočným

stretnutiam s úradnými a neúradnými osobami, čo priviedlo k morálnym a finančným

ujmám na jeho strane, len aby sa mohol domôcť garantovaných práv v právnom štáte

a dočkať sa poskytnutia právnej istoty a rozhodovania jeho žaloby v spotrebiteľskom

spore“.

26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú

doterajšiu dĺžku napadnutého konania, počas ktorej sa okresné súdy v zásadne prevažujúcej

časti vôbec nevenovali meritu veci, ale obmedzili sa iba na skúmanie miestnej príslušnosti

a na úkony spočívajúce v postupovaní veci medzi jednotlivými súdmi. V rámci tohto

obdobia diferencovane prihliadol na obdobie neodôvodnenej nečinnosti Okresného súdu

Košice-okolie (bod 19.1 a 19.2), ako aj na postup Okresného súdu Prešov nerešpektujúci

(opakované) pokyny krajského súdu, pokiaľ išlo o zodpovedanie otázky skúmania miestnej

príslušnosti (body 19.3 a 19.4). Zároveň zohľadnil predmet konania, hodnotu toho,

čo je pre sťažovateľa „v hre“, a prístup sťažovateľa, ktorý svojím pasívnym postojom

ku konaniu istým spôsobom akceptoval jeho predlžovanie, inými slovami, nehájil si svoje

práva v zmysle zásady ,,vigilantibus iura scpripta sunt“. S ohľadom na uvedené ústavný

súd považoval za primerané a spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 1 500 € vo vzťahu k Okresnému súdu Prešov a v sume 500 € vo vzťahu

k Okresnému súdu Košice-okolie (bod 3 výroku nálezu). Z uvedených dôvodov ústavný súd

sčasti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou 325,24 € za dva úkony právnej služby.

29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018,

ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Náhradu trov

konania ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu

s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov konania v celej výške (bod 4 výroku nálezu), a to napriek tomu, že zrejme

chybou v písaní žiadal priznať trovy konania v sume 325,24 €.

30. Náhradu trov konania sú Okresný súd Košice-okolie a Okresný súd Prešov

povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( v spojení

s ).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu