Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 499/2019
PDF · 512.68 KB
No categories available
I. ÚS 499/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Lemešom, Žižkova 19, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Ro 262/2013, sp. zn. 15 C 504/2015
a sp. zn. 11 Csp 204/2016 a postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedených
pod sp. zn. 11 Ro 372/2013 a sp. zn. 11 Csp 21/2018 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených postupne
pod sp. zn. 13 Ro 262/2013, sp. zn. 15 C 504/2015 a sp. zn. 11 Csp 204/2016 a postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedených postupne pod sp. zn. 11 Ro 372/2013
a sp. zn. 11 Csp 21/2018 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
11 Csp 21/2018 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), z ktorých j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu sumu
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur) a Okresný súd Košice-okolie sumu 500 € (slovom päťsto
eur), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Prešov a Okresný súd Košice-okolie s ú p o v i n n é nahradiť
spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 346,26 € (slovom
tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), a to Okresný súd Prešov sumu 173,13 €
(slovom stosedemdesiattri eur a trinásť centov) a Okresný súd Košice-okolie sumu 173,13 €
(slovom stosedemdesiattri eur a trinásť centov), na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána
Lemeša, Žižkova 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. I. ÚS 499/2019 z 3. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov v konaniach
vedených pod sp. zn. 13 Ro 262/2013, sp. zn. 15 C 504/2015 a sp. zn. 11 Csp 204/2016
a postupom Okresného súdu Košice-okolie (spolu s Okresným súdom Prešov ďalej
aj „okresné súdy“) v konaniach vedených pod sp. zn. 11 Ro 372/2013 a sp. zn.
11 Csp 21/2018 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že 2. júla 2013 sťažovateľ ako žalobca
v 1. rade [spolu s ako žalobkyňou v 2. rade (ďalej len
„žalobkyňa v 2. rade“), pozn.] doručil Okresnému súdu Prešov žalobu, ktorou sa proti
žalovanej obci Družstevná pri Hornáde (ďalej aj „žalovaná“) domáhal zaplatenia sumy
vo výške 787,43 € s prísl., pričom súdne konanie bolo príslušným súdom registrované
pod sp. zn. 13 Ro 262/2013. Predmetom konania je vec, ktorá je súčasťou bežnej
rozhodovacej činnosti súdov a správanie sa sťažovateľa nebolo poznačené konaním, ktoré
by bolo možné zohľadniť na jeho ťarchu. Konanie v tejto veci trvá už takmer 6 rokov,
nie je právoplatne skončené a dosiaľ sa v jeho priebehu neuskutočnilo ani jedno súdne
pojednávanie, pričom činnosť súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci bola
obmedzená iba na riešenie otázky miestnej príslušnosti, a to bez toho, aby sa zaoberali
meritom veci. Sťažovateľ podrobne rozpísal priebeh predmetného konania a namieta,
že k porušeniu ním označených práv došlo v dôsledku neefektívnej činnosti súdov
zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci.
2.1 Okresný súd Prešov podľa sťažovateľa v predmetnej veci odmietol riadne konať,
opakovane nesprávne skúmal svoju miestnu príslušnosť a navyše nerešpektoval ani pokyny
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), keď túto vec opakovane neoprávnene
postúpil miestne nepríslušnému Okresnému súdu Košice-okolie. Okresný súd Košice-okolie
po doručení predmetnej veci spolu s podanými námietkami miestnej nepríslušnosti
sťažovateľa opakovane nepostupoval bezodkladne. V čase podania ústavnej sťažnosti
sťažovateľom sa spis v tejto veci v dôsledku neefektívnej činnosti a nesprávnych postupov
okresných súdov nachádzal po tretíkrát na krajskom súde.
3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil,
že postupom Okresného súdu Prešov a Okresného súdu Košice-okolie v namietaných
konaniach bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nadväzne na to žiadal, aby mu ústavný súd
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € vo vzťahu k Okresnému súdu
Prešov a v sume 1 000 € vo vzťahu k Okresnému súdu Košice-okolie a zaviazal okresné
súdy k povinnosti nahradiť sťažovateľovi trovy konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
4. Okresný súd Prešov sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci
vyjadril prostredníctvom svojho predsedu listom č. Spr. 1SprO/1749/2019 z 27. decembra
2019, v ktorom ponajprv stručne popísal priebeh uvedeného konania a následne
uviedol, že k prvým dvom konaniam (konania vedené pod sp. zn. 13 Ro 262/2013
a sp. zn. 15 C504/2015) Okresný súd Prešov nevykonal žiadne úkony okrem
postúpenia veci Okresnému súdu Košice-okolie. Vo vzťahu ku konaniu vedenému
pod sp. zn. 11 Csp 204/2016 poukázal na svoj stručný prehľad procesných úkonov
vykonaných v tejto veci, ktoré boli realizované v súlade s Civilným sporovým poriadkom
(ďalej aj „CSP“) až do dňa vznesenia námietky žalovaného podľa § 41 CSP, po ktorej bola
predmetná vec v januári 2018 opätovne postúpená Okresnému súdu Košice-okolie. Okresný
súd Prešov napokon poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/2019 z 3. apríla
2019, ktorým rozhodol o ústavnej sťažnosti žalobkyne v 2. rade a oznámil, že súhlasí
s prejednaním veci bez ústneho pojednávania.
1. Okresný súd Košice-okolie sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril
prostredníctvom svojej predsedníčky na základe výzvy ústavného súdu podaním
sp. zn. 1 SprV 446/2019 z 18. decembra 2019. Vo svojom vyjadrení stručne popísal priebeh
konania vedeného pod sp. zn. 11 Csp 21/2018, ktoré pred ním začalo 2. februára 2018
na základe postúpenia veci sp. zn. 11 Csp 2014/2016 z Okresného súdu Prešov. Po popísaní
vykonaných procesných úkonov zdôraznil, že Okresný súd Prešov podľa neho nepostupoval
správne, keď napriek uzneseniam krajského súdu z 23. septembra 2015 a 31. mája 2016
predmetný spis z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil na konanie Okresnému súdu
Košice-okolie aj 2. marca 2016 a opätovne 2. februára 2018.
5.1 Okresný súd Košice-okolie ďalej konštatoval, že jeho postup v predmetnom
konaní bol poznačený nečinnosťou v obdobiach trvajúcich od 16. augusta 2013
až do 10. septembra 2015 a od 2. februára 2018 až do 3. decembra 2018.
5.2 Vo vzťahu k sťažovateľom požadovanému finančnému zadosťučineniu Okresný
súd Košice-okolie uviedol, že ho považuje za neprimerane vysoké a navrhuje ústavnému
súdu, aby ho znížil. Zároveň oznámil, že v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd zaslal vyjadrenia okresných súdov sťažovateľovi s možnosťou
zaujatia stanoviska, pričom sťažovateľ sa k stanoviskám okresných súdov stručne vyjadril
podaním doručeným ústavnému súdu 22. mája 2020, poukážuc na to, že z vyjadrení oboch
okresných súdov vyplýva, že z ich strany k prieťahom v namietanom konaní došlo.
Podľa názoru sťažovateľa je ním požadované finančné zadosťučinenie primerané a žiada
ústavný súd o jeho priznanie v celom rozsahu. V závere svojho stanoviska sťažovateľ
uviedol, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) účinného
od 1. marca 2019, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania,
ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
8. Z obsahu ústavnej sťažnosti a chronologického prehľadu úkonov popísaných
podrobne aj v rámci vyjadrení okresných súdov ústavný súd zistil tieto podstatné
skutočnosti o priebehu a stave napadnutého konania:
- 2. júla 2013 bola Okresnému súdu Prešov doručená žaloba zaevidovaná
pod sp. zn. 13 Ro 262/2013;
- 15. júla 2013 Okresný súd Prešov vydal uznesenie o postúpení veci Okresnému
súdu Košice-okolie podľa § 105 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) a § 84 a § 85 OSP vzhľadom na to, že žalobca v 1. rade vystupuje v rôznych
veciach opätovne ako žalobca, a preto je miestne príslušným súdom všeobecný súd
účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t. j. obec Družstevná pri Hornáde;
- 16. augusta 2013 spis v predmetnej veci bol doručený Okresnému súdu Košice-
okolie, na ktorom mu bola pridelená sp. zn. 11 Ro 372/2013;
- 9. augusta 2013 žalobcovia podali námietku postúpenia veci, ktorú adresovali
Krajskému súdu v Prešove, toto podanie bolo odstúpené Okresnému súdu Prešov, ktorý
ho zaslal Okresnému súdu Košice-okolie (doručené 27. augusta 2013);
- 20. júla 2015 Okresný súd Košice-okolie upovedomil podaním žalobcov i žalovanú,
že spis postúpil krajskému súdu v zmysle § 105 ods. 3 OSP;
- 10. septembra 2015 bol spis doručený krajskému súdu;
- 23. septembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 1 NcC 36/2015-18 rozhodol,
že nesúhlas žalobkyne, s postúpením veci Okresným súdom Prešov z dôvodu jeho miestnej
nepríslušnosti, je dôvodný (spis doručený späť Okresnému súdu Košice-okolie 26. októbra
2015);
- 21. decembra 2015 bol Okresnému súdu Prešov doručený spis z Okresného súdu
Košice-okolie, ktorý mu ho zaslal v zmysle rozhodnutia krajského súdu z 23. septembra
2015 a predmetnej veci bola zároveň pridelená sp. zn. 15 C 504/2015;
- 29. januára 2016 vydal Okresný súd Prešov upovedomenie o postúpení veci, ktoré
doručoval účastníkom (aj žalovanej);
- 2. marca 2016 bol spis doručený Okresnému súdu Košice-okolie, kde bola
predmetnej veci pridelená sp. zn. 15 C 208/2016;
- 7. marca 2016 podal sťažovateľ námietku postúpenia veci, Okresný súd Prešov
toto podanie doručil Okresnému súdu Košice-okolie 17. marca 2016;
- 10. mája 2016 Okresný súd Košice-okolie predložil vec krajskému súdu
(spis doručený 13. mája 2016);
- 31. mája 2016 krajský súd uznesením č. k. 13 NcC 14/2016-42 rozhodol,
že nesúhlas žalobcu v 1. rade, s postúpením veci Okresným súdom z dôvodu miestnej
nepríslušnosti, je dôvodný (spis doručený Okresnému súdu Košice-okolie 20. júna 2016);
- 19. decembra 2016 bol spis doručený Okresnému súdu Prešov (veci bola pridelená
- 7. februára 2017 Okresný súd Prešov uznesením vyzval žalobcov, aby v lehote
15 dní doplnili svoje podanie a predložili dôkazy (zásielky si však neprevzali v odbernej
lehote). Dňa 15. marca 2017 Okresný súd Prešov doručoval zásielky prostredníctvom
polície (11. apríla 2017 bola zaslaná odpoveď, že sa zásielky nepodarilo doručiť), následne
šetril pobyt žalobcov prostredníctvom jednotlivých registrov (zásielky sa napokon podarilo
doručiť 26. júna 2017);
- 11. júla 2017 žalobcovia doplnili žalobu a pripojili listinné dôkazy;
- 29. septembra 2017 Okresný súd Prešov uznesením vyzval žalovanú,
aby sa vyjadrila k žalobe v lehote 15 dní;
- 4. októbra 2017 sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovanej, namietal aj miestnu
príslušnosť Okresného súdu Prešov;
- 21. decembra 2017 Okresný súd Prešov upovedomil strany sporu o tom, že vec
postúpil Okresnému súdu Košice-okolie;
- 26. januára 2018 Okresný súd Prešov postúpil spis Okresnému súdu Košice-okolie
(spis doručený 2. februára 2018 a veci bola pridelená sp. zn. 11 Csp 21/2018);
- 4. decembra 2018 Okresný súd Košice-okolie nariadil termín pojednávania
na 25. február 2019, ktoré však bolo odročené na neurčito, pretože sťažovateľ a žalobkyňa
v 1. rade vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice-okolie;
- 31. decembra 2018 Okresnému súdu Košice-okolie boli vrátené od žalobcov nimi
neprevzaté zásielky s predvolaním na nariadené pojednávanie;
- 25. februára 2019 – uskutočnené pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili
žalobcovia, bolo Okresným súdom Košice-okolie odročené na neurčito z dôvodu
rozhodnutia o žalobcami podanej námietke zaujatosti;
- 3. mája 2019 – spis v tejto veci bol predložený krajskému súdu, ktorý uznesením
sp. zn. 2 NcC 8/2019 zo 16. mája 2019 rozhodol, že podaná námietka sťažovateľa
a žalobkyne v 2. rade nie je dôvodná (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2019);
- 3. júna 2019 – spis vo veci bol odstúpený Okresnému súdu Košice-okolie;
- 13. decembra 2019 – Okresný súd Košice-okolie nariadil pojednávanie
na 28. január 2020;
- 28. januára 2020 – Okresný súd Košice-okolie zrušil nariadené pojednávanie
z dôvodu podaného dovolania.
IV.
Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
11. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia
porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
13. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv
vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
14. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP, ktorý súdom
prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana
ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 táto povinnosť
vychádza zo zásad upravených v Civilnom sporovom poriadku, najmä z čl. 17 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, resp. z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
V.
Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv
16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa ustálili v tom,
že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
17. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že predmetom napadnutého konania je žaloba týkajúca sa splnenia povinnosti – zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 787,43 €. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.
Vec sa nejaví ani skutkovo zložitá. K tomu ústavný súd uvádza, že vecnú príslušnosť skúma
konajúci všeobecný súd aj bez námietky počas celého konania, miestnu príslušnosť skúma
iba na námietku žalovanej uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý jej patrí,
a výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania
(IV. ÚS 502/2018). Otázku vecnej a miestnej príslušnosti musí mať súd vyriešenú v každom
konaní, pričom toto posudzovanie nemožno považovať za právne zložité. Vzhľadom na stav
konania v predmetnej veci, v ktorom dosiaľ nebolo uskutočnené ani jedno pojednávanie,
nemožno podľa názoru ústavného súdu zložitosť veci v tomto prípade považovať
za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje na to, že hoci predmetné konanie sťažovateľ inicioval, na jeho ťarchu možno
pripísať, že v konaní nepreberal doručované súdne písomnosti, napr. neprevzal výzvu
na doplnenie žaloby a dôkazov, v dôsledku čoho Okresný súd Prešov musel pristúpiť
k doručovaniu tejto písomnosti prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Drienov a následne aj k zisťovaniu jeho pobytu prostredníctvom REGOB, Sociálnej
poisťovne, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
následne v priebehu konania sťažovateľ neprevzal ani predvolanie Okresného súdu Košice-
okolie na nariadené pojednávanie na 25. február 2019. Túto okolnosť ústavný súd primerane
zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.
19. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresných súdov z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v tomto konaní, resp. z hľadiska primeranosti dĺžky trvania
namietaného konania. V rámci posudzovania uvedeného kritéria zistil, že namietané
konanie iniciované sťažovateľom podaním žaloby Okresnému súdu Prešov 2. júla 2013
prebiehalo v určitých fázach na tomto súde, v niektorých fázach na Okresnom súde Košice-
okolie a krátkodobo i na krajskom súde, pričom postup týchto súdov spájala otázka
skúmania miestnej (ne)príslušnosti.
19.1 Hodnotiac doterajší priebeh namietaného konania, ústavný súd z obsahu spisu
zistil, že po podaní žaloby Okresný súd Prešov vydal 15. júla 2013 uznesenie o postúpení
veci [podľa § 105 ods. 1 a 2, § 84 a § 85 OSP (účinného do 30. júna 2016, pozn.)], pretože
bol toho názoru, že sťažovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ,
a teda miestne príslušným súdom je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(t. j. Okresný súd Košice-okolie). Sťažovateľ však tento procesný úkon súdu namietal,
na základe čoho bolo uznesenie Okresného súdu Prešov spolu so spisom 16. augusta 2013
doručené Okresnému súdu Košice-okolie. Od tohto momentu možno identifikovať prvé
obdobie neodôvodnenej nečinnosti Okresného súdu Košice-okolie, ktorý predložil spis
krajskému súdu na rozhodnutie o námietke sťažovateľa až 10. septembra 2015, teda po viac
ako 2 rokoch. Krátkodobý zbytočný prieťah v trvaní 6 mesiacov vznikol aj po tom,
čo krajský súd druhýkrát rozhodol o námietke sťažovateľa a spis doručil Okresnému súdu
Košice-okolie (20. júna 2016), ktorý ho nezaslal Okresnému súdu Prešov bezodkladne,
ale až 19. decembra 2016. Okresný súd Košice-okolie zostal nečinný aj v období
od posledného postúpenia veci Okresným súdom Prešov (2. februára 2018) do nariadenia
termínu pojednávania na 25. február 2019 (4. decembra 2018), čo predstavuje ďalších
10 mesiacov, a napokon nečinnosť tohto súdu možno konštatovať aj v 6-mesačnom období
trvajúcom od doručenia spisu z krajského súdu, ktorý rozhodoval o sťažovateľom
a žalobkyňou v 2. rade vznesenej námietke miestnej príslušnosti (3. júna 2019),
do nariadenia pojednávania na 28. január 2020 Okresným súdom Košice-okolie
(13. decembra 2019). Okresný súd Košice-okolie na tieto skutočnosti v rámci svojho
vyjadrenia k ústavnej sťažnosti nereagoval. Ústavný súd je však toho názoru, že vymedzená
nečinnosť Okresného súdu Košice-okolie nemôže byť ničím ospravedlniteľná, pretože
z celkovej dĺžky konania trvajúceho ku dňu podania ústavnej sťažnosti 5 rokov
a 10 mesiacov, Okresný súd Košice-okolie 3 roky a 10 mesiacov nevykonal žiaden úkon
smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán sporu.
19.2 Ústavný súd zistil, že namietané konanie bolo okrem nečinnosti Okresného súdu
Košice-okolie poznačené aj neefektívnosťou, resp. nesprávnym postupom Okresného súdu
Prešov. Ak totiž sťažovateľ označil svoj spor za spotrebiteľský a podal ho na súde
príslušnom podľa miesta svojho bydliska, t. j. na Okresnom súde Prešov, zvolil si tento súd
za miestne príslušný v zmysle § 87 písm. f) OSP (účinného do 30. júna 2016, pozn.)
a skúmanie miestnej príslušnosti bez námietky žalovanej a následné postúpenie veci
tu nebolo namieste. Rovnako v rozpore so zákonom postupoval Okresný súd Prešov
aj pri opätovnom postúpení veci v januári 2018, keď nerešpektujúc rozhodnutie krajského
súdu (hoci tento nie je priamo nadriadený Okresnému súdu Prešov, čo však z hľadiska
záväznosti jeho rozhodnutia nie je podstatné) porušil § 43 ods. 2 CSP. Podľa stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže
dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
strany sporu v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
19.3 Vo veci namietanej sťažovateľom ústavný súd vidí túto neefektívnosť v tom,
že Okresný súd Prešov (opakovane) nerešpektoval pokyn krajského súdu týkajúci
sa skúmania jeho miestnej príslušnosti. Krajský súd v dôvodoch uznesenia č. k.
1 NcC 36/2015-18 z 23. septembra 2015 poukázal na § 105 ods. 1 OSP, ktorý
obmedzoval možnosť súdu, na ktorý vec napadla, skúmať svoju miestnu príslušnosť,
iba ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 OSP (účinného do 30. júna 2016,
pozn.). Výnimku z tejto zásady predstavovala situácia, ak súd zistil, že navrhovateľ
vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, alebo ak jeho miestnu príslušnosť
namieta odporca. Iba za týchto predpokladov mohol súd skúmať svoju miestnu príslušnosť
aj podľa § 84 až § 87 OSP (účinného do 30. júna 2016, pozn.). Z obsahu súdneho spisu však
krajskému súdu nevyplynulo, že by sťažovateľ vystupoval v rôznych veciach opätovne,
resp. aby jeho miestnu príslušnosť namietala žalovaná. Napriek inštrukcii krajského súdu
Okresný súd Prešov (bez toho, aby vo veci konal a doručil žalobu žalovanej) opätovne vec
postúpil Okresnému súdu Košice-okolie. Krajský súd aj druhým uznesením č. k.
13 NcC 14/2016-42 z 31. mája 2016 rozhodol o námietke sťažovateľa rovnako, a to tak,
že jeho nesúhlas s postúpením veci je dôvodný. Krajský súd nerozhodoval pozitívne v tomto
štádiu konania o miestnej príslušnosti, ale iba o nesúhlase sťažovateľa, a to preto,
aby zachoval možnosť namietania miestnej príslušnosti žalovanou pri prvom úkone, ktorý
jej patrí. Nadväzne (t. j. až po druhom rozhodnutí krajského súdu) Okresný súd Prešov
zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej, ktorá v rámci svojho stanoviska namietala miestnu
príslušnosť Okresného súdu Prešov, pretože podľa jej názoru išlo o spor vyplývajúci
z nájomného vzťahu, v ktorom účastníci nevystupovali ako dodávateľ a spotrebiteľ.
V dôsledku tejto skutočnosti bol spis bez bližšieho skúmania znova postúpený Okresnému
súdu Košice-okolie, ktorý by v ňom mal aktuálne konať.
19.4 Tieto skutočnosti umožňujú ústavnému súdu sumarizovať podiel Okresného
súdu Prešov na prieťahoch v konaní, ktorý spočíva v dvoch okolnostiach. Prvou z nich
je okolnosť, že Okresný súd Prešov hneď po podaní žaloby skúmal svoju miestnu
príslušnosť, hoci nešlo o výlučnú miestnu príslušnosť, a neboli dané ani výnimky,
za ktorých ju mohol skúmať aj podľa § 84 – § 87 OSP (účinného do 30. júna 2016, pozn.).
Druhou okolnosťou, ktorá neúmerne predĺžila namietané konanie o čas postupovania veci
z Okresného súdu Prešov na Okresný súd Košice-okolie až na krajský súd a späť,
bolo opakované nerešpektovanie názoru krajského súdu. Kriticky možno dodať,
že nepochybne išlo o nadbytočné procesné úkony, ktoré by neboli vznikli, ak by sa Okresný
súd Prešov riadil účinnou právnou úpravou podporenou nadväzne aj usmernením krajského
súdu. Uvedené podľa názoru ústavného súdu nepochybne svedčí o neefektívnosti, resp.
o nesústredenosti postupu Okresného súdu Prešov v namietanom konaní, ktorú
je v súvislosti s prieťahmi potrebné pripísať na jeho zodpovednosť.
19.5 Na tomto mieste ústavný súd napokon zdôrazňuje, že konanie trvajúce viac ako
5 rokov a 10 mesiacov bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého sa dosiaľ
riešila iba otázka miestnej príslušnosti okresného súdu, je z ústavnoprávneho hľadiska
neakceptovateľné a samo osebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia
základného práva strany takého konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom
Okresného súdu Košice-okolie a postupom Okresného súdu Prešov v namietanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie práva sťažovateľa
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že namietané
konanie nebolo podľa zistení ústavného súdu v čase jeho rozhodovania právoplatne
skončené, bolo potrebné prikázať Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom
aktuálne pod sp. zn. 11 Csp 21/2018 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
nálezu). Ústavný súd na tomto mieste dáva do pozornosti Okresného súdu Košice-okolie,
že ak nejde o spotrebiteľský spor, je povinný v ďalšom konaní striktne postupovať
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1) vrátane využitia
prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej koncentrácie, resp.
pri spotrebiteľskom spore podľa § 290 až § 300 CSP, rešpektujúc pritom § 470 ods. 2 druhú
vetu CSP.
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
25. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v celkovej výške 3 000
€, ktoré odôvodnil doterajšou dĺžkou napadnutého konania, počas ktorej sa okresné súdy
v ňom vôbec nevenovali meritu veci, ale obmedzili sa iba na skúmanie miestnej príslušnosti
a na úkony spočívajúce v postúpení veci. V rámci odôvodnenia ďalej poukázal na nečinnosť
a neefektívnu činnosť okresných súdov v napadnutom konaní, v ktorom „musel zažívať
nervozitu, stres, poníženie, bol donútený k zbytočným úkonom a strate času, k dodatočným
stretnutiam s úradnými a neúradnými osobami, čo priviedlo k morálnym a finančným
ujmám na jeho strane, len aby sa mohol domôcť garantovaných práv v právnom štáte
a dočkať sa poskytnutia právnej istoty a rozhodovania jeho žaloby v spotrebiteľskom
spore“.
26. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
27. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú
doterajšiu dĺžku napadnutého konania, počas ktorej sa okresné súdy v zásadne prevažujúcej
časti vôbec nevenovali meritu veci, ale obmedzili sa iba na skúmanie miestnej príslušnosti
a na úkony spočívajúce v postupovaní veci medzi jednotlivými súdmi. V rámci tohto
obdobia diferencovane prihliadol na obdobie neodôvodnenej nečinnosti Okresného súdu
Košice-okolie (bod 19.1 a 19.2), ako aj na postup Okresného súdu Prešov nerešpektujúci
(opakované) pokyny krajského súdu, pokiaľ išlo o zodpovedanie otázky skúmania miestnej
príslušnosti (body 19.3 a 19.4). Zároveň zohľadnil predmet konania, hodnotu toho,
čo je pre sťažovateľa „v hre“, a prístup sťažovateľa, ktorý svojím pasívnym postojom
ku konaniu istým spôsobom akceptoval jeho predlžovanie, inými slovami, nehájil si svoje
práva v zmysle zásady ,,vigilantibus iura scpripta sunt“. S ohľadom na uvedené ústavný
súd považoval za primerané a spravodlivé priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 1 500 € vo vzťahu k Okresnému súdu Prešov a v sume 500 € vo vzťahu
k Okresnému súdu Košice-okolie (bod 3 výroku nálezu). Z uvedených dôvodov ústavný súd
sčasti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
VII.
Trovy konania
28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny
zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou 325,24 € za dva úkony právnej služby.
29. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018,
ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Náhradu trov
konania ústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania
a podanie sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle
§ 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu
s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon
uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi
náhradu trov konania v celej výške (bod 4 výroku nálezu), a to napriek tomu, že zrejme
chybou v písaní žiadal priznať trovy konania v sume 325,24 €.
30. Náhradu trov konania sú Okresný súd Košice-okolie a Okresný súd Prešov
povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 ods. 1 CSP).
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu