Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 311/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana o jeho

zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti SmartFox s. r. o.,

Zuzany Chalupovej 3981/8, Bratislava, IČO 51 998 556, zastúpenej advokátskou

kanceláriou ŠKODA LEGAL s. r. o., Jarabinková 17563/2C, Bratislava, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD., vedenej Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivan Fiačan

j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Ivan Fiačan listom z 10. júna 2020 v súlade s

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) vyhlásil podpredsedovi

ústavného súdu svoju zaujatosť vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

s. r. o., Zuzany Chalupovej 3981/8, Bratislava, IČO 51 998 556 (ďalej aj

„sťažovateľ“), zastúpenej ŠKODA LEGAL s. r. o., Jarabinková 17563/2C, Bratislava,

v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD.,

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Sudca ústavného súdu Ivan Fiačan

poukázal na to, že v predmetnej ústavnoprávnej veci je napadnuté uznesenie Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. z 8. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“), ktoré sa priamo dotýka práv a povinností Mgr. Roberta Antala, Kláry

Jarunkovej 2, Banská Bystrica (ďalej aj „správca“), správcu konkurznej podstaty úpadcu

R. S. K. spol. s r. o. „v konkurze“, Cukrovarská 12, Rimavská Sobota, IČO 31 581 561

(ďalej len „úpadca“). Napadnutým uznesením konkurzný súd uložil tomuto správcovi

konkurznej podstaty úpadcu záväzný pokyn na speňažovanie majetku zapísaného do súpisu

konkurznej podstaty tohto úpadcu.

2. Uviedol, že so správcom konkurznej podstaty Mgr. Robertom Antalom sa

dlhoročne pozná, sú spolužiaci a priatelia od vysokej školy, tykajú si, navštevujú sa

a sporadicky trávia spoločne dovolenky. Rovnako v predchádzajúcom povolaní advokáta

a správcu konkurznej podstaty často spolupracoval s Mgr. Robertom Antalom. Tento ich

vzťah je nielen profesijno-odborný, ale aj priateľský.

3. Tento pomer k správcovi konkurznej podstaty úpadcu vylučuje, aby konal ako

sudca v tejto veci, preto vyhlásil svoju zaujatosť a navrhuje, aby ho príslušný senát

ústavného súdu vylúčil z konania a rozhodovania v tejto veci. Zároveň tým bude zachované

aj objektívne zdanie nezaujatosti a nestrannosti konajúceho sudcu a súdu.

4. Pokynom podpredsedu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho z 11. júna 2020 bolo

vyhlásenie v súlade s čl. IV bodom 1. písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení jeho dodatku č. 1

pridelené na rozhodnutie podľa do senátu

IV. ÚS ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš – predseda senátu a Libor Duľa a Ladislav

Duditš – členovia senátu (ďalej len „príslušný senát“).

II.

Relevantná právna úprava

5. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.

6. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

7. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže

sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej

dôvody.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

9. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického

a právneho štátu.

10. Podľa sudca ústavného súdu je pri výkone

svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný , ústavnými zákonmi

a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom.

11. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote

konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému

súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.

12. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie

sudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

14. V zmysle , ako aj z pohľadu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nestrannosť sudcu obyčajne

definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju možno posudzovať

na základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje subjektívny prístup,

pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom

vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné

záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. V prípade subjektívneho

hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku

[rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Piersack proti

Belgicku z 1. 10. 1982]. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom

správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti.

V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa

možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy

pri stranách v demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP vo veci Padovani proti Taliansku

z 26. 2. 1993). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu

je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu [(rozsudok ESĽP vo veci Pullar proti Spojenému kráľovstvu)

m. m. ].

15. Z citovaných ustanovení a je zrejmé, že sudca

ústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa svojej

ľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným ľuďom.

Zmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je na jednej strane dosiahnutie primeraného

odstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a tiež i toho, že sa

rozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná

posúdiť vec bez stranenia niektorému z účastníkov.

16. Z vyplýva, že tri druhy vzťahov môžu

vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu – jeho pomer k veci,

k účastníkom konania, k zúčastnenej osobe alebo k ich zástupcom. Hoci to z právnej úpravy

explicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu,

pokiaľ ide o spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu

s následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci. Vzťah s najväčším potenciálom

vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci, na opačnom konci spektra bude

nepochybne pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania a napokon pomer k právnemu

zástupcovi zúčastnenej osoby (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. z 26. augusta 2014, sp. zn. z 22. októbra 2014).

17. Z uvedenej hierarchie vzťahov logicky vyplýva, že pomer k veci by mal v zásade

vždy mať za následok vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania o tejto veci, pomer

k účastníkom konania alebo k zúčastnenej osobe nemusí nevyhnutne viesť k jeho vylúčeniu.

Pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania prípadne zúčastnenej osoby by spravidla

mal viesť k vylúčeniu sudcu len výnimočne, v závislosti od konkrétnych okolností danej

veci a pri dôslednom zohľadnení povahy a intenzity tohto vzťahu (porovnaj

NEMEŠKALOVÁ ROSINOVÁ, A. Objektívny test nestrannosti v prípadoch vzťahu sudcu

k účastníkom konania a ich zástupcom. In: Jurisprudence 6/2017, s. 35 – 36; porovnaj tiež

tam uvedené uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 26. augusta 2014).

18. Tieto kritériá nemožno vnímať ako jediné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť

pri rozhodovaní o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. V prípade ústavného súdu ako

(jediného) súdneho orgánu ochrany ústavnosti svojho druhu na území Slovenskej republiky

( ) je namieste zohľadňovať otázku spôsobilosti

ústavného súdu rozhodnúť vo veci v prípade vylúčenia niektorých z jeho sudcov. Súčasťou

rozhodovania o vylúčení sudcu ústavného súdu vzhľadom na povahu súdu, na ktorom

pôsobí, bude aj doktrína nevyhnutnosti (doctrine of necessity), ktorá je obsiahnutá aj v tzv.

Bangalórskych zásadách správania sudcov. Podľa bodu 2.5 Bangalórskych zásad správania

sudcov vylúčenie sudcu sa nevyžaduje, ak vo veci nemožno ustanoviť iný senát, ktorý by

vo veci konal, alebo z dôvodu naliehavých okolností, keď by nečinnosť mohla viesť

k vážnemu pochybeniu pri výkone spravodlivosti. Zohľadnenie týchto princípov by malo

nevyhnutne viesť k reštriktívnemu výkladu dôvodov, pre ktoré by sudca ústavného súdu mal

byť vylúčený z konania a rozhodovania v konkrétnej veci.

19. Tieto praktické hľadiská týkajúce sa výkonu spravodlivosti a otázky funkčnosti

konkrétneho súdu pri rozhodovaní o vylúčení sudcu zohľadnil aj ESĽP napr. v rozsudku

vo veci Ramljak proti Chorvátsku z 27. júna 2017, keď uviedol, že v prípade vylúčenia

sudcu odvolacieho súdu v Splite by nebol problém ho nahradiť iným sudcom, keďže

odvolací súd v Splite je jedným z najväčších v krajine, na ktorého civilnom úseku pôsobilo

v tom čase vyše 40 sudcov, prípadne aj v rozsudku vo veci Steck – Risch a ďalší proti

Lichtenštajnsku z 19. mája 2005, keď poukázal na rozlohu Lichtenštajnska a na fakt,

že sudcovia ústavného súdu vykonávajú túto funkciu popri inej právnickej činnosti, preto

väzby medzi sudcami ústavného súdu a inými právnickými profesionálmi sú prirodzené.

20. Napokon túto otázku je potrebné zohľadňovať aj pro futuro v tom zmysle, že ak

v neskoršej veci záujem zachovania spôsobilosti ústavného súdu rozhodnúť bude

vyžadovať, aby už skôr vylúčený sudca ústavného súdu v tejto veci rozhodoval (kde by

napr. bol účastník konania zastúpený tým istým právnym zástupcom), bolo by potrebné

dostatočne odôvodniť, prečo už skôr vylúčený sudca v tejto neskoršej veci nie je zaujatý

(porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Harabin proti Slovenskej republike z 20. 11. 2012).

21. V prerokúvanom prípade sudca ústavného súdu Ivan Fiačan vo vyhlásení

zaujatosti uviedol ako dôvod svojej zaujatosti pomer k správcovi konkurznej podstaty

Mgr. Robertovi Antalovi.

22. Správca konkurznej podstaty je osobitným subjektom konkurzného konania

(osobou na konaní zúčastnenou). Do funkcie ho ustanovuje súd, ktorý ho v zákonom

ustanovených prípadoch môže funkcie aj zbaviť. Súd je oprávnený vykonávať

nad činnosťou správcu konkurznej podstaty dohľad (vyžiadať si od správcu správu

a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania). Správcovi môže

uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru, alebo správcovi môže

dať pokyny sám. Základnou úlohou správcu je zistenie a zabezpečenie majetku a jeho

následné speňaženie. Pri plnení týchto úloh je povinný postupovať s odbornou

starostlivosťou a má samostatné postavenie tak voči úpadcovi, ako aj voči veriteľom.

Zákonná úprava konkurzného konania mu zveruje realizáciu takých úkonov, ktorých výkon

samotným konkurzným súdom neprichádza vzhľadom na ich povahu a rozsah do úvahy.

Správca je účastníkom konania vtedy, keď sa rozhoduje o jeho právach (napr. o jeho

odvolaní, o jeho odmene; porovnaj napr. , ,

a tiež ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. Žilina : Poradca

podnikateľa, spol. s r. o., 2006, s. 150; porovnaj aj judikatúru, na ktorú odkazuje –

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. mája

2001).

23. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vstupu do konkurzného

konania ako veriteľ na tom základe, že odkúpil pohľadávky pôvodných veriteľov.

Sťažovateľ okrem iného namieta, že konkurzný súd nerozhodol o jeho návrhu na vstup

do konania. Namieta tiež ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia, ktorým konkurzný

súd uložil správcovi záväzný pokyn na speňažovanie podstatnej časti majetku patriaceho

do podniku úpadcu formou ponukového konania. Obdobne namieta, že správca zapísal

do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti, ktoré nie sú vlastníctvom úpadcu.

Pokyn na speňažovanie majetku sa má týkať aj tých nehnuteľností, o ktorých prebieha

konanie o vylúčenie zo súpisu majetku podstát úpadcu.

24. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v aktuálnom štádiu konkurzu nejde

o rozhodovanie o právach správcu, nejde teda o jeho postavenie ako účastníka konania,

ale o jeho činnosť priamo ako správcu v špecifikovanom konkurze. Z hľadiska § 49 ods. 1

nejde teda o pomer k účastníkovi konania, zúčastnenej osobe a ani

o pomer k ich zástupcom. Ide o pomer k subjektu, ktorý popri konkurznom súde svojou

činnosťou realizuje predmet konkurzného konania – zisťovanie majetku a jeho speňaženie

a uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. V prerokúvanom prípade ide o taký

vzťah, ktorý svojou povahou možno analogicky považovať za pomer k veci v zmysle § 49

ods. 1 .

25. Skúmanie konkrétnej miery a intenzity tohto pomeru možno realizovať

prostredníctvom skúmania miery a intenzity vzťahu sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana

a správcu. Z vyhlásenia zaujatosti vyplýva, že sa so správcom dlhoročne pozná, sú

spolužiakmi a priateľmi od vysokej školy, tykajú si, navštevujú sa a sporadicky trávia

spoločne dovolenky. V predchádzajúcom povolaní advokáta a správcu konkurznej podstaty

často spolupracovali. Z uvedeného je zrejmé, že ide o dlhotrvajúci vzťah (od vysokej školy),

ktorý je na viac či menej pravidelnom základe udržiavaný. Možno konštatovať, že ide

primárne o vzťah priateľský s minulým presahom do profesionálnej sféry (profesionálna

spolupráca advokátov a správcov konkurznej podstaty).

26. Aj s ohľadom na zásadu zachovania funkčnosti ústavného súdu a s tým spojenú

potrebu reštriktívneho výkladu dôvodov na vylúčenie sudcu ústavného súdu príslušný senát

ústavného súdu dospel k záveru, že v prerokúvanom prípade ide z hľadiska hierarchie

analogicky o vzťah prvej kategórie, t. j. o pomer k veci, ktorého povaha – vyplývajúca

z primárne priateľského vzťahu k správcovi, ktorý je dlhoročný a udržiavaný – je taká, že je

spôsobilá vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu Ivana Fiačana, t. j. o jeho schopnosti

rozhodovať sine ira et studio, teda nezávisle a nestranne.

27. Príslušný senát ústavného súdu po posúdení dôvodov uvedených vo vyhlásení

zaujatosti z 10. júna 2020 dospel k záveru, že v zmysle

tieto sú relevantné na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci, čím sú splnené

zákonné podmienky na vylúčenie sudcu ústavného súdu Ivana Fiačana z prejednania

a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti SmartFox s. r. o.

vedenej pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu