Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 609/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcov Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Bankruptcy and recovery innovative corporation, k. s., Kominárska 2, 4,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Kyptom, Kadnárova 2532/64,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. z 3. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Bankruptcy and recovery innovative

corporation, k. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2018

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Bankruptcy and recovery innovative corporation,

k. s., Kominárska 2, 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 3. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

zo 17. júla 2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

(ďalej len „dlžník“), konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie

a za správcu ustanovil sťažovateľa.

Následne okresný súd napadnutým uznesením z 3. augusta 2018 odvolal sťažovateľa

z funkcie správcu dlžníka a do funkcie správcu dlžníka ustanovil

, z dôvodu, že sťažovateľovi bránila

vo výkone funkcie správcu zákonná prekážka.

Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd rozhodol na základe podnetu

, v ktorom uviedol, že «„podľa

účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu.

V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.“ –

dňa 02. 08. 2018 podala fyzická osoba doplnenie námietky,

v ktorej žiadal o bezodkladnú opravu uznesenia o vyhlásení konkurzu zo dňa 17. 07. 2018

č. k. -12 v bode III. v znení: „III. ustanovuje správcu:

, so sídlom kancelárie .“».

Sťažovateľ ďalej uvádza:

«Jeden zo zásadných problémov Uznesenia je, že k nemu súd dospel na základe

podnetu , ktorý nebol aktívne legitimovanou osobou na takéto

podanie...

... voči Dlžníkovi boli v časovej súvislosti vedené nasledovné konania:

1. Reštrukturalizačné konanie: Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. , správca

... Spis pridelený , sudkyňa Konanie účinné

v čase od 03. 09. 2015 do 05. 05. 2018 2. Oddlženie formou splátkového kalendára:

Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. , ustanovený správca:

... Spis pridelený , sudkyňa... Konanie účinné v čase

od 05. 05. 2018 do 23. 06. 2018 3. Oddlženie formou konkurzu: Okresný súd Banská

Bystrica sp. zn. ustanovený správca: Bankruptcy and recovery innovative

corporation k. s... Spis pridelený , sudkyňa Napadnutým uznesením

bol do funkcie správcu ustanovený ... Napadnuté uznesenie

vydala , zastupujúca sudkyňa v 1. rade Konanie účinné v čase

od 24. 07. 2018 do: stále prebieha...

Argument súdu, že správcom mal byť ... podľa § 165

ods. 2 je tvrdením nesprávnym, nakoľko vzťah medzi a

je riešený nasledovne: 1. právnym pravidlom „lex specialis derogat lex generalis“.

Preto je špeciálnym ustanovením pre konanie o oddlžení a to nielen

formou konkurzu ale aj formou oddlženia. Na základe špeciálnej právnej úpravy má § 166j

ods. 1 vždy prednosť pred akýmkoľvek ustanovením celého zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, ktoré sa týka spôsobu menovania do funkcie správcu. Na základe

uvedeného má aj prednosť pred ustanovením druhá veta , pretože

je ustanovením pre konanie podľa 4. časti t. j. samostatného konania o oddlžení

a to formou vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby... V prípade, že by § 165

ods. 2 druhá veta mal prednosť ustanovením , tak by v

ods. 1 musela byť v zmysle legislatívnych pravidiel na konci vety uvedená

bodkočiarka, za ktorou by nasledoval text: „...; to neplatí pri postupe podľa § 165

ods. 2 druhá veta zákona.“ Vzhľadom na skutočnosť, že takáto právna úprava

nie je v uvedená, nie je možné považovať ustanovenie druhá

veta za nadradené ustanovenie voči ustanoveniu . Nadväzujúc

na vyššie uvedené... zákonodarca v štvrtej časti , ktorá upravuje inštitút oddlženia

v niektorých ustanoveniach priamo odkazuje na ustanovenia uvedené v inej časti ,

ktoré systematický nespadajú pod časť Oddlženie... 2. novelou ,

ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a reštrukturalizácii... bol bodom

36. doplnený zákon aj o ustanovenie , ktorý vrátane nadpisu znie: „

ods.1 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2017 (1) Konania začaté

pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára

2017.„ Na základe Novely pre reštrukturalizačné konanie 2 v štádiu

dozornej správy vykonávanej dozorným správcom ...

nad Dlžníkom, platia ustanovenia zákona účinné do 28. februára 2017, t. j. v znení

zákona ; t. j. „v režime dokončenia podľa doterajších predpisov“.

To znamená, že súd pri rozhodovaní v konaní o oddlžení Dlžníka formou konkurzu

č. k. musí prihliadať na skutočnosť, že ustanovenie § 165 ods. 2 druhá veta

je v režime „dokončenia podľa doterajších právnych predpisov“,

a teda na ustanovenie druhá veta treba hľadieť ako na ustanovenie,

ktoré je použiteľné pre prípad vyhlásenia konkurzu podľa 2. časti . Inými slovami

akákoľvek aplikácia druhá veta ... je možná len vtedy, ak by súd

vyhlasoval konkurz podľa 2. časti a teda Dlžník by podával návrh podľa ustanovení §

12 . 3. Pojmovým rozdielom medzi Konkurzom a Oddlžením. V zmysle 4. časti ide

o konanie s názvom ODDLŽENIE a teda druhá veta je potrebné vykladať

v zmysle 2. časti „DRUHÁ ČASŤ KONKURZ“ Časť štvrtá Oddlženie rozlišuje

dve formy: oddlženia formou konkurzu a formou splátkového kalendára. Preto, ak by sme

akceptovali právny názor Súdu v Napadnutom uznesení, tak z hľadiska praxe by nebolo

vôbec možné dozorného správcu ustanoviť v prípade, ak by dlžník v reštrukturalizácii podal

návrh na oddlženie formou splátkového kalendára, čo sa však aj stalo. Preto je potrebné

rozlišovať konania podľa podľa HLAVNE PODĽA ICH HLAVNÉHO POJMOVĚHO

OZNAČENIA v ZÁKONE... Preto Sťažovateľ... bol ustanovený v konaní O ODDLŽENI

formou konkurzu štvrtá časť a nie v Konkurznom konaní podľa druhej časti .»

Podľa sťažovateľa okresný súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal

s existenciou zákonnej prekážky na výkon funkcie správcu sťažovateľom.

Sťažovateľ ďalej namieta, že okresný súd porušil jeho základné právo

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa , resp. podľa dohovoru. Pred rozhodnutím

o podnete mal podľa jeho názoru okresný súd nariadiť

pojednávanie. Podľa sťažovateľa okresný súd mal vykladať

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavne súladným spôsobom

vychádzajúc z . Relevantné je aj to, že okresný súd v napadnutom

uznesení nevysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie.

Sťažovateľ tiež namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu

vzhľadom na to, že správca má „právo na zákonom predpísanú odmenu v prípade

speňažovania majetku dlžníka“ a „odvolaním z funkcie správcu, Sťažovateľ stratil nárok

na zákonom priznanú odmenu zo speňaženého majetku“.

Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základných práv

podľa , a , práva podľa dohovoru,

ako aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu

z 3. augusta 2018, napadnuté uznesenie okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie

konanie a prizná mu úhradu trov konania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu z dôvodu, že napadnuté uznesenie je ústavne neudržateľné,

„a v prípade, ak nebude rozhodnuté o odklade vykonateľnosti Uznesenia, aj bude mať

za následok zásah do majetkovej sféry Sťažovateľa in concreto dôjde k vzniku škody

z dôvodu ušlej odmeny Sťažovateľa...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

Okresný súd napadnutým uznesením z 3. augusta 2018 odvolal sťažovateľa

ako správcu a ustanovil správcu . V odôvodnení napadnutého

uznesenia poukázal na obsah podnetu a uviedol:

„2. Dňa 30. 07. 2018 doručil konkurznému súdu , dozorný

správca úpadcu ... námietku, v ktorej namieta postup konkurzného súdu

pri ustanovení správcu dlžníka v konkurznom konaní vedenom na tunajšom

súde pod spisovou značkou . Dozorný správca poukázal na skutočnosť,

že nad úpadcom... bola zavedená dozorná správa (publikácia v Obchodnom vestníku

č. 89/2016 zo dňa 10. 05. 2016) a kedy v zmysle účinky dozornej správy

a funkcia dozorného správcu zanikajú vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení

konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu. Dozorný správca poukazuje

na to, že uvedené ustanovenie zákona nebolo žiadnou novelou zrušené a platí rovnako

pre právnické ako aj fyzické osoby v dozornej správe. Žiada preto o opravu uznesenia

o vyhlásení konkurzu v konaní v časti ustanovenia správcu,

kde by za správcu mal byť ustanovený ...

3. V doplnení námietky zo dňa 02. 08. 2018 dozorný správca argumentuje,

že v prípade, že by nemali ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

(ktoré vyslovene nie sú upravené v štvrtej časti zákona alebo prechodných ustanoveniach)

z prvej, druhej a tretej časti zákona platiť aj pre štvrtú časť zákona, tak by bol zákon,

(resp. štvrtá časť zákona sama o sebe) v praxi neaplikovateľný a ak by nemal platiť

pre štvrtú časť v súvislosti s ustanovením správcu, tak neplatí

z tohto ustanovenia ani skončenie dozornej správy a má zato, že by trvala ďalej popri

konkurznom konaní (a v podstate by sa už ani nikdy neskončila, pretože zákon predpokladá

skončenie dozornej správy buď splnením reštrukturalizačného plánu alebo vyhlásením

konkurzu), čo je v rozpore aj s právnou logikou a úmyslom zákonodarcom.“

Následne okresný súd uviedol tieto právne závery:

«7. Podľa názoru súdu v danom prípade ustanovenému správcovi Bankruptcy

and recovery innovative corporation, k. s. bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka,

ktorou je skutočnosť, že v zmysle citovaného ustanovenia mal byť

do funkcie správcu ustanovený dozorný správca. Je nesporné, že zverejnením oznámenia

dozorného správcu o zavedení dozornej správy v Obchodnom vestníku dňa 10. 05. 2016

č. 89/2016 nastali účinky dozornej správy a ktorej účinky doposiaľ spôsobom podľa § 165

ods. 1 nezanikli. Zanikli vyhlásením konkurzu podľa ods. 2 tohto zákonného

ustanovenia uznesením zo dňa 17. 07. 2018 č. k. -12. V zmysle citovaného

ust. však mal byť do funkcie správcu ustanovený dozorný správca. Pokiaľ

bol preto v danom prípade náhodným výberom podľa do funkcie správcu

ustanovený Bankruptcy and recovery innovative corporation, k. s. na základe náhodného

výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom,

tak tento správca nebol ustanovený do funkcie v súlade so zákonom a vo výkone funkcie mu

preto bráni zákonná prekážka. Súd sa stotožňuje s argumentáciou dozorného správcu,

že pokiaľ by súd nemal na konanie podľa štvrtej časti použiť ust. ,

dozorná správa by v danom prípade nezanikla, pokračovala by a teda by mal pokračovať

a prebiehať aj jej „hmotnoprávny základ“, ktorým je plnenie reštrukturalizačného plánu

dlžníka, čo však vzhľadom na účinky vyhláseného konkurzu nie je možné.

8. Súd preto v súlade s ustanovením odvolal správcu...

a do funkcie ustanovil dozorného správcu .»

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu ústavne akceptovateľným

spôsobom zodpovedalo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

a preto napadnuté uznesenie okresného súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárne

a ani zjavne neodôvodnené. Okresný súd aplikoval a vykladal relevantné ustanovenia

(najmä v spojení s ) v súlade s ich zmyslom

a účelom. Ústavný súd akceptuje právny názor sťažovateľa v tom rozsahu, že vzájomný

vzťah a je riadený zásadou, že osobitná

úprava nahrádza všeobecnú úpravu. Všeobecnou úpravou je však pravidlo vyjadrené

v , podľa ktorého pri oddlžení formou konkurzu súd

ustanoví správcu náhodným výberom. Ak sa však nad dlžníkom vykonáva dozorná správa

(po skončení reštrukturalizácie a pred úplným splnením reštrukturalizačného plánu),

je potrebné aplikovať osobitné (špeciálne) pravidlo vyjadrené v § 165 ods. 2 zákona

č. , podľa ktorého súd ustanoví za správcu po vyhlásení konkurzu dozorného

správcu, t. j. neurčí správcu náhodným výberom.

Ústavný súd neakceptoval argumentáciu sťažovateľa, podľa ktorej § 165

ods. 2 možno aplikovať len pri vyhlásení konkurzu podľa druhej časti

tohto zákona, vychádzajúc z intertemporálnych ustanovení ,

ktorým sa mení a dopĺňa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), ktorý novelizoval Ústavný súd považuje

za ústavne akceptovateľný právny názor okresného súdu vyjadrený v napadnutom uznesení,

podľa ktorého aplikoval aj pri vyhlásení konkurzu podľa

štvrtej časti Takejto aplikácii

nebránia ani intertemporálne ustanovenia v , na ktoré sa sťažovateľ

odvoláva.

Ústavný súd neakceptoval ani námietku sťažovateľa, že oddlženie splátkovým

kalendárom malo viesť k zániku funkcie dozorného správcu. Funkcia dozorného správcu

zaniká po úplnom splnení reštrukturalizačného plánu a zverejnením oznamu o ukončení

dozornej správy v Obchodnom vestníku (§ 165 ods. 1), prípadne vyhlásením konkurzu

(). Ustanovenie neviaže zánik funkcie dozorného

správcu na oddlženie splátkovým kalendárom. Rovnako tak ani poskytnutie ochrany

pred veriteľmi podľa na základe návrhu na určenie

splátkového kalendára nevyjadruje žiadnu výslovnú väzbu na trvanie funkcie dozorného

správcu. Z tohto pohľadu nemožno považovať aplikáciu

pri vyhlásení konkurzu podľa štvrtej časti tohto zákona – aj napriek predchádzajúcemu

konaniu o návrhu dlžníka na určenie splátkového kalendára – za ústavne neakceptovateľnú.

O odvolaní správcu podľa rozhoduje súd

aj bez návrhu, akonáhle dospeje k právnemu záveru, že správca opakovane alebo závažne

porušil svoje povinnosti, alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. Vychádzajúc

zo znenia je právne irelevantné skúmať, ako sa súd

dozvedel o skutočnostiach, ktoré indikujú existenciu dôvodov na odvolanie správcu –

o týchto skutočnostiach sa mohol dozvedieť z vlastnej úradnej činnosti, alebo aj z podnetu

akejkoľvek osoby. Z tohto hľadiska neobstojí námietka sťažovateľa, že

nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie podnetu, keďže otázka vecnej

legitimácie podávateľa podnetu v uvedenom kontexte je bez právneho významu.

Sťažovateľ napokon namieta, že okresný súd pred rozhodnutím o jeho odvolaní

z funkcie správcu nenariadil pojednávanie a nedal mu možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam

uvedeným v podnete . Právna teória a judikatúra všeobecných

súdov sa zhoduje v tom, že správca nie je účastníkom konkurzného konania,

ale je len osobou na konaní zúčastnenou. Správca má postavenie účastníka konania,

ak sa rozhoduje o jeho zbavení funkcie (Ďurica, M.: Konkurzné právo na Slovensku

a v Európskej únii, Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2006, s. 150 a judikatúra

na ktorú odkazuje – uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 14. 5. 2001, porovnaj tiež ). V predmetnom

prípade išlo o odvolanie sťažovateľa z funkcie správcu, relevantné však je, že okresný súd

ho odvolal z dôvodu, že mu vo výkone funkcie bránila zákonná prekážka. Platná právna

úprava poskytuje správcovi silnejšiu ochranu v prípade, keď je odvolaný z funkcie správcu

pre opakované alebo závažné porušenie svojej povinnosti, keďže v takomto prípade môže

proti uzneseniu o odvolaní z funkcie podať odvolanie ( ).

Odvolanie však nemôže podať, ak bol správca odvolaný z funkcie pre zákonnú prekážku,

ktorá mu bráni vo výkone funkcie (porovnaj ).

Z uvedeného je zrejmé, že už sám zákonodarca poskytuje správcovi menšiu mieru právnej

ochrany pri odvolaní z funkcie pre zákonnú prekážku, ktorá mu bráni vo výkone funkcie.

Pri zohľadnení toho, že ústavný súd považoval aplikáciu

okresným súdom za ústavne akceptovateľnú, ústavný súd takto tiež dospel k záveru,

že sťažovateľ neuviedol v sťažnosti takú argumentáciu, ktorá by indikovala materiálne

relevantné porušenie základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd nenariadil pojednávanie a nedal sťažovateľovi

možnosť vyjadriť sa k podnetu .

Sťažovateľ neuviedol v sťažnosti ani takú argumentáciu, ktorá by naznačovala

možnú príčinnú súvislosť medzi obsahom základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a napadnutým uznesením okresného súdu.

V situácii, keď bol správca ústavne akceptovateľným spôsobom odvolaný z funkcie

správcu, nemožno uvažovať o porušení práva sťažovateľa na odmenu za výkon funkcie

správcu napadnutým uznesením, a tak ani o porušení základného práva vlastniť majetok,

prípadne práva na pokojné užívanie majetku.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec veci ústavný súd poukazuje na to, že z Obchodného vestníka zistil,

že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením

z 27. septembra 2018 tak, že odmietol odvolanie sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu z 3. augusta 2018. Súbežným podaním odvolania proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu a sťažnosti podľa sťažovateľ vytvoril stav,

keď bolo možné jeho sťažnosť podľa bez ďalšieho odmietnuť

ako neprípustnú (pred rozhodnutím krajského súdu o jeho odvolaní) alebo pre nedostatok

právomoci ústavného súdu (po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018