Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Líška & Partners s. r. o., Brezová 10, Košice, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Ján Líška, ktorou namieta porušenie základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu

Michalovce po postúpení veci a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom

Okresného súdu Michalovce po postúpení veci z dôvodu miestnej príslušnosti.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého

konania o schválenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletej

, ktoré začalo podaním návrhu matky 3. mája 2018. Na pojednávaní

okresného súdu 26. júla 2018 sťažovateľ nesúhlasil s predloženou dohodou rodičov

a 7. septembra 2018 bol okresnému súdu doručený nový návrh dohody zo 4. septembra

2018. Sťažovateľ 25. septembra 2018 doručil okresnému súdu návrh na zverenie maloletej

dcéry do striedavej starostlivosti rodičov. Uznesením z 2. októbra 2018 okresný súd nariadil

neodkladné opatrenie (úprava styku sťažovateľa s maloletou, pozn.) do právoplatného

skončenia veci, ktoré na odvolanie matky Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.

z 10. decembra 2018 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. Spis bol vrátený okresnému súdu 14. decembra 2018. Okresný súd

nariadil pojednávanie na 20. február 2019, avšak 31. januára 2019 sťažovateľ podal nový

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením

z 21. februára 2019 tak, že ho zamietol. Po podaní odvolania otca a vykonaní potrebných

procesných úkonov okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu 15. apríla 2019. Krajský

súd v Košiciach uznesením sp. zn. zo 16. mája 2019 uznesenie okresného

súdu zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil styk sťažovateľa

s maloletou. Spis bol vrátený okresnému súdu 23. mája 2019. Okresný súd uznesením

z 30. mája 2019 ustanovil znalca a uložil účastníkom zložiť zálohu na trovy znaleckého

dokazovania. Proti tomuto uzneseniu podala matka 5. júna 2019 sťažnosť. Okresný súd

uskutočnil pojednávanie vo veci 19. júna 2019, ktoré bolo odročené pre účely znaleckého

dokazovania. Ustanovená znalkyňa 28. júna 2019 požiadala o ustanovenie iného znalca

a okresný súd uznesením z 26. septembra 2019 zrušil uznesenie o jej ustanovení a rozhodol

o vrátení zloženej zálohy (vyplatená sťažovateľovi 14. novembra 2019, pozn.). Uznesením

z 26. septembra 2019 (právoplatné 2. októbra 2019, pozn.) okresný súd preniesol

príslušnosť na Okresný súd Michalovce a vec mu postúpil 14. novembra 2019.

Po právoplatnosti uznesenia o zmene príslušnosti súdu sťažovateľ 15. októbra 2019 doručil

okresnému súdu (pôvodne konajúcemu vo veci, pozn.) nový návrh na vydanie

neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletou, o ktorom rozhodol okresný súd

uznesením z 3. februára 2020 (po vyriešení sporu o príslušnosť, pozn.).

3. V súčinnosti s Okresným súdom Michalovce ústavný súd zistil, že Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. z 9. januára 2020 rozhodol o tom, že

na konanie je miestne príslušný okresný súd, ktorému bol spisový materiál Okresným

súdom Michalovce vrátený 23. januára 2020.

4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že mu prenesenie miestnej príslušnosti súdu

na konanie a postúpenie veci Okresnému súdu Michalovce nebolo oznámené a o jeho

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z 15. októbra 2019 nebolo rozhodnuté

v zákonnej lehote 30 dní, ale až 3. februára 2020, čím dochádza k porušovaniu jeho

rodičovských práv. K tomu uvádza:

„Sťažovateľ sa v predmetnej vecí obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky

so sťažnosťou proti porušeniu základného práva na prístup k súdu ( SR)

a na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) podľa , ako aj so sťažnosťou proti

porušeniu základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2

SR) a na prejednanie veci v primeranej lehote ( Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) podľa . Sťažovateľ

navrhuje priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR.

Máme za to, že v danom prípade Okresný súd Trebišov, ako aj Okresný súd

Michalovce jasne, zreteľne a závažne porušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces,

na prístup k súdu (súdnu ochranu) a na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, keď OS

Trebišov nerozhodol v zákonnej lehote o neodkladnom opatrení, navyše vec postúpil bez

toho, aby to oznámil sťažovateľovi a tiež OS Trebišov nekonal, keď trvalo tri mesiace, kým

zrušil ustanoveného znalca od momentu, kedy súdu v konaní znalec oznámil, že nemôže

zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. OS Michalovce taktiež nekonal, nakoľko

napriek tomu, že mal vec postúpenú, vôbec to neoznámil sťažovateľovi a navyše

do dnešného dna nijakým spôsobom nevybavil sťažnosť určenú predsedovi súdu.“

5. Na základe sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„I. Základne právo ... podľa čl. 46 ods. 1 a podľa čl. 48 ods. 2

a Dohovoru v ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.:

a postupom Okresného súdu Michalovce porušené BOLO.

II. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.000 Eur (slovom tritisíc eur), ktoré sú Okresný súd Trebišov a Okresný súd Michalovce

povinní spoločne a nerozdielne vyplaviť mu...

III. Okresný súd Trebišov a Okresný súd Michalovce sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa je

také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu

pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť

procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v platnom procesnom práve (m. m.

, , ).

12. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

).

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

16. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru,

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ústavný súd poskytuje týmto

právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu týchto práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase,

keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže dochádzať k porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2

písm. g) (podobne napr. ).

17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

III.

Predbežné prerokovanie

III.A. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

18. Predmetom prieskumu ústavného súdu je v tomto konaní o sťažnosti sťažovateľa

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom predpokladom vyslovenia tohto

porušenia je trvajúce súdne konanie, v ktorom je odporca nečinný alebo je jeho postup

neefektívny takým významným spôsobom, že ide o stav nezlučiteľný s garantovaným

základným právom podľa , resp. právom podľa dohovoru.

19. Ako už z obsahu sťažnosti a priložených dokumentov vyplýva, sťažovateľ vytýka

prieťahy v konaní vedenom okresným súdom v súvislosti s nerozhodnutím v zákonnej

lehote o jeho návrhu na vydanie nového neodkladného opatrenia z 15. októbra 2019,

o ktorom okresný súd rozhodol po vyriešení sporu o príslušnosť na konanie až 3. februára

2020. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu aj zrušenie uznesenia o ustanovení znalca

s časovým odstupom troch mesiacov.

20. Nedôvodné postúpenie veci a riešenie sporu o príslušnosť krajským súdom

prispeli k predĺženiu rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj

k predĺženiu konania vo veci samej. Ústavný súd vzal do úvahy, že vo veci bolo nariadené

neodkladné opatrenie o úprave styku sťažovateľa s maloletou Krajským súdom v Košiciach

uznesením zo 16. mája 2019. V kontexte všetkých okolností posudzovaného prípadu, keďže

okresný súd konal plynulo a uskutočňoval pojednávania a iné procesné úkony rýchlo, ako aj

skutočnosť, že vec bola dvakrát na odvolacom konaní, a príspevok sťažovateľa k celkovej

dĺžke konania (zmena schvaľovanej rodičovskej dohody v priebehu konania), ústavný súd

nezistil taký rozpor medzi namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní

s označenými právami sťažovateľa, ktorý by mohol po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

viesť k vysloveniu ich porušenia. Predĺženie konania o návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia totiž z hľadiska intenzity pochybenia pri zhodnotení celého procesného postupu

okresného súdu nevykazuje znaky ústavne relevantného zásahu do označených práv

sťažovateľa.

21. Vo vzťahu ku konaniu vedenému po postúpení veci Okresným súdom

Michalovce (od 14. novembra 2019 do 23. januára 2020, pozn.) ústavný súd konštatuje, že

už prima facie dĺžka konania nevykazuje známky neprimeranosti. Zároveň prijatiu sťažnosti

vo vzťahu k Okresnému súdu Michalovce bráni aj absencia trvajúceho zásahu do práv

sťažovateľa, keďže na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nie je príslušný

vo veci konať. Sťažovateľ vytýka nečinnosť Okresnému súdu Michalovce v súvislosti

s nevybavením jeho sťažnosti na prieťahy zo strany predsedu súdu. Rozhodovanie

o sťažnosti je úkonom v oblasti správy súdov, a nie súdnej rozhodovacej činnosti v právnej

veci sťažovateľa, ktorej súdnu ochranu v napadnutom konaní uplatňuje, a preto obsah

základného práva podľa a práva podľa dohovoru svojimi

zárukami nepokrýva vybavovanie sťažností v rámci výkonu správy súdu. Pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti s namietaným porušením označených práv v tejto časti

ústavný súd považuje ústavnú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie

základného práva podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a postupom Okresného súdu Michalovce odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.B. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru

23. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý

proces v súvislosti s odopretím prístupu k súdu, ktoré vzhliada v nerozhodnutí o jeho návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia z 15. októbra 2019 v zákonnej lehote a v neoboznámení

sťažovateľa s prenesením miestnej príslušnosti ani zo strany okresného súdu, ani zo strany

Okresného súdu Michalovce.

24. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je plynulosť a rýchlosť konania

a rozhodovania obsahom základného práva podľa , a nie základného

práva podľa . Len celkom výnimočne v extrémnych prípadoch ústavný

súd pripustil, že neprimeranosť dĺžky konania možno hodnotiť ako odopretie spravodlivosti.

V posudzovanej veci síce okresný súd nedodržal zákonnú lehotu pre rozhodnutie o návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu sporu o príslušnosť, avšak nejde o také

extrémne predĺženie konania, že by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti.

25. Pochybenie, ktoré sprevádzalo postúpenie veci Okresnému súdu Michalovce,

bolo v ďalšom procesnom postupe napravené (rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach,

pozn.) a vo veci ďalej koná príslušný okresný súd. Nejde teda o vadu konania, ktorá by

v zmysle ustálenej judikatúry nebola v priebehu konania napraviteľná a vzťahovala sa

na výsledok konania. Nie je spôsobilá ovplyvniť spravodlivosť konania ako celku, čo je

predpoklad vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť aj v časti

namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako zjavne neopodstatnenú a odmietol ju podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu