Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 493/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej

spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Horanským, Staničná 1, Piešťany, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -106

z 24. augusta 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti , na súdnu

ochranu podľa a Listiny základných

práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -106

z 24. augusta 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -106 z 24. augusta

2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

, trovy konania v sume 325,08 € (slovom tristodvadsaťpäť

eur a osem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Horanského, Staničná 1,

Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

, n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 3. decembra 2019 prijal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“) na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej aj „ústava“), práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej aj „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dodatkový protokol“)

a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

(ďalej aj „pakt“ alebo spolu aj „označené práva“) uznesením Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -106 z 24. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok

právomoci a zároveň nevyhovel návrhu sťažovateľky na odklad uznesenia okresného súdu

č. k. -82 zo 14. júna 2018 a napadnutého uznesenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe žaloby

sťažovateľky, ktorá bola okresnému súdu doručená 13. februára 2018, bol okresným súdom

vedený spor v právnej veci vedenej pod sp. zn. proti obchodnej spoločnosti

, , o zaplatenie sumy

36 363,34 € s príslušenstvom (ďalej len „napadnuté konanie“).

3. Okresný súd uznesením č. k. -82 zo 14. júna 2018 zastavil

napadnuté konanie a sťažovateľke vrátil súdny poplatok v sume 2 181,50 €.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. -82

zo 14. júna 2018 sťažnosť, ktorú okresný súd napadnutým uznesením zamietol.

5. Z uznesenia okresného súdu č. k. -82 zo 14. júna 2018 vyplýva,

že napadnuté konanie bolo zastavené z dôvodu, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok

za podanú žalobu po uplynutí desaťdňovej lehoty určenej okresným súdom na jeho

zaplatenie. Z predmetného uznesenia vyplýva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku

bola sťažovateľke doručená 4. mája 2018, ako sa však ďalej uvádza, úhrada súdneho

poplatku bola na účet okresného súdu pripísaná 15. mája 2018, a teda po uplynutí súdom

určenej lehoty na zaplatenie (ktorá uplynula 14. mája 2018, pozn.).

6. Sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti na skutočnosť, že 14. mája 2018 bol

v banke zrealizovaný príkaz na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu. Je toho názoru,

že v danom prípade má súdom určená lehota procesnoprávnu povahu, a preto na ňu nie je

možné aplikovať ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, a to konkrétne zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný

zákonník“) a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), na základe ktorých je peňažný záväzok plnený

prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku splnený pripísaním

na účet veriteľa ( a Obchodného

zákonníka) tak, ako to uvádza okresný súd v bode 14 napadnutého uznesenia. V tejto

súvislosti sťažovateľka ďalej poukazuje na Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý ako procesný

predpis upravuje doručovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, čo podľa nej len

potvrdzuje charakter lehoty na zaplatenie súdneho poplatku ako lehoty procesnej,

a nie hmotnoprávnej.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že zastavením napadnutého

konania došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu ako integrálnej súčasti práva

na spravodlivý proces, čím jej okresný súd odmietol poskytnúť právo na súdnu ochranu

a spravodlivosť.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. -106 zo dňa

24.08.2018 v spojení s uznesením OS Bratislava II sp. zn. -82 zo dňa

14.06.2018 základné právo sťažovateľov (správne má byť sťažovateľky, pozn.) na súdnu

ochranu zaručené podľa v spojení s , podľa

čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavného zákona č.

) porušil a zároveň porušil ich (správne má byť jej, pozn. ústavného súdu)

základné právo na spravodlivé konanie (v spojení so základným právom na účinný

prostriedok a na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia) zaručené podľa čl. 6 ods. 1

v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia

č. ) a aj v spojení s Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (oznámenia č. ) a podľa

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (oznámenia č. ).

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. -106 zo dňa 24.08.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. -82 zo dňa 14.06.2018 a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov konania

(právneho zastúpenia), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO [so sídlom advokátskej kancelárie:

Staničná 1,921 01 Piešťany], a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu

9. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd

na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

10. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 2/2020 z 20. februára 2020

súhlasila s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedla, že podľa jej názoru okresný

súd napadnutým uznesením neporušil žiadne z označených práv sťažovateľky.

11. Ústavný súd listom z 19. mája 2020 zaslal sťažovateľke vyjadrenie okresného

súdu s možnosťou zaujať k nemu v lehote určenej ústavným súdom stanovisko a zároveň

požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci,

s poučením, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, takéto omisívne správanie

sťažovateľky bude ústavný súd interpretovať ako jej súhlas s upustením od ústneho

pojednávania. List bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 4. júna 2020 a ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila možnosť zaujať v stanovenej lehote stanovisko.

12. Ústavný súd tak následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom

spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Ústavný súd listom z 10. januára 2020 podľa

upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky zúčastnenú osobu, a to obchodnú

spoločnosť , , (ďalej

aj „zúčastnená osoba“ alebo „žalovaná“), s možnosťou vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní

od doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnená osoba však svoje právo vyjadriť sa v konaní

pred ústavným súdom nevyužila.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ,

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

16. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

17. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie

alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd

zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa,

ak to pripúšťa povaha zásahu.

18. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

19. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

22. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

25. Podľa čl. 13 každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

26. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku

s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

27. Podľa čl. 14 ods. 1 prvej vety paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý

má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným

súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom

obvinení vznesenom proti nemu.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

28. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (,

, ). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (, , ,

, ).

29. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,

ktorý predpisuje zákon (, ). Súčasne má každý právo na to,

aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci.

30. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde a pod tento článok tiež spadá právomoc súdov

rozhodnúť o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Takto interpretovaný

článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí ako jeden z jeho aspektov aj právo na prístup

k súdu. Tým tento zákonný imperatív zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu

sa občianskych práv a záväzkov mohol nechať predložiť súdu, teda zahájiť pred ním

samotné konanie (Golder proti Spojenému kráľovstvu).

31. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne

konformného výkladu ( , , ), z ktorej okrem iného

vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú

do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý

zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv

fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci

sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie

(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd.“

(, ). Ústavný súd pri posudzovaní konkrétnych prípadov nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (, , , ,

).

32. Úlohou ústavného súdu v tejto veci tak bolo posúdiť, či už uvedeným

explikačným doktrínam bolo v napadnutom rozhodnutí učinené zadosť a či rozhodovanie

všeobecného súdu nie je v tejto súvislosti postihnuté defektom ústavne neakceptovateľného

prílišného či nadmerného formalizmu, ktorým by sa (čo i neúmyselne) rozostrila podstata

spravodlivosti, ktorá je bázou racionálnej právnej argumentácie. Za týmto účelom je nutné

prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom k porušeniu práva na prístup

k súdu dôjde v prípade, že stanovené pravidlo prestane slúžiť cieľu právnej istoty

a riadnemu výkonu spravodlivosti a stane sa z neho bariéra znemožňujúca strane sporu

prejednať jej spor meritórne pred príslušným súdom (Kart proti Turecku, sťažnosť

č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in fine).

33. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov tak ústavný súd skúmal a hodnotil

námietky sťažovateľky uplatnené v ústavnej sťažnosti, v ktorej argumentuje, že napadnutým

uznesením okresného súdu malo dôjsť k porušeniu jej práv označených v ústavnej sťažnosti.

34. Základom sťažovateľkinej argumentácie je tvrdenie, že okresný súd porušil

jej v ústavnej sťažnosti označené práva z dôvodu arbitrárnosti napadnutého uznesenia,

keď jej nesprávnou interpretáciou

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zamedzil prístup k súdu, pričom právo

na prístup k súdu tvorí integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie.

35. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že súdny poplatok nebol

sťažovateľkou zaplatený v okresným súdom stanovenej 10-dňovej lehote, ktorá uplynula

14. mája 2018, a to vzhľadom na skutočnosť, že nebol do konca lehoty pripísaný na účet

okresného súdu. Okresný súd poukázal na a

ods. 2 , v zmysle ktorých peňažný záväzok plnený prostredníctvom

banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním na účet veriteľa,

pričom platba súdneho poplatku bola na účet okresného súdu pripísaná až 15. mája 2018

t. j. až po uplynutí lehoty na jej zaplatenie. Vzhľadom na uvedené okresný súd v súlade

s sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu č. k. -82

zo 14. júna 2018 o zastavení napadnutého konania ako nedôvodnú zamietol.

36. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné citovať ustanovenia právnych

predpisov, ktoré sú pre posúdenie veci z ústavnoprávneho hľadiska podstatné.

37. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd

podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote

desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve

poučený.

38. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

39. Podľa lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek

na vykonanie úkonu.

40. Podľa ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu,

môže ju určiť súd.

41. Podľa lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,

dní, týždňov, mesiacov a rokov.

42. Podľa do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava

deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

43. Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí

úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí

aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo

pracovného času.

44. Normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti

hmotných, ako aj procesných subjektívnych práv, a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať

lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní. Zmyslom

sudcovskej lehoty, ktorou je nepochybne aj lehota určená súdom na zaplatenie súdneho

poplatku, je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu sporovou

stranou. Z uvedeného vyplýva, že vymedzenie času pre zaplatenie súdneho poplatku je späté

s realizáciou procesného subjektívneho práva (obdobne pozri napr. nálezy Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. z 1. apríla 2003 a sp. zn. z 21. apríla

2020.

45. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že lehota podľa § 10 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch v spojení s je lehotou procesnoprávnou

a nie lehotou hmotnoprávnou, a to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi

pre jej počítanie, resp. v preskúmavanom prípade pre jej zachovanie.

46. Ústavný súd považuje z platobného príkazu, ktorý sťažovateľka priložila

ako dôkaz k ústavnej sťažnosti, za preukázané, že sťažovateľka uskutočnila bankový

prevod, ktorého predmetom bolo zaplatenie súdneho poplatku v napadnutom konaní

14. mája 2018, čo potvrdil aj okresný súd v bode 13 napadnutého uznesenia.

47. Vzhľadom na uvedenú interpretáciu príslušných zákonných ustanovení

s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti veci ústavný súd konštatuje, že právny

názor, na ktorom je založené napadnuté uznesenie okresného súdu, je arbitrárny,

teda opúšťa medze rozumného a prípustného výkladu zákona. Z tohto dôvodu je ústavne

nesúladný.

48. Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa listiny a aj jej právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 14 ods. 1 paktu (bod 1 výroku tohto nálezu).

49. Keďže okresný súd napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky

podľa a podľa listiny, ako aj právo podľa

dohovoru a čl. 14 ods. 1 paktu, ústavný súd zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu). Povinnosťou okresného súdu

bude riadiť sa právnym názorom ústavného súdu a vo veci opäť rozhodnúť.

50. Ústavný súd vzhľadom na skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru

o porušení základného práva podľa a listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 14 ods. 1 paktu, neskúmal opodstatnenosť namietaného

porušenia základného práva podľa , ktorého porušenie namietala

sťažovateľka len v súvislosti so závermi okresného súdu o tom, že súdny poplatok

za podanú žalobu nezaplatila v stanovenej lehote, a to z dôvodu, že vo veci bude opäť

rozhodovať okresný súd. Ústavný súd taktiež neskúmal opodstatnenosť sťažovateľkou

namietaného porušenia práva podľa čl. 13 dohovoru, pretože po zrušení napadnutého

uznesenia bude okresný súd povinný preskúmať odôvodnenosť sťažnosti sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -82 zo 14. júna 2018, čím vznikne priestor

na realizáciu účinného prostriedku nápravy v zmysle uvedeného článku dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel

(bod 4 výroku nálezu).

51. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

jej v čl. 11 ods. 1 listiny, ako aj práva zaručeného jej čl. 1 dodatkového protokolu ústavný

súd uvádza, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a podľa listiny, ako aj práva podľa dohovoru

a podľa čl. 14 ods. 1 paktu (bod 1 výroku nálezu) a zrušenie napadnutého uznesenia

okresného súdu (bod 2 výroku tohto nálezu) sa v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného

súdu (, ) otvára priestor na to, aby sa okresný súd sám

vyrovnal s ochranou označených práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto ústavnej

sťažnosti v tejto časti nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu

subjektívnych hmotných práv strán sporu pred ochranou v konaní pred ústavným súdom

(bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu

minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom

zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke

na ochranu jej práv poskytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto

práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. ).

V.

Trovy konania

52. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

53. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017,

ktorá bola 921 €.

54. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (2 x 153,33 €) spolu s režijným

paušálom (2 x 9,21 €) predstavuje spolu sumu 325,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

55. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

56. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu