Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 493/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej advokátom JUDr. Igorom

Horanským, Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a , práv podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II

č. k. -106 z 24. augusta 2018 a uznesením Okresného súdu Bratislava II

č. k. -82 zo 14. júna 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

pre namietané porušenie základných práv podľa a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -106

z 24. augusta 2018 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

3. Návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II

č. k. -82 zo 14. júna 2018 a uznesenia Okresného súdu Bratislava II

č. k. -106 z 24. augusta 2018 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -82 zo 14. júna 2018 (ďalej len

„uznesenie vydané vyššou súdnou úradníčkou“) a uznesením okresného súdu

č. k. -106 z 24. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na základe žaloby

sťažovateľky, ktorá bola okresnému súdu doručená 13. februára 2018, bolo okresným

súdom vedené konanie pod sp. zn. proti obchodnej spoločnosti

, , , o zaplatenie sumy

36 363,34 € s príslušenstvom (ďalej len „napadnuté konanie“).

3. Okresný súd uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou zastavil napadnuté

konanie a sťažovateľke vrátil súdny poplatok v sume 2 181,50 €.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou

sťažnosť, ktorú okresný súd napadnutým uznesením zamietol.

5. Z napadnutého uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou vyplýva, že

napadnuté konanie bolo zastavené z dôvodu, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok

za podanú žalobu po uplynutí desaťdňovej lehoty určenej okresným súdom na jeho

zaplatenie. Z predmetného uznesenia vyplýva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku

bola sťažovateľke doručená 4. mája 2018, ako sa však ďalej uvádza, úhrada súdneho

poplatku bola na účet okresného súdu pripísaná 15. mája 2018, a teda po uplynutí súdom

určenej lehoty na zaplatenie (ktorá uplynula 14. mája 2018, pozn.).

6. Sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti na skutočnosť, že 14. mája 2018 bol

v banke zrealizovaný príkaz na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu. Je toho názoru,

že v danom prípade má súdom určená lehota procesnoprávnu povahu, a preto na ňu nie je

možné aplikovať ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, a to konkrétne zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný

zákonník“) a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), na základe ktorých je peňažný záväzok plnený

prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku splnený pripísaním

na účet veriteľa ( a Obchodného

zákonníka) tak, ako to uvádza okresný súd v bode 14 napadnutého uznesenia. V tejto

súvislosti poukazuje na

v znení neskorších predpisov, ktorý ako procesný predpis upravuje doručovanie výzvy

na zaplatenie súdneho poplatku, čo podľa nej len potvrdzuje charakter lehoty na zaplatenie

súdneho poplatku ako lehoty procesnej, a nie hmotnoprávnej.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že zastavením napadnutého

konania došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu ako integrálnej súčasti práva

na spravodlivý proces, čím jej okresný súd odmietol poskytnúť právo na súdnu ochranu

a spravodlivosť.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II uznesením sp.zn. -106 zo dňa

24.08.2018 v spojení s uznesením OS Bratislava II sp.zn. -82 zo dňa

14.06.2018 základné právo sťažovateľov (správne má byť sťažovateľky, pozn.) na súdnu

ochranu zaručené podľa v spojení s , a

podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavného

) porušil a zároveň porušil ich (správne má byť jej, pozn.) základné

právo na spravodlivé konanie (v spojení so základným právom na účinný prostriedok a na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia č. ) a aj v

spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (oznámenia č. ) a podľa Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach (oznámenia č. ).

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II

sp.zn. -106 zo dňa 24.08.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu

Bratislava II sp.zn. -82 zo dňa 14.06.2018 a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov konania

(právneho zastúpenia), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO [so sídlom advokátskej kancelárie:

Staničná 1,921 01 Piešťany], a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vydaného

vyššou súdnou úradníčkou a vykonateľnosť napadnutého uznesenia.

10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej,

ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)

bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle

čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

17. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

20. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

21. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

23. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

24. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku

s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

25. Podľa 14 ods. 1 prvej vety medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom

rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo

o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

26. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti

nešpecifikovala konkrétny odsek namietaného , avšak z obsahu ústavnej

sťažnosti jednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

č. k. -106 z 24. augusta 2018

27. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa , a zisťoval

pritom, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné

náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti

ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

28. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady

na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti na ďalšie konanie, pričom otázku

opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej,

a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).

III.2 K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu

č. k. -82 zo 14. júna 2018

29. Z princípu subsidiarity podľa citovaného (ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) vyplýva, že ústavný súd môže konať

o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich (, , ).

30. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

31. Sťažovateľka v tomto prípade mala v zmysle príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv v rámci podania sťažnosti

okresnému súdu proti uzneseniu okresného súdu vydaného vyššou súdnou úradníčkou,

ktorý mal preskúmať postup vyššej súdnej úradníčky. Túto možnosť sťažovateľka aj

využila, a preto uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1

, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydala

vyššia súdna úradníčka, pretože ten preskúmal sudca okresného súdu, ktorý rozhodol

o sťažnosti sťažovateľky.

32. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle

(bod 2 výroku uznesenia).

III.3 K návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu

č. k. -106 z 24. augusta 2018 a uznesenia okresného súdu

č. k. -82 zo 14. júna 2018

33. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

34. Ústavný súd pri posudzovaní návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti

predovšetkým zdôrazňuje, že sa aplikuje len v celkom

výnimočných prípadoch. Po preskúmaní návrhu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že

sťažovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila svoj návrh na odklad vykonateľnosti

uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou ani napadnutého uznesenia, a teda

nepreukázala ústavnému súdu splnenie podmienok na odklad vykonateľnosti v zmysle

citovaného .

35. Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti

uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou a napadnutého uznesenia nevyhovel

(bod 3 výroku tohto uznesenia).

36. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších

požiadavkách sťažovateľky uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu