Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 493/2019
PDF · 201.45 KB
No categories available
I. ÚS 493/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej advokátom JUDr. Igorom
Horanským, Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II
č. k. 42 Cb 35/2018-106 z 24. augusta 2018 a uznesením Okresného súdu Bratislava II
č. k. 42 Cb 35/2018-82 zo 14. júna 2018 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb 35/2018-106
z 24. augusta 2018 p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
3. Návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II
č. k. 42 Cb 35/2018-82 zo 14. júna 2018 a uznesenia Okresného súdu Bratislava II
č. k. 42 Cb 35/2018-106 z 24. augusta 2018 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného súdu
Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 42 Cb 35/2018-82 zo 14. júna 2018 (ďalej len
„uznesenie vydané vyššou súdnou úradníčkou“) a uznesením okresného súdu
č. k. 42 Cb 35/2018-106 z 24. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že na základe žaloby
sťažovateľky, ktorá bola okresnému súdu doručená 13. februára 2018, bolo okresným
súdom vedené konanie pod sp. zn. 42 Cb 35/2018 proti obchodnej spoločnosti
, , , o zaplatenie sumy
36 363,34 € s príslušenstvom (ďalej len „napadnuté konanie“).
3. Okresný súd uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou zastavil napadnuté
konanie a sťažovateľke vrátil súdny poplatok v sume 2 181,50 €.
4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou
sťažnosť, ktorú okresný súd napadnutým uznesením zamietol.
5. Z napadnutého uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou vyplýva, že
napadnuté konanie bolo zastavené z dôvodu, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok
za podanú žalobu po uplynutí desaťdňovej lehoty určenej okresným súdom na jeho
zaplatenie. Z predmetného uznesenia vyplýva, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku
bola sťažovateľke doručená 4. mája 2018, ako sa však ďalej uvádza, úhrada súdneho
poplatku bola na účet okresného súdu pripísaná 15. mája 2018, a teda po uplynutí súdom
určenej lehoty na zaplatenie (ktorá uplynula 14. mája 2018, pozn.).
6. Sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti na skutočnosť, že 14. mája 2018 bol
v banke zrealizovaný príkaz na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu. Je toho názoru,
že v danom prípade má súdom určená lehota procesnoprávnu povahu, a preto na ňu nie je
možné aplikovať ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, a to konkrétne zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“) a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), na základe ktorých je peňažný záväzok plnený
prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku splnený pripísaním
na účet veriteľa (§ 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 339 ods. 2 Obchodného
zákonníka) tak, ako to uvádza okresný súd v bode 14 napadnutého uznesenia. V tejto
súvislosti poukazuje na § 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ktorý ako procesný predpis upravuje doručovanie výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku, čo podľa nej len potvrdzuje charakter lehoty na zaplatenie
súdneho poplatku ako lehoty procesnej, a nie hmotnoprávnej.
7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že zastavením napadnutého
konania došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu ako integrálnej súčasti práva
na spravodlivý proces, čím jej okresný súd odmietol poskytnúť právo na súdnu ochranu
a spravodlivosť.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava II uznesením sp.zn. 42Cb/35/2018 -106 zo dňa
24.08.2018 v spojení s uznesením OS Bratislava II sp.zn. 42Cb/35/2018 -82 zo dňa
14.06.2018 základné právo sťažovateľov (správne má byť sťažovateľky, pozn.) na súdnu
ochranu zaručené podľa čl. 46 v spojení s čl. 47 ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky a
podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavného
zákona č. 23/1991 Zb.) porušil a zároveň porušil ich (správne má byť jej, pozn.) základné
právo na spravodlivé konanie (v spojení so základným právom na účinný prostriedok a na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia č. 209/1992 Zb.) a aj v
spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (oznámenia č. 209/1992 Zb.) a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach (oznámenia č. 120/1976 Zb.).
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II
sp.zn. 42Cb/35/2018 -106 zo dňa 24.08.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu
Bratislava II sp.zn. 42Cb/35/2018 -82 zo dňa 14.06.2018 a vec vracia Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov konania
(právneho zastúpenia), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Igora HORANSKÉHO [so sídlom advokátskej kancelárie:
Staničná 1,921 01 Piešťany], a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia vydaného
vyššou súdnou úradníčkou a vykonateľnosť napadnutého uznesenia.
10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Marianne Mochnáčovej,
ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade
s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh práce“)
bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle
čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, obnovil stav pred porušením.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
17. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
20. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
21. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
22. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
23. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom
bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.
24. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku
s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
25. Podľa 14 ods. 1 prvej vety medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom
rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach a povinnostiach, alebo
o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
26. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti
nešpecifikovala konkrétny odsek namietaného čl. 46 ústavy, avšak z obsahu ústavnej
sťažnosti jednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené
v záhlaví tohto rozhodnutia.
III.1 K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu
č. k. 42 Cb 35/2018-106 z 24. augusta 2018
27. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a zisťoval
pritom, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné
náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti
ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
28. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady
na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky v tejto časti na ďalšie konanie, pričom otázku
opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej,
a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).
III.2 K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresného súdu
č. k. 42 Cb 35/2018-82 zo 14. júna 2018
29. Z princípu subsidiarity podľa citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) vyplýva, že ústavný súd môže konať
o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich (II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, I. ÚS 311/08).
30. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
31. Sťažovateľka v tomto prípade mala v zmysle príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv v rámci podania sťažnosti
okresnému súdu proti uzneseniu okresného súdu vydaného vyššou súdnou úradníčkou,
ktorý mal preskúmať postup vyššej súdnej úradníčky. Túto možnosť sťažovateľka aj
využila, a preto uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1
ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydala
vyššia súdna úradníčka, pretože ten preskúmal sudca okresného súdu, ktorý rozhodol
o sťažnosti sťažovateľky.
32. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti
odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde
(bod 2 výroku uznesenia).
III.3 K návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia okresného súdu
č. k. 42 Cb 35/2018-106 z 24. augusta 2018 a uznesenia okresného súdu
č. k. 42 Cb 35/2018-82 zo 14. júna 2018
33. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
34. Ústavný súd pri posudzovaní návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti
predovšetkým zdôrazňuje, že § 129 zákona o ústavnom súde sa aplikuje len v celkom
výnimočných prípadoch. Po preskúmaní návrhu sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že
sťažovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila svoj návrh na odklad vykonateľnosti
uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou ani napadnutého uznesenia, a teda
nepreukázala ústavnému súdu splnenie podmienok na odklad vykonateľnosti v zmysle
citovaného § 129 zákona o ústavnom súde.
35. Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti
uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou a napadnutého uznesenia nevyhovel
(bod 3 výroku tohto uznesenia).
36. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších
požiadavkách sťažovateľky uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu