Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 306/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom

Čverčkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10. septembra

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 10. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako daňovník dane

z príjmov fyzických osôb vykonával svoju podnikateľskú činnosť na úseku stravovacích

služieb v dvoch prevádzkarňach. V každej prevádzkarni mal umiestnenú jednu elektronickú

registračnú pokladnicu, a to: elektronická registračná pokladnica typ FT 4000 SRP 350,

výrobné číslo 4000-FT-04824, označená plombou AB003899 s daňovým kódom pokladnice

č. a počítač HP Compaqdc 7700 SmallFomFactor s výrobným číslom

ET090AV a so sériovým číslom CZC738GKD; druhou bola elektronická registračná

pokladnica typ FT 4000 SRP 350, výrobné číslo 4000-FT-07547, označená plombou

AA146985 s daňovým kódom pokladnice č. a počítač HP Compaqdc

7700p SmallFomFactor s výrobným číslom ET090AV a so sériovým číslom CZC7500MC

(spolu ďalej aj „registračné pokladnice“).

3. U sťažovateľa vykonal Colný úrad Košice kontrolu plnenia povinností podľa

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene

a doplnení o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o registračných pokladniciach“).

4. Colný úrad Košice zabezpečil sťažovateľovi fiškálne tlačiarne a počítače, a to

rozhodnutím o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice č. 1095691/1/215141/2015

z 25. mája 2015 a č. 1095691/1/216993/2015 z 27. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutia

o zabezpečení registračných pokladníc“). Colný úrad Košice požiadal Colný úrad

Bratislava, oddelenie certifikácie a foréznej analýzy (ďalej len „Colný úrad Bratislava“)

o technickú expertízu registračných pokladníc. Colný úrad Bratislava zaslal Colnému úradu

Košice odpoveď na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice

č. z 12. augusta 2015 a odpoveď na žiadosť o technickú expertízu

elektronickej registračnej pokladnice č. z 10. augusta 2015 (ďalej len

„odpovede“). Ich prílohou boli CD nosiče, ktoré mali obsahovať dátové údaje získané

z registračných pokladníc.

5. Colný úrad Košice rozhodol o prepadnutí registračných pokladníc a uložil

sťažovateľovi sankciu podľa § 16c zákona o elektronických registračných pokladniciach.

Následne Colný úrad Košice postúpil Daňovému úradu Košice (ďalej aj „správca dane“)

podnet z 11. februára 2016, v ktorom uviedol: „Podľa zistení Colného úradu Bratislava,

Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy došlo za obdobie rokov 2012 až 2015 ku kráteniu

tržieb v celkovej výške 503.460,13,-€.“

6. Správca dane oznámil sťažovateľovi začiatok daňovej kontroly oznámením

z 24. októbra 2016. Daňová kontrola na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie

obdobie roku 2015 sa začala 23. novembra 2016. Správca dane ukončil daňovú kontrolu

doručením protokolu č. 101193645/2017 z 2. júna 2017 (ďalej len „protokol“) s výzvou

na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Sťažovateľ sa v súlade s výzvou

vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole svojím podaním z 3. júla 2017.

7. Správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101637169/2017

z 26. júla 2017, ktorým „vyrubuje daňovému subjektu... rozdiel dane v sume 7.514,45,-€

a určuje rozdiel v sume daňovej straty 24.184,12,-€.“. Proti rozhodnutiu podal sťažovateľ

odvolanie zo 17. augusta 2017.

8. V konaní o odvolaní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len

„finančné riaditeľstvo“) ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 102310189/2017

zo 6. novembra 2017 potvrdilo rozhodnutie o vyrubení dane.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -76

z 25. októbra 2018 zamietol všeobecnú správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu

finančného riaditeľstva č. 102310189/2017 zo 6. novembra 2017.

10. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa

z 21. januára 2019 proti rozsudku krajského súdu.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho

súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a 2 a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sústredil svoje námietky obsiahnuté v ústavnej sťažnosti

do nasledujúcich argumentačných okruhov: (i) nedostatky v zabezpečení a vykonaní

dôkazov a (ii) medzery v zistení skutkového stavu. Pokiaľ ide o námietky v prvom

argumentačnom okruhu, sťažovateľ poukazuje na neúplnosť daňového spisu, ktorý

neobsahuje CD nosič, na ktorý explicitne odkazujú odôvodnenia rozhodnutia správcu dane,

ako aj finančného riaditeľstva (CD nosič bol prílohou odpovede Colného úradu Bratislava

na žiadosť o vykonanie technickej expertízy, pozn.). Ďalej sťažovateľ namietol nevypočutie

osôb vykonávajúcich expertízu a nevykonanie znaleckého dokazovania, resp. dodatočnej

expertízy. V rámci druhého okruhu argumentácie sťažovateľ tvrdí medzery v zistení

skutkového stavu, ktoré mali spočívať v absencii simulovanej tlače pri jednej

z registračných pokladníc, nezákonnosti vykonania expertízy, nedostatkoch v obsahu

a forme expertízy, ako aj v ničím nepodloženom závere o vlastnej výške daňovej

povinnosti. V závere sťažovateľ konštatuje, že napadnutý rozsudok je vzhľadom na uvedené

okolnosti arbitrárny a protiústavný.

12. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2

a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. septembra 2019 porušené boli...

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

10. septembra 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy

konania v sume 415,75-€ na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tomáša Čverčka,

Čajakova 5, 040 01 Košice do dvoch mesiacov, od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , , , ).

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

18. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa však

nepatrí právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,

resp. právo na úspech v konaní (, , , ,

), ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou v zmysle

v spojení s , a nasl. , preto

ho predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1

.

20. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní skúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje

všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu

na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti

( ) a či sú naplnené predpoklady umožňujúce ďalšie konanie

o ústavnej sťažnosti ( a a ). Ďalej posudzoval,

či nie je daný niektorý z dôvodov na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

21. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne

neopodstatnenú [ ].

22. Podľa názoru ústavného súdu možno závery uvedené v odôvodnení rozsudku

najvyššieho súdu považovať v rámci námietok sťažovateľa za dostatočné a presvedčivé

a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd dospel k názoru, že najvyšší súd

štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na sťažovateľom uplatnené

kasačné námietky, pričom svoj záver o správnosti rozsudku krajského súdu, a tým aj

o zamietnutí kasačnej sťažnosti zrozumiteľne a primerane odôvodnil. Právne závery

najvyššieho súdu nevykazujú znaky svojvôle alebo arbitrárnosti. Skutočnosť, že sa

sťažovateľ so závermi najvyššieho súdu nestotožňuje a má na vec iný názor, nemôže sama

osebe viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným.

23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

a 2 a tiež jeho právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním

označených práv. K námietkam sťažovateľa uvedeným v ústavnej sťažnosti považuje

za potrebné ústavný súd uviesť nasledujúce skutočnosti.

24. Keďže v podstate všetky námietky sťažovateľa smerujú proti výsledkom

technickej expertízy a súvisia s postupom orgánov finančnej správy, ktorý sprevádzal ich

získanie, ústavný súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na povahu, vzťah a účel

jednotlivých konaní, ktoré pred orgánmi finančnej správy prebiehali, a to v ich časovom

slede.

25. Prvé v poradí prebiehalo konanie o zabezpečení elektronickej registračnej

pokladnice, ktoré vykonával Colný úrad Košice, pretože existovalo dôvodné podozrenie

z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom

zázname. V rámci tohto konania bol Colný úrad Bratislava požiadaný o vykonanie

technickej expertízy na účely preverenia podozrenia z pozmeňovania údajov.

26. Z dôvodu, že výsledky technickej expertízy preukázali, že došlo k pozmeneniu

údajov v elektronickej registračnej pokladnici, vydal Colný úrad Košice rozhodnutie

o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice. Konanie o zabezpečení a prepadnutí

elektronickej registračnej pokladnice prebiehalo v režime § 17a zákona o registračných

pokladniciach, pričom colný úrad v tomto konaní postupuje primerane podľa osobitného

predpisu [ o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)].

27. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o zabezpečení a prepadnutí elektronickej

registračnej pokladnice boli zistené významné okolnosti z hľadiska správneho určenia dane,

začal Daňový úrad Košice výkon daňovej kontroly, ktorej výsledky následne vyústili

do vyrubovacieho konania.

28. Predmetom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo v dôsledku

vykonanej technickej expertízy a právoplatného rozhodnutia Colného úradu Košice

o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice zisťovanie a preverovanie skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré bolo ohraničené a obmedzené na porovnanie

výsledkov expertízy s účtovníctvom (príjmami priznanými daňovým priznaním)

sťažovateľa.

29. Účelom daňovej kontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo

alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo

kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu

dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Vo veci pozmeňovania

údajov v elektronickej registračnej pokladnici totiž prebiehalo samostatné konanie

pred Colným úradom Košice.

30. To, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej

pokladnici alebo kontrolnom zázname bolo predmetom konaní o zabezpečení a prepadnutí

elektronickej registračnej pokladnice, v ktorých boli vydané právoplatné rozhodnutia.

Výsledkom týchto konaní bol záver, že elektronické registračné pokladnice predložené

na technickú expertízu, a to DKP č. a DKP

č. umožňovali obchádzanie evidencie tržieb

z predaja tovarov, výrobkov a služieb v kontrolných záznamoch pokladníc pomocou

programového vybavenia „PAS – predaj a sklady“ nainštalovaného v zaistenom, resp.

zabezpečovanom počítači.

31. Výsledky technickej expertízy zabezpečených elektronických pokladníc

jednoznačne preukázali, že pokladnice č. a č. mali nainštalované

programové vybavenie „PAS – predaj a sklady“, ktoré umožňovalo obchádzanie evidencie

tržieb, v dôsledku čoho malo dochádzať k ich kráteniu. Na fiškálnych tlačiarňach oboch

registračných pokladníc boli preukázateľne tlačené doklady opatrené ochranným znakom

MF, ktoré svojím vizuálnym vyobrazením pripomínali korektný pokladničný doklad, avšak

tržby uvedené na týchto dokladoch neboli zaznamenané a uložené v kontrolných záznamoch

ani vo fiškálnej pamäti pokladníc.

32. Tým, že na preverovaných elektronických registračných pokladniciach boli

preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a iné kópie sa neprenášali

do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu a ich sumárne údaje do fiškálnej pamäte,

sťažovateľ porušil ustanovenia zákona o registračných pokladniciach.

33. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podľa § 22 ods. 1 prvej vety daňového

poriadku platí, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol

iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, t. j. musí vyslovený

právny názor príslušného orgánu rešpektovať. V okolnostiach prejednávanej veci bol teda

Daňový úrad Košice vykonávajúci daňovú kontrolu a následne vyrubovacie konanie

viazaný výsledkom technickej expertízy, ktorá bola obsahom rozhodnutia o prepadnutí

elektronickej registračnej pokladnice, t. j. v zmysle dikcie citovaného ustanovenia

upravujúceho predbežné otázky nemal inú možnosť, ako rešpektovať záver o pozmeňovaní

údajov v elektronickej registračnej pokladnici.

34. Pokiaľ ide o viazanosť Daňového úradu Košice (rozhodujúceho vo vyrubovacom

konaní o správnom určení dane) rozhodnutím Colného úradu Košice o prepadnutí

elektronickej registračnej pokladnice, prelomenie prezumpcie správnosti tohto

individuálneho správneho aktu predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti a zrušenie

rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený

správny orgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny

súd, ústavný súd). Vychádzajúc z tohto záveru, Daňový úrad Košice nebol oprávnený ani

ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia

o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice a o to menej preskúmavať jeho vecnú

správnosť – či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie

administratívneho aktu.

35. Na doplnenie ústavný súd dodáva, že námietky sťažovateľa by mohli byť

predmetom ústavnoprávneho prieskumu, avšak iba v línii opravných prostriedkov proti

rozhodnutiu o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice. Sťažovateľ ani proti

rozhodnutiam o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice, ale ani proti

rozhodnutiam o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, pokladom ktorého bola

vypracovaná expertíza Colným úradom Bratislava, žiadnym spôsobom nenamietal zistené

závery, ktoré boli uvedené aj v rozhodnutí a dokonca proti rozhodnutiu Colného úradu

Košice nepodal ani opravný prostriedok (odvolanie).

36. K námietke neúplnosti daňového spisu je potrebné uviesť, že § 191 ods. 1

písm. f) je potrebné vykladať z materiálneho hľadiska. Podľa

názoru ústavného súdu nie je porušením tohto ustanovenia, ak boli použité dôkazy, ktoré sú

súčasťou iného administratívneho spisu, za predpokladu, že ide o dôkazy získané v súlade

so zákonom a daňový subjekt mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Z hľadiska zachovania

práva na spravodlivý proces považuje ústavný súd takýto postup za postačujúci. Ústavný

súd dáva v tomto smere do pozornosti, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s CD

nosičom, ktorý bol prílohou písomnej odpovede Colného úradu Bratislava a ktorý obsahoval

dátové údaje získané z registračných pokladníc v rámci konania o prepadnutí elektronickej

registračnej pokladnice, ako aj pri daňovej kontrole a v daňovom konaní týkajúcom sa

vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2014.

37. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je možné považovať za arbitrárny

ani svojvoľný, keďže ním najvyšší súd reagoval na všetky relevantné argumenty

sťažovateľa a jeho závery sú podľa názoru ústavného súdu logické, argumentačne

konzistentné, nepopierajú zmysel a účel aplikovaných noriem platného práva, a preto ich

možno za daných skutkových okolností považovať aj za ústavne konformné.

38. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej veci ústavne konformný

a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (ako

v posudzovanom prípade sťažovateľa), ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho

právomoci a vyslovovať porušenie základných práv podľa , resp. práv podľa

kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (m. m. napr. , ).

39. Ústavný súd z dôvodu, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nevykazuje také

ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť porušenie sťažovateľom označených

práv, jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá z už uvedených dôvodov, rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch a námietkach sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa

nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu