Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)IV. ÚS 306/2020
PDF · 449.86 KB
No categories available
IV. ÚS 306/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom
Čverčkom, Čajakova 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 44/2019 z 10. septembra
2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a vymedzenie napadnutého rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 44/2019
z 10. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako daňovník dane
z príjmov fyzických osôb vykonával svoju podnikateľskú činnosť na úseku stravovacích
služieb v dvoch prevádzkarňach. V každej prevádzkarni mal umiestnenú jednu elektronickú
registračnú pokladnicu, a to: elektronická registračná pokladnica typ FT 4000 SRP 350,
výrobné číslo 4000-FT-04824, označená plombou AB003899 s daňovým kódom pokladnice
č. a počítač HP Compaqdc 7700 SmallFomFactor s výrobným číslom
ET090AV a so sériovým číslom CZC738GKD; druhou bola elektronická registračná
pokladnica typ FT 4000 SRP 350, výrobné číslo 4000-FT-07547, označená plombou
AA146985 s daňovým kódom pokladnice č. a počítač HP Compaqdc
7700p SmallFomFactor s výrobným číslom ET090AV a so sériovým číslom CZC7500MC
(spolu ďalej aj „registračné pokladnice“).
3. U sťažovateľa vykonal Colný úrad Košice kontrolu plnenia povinností podľa
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o registračných pokladniciach“).
4. Colný úrad Košice zabezpečil sťažovateľovi fiškálne tlačiarne a počítače, a to
rozhodnutím o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice č. 1095691/1/215141/2015
z 25. mája 2015 a č. 1095691/1/216993/2015 z 27. mája 2015 (ďalej len „rozhodnutia
o zabezpečení registračných pokladníc“). Colný úrad Košice požiadal Colný úrad
Bratislava, oddelenie certifikácie a foréznej analýzy (ďalej len „Colný úrad Bratislava“)
o technickú expertízu registračných pokladníc. Colný úrad Bratislava zaslal Colnému úradu
Košice odpoveď na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice
č. z 12. augusta 2015 a odpoveď na žiadosť o technickú expertízu
elektronickej registračnej pokladnice č. z 10. augusta 2015 (ďalej len
„odpovede“). Ich prílohou boli CD nosiče, ktoré mali obsahovať dátové údaje získané
z registračných pokladníc.
5. Colný úrad Košice rozhodol o prepadnutí registračných pokladníc a uložil
sťažovateľovi sankciu podľa § 16c zákona o elektronických registračných pokladniciach.
Následne Colný úrad Košice postúpil Daňovému úradu Košice (ďalej aj „správca dane“)
podnet z 11. februára 2016, v ktorom uviedol: „Podľa zistení Colného úradu Bratislava,
Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy došlo za obdobie rokov 2012 až 2015 ku kráteniu
tržieb v celkovej výške 503.460,13,-€.“
6. Správca dane oznámil sťažovateľovi začiatok daňovej kontroly oznámením
z 24. októbra 2016. Daňová kontrola na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2015 sa začala 23. novembra 2016. Správca dane ukončil daňovú kontrolu
doručením protokolu č. 101193645/2017 z 2. júna 2017 (ďalej len „protokol“) s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Sťažovateľ sa v súlade s výzvou
vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole svojím podaním z 3. júla 2017.
7. Správca dane vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. 101637169/2017
z 26. júla 2017, ktorým „vyrubuje daňovému subjektu... rozdiel dane v sume 7.514,45,-€
a určuje rozdiel v sume daňovej straty 24.184,12,-€.“. Proti rozhodnutiu podal sťažovateľ
odvolanie zo 17. augusta 2017.
8. V konaní o odvolaní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len
„finančné riaditeľstvo“) ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 102310189/2017
zo 6. novembra 2017 potvrdilo rozhodnutie o vyrubení dane.
9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6 S 12/2018-76
z 25. októbra 2018 zamietol všeobecnú správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu
finančného riaditeľstva č. 102310189/2017 zo 6. novembra 2017.
10. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa
z 21. januára 2019 proti rozsudku krajského súdu.
11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho
súdu došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ sústredil svoje námietky obsiahnuté v ústavnej sťažnosti
do nasledujúcich argumentačných okruhov: (i) nedostatky v zabezpečení a vykonaní
dôkazov a (ii) medzery v zistení skutkového stavu. Pokiaľ ide o námietky v prvom
argumentačnom okruhu, sťažovateľ poukazuje na neúplnosť daňového spisu, ktorý
neobsahuje CD nosič, na ktorý explicitne odkazujú odôvodnenia rozhodnutia správcu dane,
ako aj finančného riaditeľstva (CD nosič bol prílohou odpovede Colného úradu Bratislava
na žiadosť o vykonanie technickej expertízy, pozn.). Ďalej sťažovateľ namietol nevypočutie
osôb vykonávajúcich expertízu a nevykonanie znaleckého dokazovania, resp. dodatočnej
expertízy. V rámci druhého okruhu argumentácie sťažovateľ tvrdí medzery v zistení
skutkového stavu, ktoré mali spočívať v absencii simulovanej tlače pri jednej
z registračných pokladníc, nezákonnosti vykonania expertízy, nedostatkoch v obsahu
a forme expertízy, ako aj v ničím nepodloženom závere o vlastnej výške daňovej
povinnosti. V závere sťažovateľ konštatuje, že napadnutý rozsudok je vzhľadom na uvedené
okolnosti arbitrárny a protiústavný.
12. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,
aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10. septembra 2019 porušené boli...
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa
10. septembra 2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť trovy
konania v sume 415,75-€ na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Tomáša Čverčka,
Čajakova 5, 040 01 Košice do dvoch mesiacov, od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava a judikatúra
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07,
IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014, III. ÚS 102/2018).
17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
18. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však
nepatrí právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,
resp. právo na úspech v konaní (I. ÚS 3/97, II. ÚS 218/02, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 225/05,
II. ÚS 56/07), ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
19. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou v zmysle
čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde, preto
ho predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1
20. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní skúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje
všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu
na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti
(§ 123 zákona o ústavnom súde) a či sú naplnené predpoklady umožňujúce ďalšie konanie
o ústavnej sťažnosti (§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde). Ďalej posudzoval,
či nie je daný niektorý z dôvodov na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
21. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne
neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
22. Podľa názoru ústavného súdu možno závery uvedené v odôvodnení rozsudku
najvyššieho súdu považovať v rámci námietok sťažovateľa za dostatočné a presvedčivé
a nemožno ich v žiadnom prípade považovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd dospel k názoru, že najvyšší súd
štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na sťažovateľom uplatnené
kasačné námietky, pričom svoj záver o správnosti rozsudku krajského súdu, a tým aj
o zamietnutí kasačnej sťažnosti zrozumiteľne a primerane odôvodnil. Právne závery
najvyššieho súdu nevykazujú znaky svojvôle alebo arbitrárnosti. Skutočnosť, že sa
sťažovateľ so závermi najvyššieho súdu nestotožňuje a má na vec iný názor, nemôže sama
osebe viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie
ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným.
23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým
rozsudkom najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a tiež jeho právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť
po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie ním
označených práv. K námietkam sťažovateľa uvedeným v ústavnej sťažnosti považuje
za potrebné ústavný súd uviesť nasledujúce skutočnosti.
24. Keďže v podstate všetky námietky sťažovateľa smerujú proti výsledkom
technickej expertízy a súvisia s postupom orgánov finančnej správy, ktorý sprevádzal ich
získanie, ústavný súd považuje za nevyhnutné upriamiť pozornosť na povahu, vzťah a účel
jednotlivých konaní, ktoré pred orgánmi finančnej správy prebiehali, a to v ich časovom
slede.
25. Prvé v poradí prebiehalo konanie o zabezpečení elektronickej registračnej
pokladnice, ktoré vykonával Colný úrad Košice, pretože existovalo dôvodné podozrenie
z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom
zázname. V rámci tohto konania bol Colný úrad Bratislava požiadaný o vykonanie
technickej expertízy na účely preverenia podozrenia z pozmeňovania údajov.
26. Z dôvodu, že výsledky technickej expertízy preukázali, že došlo k pozmeneniu
údajov v elektronickej registračnej pokladnici, vydal Colný úrad Košice rozhodnutie
o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice. Konanie o zabezpečení a prepadnutí
elektronickej registračnej pokladnice prebiehalo v režime § 17a zákona o registračných
pokladniciach, pričom colný úrad v tomto konaní postupuje primerane podľa osobitného
predpisu [zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)].
27. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o zabezpečení a prepadnutí elektronickej
registračnej pokladnice boli zistené významné okolnosti z hľadiska správneho určenia dane,
začal Daňový úrad Košice výkon daňovej kontroly, ktorej výsledky následne vyústili
do vyrubovacieho konania.
28. Predmetom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo v dôsledku
vykonanej technickej expertízy a právoplatného rozhodnutia Colného úradu Košice
o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice zisťovanie a preverovanie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré bolo ohraničené a obmedzené na porovnanie
výsledkov expertízy s účtovníctvom (príjmami priznanými daňovým priznaním)
sťažovateľa.
29. Účelom daňovej kontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo
alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo
kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu
dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Vo veci pozmeňovania
údajov v elektronickej registračnej pokladnici totiž prebiehalo samostatné konanie
pred Colným úradom Košice.
30. To, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v elektronickej registračnej
pokladnici alebo kontrolnom zázname bolo predmetom konaní o zabezpečení a prepadnutí
elektronickej registračnej pokladnice, v ktorých boli vydané právoplatné rozhodnutia.
Výsledkom týchto konaní bol záver, že elektronické registračné pokladnice predložené
na technickú expertízu, a to DKP č. a DKP
č. umožňovali obchádzanie evidencie tržieb
z predaja tovarov, výrobkov a služieb v kontrolných záznamoch pokladníc pomocou
programového vybavenia „PAS – predaj a sklady“ nainštalovaného v zaistenom, resp.
zabezpečovanom počítači.
31. Výsledky technickej expertízy zabezpečených elektronických pokladníc
jednoznačne preukázali, že pokladnice č. a č. mali nainštalované
programové vybavenie „PAS – predaj a sklady“, ktoré umožňovalo obchádzanie evidencie
tržieb, v dôsledku čoho malo dochádzať k ich kráteniu. Na fiškálnych tlačiarňach oboch
registračných pokladníc boli preukázateľne tlačené doklady opatrené ochranným znakom
MF, ktoré svojím vizuálnym vyobrazením pripomínali korektný pokladničný doklad, avšak
tržby uvedené na týchto dokladoch neboli zaznamenané a uložené v kontrolných záznamoch
ani vo fiškálnej pamäti pokladníc.
32. Tým, že na preverovaných elektronických registračných pokladniciach boli
preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a iné kópie sa neprenášali
do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu a ich sumárne údaje do fiškálnej pamäte,
sťažovateľ porušil ustanovenia zákona o registračných pokladniciach.
33. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že podľa § 22 ods. 1 prvej vety daňového
poriadku platí, že ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol
iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, t. j. musí vyslovený
právny názor príslušného orgánu rešpektovať. V okolnostiach prejednávanej veci bol teda
Daňový úrad Košice vykonávajúci daňovú kontrolu a následne vyrubovacie konanie
viazaný výsledkom technickej expertízy, ktorá bola obsahom rozhodnutia o prepadnutí
elektronickej registračnej pokladnice, t. j. v zmysle dikcie citovaného ustanovenia
upravujúceho predbežné otázky nemal inú možnosť, ako rešpektovať záver o pozmeňovaní
údajov v elektronickej registračnej pokladnici.
34. Pokiaľ ide o viazanosť Daňového úradu Košice (rozhodujúceho vo vyrubovacom
konaní o správnom určení dane) rozhodnutím Colného úradu Košice o prepadnutí
elektronickej registračnej pokladnice, prelomenie prezumpcie správnosti tohto
individuálneho správneho aktu predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti a zrušenie
rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený
správny orgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny
súd, ústavný súd). Vychádzajúc z tohto záveru, Daňový úrad Košice nebol oprávnený ani
ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia
o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice a o to menej preskúmavať jeho vecnú
správnosť – či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie
administratívneho aktu.
35. Na doplnenie ústavný súd dodáva, že námietky sťažovateľa by mohli byť
predmetom ústavnoprávneho prieskumu, avšak iba v línii opravných prostriedkov proti
rozhodnutiu o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice. Sťažovateľ ani proti
rozhodnutiam o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice, ale ani proti
rozhodnutiam o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, pokladom ktorého bola
vypracovaná expertíza Colným úradom Bratislava, žiadnym spôsobom nenamietal zistené
závery, ktoré boli uvedené aj v rozhodnutí a dokonca proti rozhodnutiu Colného úradu
Košice nepodal ani opravný prostriedok (odvolanie).
36. K námietke neúplnosti daňového spisu je potrebné uviesť, že § 191 ods. 1
písm. f) Správneho súdneho poriadku je potrebné vykladať z materiálneho hľadiska. Podľa
názoru ústavného súdu nie je porušením tohto ustanovenia, ak boli použité dôkazy, ktoré sú
súčasťou iného administratívneho spisu, za predpokladu, že ide o dôkazy získané v súlade
so zákonom a daňový subjekt mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Z hľadiska zachovania
práva na spravodlivý proces považuje ústavný súd takýto postup za postačujúci. Ústavný
súd dáva v tomto smere do pozornosti, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s CD
nosičom, ktorý bol prílohou písomnej odpovede Colného úradu Bratislava a ktorý obsahoval
dátové údaje získané z registračných pokladníc v rámci konania o prepadnutí elektronickej
registračnej pokladnice, ako aj pri daňovej kontrole a v daňovom konaní týkajúcom sa
vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2014.
37. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je možné považovať za arbitrárny
ani svojvoľný, keďže ním najvyšší súd reagoval na všetky relevantné argumenty
sťažovateľa a jeho závery sú podľa názoru ústavného súdu logické, argumentačne
konzistentné, nepopierajú zmysel a účel aplikovaných noriem platného práva, a preto ich
možno za daných skutkových okolností považovať aj za ústavne konformné.
38. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej veci ústavne konformný
a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (ako
v posudzovanom prípade sťažovateľa), ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho
právomoci a vyslovovať porušenie základných práv podľa ústavy, resp. práv podľa
kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
39. Ústavný súd z dôvodu, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nevykazuje také
ústavne relevantné nedostatky, na základe ktorých by po prípadnom prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť porušenie sťažovateľom označených
práv, jeho ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá z už uvedených dôvodov, rozhodovanie
o ďalších procesných návrhoch a námietkach sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa
nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Miroslav Duriš predseda senátu