Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 71/2020
PDF · 470.74 KB
No categories available
II. ÚS 71/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpeného advokátom
, , vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 P 446/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 38 P 446/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 P 446/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 640,66 €
(slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta ,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 71/2020-13 z 13. februára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 P 446/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania o úpravu práv
a povinnosti k maloletej dcére. Namieta, že okresný súd nekoná plynulo bez zbytočných
prieťahov, v dôsledku čoho je vec aj po viac ako štyroch rokoch stále na okresnom súde
bez meritórneho rozhodnutia.
3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že v napadnutom konaní
aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv,
preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného
súdu Bratislava III porušené.
2. Okresnému súdu Bratislava III... prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 P/446/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR
(slovom: tritisíc eur), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť na účet
sťažovateľa...
4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
4. Ústavný súd 26. februára 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. marca 2020.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení odkázal na priložené vyjadrenie zákonnej
sudkyne a vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Nepredloženie súdneho spisu odôvodnil tým, že sa nachádza u znalca na účel vypracovania
znaleckého posudku s prísľubom, že po vrátení súdneho spisu bude tento obratom
zapožičaný ústavnému súdu. Zákonná sudkyňa v priloženom vyjadrení po stručnom opísaní
priebehu napadnutého konania v podstatnom uviedla, že nebolo možné vypracovať
podrobný chronologický prehľad úkonov vo veci z toho dôvodu, že spis sa nachádza
u znalca, zároveň však uviedla, že je toho názoru, že „nedošlo k prieťahom“.
6. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril v podaní
doručenom 20. marca 2020, v ktorom zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti,
v podstatnom uviedol, že z dôvodu neefektívneho postupu a zbytočných prieťahov
v napadnutom konaní bol nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže matka maloletej po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie začala brániť styku
s maloletou. Zároveň poukázal na skutočnosť, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté až 45 dní
po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozpore s čl. 5 ods. 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“). Taktiež poukázal na to, že okresný súd neefektívne postupoval
pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia
napriek jeho opakovanej snahe a súčinnosti. Súhlas s upustením od ústneho pojednávania
vo veci sťažovateľ vyjadril ešte v rámci sťažnosti samotnej.
7. Predmetný súdny spis bol ústavnému súdu doručený až po telefonickej urgencii
ústavného súdu bez chronológie úkonov okresného súdu a účastníkov v napadnutom konaní
3. júna 2020.
8. Ústavný súd preto pre účely tohto konania vypracoval vlastnú chronológiu úkonov
okresného súdu a účastníkov napadnutého konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
- 30. marca 2015 – bol doručený návrh navrhovateľky okresnému súdu o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletej,
- 2. apríla 2015 – okresný súd uznesením vyzval navrhovateľku na odstránenie
nedostatkov návrhu,
- 12. mája 2015 – navrhovateľka doručila podanie, ktorým reagovala na výzvu
okresného súdu,
- 12. augusta 2015 – doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu spojené
s protinávrhom,
- 19. augusta 2015– výzva okresného súdu adresovaná navrhovateľke na oznámenie
súčasného pobytu maloletej,
- 9. septembra 2015 – doručené podanie navrhovateľky, ktorým oznamuje, že žije
a pracuje v Galante spolu s maloletou,
- 22. septembra 2015 – pojednávanie, strany neprítomné, neboli písomne volané,
okresný súd uznesením rozhodol o prenesení miestnej príslušnosti na Okresný súd Galanta,
- 4. novembra 2015 – súdny spis doručený Okresnému súdu Galanta,
- 23. novembra 2015 – Okresný súd Galanta vyslovil nesúhlas s prenesením miestnej
príslušnosti a vec postúpil Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
na rozhodnutie,
- 9. decembra 2015– doručený spis Okresnému súdu Galanta spolu u uznesením
krajského súdu sp. zn. 10 NcC 35/2015 z 25. novembra 2015, ktorý konštatoval, že nesúhlas
Okresného súdu Galanta s prenesením miestnej príslušnosti je dôvodný,
- 21. decembra 2015 – Okresný súd Galanta doručil súdny spis okresnému súdu,
- 26. apríla 2016– okresný súd uznesením ustanovil kolízneho opatrovníka, určil
termín pojednávania na 26. máj 2016,
- 23. mája 2016 – doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa o kolízii
pojednávaní, spojená so žiadosťou na odročenie termínu pojednávania z dôvodu,
že oznámenia o termínoch pojednávaní boli doručené v ten istý deň,
- 26. mája 2016 – pojednávanie, odročené na 29. september 2016,
- 29. septembra 2016 – pojednávanie, odročené na účel ďalšieho dokazovania
na 31. január 2017,
- 29. septembra 2016 – doručené vyjadrenie sťažovateľa spojené s návrhom
na zverenie do osobnej starostlivosti po rozvode,
- 19. januára 2017 – doručené vyjadrenie navrhovateľky,
- 24. januára 2017 – doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov,
- 27. januára 2017 – doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie pojednávania
určeného na 31. január 2017 z dôvodu preukázanej práceneschopnosti právneho zástupcu
sťažovateľa,
- 27. januára 2017 – upovedomenie okresného súdu o zrušení termínu pojednávania,
určený nový termín na 11. máj 2017,
- 11. mája 2017 – pojednávanie, odročené na 17. október 2017 na účel dokladovania
aktuálnych príjmov rodičov a pohovoru s maloletou,
- 29. septembra 2017 – okresný súd vykonal pohovor s maloletou,
- 17. októbra 2017 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok, okresný súd zveril maloletú
do striedavej starostlivosti rodičov a vymedzil podmienky striedavej starostlivosti,
- 6. decembra 2017 – doručené odvolanie navrhovateľky proti rozsudku okresného
súdu,
- 11. januára 2018 – doručené stanovisko kolízneho opatrovníka k odvolaniu,
- 30. januára 2018 – doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniu,
- 16. februára 2018 – doručené vyjadrenie navrhovateľky,
- 5. marca 2018 a 12. apríla 2018 – doručené vyjadrenia sťažovateľa,
- 5. júna 2018 – vec predložená a doručená krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní,
- 5. októbra 2018 – okresnému súdu doručený súdny spis spolu s uznesením
krajského súdu sp. zn. 20 CoP 74/2018 z 31. augusta 2018, ktorým rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nevykonania navrhnutého a potrebného
dokazovania, čo sa týka splnenia hmotnoprávnych podmienok na zverenie maloletej
do striedavej starostlivosti,
- 6. marca 2019 – určený termín pojednávania na 13. jún 2019,
- 13. júna 2019 – pojednávanie, odročené na neurčito na účel znaleckého
dokazovania,
- 16. augusta 2019 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie
(vypracovať do 90 dní, komplexné posúdenie členov rodiny),
- 4. septembra 2019 – súdny spis doručený znalkyni na vypracovanie znaleckého
posudku,
- 4. októbra 2019 – doručená sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní,
- 15. mája 2020 – vrátený súdny spis znalkyňou, s oznámením, že znalecký posudok
bude doručený do 20. mája 2020,
- 20. mája 2020 – doručená žiadosť znalkyne na pribratie psychiatra k posúdeniu
psychického zdravia matky,
- 25. mája 2020 – okresný súd uznesením nariadil znalkyni doplnenie znaleckého
posudku a pribratie znalca – odvetvie psychiatra, uložil vypracovať a podať znalecký
posudok v lehote 60 dní.
9. Osobitne vedený spis – vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sp. zn. 39 P 59/2019
- 28. február 2019 – doručený návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia − úprava starostlivosti a styku s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci
úpravy styku,
- 3. apríla 2019 – doručené podanie, doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, uvedené nové skutočnosti,
- 15. apríla 2019 – okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa tak, že návrh zamietol,
- 22. mája 2019 – doručené odvolanie sťažovateľa,
- 18. júna 2019 – predkladacia správa adresovaná krajským súdom bez výzvy
na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu,
- 21. júna 2019 – výzva krajského súdu na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu
sťažovateľa,
- 9. júla 2019 – doručené vyjadrenie navrhovateľky,
- 15. júla 2019 – krajský súd uznesením zmenil uznesenie okresného súdu
tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk rodičov s maloletou
(spis doručený okresnému súdu 17. júla 2019, vyznačená právoplatnosť 31. októbra 2019),
na doručenke určenej navrhovateľke vrátenej okresným súdom 5. augusta 2019 vyznačený
dôvod neprevzatia zásielky – adresát neznámy,
- 2. októbra 2019 – úradný záznam, sťažovateľ uviedol adresu pobytu matky na účely
doručovania,
- 11. novembra 2019 – úradný záznam, že navrhovateľka oznámila okresnému súdu
zmenu trvalého pobytu.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,
stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
15. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu v mimosporových konaniach vychádza z čl. 5
ods. 2 CMP, ktorý deklaruje, že súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona
na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ
v procesnom postavení účastníka konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu
(výživné, o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, pozn.), ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,
preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci,
hoci pripúšťa istú mieru skutkovej zložitosti vyplývajúcu z nevyhnutnosti znaleckého
dokazovania.
21. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
konania o obdobných návrhoch si vyžadujú výnimočnú rýchlosť rozhodovania (napríklad
rozhodnutie vo veci H c. Spojené kráľovstvo z roku 8. 7. 1987, Annuaire, č. 120), podobne
ako aj riešenie otázok spojených so stykom rodičov s ich deťmi, pretože tu existuje
nebezpečenstvo, že v dôsledku prieťahov v konaní bude vec de facto rozhodnutá
v neprospech jedného z rodičov alebo aj obidvoch rodičov (napr. v prípade adopcie – pozri
napríklad rozhodnutia v prípadoch Olsson c. Švédsko, Hokkanen c. Fínsko).
22. Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, je toho názoru, že takéto konania
si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu, ktorá by mala viesť k efektívnemu
a rýchlemu postupu v konaní (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02).
23. Povaha napadnutého konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho
priebehu ústavným súdom z toho hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou k zbytočným prieťahom (m. m. I. ÚS 419/2015, III. ÚS 263/2016).
24. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania ústavný
súd dospel k záveru, že sťažovateľ v podstatnej a rozhodnej miere neprispel k doterajšej
dĺžke napadnutého konania, hoci pre úplnosť dodáva, že okresný súd dvakrát odročil
pojednávanie z dôvodov na strane sťažovateľa.
25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k poršeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
26. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie procesných úkonov, konštatuje,
že okresný súd nedôvodne chcel preniesť svoju miestnu príslušnosť v posudzovanej veci,
v dôsledku čoho napadnuté konanie predĺžil o viac ako tri mesiace. Okresný súd prvé
pojednávanie vo veci nariadil na 26. máj 2016, t. j. po viac ako roku od podania návrhu
(30. marca 2015) a viac ako 10 mesiacoch od doručenia protinávrhu sťažovateľa
(12. augusta 2015), čo je v konaniach s takýmto predmetom neakceptovateľné. Okresný súd
nakoniec vo veci rozhodol rozsudkom zo 17. októbra 2017, avšak tento bol zrušený
odvolacím súdom z dôvodu, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd
konštatoval, že okresný súd nedostatočne skúmal hmotnoprávne podmienky na zverenie
maloletej do striedavej starostlivosti. Po vrátení veci (5. októbra 2018) bol okresný súd
nečinný viac ako pol roka, až do ďalšieho relevantného úkonu vo veci, a to pojednávania
uskutočneného 13. júna 2019, ktoré bolo odročené na účel nariadenia znaleckého
dokazovania, ku ktorému okresný súd pristúpil vydaním uznesenia zo 16. augusta 2019.
V zmysle uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania malo dokazovanie trvať 90 dní.
Okresný súd poverenej znalkyni zaslal súdny spis 4. septembra 2019, ktorá však
nerešpektovala lehotu určenú okresným súdom a súdny spis vrátila až 15. mája 2020,
pričom samotný znalecký posudok nevypracovala (nie je súčasťou spisového materiálu,
pozn.) a žiadala ho doplniť o ďalšie znalecké dokazovanie z odboru psychiatria, čomu
okresný súd vyhovel uznesením z 25. mája 2020. Vychádzajúc z uvedeného, je možné
konštatovať, že znalecké dokazovanie nie je dosiaľ ukončené ani po približne 10 mesiacoch
od jeho nariadenia, pričom potreba vykonať znalecké dokazovanie bola zrejmá už po vrátení
veci odvolacím súdom. Ústavný súd po preskúmaní doterajšieho postupu okresného súdu
v napadnutom konaní konštatuje, že okresný súd síce konal bez dlhších prestávok,
vykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, ale nekonal
dostatočne razantne a efektívne, čoho dôkazom je skutočnosť, že v napadnutom konaní
nie je dosiaľ vydané ani len meritórne rozhodnutie, a to po viac ako 5 rokoch od jeho
začatia.
27. Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
28. Za príklad nesústredenej činnosti ústavný súd považuje pojednávanie
uskutočnené 22. septembra 2015, na ktoré okresný súd účastníkov písomne nevolal
a na ktorom okresný súd rozhodol uznesením o prenesení miestnej príslušnosti na Okresný
súd Galanta.
29. Aj keď postup okresného súdu bol v zásade plynulý, bez evidentnej dlhodobej
nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, je nutné konštatovať,
že konanie ako celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou, preto ústavný
súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nie je možné
považovať za súladný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Ústavný
súd preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 38 P 446/2015 konal bez zbytočných
prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde
ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,
ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom
o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume po 3 000 €, ktorú odôvodnil ujmou spôsobenou bezdôvodným predlžovaním stavu
právnej neistoty, ujmou na jeho právach ako rodiča.
34. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
35. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,
berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, všetky okolnosti
daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného
finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv
alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd
považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,
podanie sťažnosti (vykonané v roku 2019), písomné podanie týkajúce sa veci samej
(vykonaný v roku 2020), vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 € a za prvý polrok
2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019,
ako aj v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €, a za rok 2020 predstavuje
sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j.
za dva úkony 346,26 € a odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje sumu 187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020. Trovy právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu,
predstavujú sumu 533,88 €, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca
je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto úspešnému
sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 640,66 € (bod 4 výroku nálezu).
38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu