Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 263/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti maloletého , maloletého , zastúpených

zákonnou zástupkyňou , , právne

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., E. B. Lukáča 2,

Martin, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Silvia Tatarková, pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého a maloletého

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Martin p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P

46/2015 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému a maloletému p r i z n á v a

spoločne a nerozdielne finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť maloletému a

maloletému trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri

eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Silvia Tatarková,

s. r. o., E. B. Lukáča 2, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 3. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť maloletého

, maloletého , (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P

46/2015 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 26. mája 2014 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. júna 2016 bez

súdneho spisu s ospravedlnením predsedníčky okresného súdu, že ten bude doručený až

po nariadenom termíne pojednávania, ktorý bol určený na 22. jún 2016. Predmetný súdny

spis bol ústavnému súdu doručený 11. júla 2016.

Zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti

o priebehu napadnutého konania. Návrh na zvýšenie výživného bol okresnému súdu

doručený 9. februára 2015. Okresný súd vyzval 7. apríla 2015 otca maloletých detí, aby sa

vyjadril k návrhu. Otec sa vyjadril k návrhu podaním doručeným 20. júla 2015, ktorý bol

spojený s návrhom na zníženie výživného. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 7. októbra

2015, ktoré bolo odročené pre účely ďalšieho dokazovania. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo 28. októbra 2015, ktoré bolo odročené pre účely oboznámenia sa účastníkov

s rozsiahlym spisovým materiálom a vypočutia maloletého . Okresný súd

uskutočnil pojednávanie 9. decembra 2015, ktoré odročil po vypočutí matky na účel

vypočutia maloletého . Okresný súd určil termíny pojednávaní najprv

na 27. január 2016, ktorý bol zrušený z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právneho zástupcu

otca pre práceneschopnosť, neskôr na 18. marec 2016, ktorý bol zrušený pre oznámenú

kolíziu pojednávaní právneho zástupcu otca, a ďalej na 18. máj 2016, ktorý bol zrušený

pre chorobu a kolíziu pojednávaní právneho zástupcu otca. Po prijatí sťažnosti sťažovateľov

ústavným súdom pre namietané porušovanie ich označených na ďalšie konanie sa

uskutočnili ešte dve pojednávania. Prvé z nich sa uskutočnilo 22. júna 2016, ktoré bolo

odročené z dôvodu rozsiahleho podania otca doručeného na pojednávaní, pričom na druhom

z nich uskutočnenom 30. júna 2016 okresný súd vyhlásil rozsudok. Súčasťou predmetného

súdneho spisu bola aj žiadosť o predlženie zákonnej lehoty na vypracovanie rozsudku

vyhláseného 30. júna 2016 a súhlas predsedníčky okresného súdu s predlžením lehoty

do 5. augusta 2016.

Zákonná sudkyňa k postupu okresného súdu v napadnutom konaní v rámci

vyjadrenia okresného súdu uviedla:

„V konaní nejde o právnu, ale o skutkovú a dôkaznú náročnosť a zložitosť s potrebou

preukázania príjmových, zárobkových a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených

potrieb maloletých detí a ich vypočutia k týmto skutočnostiam...

... Prieťahy som spôsobila tým, že som pojednávanie nariadila až v auguste 2015,

hoci návrh bol podaný vo februári 2015... Zbytočným prieťahom je oneskorené nariadenie

prvého pojednávania.“

Predsedníčka okresného súdu v závere vyjadrenia okresného súdu súhlasila

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 30. júna

2016 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v sťažnosti a vyjadrila súhlas s upustením

od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sú sťažovatelia

navrhovateľmi v konaní o zvýšenie výživného, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola

závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci pripúšťa istú mieru

skutkovej zložitosti vyplývajúcu z pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania.

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na zvýšenie

výživného, ktorý má priamo vplyv na kvalitu životnej úrovne maloletých, preto ústavný súd

je toho názoru, že takéto konania si vyžadujú mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu,

ktorá by mala viesť k efektívnemu a rýchlemu postupu v konaní. Tento názor je premietnutý

do požiadavky vyplývajúcej z Občiansky súdny

poriadok v znení platnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého ak zákon

neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez

zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Ústavný súd ďalej pri hodnotení okolností tohto prípadu a predovšetkým

pri posudzovaní dĺžky konania zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva (napr. H.

v. United Kingdom z 8. 7. 1987) prihliadol aj na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany

záujmov maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú

postup súdu s osobitnou starostlivosťou (m. m. , ). Povaha tohto

konania preto podmieňovala prísnejšie hodnotenie jeho priebehu ústavným súdom z toho

hľadiska, či v ňom došlo nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou k zbytočným

prieťahom (m. m. ).

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na strane sťažovateľov, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd v úvode zdôrazňuje už uvedené, že konanie s takýmto predmetom si

vyžaduje promptný postup okresného súdu. Z ohľadom na túto skutočnosť a fakt, že

konanie v čase doručenia sťažnosti prebiehalo vyše roka a štyroch mesiacov v rozpore

z ustanovením bez toho, aby existovala zákonná prekážka postupu súdu

v napadnutom konaní, je dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených práv

maloletých sťažovateľov. Z uvedenej chronológie procesných úkonov súdu v napadnutom

konaní vyplýva, že okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci až po siedmich

mesiacoch, to znamená po uplynutí lehoty stanovej v . Ústavný súd

uvedené obdobie od podania návrhu až do prvého pojednávania vo veci hodnotí ako

zbytočný prieťah v trvaní siedmich mesiacov, čo napokon pripustila aj zákonná sudkyňa

vo vyjadrení okresného súdu. Následne okresný súd konal vo veci priebežne bez väčších

prestávok, avšak nie dosť razantne s ohľadom na povahu predmetu napadnutého konania.

Ústavný súd na základe uvedených zistení dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená, hoci okresný

súd už vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 30. júna 2016, zo zistení ústavného súdu

vyplýva, že v čase rozhodovania o tejto sťažnosti nebolo ešte vypracované písomné

vyhotovenie rozsudku a nie je možné ani vylúčiť, že po doručení rozsudku niektorý

z účastníkov konania proti nemu podá odvolanie, v dôsledku ktorého môže dôjsť k zrušeniu

rozsudku vo veci samej, a tým aj vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2

výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € každému z nich, ktoré odôvodnili intenzitou zásahov do ich práv, ktoré majú

za následok vážne problémy v súvislosti s potrebou zabezpečenia ich potrieb.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a nesústredenú činnosť v trvaní približne troch rokov, berúc

do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov a všetky okolnosti

daného prípadu, ako aj skutočnosť, že okresný súd už v uvedenej veci meritórne rozhodol

rozsudkom, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľov si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 363,79 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Sťažovateľmi uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným

súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v požadovanej sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016