Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 105/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenská

kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpenej

advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -20

zo 7. marca 2019 za účasti , , takto

rozhodol:

1 . Základné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Žiar nad Hronom č. k. -20 zo 7. marca 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -20

zo 7. marca 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej kancelárii

poisťovateľov trovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 26. februára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľky Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava,

IČO 36 062 235 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. -20 zo 7. marca 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) za účasti ,

(ďalej aj „zúčastnená osoba“ alebo aj „povinný“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka bola

oprávnenou v exekučnom konaní vedenom okresným súdom proti povinnému

pre vymoženie sumy 6 753,23 € s prísl., a to na podklade exekučného titulu,

ktorým bol platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. zo 16. decembra 2012

(ďalej len „platobný rozkaz“). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. zo 16. augusta 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz

a zároveň došlo k oddlženiu povinného. Nadväzne okresný súd napadnutým uznesením

(na podnet súdneho exekútora) s poukazom na § 57 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017

(ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s a

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) exekúciu zastavil z dôvodu, že na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz, a súčasne rozhodol o trovách exekúcie.

3. Sťažovateľka so zastavením exekúcie nesúhlasí, a keďže proti napadnutému

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, domáha sa ústavnej ochrany ústavnou

sťažnosťou. Poukazuje na § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, podľa

ktorého oddlžením je nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú

na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

Zároveň cituje § 167f ods. 2 zákona o konkurze, v zmysle ktorého ak bol vyhlásený

konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,

v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze,

alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný

oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.

4. V rámci ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľka ozrejmuje,

že predmetom konania, z ktorého vzišiel exekučný titul, bol jej nárok na vrátenie

poskytnutého poistného plnenia poškodenému, ktorý zomrel pri dopravnej nehode zavinenej

povinným ako vodičom. Povinný bol držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou

bola spôsobená škoda a na ktoré nebolo ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, tak ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona

č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Sťažovateľke vznikla v zmysle § 24

ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému (pozostalým) z poistného garančného

fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Svoju povinnosť si splnila

a pozostalým poškodeného uhradila vdovský a sirotský dôchodok, v dôsledku čoho vznikol

sťažovateľke voči povinnému oprávnený nárok na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24

ods. 7 zákona o PZP).

5. Z uvedeného sťažovateľka vyvodzuje, že predmetom plnenia z poistného

garančného fondu bola náhrada dôchodkových dávok (vdovský a sirotský dôchodok)

vyplatených Sociálnou poisťovňou vdove a sirote po poškodenom v celkovej výške 6

753,23 €, a teda ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle

§ 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktorých sa § 167f ods. 2 zákona o konkurze

vyslovene nedotýka. Preto konštatuje, že v prípade nedotknutých pohľadávok exekútor

exekučné konanie nezastavuje a k jeho zastaveniu nedochádza ani zo zákona.

6. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu boli porušené jej v záhlaví označené

práva, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu zaslanej pred predbežným

prerokovaním ústavnej sťažnosti vyjadril k jej obsahu podaním sp. zn. Spr. 51/20

z 30. januára 2020, v rámci ktorého okresný súd uviedol chronologický prehľad úkonov

v danej exekučnej veci. Poukázal na to, že exekučným titulom bol platobný rozkaz,

z ktorého nebolo možné v rámci exekučného konania zistiť, že ide o pohľadávku

zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, a teda o nedotknutú pohľadávku. Nešlo

o rozsudok alebo uznesenie, z ktorého odôvodnenia by to vyplynulo. Zdôraznil,

že toto rozhodnutie nepodlieha v exekučnom konaní súdnemu prieskumu, a že je nemožné,

aby si súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pripojil a skúmal spis, ktorý predchádzal

vydaniu exekučného titulu. Taktiež uviedol, že súdna prax je taká, že súdny exekútor

alebo oprávnený vo svojom návrhu, resp. podnete na zastavenie exekúcie okresnému súdu

oznámi, že ide o nedotknutú pohľadávku. Preto navrhol, aby ústavný súd ústavnej sťažnosti

nevyhovel.

8. Ústavný súd v zmysle upovedomil o podanej

ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu, vystupujúcu v označenom exekučnom konaní

v postavení povinného. Zúčastnená osoba sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.

9. Na vyjadrenie okresného súdu reagovala sťažovateľka podaním doručeným

ústavnému súdu 7. apríla 2020. Nesúhlasila so záverom okresného súdu o tom, že nemohol

ani s náležitou starostlivosťou zistiť, že ide o nedotknutú pohľadávku, keďže exekučným

titulom bol v danom prípade platobný rozkaz. Rovnako tak nesúhlasila ani s prenesením

zodpovednosti okresného súdu na sťažovateľku v tom smere, aby v obdobných veciach

konajúci súd informovala o tom, že ide o nedotknutú pohľadávku. Zopakovala

argumentáciu predostretú v rámci ústavnej sťažnosti. Doplnila, že z § 167e ods. 1 a § 167f

ods. 2 zákona o konkurze je zrejmé, že súd v prípade vyhlásenia konkurzu koná z úradnej

povinnosti, t. j. bez dispozičného návrhu žalobcu, resp. oprávneného. Ak bol však vyhlásený

konkurz, rozhodne súd o zastavení konania len v prípade, ak sa v ňom vymáha pohľadávka,

ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

Nie je preto možné bremeno tvrdenia prenášať na oprávneného, keďže zákon jednoznačne

určil povinnosť súdu konať ex offo, a je teda len v réžii súdu, akým spôsobom zabezpečí

preverenie skutkového stavu, aby mohol jednoznačne definovať typ vymáhanej pohľadávky

a následne zvoliť tomu priliehavé procesné kroky. Sťažovateľka preto zotrvala na podanej

ústavnej sťažnosti a navrhla jej v celom rozsahu vyhovieť.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, obsahom spisov a stanoviskami účastníkov konania, dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

15. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,

ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze na majetok podliehajúci konkurzu

nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie

konanie. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,

aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha

pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje

za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor

po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.

18. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá

pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným

konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky o tom, že okresný súd

postupoval nesprávne, ak zastavil exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok

povinného bez toho, aby skúmal charakter pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní.

Zastavením exekúcie v rozpore so zákonom o konkurze tak došlo podľa názoru

sťažovateľky k porušeniu jej práv.

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo

na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy

na zistený stav veci (m. m. ).

21. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (, ,

, , ) je súčasťou základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Aj vo výkone rozhodnutia alebo

v súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady

ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného

článku dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť

výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil

náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie, a ak prijme

konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil. Preto pri postupe všeobecných

súdov treba dbať na to, aby účastníkom exekučného konania zabezpečili taký prístup

k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných

a objektívne zdôvodniteľných okolností.

22. Po preskúmaní napadnutého uznesenia však ústavný súd dospel k záveru, že jeho

vydaním (ako konečného rozhodnutia v danej exekučnej veci) okresný súd spomínané

záruky nenaplnil.

23. Ako už bolo načrtnuté, predmetom ústavnej sťažnosti je aplikácia zákona

o konkurze v kontexte Exekučného poriadku. Podstata tkvie v tom, že pokiaľ bol na majetok

povinného vyhlásený konkurz, na taký majetok (ktorý podlieha konkurzu) nemožno začať

ani viesť exekučné konanie. Súdny exekútor vymáhajúci pohľadávku oprávneného

po zistení, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a dlžník bol oddlžený, predložil

(v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017) vec

exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Tento postup sa však neuplatňuje automaticky

na všetky exekučné konania, ale v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze sa týka iba

tých exekučných konaní, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť

len v konkurze (§ 166a zákona o konkurze) alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho

konkurzu stáva nevymáhateľnou (§ 166b zákona o konkurze). Zákon o konkurze nespája

s vyhlásením konkurzu zastavenie exekúcie v prípade, ak sa ňou vymáha pohľadávka,

ktorá je nedotknutým dlhom dlžníka (§ 166c zákona o konkurze). V tomto prípade súdny

exekútor iba obmedzí exekúciu tak, aby nepostihovala konkurznú podstatu. Keďže

konkurzu nepodliehajú príjmy dlžníka, ktoré dosiahol po konkurze, veriteľ nedotknutého

dlhu má právo sa jednak prihlásiť do konkurzu a jednak pokračovať v exekúcii

postihovaním „nového majetku“ dlžníka, t. j. takého, ktorý nadobudol po vyhlásení

konkurzu.

24. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdí, že v exekučnom konaní bola

na podklade exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz okresného súdu, vymáhaná

práve nedotknutá pohľadávka (§ 166c zákona o konkurze), a preto nemalo dôjsť

k zastaveniu exekúcie. Okresný súd mal podľa jej názoru pred vydaním napadnutého

rozhodnutia preveriť skutkový stav, aby mohol jednoznačne definovať typ vymáhanej

pohľadávky a následne prispôsobiť tomuto stavu procesné kroky. Keďže tak neurobil,

zastavením exekučného konania zasiahol do jej práv.

25. Okresný súd sa naopak bráni tým, že exekučným titulom bol platobný rozkaz,

a preto z neho nebolo možné v rámci exekučného konania zistiť charakter vymáhanej

pohľadávky.

26. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia zistil, že okresný súd síce

aplikoval na vec relevantné ustanovenia správneho právneho predpisu (§ 167f

ods. 1 a 2 zákon o konkurze), avšak jeho interpretáciu nedotiahol do konca, keďže neskúmal

charakter pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a už vôbec sa nezaoberal prípadným

použitím § 166c zákona o konkurze. Obrana okresného súdu založená na tom,

že exekučným titulom bol platobný rozkaz, a z toho druhu rozhodnutia (na rozdiel

od uznesenia alebo rozsudku) nebolo možné zistiť typ vymáhanej pohľadávky, neobstojí.

I súdna prax, podľa ktorej súdny exekútor alebo oprávnený vo svojom návrhu, resp. podnete

na zastavenie exekúcie oznamujú, že ide o nedotknutú pohľadávku, sa javí byť logicky

nepravdepodobná, keďže v takom prípade by nenavrhovali zastavenie exekúcie. V tejto

súvislosti je potrebné dodať, že súdny exekútor je len vykonávateľom exekúcie, a zo svojej

pozície nemá možnosť z platobného rozkazu zistiť charakter vymáhanej pohľadávky.

Naproti tomu, okresný súd rozhodujúci o prípadnom konečnom osude exekúcie zo svojej

pozície túto možnosť aj povinnosť má a nemôže na ňu rezignovať s odôvodnením, že nejde

o uznesenie alebo rozsudok, a z platobného rozkazu to priamo nevyplýva.

27. Ústavný súd chápe, že § 167f ods. 1 a 2 zákona o konkurze môže sám osebe

zvádzať k záveru, že po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania, avšak

dané ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ďalších ustanovení zákona o konkurze,

pričom na systematickú roztrieštenosť citovanej právnej úpravy nemôže doplatiť spotrebiteľ

práva. Pokiaľ sa teda okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal či existujú dôvody,

ktoré by tomu bránili definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu,

ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť

efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo.

28. Sumarizujúc už uvedené závery ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, preto podľa a jemu zodpovedajúceho

ods. 2 a 3 písm. b) zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).

29. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

30. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa

§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

31. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o podnete súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie, aplikujúc § 167f ods. 1 a 2 v spojení s § 166c zákona o konkurze,

a majúc na zreteli potrebu skúmania charakteru pohľadávky vymáhanej v exekučnom

konaní, bez ohľadu na druh exekučného titulu.

V.

Trovy konania

32. Sťažovateľka v petite svojej ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie

náhrady trov konania.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Ústavný súd usúdil, že o taký prípad ide aj vo veci sťažovateľky. Pri rozhodovaní

o priznaní konkrétnej výšky trov konania ústavný súd vychádzal z obsahu spisu,

ako aj z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Pri výpočte trov konania za prvé dva

úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,

vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2019 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným

paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony 346,26 €. Pokiaľ išlo o ďalší úkon právnej

služby uskutočnený už v roku 2020 – vyjadrenie k stanovisku predsedu okresného súdu,

ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €. Odmena za tento právny úkon v zmysle

už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 187,62 € (t. j. 177,00 € + 10,62 €

režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom tak vrátane

20 % DPH predstavujú celkovú sumu 640,66 €, a ústavný súd ju sťažovateľke priznal

v celej výške (bod 4 výroku nálezu).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu