Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 19/2017

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-115

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca), Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského vo veci

návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených

spoločnosťou Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák, na začatie

konania podľa o súlade ustanovení

ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou

sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá

pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 2

a , Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1,

a o regulácii v sieťových odvetviach

v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o cenách v znení neskorších predpisov takto

rozhodol:

Návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

8. novembra 2016 doručený návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. b)

(ďalej len „“) o súlade ustanovení , a

vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovujú

pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného

trhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 1“), a § 12 ods. 8, 9, 10 a 11

vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje

cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných

činností v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška 2“, spolu

aj „napadnuté časti vyhlášok“), s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 20 ods. 1

a 4, , , a , Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona

č. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o regulácii“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.1 Prílohou návrhu bolo taktiež plnomocenstvo, ktorým navrhovatelia splnomocňujú

na zastupovanie pred ústavným súdom „... JUDr. Rastislava Hanuláka, advokáta

zapísaného v SAK pod č. 5504 vykonávajúceho advokáciu ako konateľ a spoločník

spoločnosti Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o...“. Keďže

je v plnomocenstve označený advokát oprávnený vykonávať advokáciu ako konateľ

a spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, vyhodnotil ústavný súd priložené

plnomocenstvo podľa jeho obsahu ako splnomocnenie udelené obchodnej spoločnosti

Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Einsteinova 19, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Rastislav Hanulák.

2. Navrhovatelia v návrhu uviedli skutkový opis a predmet napádanej právnej úpravy

a opis cenotvorby v elektroenergetike. V tejto súvislosti uviedli nasledujúce podstatné

skutočnosti: „... zložkami ceny za združenú dodávku elektriny sú aj ďalšie platby nad rámec

ceny za dodávku elektriny (ako tovaru) a prepravných služieb. Podľa citovaného § 29 ods. 6

Vyhlášky o cenovej regulácii ide o (a) tarifu za systémové služby, (b) tarifu za podporu

elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, (c) tarifu za podporu elektriny vyrobenej vysoko

účinnou kombinovanou výrobou, (d) tarifu za elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia a (e)

tarifu za ostatné činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Keďže všetky tieto

platby sú označené ako tarifa, s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 2 písm. h)

Zákona o regulácii, by malo ísť o pevné ceny viažuce sa na technickú jednotku.

Z argumentácie, ktorú uvádzame v ďalších častiach tohto návrhu však vyplynie, že tomu tak

v skutočnosti nie je, ale že ide o autoritatívne ustanovené poplatky, ktoré nemajú oporu

v zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy a obsahu uvedených

taríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise. Opis taríf vyplýva len z § 1 písm. g) a h)

Vyhlášky o cenovej regulácii...“

3. Navrhovatelia v návrhu konštatujú, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové

služby a platbu za prevádzkovanie systému podľa vyhlášky 1, resp. tarify podľa vyhlášky 2

(ďalej len „tarify“) nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona. V tejto súvislosti

navrhovatelia konštatujú, že „Ako sme uviedli vyššie, žiaden zákon (Zákon o energetike.

Zákon o regulácii ani iný zákonný predpis) bližšie nedefinuje ani obsahovo nešpecifikuje

tarifu za prevádzkovanie systému... ... Zákon ani neustanovuje, ktorý účastník trhu

s elektrinou má tarifu za prevádzkovanie systému platiť a ani to, komu sa má platiť...

Skutočný obsah tarify za prevádzkovanie systému tak možno určiť len z definície uvedenej

v § 1 písm. g) Vyhlášky o cenovej regulácii a z ďalších ustanovení Vyhlášky o cenovej

regulácii, ktoré upravujú spôsob jej výpočtu...“.

4. Navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že tarify podľa ich názoru nemajú povahu

ceny za dodávku elektriny. V tejto súvislosti uviedli, že «Z uvedeného vyplýva, že tarifa

za prevádzkovanie systému sa (povinne) hradí každým koncovým odberateľom elektriny

v rozsahu jeho koncovej spotreby elektriny na odbernom mieste. Z ustanovenia § 11 ods. 10

Vyhlášky o pravidlách trhu a ustanovenia § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 Vyhlášky o cenovej

regulácii však vyplýva, že sa uplatňuje aj voči výrobcom elektriny v rozsahu elektriny

vyrobenej vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny a spotrebovanej na ostatnú vlastnú

spotrebu elektriny výrobcu elektriny alebo vlastnú spotrebu elektriny pri výrobe elektriny,

ktorá bola odobratá zo sústavy... Tarifa za prevádzkovanie systému zahŕňajúca vybrané

„vynútené“ náklady príslušných účastníkov trhu s elektrinou však nemá povahu ceny

za dodávku tovaru alebo ceny za poskytovanie služby v sieťových odvetviach, keďže za ňu

nie sú poskytované žiadne vecné plnenia v podobe tovarov alebo služieb v sieťových

odvetviach. Tarifa za prevádzkovanie systému má čisto kompenzačný charakter...».

5. Navrhovatelia zdôraznili, že «Tarifa za prevádzkovanie systému tak nemá povahu

ceny v sieťových odvetviach, a preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti

Úradu. Žiadnu rolu tu nehrá ani jej označenie ako „tarifa“, ktorou by mala byť pevná cena

viažuca sa na technickú jednotku (§ 2 písm. h) zákona o regulácii), a to z dôvodu, že toto

označenie nezodpovedá realite... Na základe uvedeného je zrejmé, že tarifa

za prevádzkovanie systému nemá de facto povahu ceny v sieťových odvetviach, ale povahu

autoritatívneho poplatku zavedeného podzákonnými predpismi Úradu (bez existencie

konkrétneho vecného protiplnenia)...».

6. Navrhovatelia teda namietali rozpor napadnutých častí vyhlášok s

a zákonmi (pozri bod 1). V tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „... Spôsob určovania

výšky tarify za prevádzkovanie systému, ako ani mechanizmus jej úhrady vyplývajúci

z napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii, nemá

oporu v zákone. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že Vyhláškou

o pravidlách trhu a Vyhláškou o cenovej regulácii sa účastníkom trhu s elektrinou platiacim

platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému ukladajú povinnosti nad rámec zákona

či dokonca v rozpore s ním... platba za prevádzkovanie systému nemá charakter ceny

v sieťových odvetviach, účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú ju povinní platiť za ňu

nezískavajú žiadne (ani potenciálne) protiplnenie. Sú ju povinní platiť len na základe

povinnosti vyplývajúcej z Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii.

Z rovnakého dôvodu sú platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému povinní iní účastníci trhu

s elektrinou od jej platiteľov vyberať. Podľa svojej povahy je teda platba (tarifa)

za prevádzkovanie systému autoritatívne určeným poplatkom, ktorý má len kompenzačné

a fiškálne účely...“

7. Navrhovatelia namietali, že „Úrad nie je oprávnený v rámci cenovej regulácie,

ani v rámci inej svojej zákonnej kompetencie určovať podzákonnými predpismi poplatky,

ktoré nemajú povahu ceny... Realizácia oprávnenia vykonávať cenovú reguláciu vyžaduje

existenciu záväzkovoprávneho vzťahu v súvislosti s dodávkou tovaru alebo poskytovaním

služby v sieťových odvetviach ako základného ekonomického fundamentu... Úrad nie je

oprávnený podzákonnými predpismi kreovať nové (zákonnou úpravou nezaložené)

poplatkové vzťahy, ktorých účelom je kompenzovať vybrané náklady niektorých účastníkov

trhu s elektrinou na úkor iných účastníkov trhu s elektrinou. Náklady, ktoré majú povahu

ekonomicky oprávnených nákladov je oprávnený len zohľadniť v rámci cenovej regulácie

tovarov alebo služieb zabezpečovaných tými účastníkmi trhu s elektrinou, ktorým pri výkone

ich podnikateľskej činnosti v energetike vznikajú... Povinnosť platiť platbu (tarifu)

za prevádzkovanie systému ako osobitný poplatok nevyplýva zo Zákona o energetike,

Zákona o regulácii ani iného zákonného predpisu. Žiaden zákon dokonca ani nezmocňuje

Úrad k tomu, aby takýto osobitný poplatok zaviedol. Platba (tarifa) za prevádzkovanie

systému preto nie je stanovená zákonom a ani na základe zákona...“.

8. Navrhovatelia poukázali na deficity delegačnej normy, pričom zdôraznili,

že «V tomto zmysle možno potom interpretovať aj splnomocňovacie ustanovenie §40 ods. 1

písm. n) Zákona o regulácii, podľa ktorého je Úrad oprávnený vydať všeobecne

záväzný predpis, ktorým ustanoví „podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich

so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.“... Napriek tomu

sa navrhovatelia domnievajú, že ani táto blanketová norma nezmocňuje Úrad k tomu,

aby zaviedol platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému v podobe povinného poplatku voči

koncovým odberateľom elektriny plošne a súčasne aj voči výrobcom, ktorí si elektrinu sami

vyrábajú. Ustanovenie § 12 ods. 6 v spojení s § 40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii

prinajhoršom umožňuje Úradu určiť individuálne platby pre koncových odberateľov

pripojených do prenosovej sústavy, pretože len o týchto sa výslovne zmieňuje... Zákon

o regulácii (ani iný zákon) neupravuje v dostatočnom rozsahu požadované znaky právnej

povinnosti (čo do subjektu, objektu a obsahu) koncových odberateľov elektriny a výrobcov

elektriny platiť tarify súvisiace so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov

v podobe, v akej je zavedená prostredníctvom platby (tarify) za prevádzkovanie systému...

Okrem ust. § 40 ods. 1 písm. n) Zákona o regulácii týkajúceho sa určenia podrobností

individuálnych sadzieb taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných

nákladov, žiadne iné zákonné ustanovenie nezmocňuje Úrad zaviesť platbu (tarifu)

za prevádzkovanie systému ako osobitný poplatok, ktorý nemá povahu ceny za tovary

a služby v sieťových odvetviach...».

9. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2

s navrhovatelia uviedli, že «V danom prípade teda Úrad zavedením platby (tarify)

za prevádzkovanie systému porušil ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. a) , pretože

ju zaviedol bez riadnej opory v zákone. Keďže napadnutými ustanoveniami Vyhlášky

o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii zaviedol osobitný poplatok bez opory

v zákone, porušil aj ustanovenia článku 59 ods. 2 ... Tým, že platbu (tarifu)

za prevádzkovanie systému zaviedol prostredníctvom napadnutých ustanovení Vyhlášky

o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii bez riadneho zákonného splnomocnenia,

resp. na rámec medzí splnomocnenia určeného zákonom, porušil aj ustanovenie článku 123

... Tieto porušenia ipso facto zakladajú aj porušenie článku 2 ods. 2 ...

(porušenie princípu legality). Porušenie princípu legality znamená aj porušenie princípov

právneho štátu, a teda porušenie článku 1 ods. 1 ... De facto sa tak prostredníctvom

nezákonne zavedenej platby (tarify) za prevádzkovanie systému odčerpáva majetok všetkých

osôb, ktoré sú povinné platbu (tarifu) za prevádzkovanie systému platiť. Voči týmto osobám

súčasne dochádza k faktickému vyvlastňovaniu ich majetku, resp. obmedzeniu vlastníckeho

práva bez splnenia podmienok vyplývajúcich z článku 20 ods. 4 ... V prípade platby

(tarify) za prevádzkovanie systému... ide o zásah do vlastníckeho práva podstatne širšieho

okruhu osôb, v tomto prípade účastníkov trhu s elektrinou, ktorí sú túto platbu povinní platiť

(t.j. všetci koncoví odberatelia elektriny a výrobcovia elektriny, vo vzťahu k elektrine, ktorú

sami vyrobia a spotrebujú)... Z uvedených dôvodov majú navrhovatelia za to, že napadnuté

ustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii nekorešpondujú

s článkom 20 ods. 1 a ods. 4 a článkom 1 Dodatkového protokolu... Pri zvolenom

spôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie systému nie sú... dotknuté osoby

objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky, a to napriek tomu,

že v zmysle ust. § 3 ods. 1 Zákona o regulácii je účelom regulácie „transparentným

a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich

regulovaných činnosti za primerané ceny a v určenej kvalite.“ Keďže nie sú účastníkmi

cenového konania, nemajú možnosť vyjadriť sa v konaní, podať opravné prostriedky

ani správnu žalobu... V dôsledku zavedenia platby (tarify) za prevádzkovanie systému

ako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu vecného protiplnenia a určovania

jej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou

sa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať ochrany pred nezákonnosťou

na súde. Výsledkom je teda aj porušenie základného práva platiteľov platby (tarify)

za prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto platbou (tarifou) kompenzujú

na spravodlivý proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 2 ...».

10. K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2

so zákonom o regulácii a navrhovatelia uviedli, že „... navrhovatelia

vidia v platbe (tarife) za prevádzkovanie systému, ktorá je zavedená na základe

napadnutých ustanovení Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii

aj porušenie ust. § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodu 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, § 40 ods. 1

Zákona o regulácii v spojení s porušením ust. . Napadnuté

ustanovenia Vyhlášky o pravidlách trhu a Vyhlášky o cenovej regulácii sú preto v rozpore

s uvedenými ustanoveniami Zákona o regulácii a .“.

11. Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„I. Ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

č. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou

a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov nie

sú v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20

ods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123

Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12

ods. 1 a o regulácii v sieťových odvetviach v znení

neskorších predpisov v spojení s o cenách v znení

neskorších predpisov.

II. Ustanovenia § 12 ods. 8, 9, 10 a 11 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike

a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike nie sú

v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2, článkom 13 ods. 1 písm. a), článkom 20

ods. 1 a ods. 4, článkom 35 ods. 1, článkom 46 ods. 2, článkom 59 ods. 2 a článkom 123

Slovenskej republike, článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bod 1, § 11 ods. 1, § 12

ods. 1 a o regulácii v sieťových odvetviach v znení

neskorších predpisov v spojení s o cenách v znení

neskorších predpisov.“

II.

Priebeh konania

12. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd dospel

k záveru o splnení predpokladov na meritórne prerokovanie časti návrhu navrhovateľov

vo vzťahu k napadnutej vyhláške 1 ustanovených v ústave a zákone Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), a preto uznesením č. k. -47 z 12. decembra 2017 návrh

na začatie konania v tejto časti prijal na ďalšie konanie.

13. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

schváleného 16. októbra 2019 bola vec náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

14. Navrhovatelia v podanom návrhu napádali aj nesúlad vyhlášky 2 s označenými

ustanoveniami , dodatkového protokolu a zákonov (bod 1). Dňa 8. februára 2017

bola v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásená vyhláška Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia

v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností

v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 3“). Účinnosť

vyhlášky 3 bola v § 48 stanovená dňom vyhlásenia. Z § 47 vyhlášky 3 vyplýva, že vyhláška

2 bola v celom rozsahu derogovaná („Zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike

a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike“). Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania o časti návrhu

navrhovateľov vo vzťahu k napadnutej vyhláške 2 rozhodol v súlade s ustanovením § 41a

ods. 4 tak, že konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil.

15. Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd podľa § 39 ods. 1 zákona

č. vyžiadal stanovisko k návrhu od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

(ďalej len „úrad“) a vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

spravodlivosti“). Ústavný súd zároveň podľa účastníkov

konania vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávaní vo veci.

16. Na výzvu ústavného súdu predložilo písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov

za vládu ministerstvo spravodlivosti podaním č. zo 14. marca 2018

doručeným ústavnému súdu 23. marca 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámilo, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd v prejednávanej veci upustil od ústneho pojednávania.

17. Na výzvu ústavného súdu predložil písomné stanovisko k návrhu navrhovateľov

úrad podaním č. 10622/2018/BA z 22. marca 2018 doručeným ústavnému súdu

27. marca 2018.

18. Navrhovatelia sa k stanovisku vlády zastúpenej ministerstvom spravodlivosti

zo 14. marca 2018 (č. podania ) a k stanovisku úradu z 22. marca 2018

(č. podania 10622/2018/BA) vyjadrili listom zo 7. mája 2018 doručeným ústavnému súdu

9. mája 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámili, že nesúhlasia s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

19. Keďže došlo v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na ďalšie konanie k zmene

niektorých referenčných právnych noriem tak, ako je to bližšie opísané v časti V.4 tohto

nálezu, ústavný súd podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) požiadal úrad o zaslanie písomného stanoviska

ku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie konanie.

20. Na výzvu ústavného súdu predložil teda úrad ďalšie písomné stanovisko podaním

č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu 13. decembra 2019.

Navrhovatelia sa k stanovisku úradu z 12. decembra 2019 (č. podania 43727/2019/BA)

vyjadrili listom z 27. februára 2020 doručeným ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom

ústavnému súdu oznámili, že súhlasia s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

III.

Stanoviská vlády a úradu a vyjadrenie navrhovateľov

III.1 Stanovisko vlády k návrhu navrhovateľov

21. Stanovisko za vládu predložilo ministerstvo spravodlivosti podaním

č. zo 14. marca 2018 doručeným ústavnému súdu 23. marca 2018.

Ministerstvo spravodlivosti nesúhlasilo s návrhom navrhovateľov a navrhlo, aby ústavný

súd nálezom rozhodol tak, že návrhu navrhovateľov nevyhovuje. V súvislosti s namietaným

deficitom delegačnej normy vláda uviedla, že «Navrhovatelia tvrdia, že Úrad vydaním

vyhlášky o pravidlách trhu prekročil rozsah svojich právomocí a ustanovil nad rámec

zákona povinnosť účastníkom trhu s elektrinou platiť platbu za prevádzkovanie systému,

pričom táto platba za prevádzkovanie systému nemá charakter ceny v sieťových odvetviach

a účastníci trhu s elektrinou, ktorí sú povinní uvedenú platbu platiť napriek tomu, že za ňu

nezískavajú žiadne (ani potenciálne) protiplnenie. Podľa názoru navrhovateľov Úrad nie je

oprávnený v rámci cenovej regulácie, ani v rámci inej svojej zákonnej kompetencie určovať

podzákonnými predpismi poplatky, ktoré nemajú povahu ceny... Vláda s týmito právnymi

závermi navrhovateľov nesúhlasí. Preto by chcela dať do pozornosti, že podľa § 4 ods. 1

zákona o regulácii: „Úrad je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví

s celoslovenskou pôsobnosťou.“. Ďalej podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o regulácii, Úrad

je splnomocnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a podľa písmena b) a jeho

bodu 1. vykonáva cenovú reguláciu... Ak sa pozrieme na splnomocňovacie ustanovenia

v § 40 ods. 1 písm. a) až c) zákona o regulácii, zistíme, že zákonodarca výslovne

splnomocnil Úrad na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu...».

22. V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy vláda poukázala

na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , pričom uviedla, že „... Ústavný súd

konštatoval, že nie je nevyhnutné detailné opísanie jednotlivých práv a povinností, ktoré

má upraviť podzákonný právny predpis. Ak si porovnáme to, čo konštatoval Ústavný súd SR

s jednotlivými citovanými ustanoveniami zákona o regulácii, tak môžeme konštatovať,

že predmetné ustanovenia sú plne v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR...“.

23. V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1

a vyhlášky 2 s a 4 a s dodatkového protokolu vláda uviedla,

že „... K uvedenému si vláda dovoľuje poukázať na činnosti, ktoré vykonáva OKTE, a.s. ako

organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. Náplň činnosti spoločnosti predovšetkým

vyplýva z medzinárodných (najmä z právnych aktov Európskej únie) a národných právnych

predpisov, ktoré sú predovšetkým upravené v § 37 a nasl. Zákona o energetike... Vláda

je presvedčená, že predmetné ustanovenia v pravidlách trhu nie sú v rozpore s SR

a ani s ostatnými zákonnými predpismi. Na základe toho sa vláda nestotožňuje s právnym

názorom navrhovateľov... Najmä v kontexte povinností OKTE, a.s., ktoré v zmysle zákona o

energetike a iných uvedených právnych predpisov má povinnosť vykonávať. Predovšetkým

vykonávať činnosť správy a zberu nameraných dát a centrálnu fakturáciu poplatkov

súvisiacich s prevádzkou elektrizačnej sústavy...“.

24. V súvislosti s namietaným nesúladom napadnutých ustanovení vyhlášky 1

a vyhlášky 2 s vláda uviedla, že „Vláda poukazuje, že sa jedná

o regulované prostredie, resp. tieto podnikateľské činnosti podliehajú štátnej regulácii.

Treba taktiež dodať, že samotná energetika, resp. elektroenergetika má významnú

strategickú povahu. Preto cenotvorba v energetike nie je určovaná len na základe trhového

princípu, ale štát sa snaží, aby tieto tovary (statky) boli dostupné celej škále spoločnosti,

pre ktorú sú životne potrebné, čo obdobne Ústavný súd SR konštatoval vo svojom náleze

...“.

III.2 Stanovisko úradu k návrhu navrhovateľov

25. Úrad vo svojom stanovisku č. 10622/2018/BA doručenom ústavnému súdu

27. marca 2018 s návrhom navrhovateľov ani s nimi uvádzanou argumentáciou nesúhlasil,

pričom k rozsahu napádaných ustanovení vyhlášky 1 a vyhlášky 2 uviedol, že „Ustanovenia

§ 11 odsek 7 až 9 vyhlášky o pravidlách trhu zabezpečujú, aby sa platby za systémové služby

a platby za prevádzkovanie systému riadne uplatnili na koncovú spotrebu elektriny

so zohľadnením prirodzeného obchodného toku platieb medzi účastníkmi trhu. K uvedeným

ustanoveniam vyhlášky o pravidlách trhu uvádzame, že predstavujú len čiastkové

ustanovenia týkajúce sa tarify za prevádzkovanie systému, pričom základné ustanovenia

sú v zákone o regulácii (napr. § 10 písm. a) druhého bodu a § 12 ods. 7) a špecifickejšie

pravidlá sú v súčasnosti vo vyhláške č. a vo vyhláške o pravidlách trhu.

Z hľadiska obsahu navrhovateľmi napádaných ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky

o pravidlách trhu nevidíme legitímny účel takto koncipovaného návrhu, pričom

z obsahového hľadiska návrhu vyplýva, že navrhovatelia napádajú celý mechanizmus tarify

za prevádzkovanie systému ako taký a nielen ustanovenia § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky

o pravidlách trhu. Ak by aj došlo k derogácii uvedených ustanovení, nič by sa právne

ani fakticky nezmenilo, pretože tarifa za prevádzkovanie systému je upravená v množstve

ďalších ustanovení zákona o regulácii, vyhlášky č. a aj vyhlášky o pravidlách

trhu. Z uvedených dôvodov sa javí návrh skupiny poslancov ako zmätočný a účelový,

pretože v prípade plného úspechu vo veci sa nijakým spôsobom nezmení právny režim

platieb tarify za prevádzkovanie systému, nakoľko táto tarifa vyplýva zo zákona a aj z iných

ustanovení, ktoré nie sú predmetom tohto konania pred ústavným súdom.“.

26. V súvislosti s právnym názorom navrhovateľov vyjadreným v návrhu vo vzťahu

k povahe tarify úrad uviedol, že „Zároveň nie je pravdivá ani téza navrhovateľov, ktorú

prezentujú v celom svojom návrhu, a to, že platitelia tarify za prevádzkovanie systému

nedostávajú žiadnu protislužbu. Uvedenou protislužbou sú všetky služby obsiahnuté

v tarifách podľa v § 12 ods. 7 zákona o regulácii... Ako sme uviedli, všetky uvedené služby

predstavujú reálne protiplnenie, ktoré priamo súvisí s uhrádzaním tarify za prevádzkovanie

systému a zároveň priamo ovplyvňuje ekonomický a technický stav elektrizačnej sústavy

ako takej. Zároveň majú tieto služby celoštátny (národný) a medzinárodný význam, ktorý

je potrebné zachovať a ďalej rozvíjať, a nie rušiť. Inak povedané, v prípade neexistencie

uvedených služieb na trhu s elektrinou by bola ohrozená základná technická a najmä

ekonomická existencia sústavy, pričom doplatili by sme na to všetci – odberatelia elektriny.

Dnešná spoločnosť je založená na funkčnej a neustále dostupnej elektrickej energii

kdekoľvek na odbernom mieste. Takýto technický a ekonomický stav súvisí so stavom

právnym, ktorý je obsiahnutý aj vo vyhláške o pravidlách trhu a v cenovej vyhláške.

Narušením uvedeného právneho stavu by došlo k postupnému znefunkčneniu elektrizačnej

sústavy, z počiatku ekonomické znefunkčnenie a postupne s tým súvisiace faktické

(fyzikálne) znefunkčnenie. Je prioritou každého štátu, aby si chránil svoje strategické

záujmy, medzi ktoré patrí na popredných miestach elektrifikácia územia. Právny stav, aký

je v súčasnosti zvolený, spĺňa tieto kritériá, pretože ako vidíme zo skúseností z posledných

desaťročí po druhej svetovej vojne, na území Slovenska máme špičkovú a fungujúcu

elektrizačnú sústavu, ktorá patrí k najmodernejším v Európe a vo svete. Takýto faktický stav

je podmienený stavom ekonomickým a právnym, ktoré sú neoddeliteľné.“.

27. V súvislosti s konštatovaním navrhovateľov, že tarify nemajú povahu ceny

za dodávku elektriny, úrad uviedol, že «... nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, na ktorom

postavili argumentáciu svojho návrhu, že výrobcovia elektriny platia platby za systémové

služby a za prevádzkovanie systému a „nič za to nedostávajú, žiadnu protihodnotu“.

Protihodnotu dostávajú, keďže majú neustále pripravenú sústavu za účelom odoberania

elektriny, a to v takom rozsahu, aký majú určený, ale zároveň dostávajú ďalšie služby

uvedené vyššie. Prenosová a distribučná sústava musí byť neustále udržiavaná pod

rovnakým napätím a s rovnakou frekvenciou. Uvedený stav sústavy ale nie je „zadarmo“,

na takýto režim je potrebné vynakladať neustále nemalé finančné prostriedky, a to nielen

z hľadiska technického stavu, ale aj z hľadiska administratívneho a personálneho. Navyše

ak by prevádzkovatelia elektrických sústav (či už prenosovej, regionálnych distribučných

alebo aj miestnych distribučných) nedodržali určené technické parametre sústavy (napätie,

frekvencia, rezervovaná kapacita), hrozia celej sústave nepredstaviteľné problémy, ktoré

by mali za následok viacero právnych zodpovedností. V najhoršom prípade by mohlo ísť

o totálny výpadok sústavy na určitom území (tzv. blackout), čo by sme pocítili všetci

odberatelia elektriny na území Slovenska – domácnosti, malé podniky, ale aj nemocnice,

či veľké priemyselné podniky, na ktorých je postavené hospodárstvo Slovenskej

republiky...».

28. V súvislosti s namietaným deficitom delegačnej normy úrad poukázal

na ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o regulácii a ustanovenie § 17 ods. 14 písm. g) zákona

o energetike, pričom uviedol, že „Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,

že jednotková cena za tarifu za prevádzkovanie systému je zložkou ceny za dodávku

elektriny, ktorú na základe zmluvy uhrádza odberateľ elektriny. Zároveň tarifa

za prevádzkovanie systému podlieha podľa § 12 ods. 1 a 7 zákona o regulácii cenovej

regulácii, pričom tento zákon ustanovuje aj jednotlivé zložky tarify.“.

29. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po prijatí časti návrhu na ďalšie konanie

(zmena niektorých referenčných právnych noriem bližšie opísaná v časti V.4 tohto nálezu),

sa úrad vyjadril vo svojom stanovisku č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019, pričom

v podstatnom uviedol: „Prijatie novelizačného .. zásadne zmenilo

systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie... Zákonodarca

prehľadnejšie upravil ustanovenia o tarife za prevádzkovanie systému a tarife za systémové

služby v a a až 9 , čím podľa

názoru úradu odstránil aj prípadné pochybnosti navrhovateľov s uplatňovaním tarify

za prevádzkovanie systému. Napadnutá tarifa za prevádzkovanie systému bola z dôvodu

zvolenej legislatívnej techniky a súvisiacich úprav v § 11 a 12 zároveň definovaná priamo

v zákone, a to , pričom sa rovnako uplatňuje

na koncovú spotrebu elektriny.“

III.3 Vyjadrenie navrhovateľov

30. Stanovisko vlády a stanovisko úradu ústavný súd zaslal navrhovateľom

s možnosťou reagovať na ne. Rovnako tak ústavný súd zaslal navrhovateľom stanovisko

úradu č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019.

31. Vo svojej odpovedi zo 7. mája 2018 navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku vlády

v podstatnom uviedli: «... vláda argumentuje, že mechanizmus uplatňovania tarify

za prevádzkovanie systému vyplývajúci z Vyhlášky o pravidlách trhu predstavuje len akési

technické, či expertné doplnenie zákonného rámca pre uplatňovanie tejto tarify. A teda,

že zákon dostatočným spôsobom vymedzuje podstatné znaky právnej povinnosti dopadajúcej

na koncových odberateľov elektriny a výrobcov elektriny. Navrhovatelia však majú za to,

že tieto tvrdenia vlády SR sa nezakladajú na správnom posúdení uvedenej problematiky.

V samotnom návrhu na začatie konania navrhovatelia dostatočne zdôvodnili (najmä časť

IV-A) prečo Zákon o regulácii ani iný zákon neobsahuje vymedzenie podstatných znakov

právnej povinnosti platiť tarifu za prevádzkovanie systému (subjektovo, objektovo

aj obsahovo)... Práve naopak, subjekt, objekt aj zvyšnú obsahovú „náplň“ právnej

povinnosti koncových odberateľov elektriny a výrobcov elektriny upravuje výlučne len

Vyhláška o pravidlách trhu v ustanoveniach, ktoré navrhovatelia napadli.»

32. Vo svojej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu v podstatnom

uviedli: „Argumenty, ktoré Úrad uvádza v časti II svojho stanoviska majú prevažne

politický charakter, keď Úrad vysvetľuje dôvody prečo pristúpil k normotvorbe, ktorú

navrhovatelia svojim návrhom napadli. Nezaznievajú žiadne právne relevantné skutočnosti

vyvracajúce tvrdenia navrhovateľov o absentujúcom zákonnom zmocnení, ktoré by Úrad

oprávňovalo na komplexnú úpravu mechanizmu uplatňovania tarify za prevádzkovanie

systému v podzákonnom predpise... Z uvedených dôvodov navrhovatelia aj naďalej trvajú

na podanom návrhu na začatie konania vrátane návrhu na rozhodnutie vo veci.“

33. Vo svojej ďalšej odpovedi navrhovatelia vo vzťahu k stanovisku úradu

č. 43727/2019/BA z 12. decembra 2019 v podstatnom uviedli: „Čo sa týka cenovej

regulácie, vyhláška Úradu č. 260/2016 bola nahradená vyhláškou č. 18/2017. Vzhľadom na

citovanú novelizáciu máme za to, že bod II. návrhu na začatie konania (strana 2) stráca

svoje opodstatnenie, preto v tejto časti opierajúc sa o ust.

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov berú

Navrhovatelia Návrh späť.“ O časti návrhu navrhovateľov vo vzťahu k napadnutej

vyhláške 2 však ústavný súd rozhodol už pri predbežnom prerokovaní návrhu tak,

že konanie zastavil (pozri bod 14).

34. Zostávajúcu časť návrhu (nedotknutú späťvzatím) navrhovatelia

naďalej považujú za dôvodnú, pričom v tejto súvislosti v podstatnom uviedli: „Napriek

tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu, Navrhovatelia trvajú na svojom

podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná právna úprava naďalej zasahuje

do práva na spravodlivý proces... Vzhľadom na to, že tarifa obsahuje niekoľko zložiek, cena

určená pre OKTE má dopad aj na iných účastníkov trhu s elektrinou. Platitelia platby

(tarify) za prevádzkovanie systému sú teda povinní platiť túto platbu vo výške určenej

v cenovom rozhodnutí pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorého obsah

nemajú možnosť nijak ovplyvniť... To znamená, že účastníkom trhu s elektrinou sú uložené

povinnosti, ktoré nemajú zákonný základ, ale sú výsledkom osobitného správneho

(cenového) konania, kde je účastníkom iný subjekt.“ Navrhovatelia teda dospeli k záveru,

že sa „... fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám domáhať sa ochrany pred

nezákonnosťou na súde. Vyššie uvedený právny stav je aj porušením základného práva

platiteľov platby (tarify) za prevádzkovanie systému a osôb, ktorých náklady sa touto

platbou (tarifou) kompenzujú na spravodlivý proces vyplývajúceho z článku 46 ods. 2

.“.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

35. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

36. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení

vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,

s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované

a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.

37. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

38. Podľa ak ústavný súd v konaní o súlade

právnych predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily,

jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo

s medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie konania alebo jeho časti nevyhovie.

V.

Referenčné právne normy a napadnuté ustanovenia

V.1 Referenčné právne normy – a dodatkový protokol

39. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

40. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

41. Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

42. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

43. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

44. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

45. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

46. Podľa dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona.

47. Podľa ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe

zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to

splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

48. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré

považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

V.2 Referenčné právne normy – zákony

(v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

49. Podľa § 2 písm. p) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

na účely tohto zákona sa rozumie tarifou za prevádzkovanie systému pevná cena v eurách

na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje

pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na výrobu

elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na výrobu elektriny z domáceho uhlia,

na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou vrátane korekcie nákladov

vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

a vysoko účinnou kombinovanou výrobou; tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje

na koncovú spotrebu elektriny.

50. Podľa § 2 písm. q) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

na účely tohto zákona sa rozumie tarifou za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov

energie pevná cena v eurách na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú

jednotku, ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie a tvorí zložku tarify za prevádzkovanie systému.

51. Podľa § 2 písm. r) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

na účely tohto zákona sa rozumie tarifou za systémové služby pevná cena v eurách

na jednotku množstva elektriny viažuca sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje

povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné

povolené náklady prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových

služieb; tarifa za systémové služby sa uplatňuje na koncovú spotrebu elektriny.

52. Podľa § 3 ods. 2 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

predmetom regulácie podľa tohto zákona sú

a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania,

b) podmienky vykonávania regulovaných činností.

53. Podľa § 9 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) úrad

a) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy,

b) vykonáva

1. cenovú reguláciu podľa § 11, 12 a 14 vrátane osobitných predpisov,

2. vecnú reguláciu podľa § 13, 15 a 23 vrátane osobitných predpisov,

3. mimoriadnu reguláciu podľa § 16,

4. reguláciu kvality podľa § 22,

5. kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov

vydaných na jeho vykonanie podľa § 40, osobitných predpisov, všeobecne záväzných

právnych predpisov vydaných na vykonanie osobitných predpisov a právoplatných

rozhodnutí úradu osobami, ktoré vykonávajú regulované činnosti, podľa § 31 až 35,

6. dohľad nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej

siete podľa § 26 ods. 11,

7. dohľad nad aukciami pre predaj elektriny podľa § 30,

8. dohľad nad zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie

a zárukami pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa

osobitného predpisu,

c) rozhoduje

1. vo veciach podľa § 11 až 17,

2. o certifikácii prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej

siete podľa § 25 až 28,

3. o uložení pokuty za správne delikty spáchané porušením povinností ustanovených

v tomto zákone a v osobitných predpisoch,

4. o použití príjmov z pridelenia kapacity spojovacích vedení, ak ich nemožno

efektívne použiť na garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity, udržiavanie

alebo zvyšovanie kapacít spojovacích vedení prostredníctvom investícií do sústav, najmä

do nových spojovacích vedení,

d) posudzuje nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa

prepravnej siete podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,

e) ukladá opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní

kontroly,

f) spolupracuje s regulačnými orgánmi členských štátov prostredníctvom výmeny

informácií na účel

1. podpory regionálnej spolupráce a bilaterálnej spolupráce na trhu s elektrinou a trhu

s plynom podľa osobitných predpisov a o tejto spolupráci informuje Európsku komisiu

a ostatné členské štáty,

2. podpory spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov

prepravných sietí na regionálnej úrovni vrátane cezhraničných otázok,

3. vytvárania podmienok na to, aby prevádzkovatelia prenosových sústav

a prevádzkovatelia prepravných sietí mali na regionálnej úrovni jeden alebo viaceré

integrované systémy, ktoré pokrývajú dva alebo viaceré integrované systémy na účely

prideľovania kapacity a kontroly bezpečnosti sústavy a siete,

4. prijatia opatrení, ktoré prevádzkovateľom prenosových sústav a prevádzkovateľom

prepravných sietí umožnia,

4.1. vzájomnú výmenu plynu,

4.2. prideľovanie cezhraničnej kapacity,

4.3. spolupracovať pri rozvoji pravidiel riadenia preťaženia sústavy a siete,

5. sledovania veľkoobchodného trhu s elektrinou a veľkoobchodného trhu s plynom

podľa osobitného predpisu,

g) uzatvára dohody s regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom podporiť

regionálnu spoluprácu,

h) spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými

ústrednými orgánmi štátnej správy,

i) vydáva ročnú správu o činnosti úradu,

j) organizuje výberové konanie podľa osobitného predpisu na dodávateľa

technológie, ktorá zabezpečí zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy alebo zníženie

spotreby elektriny a dodávateľa, ktorý zabezpečuje prípravu výstavby a výstavbu nových

elektroenergetických zariadení, na ktoré sa poskytujú ekonomické stimuly,

k) rieši spory podľa § 37 a 38,

l) vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov

voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa

osobitného predpisu,

m) zabezpečuje uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti v oblasti regulácie,

n) sleduje a vyhodnocuje spotrebu koncových odberateľov elektriny, koncových

odberateľov plynu a koncových odberateľov tepla,

o) vykonáva alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov koncového odberateľa

elektriny, koncového odberateľa plynu, odberateľa, ktorý dodané teplo využíva na vlastnú

spotrebu, odberateľa vody alebo producenta odpadových vôd, ktorý je spotrebiteľom podľa

osobitného predpisu, a rozhoduje o uložení sankcie za správne delikty spáchané porušením

povinností ustanovených v osobitnom predpise.

54. Podľa § 10 písm. a) zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

úrad ďalej

a) určuje

1. kritéria pre výber dodávateľa poslednej inštancie,

2. individuálne sadzby tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie

systému,

3. tarifu za výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

55. Podľa § 11 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

cenovej regulácii v elektroenergetike podlieha

a) výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výroba elektriny vyrobenej

vysoko účinnou kombinovanou výrobou,

b) výroba elektriny z domáceho uhlia na základe rozhodnutia ministerstva o uložení

povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme,

c) pripojenie do sústavy,

d) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,

e) prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny,

f) dodávka elektriny zraniteľným odberateľom,

g) poskytovanie podporných služieb,

h) poskytovanie systémových služieb,

i) výkon činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,

j) výkon činnosti dodávateľa poslednej inštancie vrátane dodávky elektriny

dodávateľom poslednej inštancie,

k) výkon činnosti výkupcu elektriny,

l) tarifa za prevádzkovanie systému.

56. Podľa § 12 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

spôsobom vykonávania cenovej regulácie je

a) priame určenie pevnej ceny,

b) priame určenie maximálnej ceny,

c) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny,

d) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny,

e) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny

započítať, a výšky primeraného zisku,

f) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie,

g) priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify alebo rozdelenie nákladov

podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 12 ods. 9 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1

písm. n), ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu

s elektrinou ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový

odberateľ elektriny alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu.

58. Podľa § 40 ods. 1 zákona o regulácii (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu)

úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví

a) rozsah cenovej regulácie,

b) spôsob vykonávania cenovej regulácie,

c) postup a podmienky uplatňovania cien,

d) podmienky vykonávania regulovaných činností,

e) rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady,

f) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených

nákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich

regulovaných činností,

g) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou,

h) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania

stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť

aj najvyššiu mieru primeraného zisku,

i) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny,

j) spôsob sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť

podľa § 11 ods. 4 písm. a) až f),

k) spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom

verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie III. kategórie,

l) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o tovaroch a s nimi

súvisiacich regulovaných činnostiach,

m) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky

oprávnené náklady,

n) podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych

sadzbách tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému,

o) zoznam oprávnených priemyselných odvetví podľa § 12 ods. 7 písm. b), výšku

elektroenergetickej náročnosti podniku podľa § 12 ods. 7 písm. c) a rozsah a štruktúru

správy podľa § 12 ods. 8.

59. Podľa (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) cena je

peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona

sa považuje aj tarifa.

V.3 Napadnuté ustanovenia vyhlášky 1

60. Podľa § 11 ods. 7 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník

trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim

prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu

za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo

odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby

elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.

61. Podľa § 11 ods. 8 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) účastník

trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku za odberné alebo odovzdávacie

miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania, uhradí platbu za systémové

služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za neho

prebral zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby na danom odbernom

alebo odovzdávacom mieste.

62. Podľa § 11 ods. 9 vyhlášky 1 (v znení platnom ku dňu prijatia nálezu) subjekt

zúčtovania uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému

organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou v rozsahu koncovej spotreby všetkých

odberných a odovzdávacích miest, ktoré sú v jeho bilančnej skupine. Organizátor

krátkodobého trhu s elektrinou poskytuje subjektom zúčtovania podklady potrebné

na fakturáciu platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému z koncovej

spotreby elektriny jednotlivo za účastníkov trhu, ktorí sú v bilančnej skupine subjektu

zúčtovania.

V.4 K platnosti a účinnosti referenčných noriem

63. Ústavný súd k platnosti a účinnosti referenčných noriem, konkrétne k platnosti

a účinnosti zákona o regulácii dopĺňa, že v čase od prijatia návrhu navrhovateľov na ďalšie

konanie 12. decembra 2017 do dňa prijatia tohto nálezu, t. j. do 8. júla 2020 bol zákon

o regulácii vo vzťahu k jeho ustanoveniam majúcim podstatný vplyv pre posudzovanie

návrhu novelizovaný dvakrát, a to , ktorým sa mení a dopĺňa

o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „ Z.

z.“) a , ktorým sa mení

a dopĺňa o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

64. bol zákon o regulácii v podstatnom novelizovaný tak,

že došlo k doplneniu ustanovenia § 2 zákona o regulácii o nové ustanovenia písmena

p) až r) obsahujúce pojmové vymedzenie (zákonnú definíciu) pojmov tarifa

za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny a tarifa za systémové služby. Zároveň

došlo k zmene a doplneniu znenia § 10 písm. a) zákona o regulácii tak, že pôvodná

právomoc úradu podľa § 10 písm. a) bod 2 (právomoc určovať individuálne sadzby taríf

súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov podľa § 12 ods. 6)

bola zmenená a nahradená právomocou určovať individuálne sadzby tarify za systémové

služby a tarify za prevádzkovanie systému. Ustanovenie § 10 písm. a) zákona o regulácii

bolo taktiež doplnené [o nové ustanovenie

zákona o regulácii] o novú právomoc úradu určovať tarifu za výrobu elektriny

z obnoviteľných zdrojov energie.

65. bolo taktiež zmenené znenie zákona

o regulácii stanovujúce spôsoby vykonávania cenovej regulácie, a to tak, že bolo doplnené

o nové ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o regulácii, podľa ktorého je spôsobom

vykonávania cenovej regulácie aj priame určenie tarify a určenie spôsobu výpočtu tarify

alebo rozdelenie nákladov podľa osobitných predpisov. Zároveň došlo k doplneniu

ustanovenia § 12 zákona o regulácii (i) o nový odsek 9, podľa ktorého sa tarifa

za prevádzkovanie systému uplatňuje na spotrebovanú elektrinu podľa § 40 ods. 1 písm. n),

ak osobitný predpis neustanovuje inak, a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou

ju uhrádza priamo alebo prostredníctvom subjektu zúčtovania koncový odberateľ elektriny

alebo výrobca elektriny, ktorý spotrebuje ním vyrobenú elektrinu a o (ii) nový odsek 10,

podľa ktorého cenová regulácia prístupu do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy

sa pri výrobcovi elektriny, ktorý je aj odberateľom elektriny, uplatňuje len na jeden prístup

do prenosovej sústavy alebo jeden prístup do distribučnej sústavy.

66. V neposlednom rade zmenil ustanovenie delegačnej

normy obsiahnutej v § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii tak, že jeho pôvodné znenie

„Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti

o individuálnych sadzbách súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných

nákladov.“ nahradil novým znením „Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

ustanoví podrobnosti o uplatňovaní tarify za prevádzkovanie systému a o individuálnych

sadzbách tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.“.

67. bolo zmenené ustanovenie zákona

o regulácii tak, že bolo doplnené o slová „tarifa za prevádzkovanie systému sa uplatňuje

na koncovú spotrebu elektriny“.

VI.

Závery ústavného súdu

VI.1 Všeobecne k charakteristike predmetu napadnutých ustanovení a podstate

tvrdeného nesúladu napadnutých ustanovení s

68. Vo všeobecnej rovine možno uviesť, že predmetom napadnutých ustanovení

je časť cenovej regulácie v elektroenergetike bližšie špecifikovaná v tomto bode nižšie.

Konkrétne ide o stanovenie subjektu (ktorému sa má nižšie špecifikovaná platba uhradiť)

a rozsahu (v rozsahu koncovej spotreby na príslušnom odbernom a odovzdávacom mieste)

platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému jednotlivými účastníkmi

trhu s elektrinou [účastníkom trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo

odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku (§ 11 ods. 7

vyhlášky 1); účastníkom trhu s elektrinou, ktorý prevzal zodpovednosť za odchýlku

za odberné alebo odovzdávacie miesto iného účastníka trhu a nie je subjektom zúčtovania

(§ 11 ods. 8 vyhlášky 1) a subjektom zúčtovania (§ 11 ods. 9 vyhlášky 1)]. Ústavný súd

v súvislosti s už označeným rozsahom poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia v návrhu

nenamietali nesúlad iných ustanovení vyhlášky 1 s alebo so zákonmi, a zároveň,

že (nad rámec návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 2, pričom ústavný súd rozhodol

tak, že konanie o tejto časti návrhu navrhovateľov zastavil) navrhovatelia v návrhu

nenamietali nesúlad iných právnych predpisov upravujúcich cenovú reguláciu

v elektroenergetike. Oblasť cenovej regulácie v elektroenergetike pritom zahŕňa celý

komplex právnych noriem rôznej právnej sily (počnúc zákonom o energetike, zákonom

o regulácii až po jednotlivé vyhlášky úradu), pričom návrhom napadnuté ustanovenia

vyhlášky 1 sú len parciálnou zložkou tohto komplexu.

69. Ústavný súd v odôvodnení nálezu v konaní týkajúcom sa posudzovania súladu

inej vyhlášky úradu (pozri ) pri posudzovaní cenovej regulácie

v elektroenergetike konštatoval, že prejavom rozvinutej a industrializovanej krajiny je,

že štátna moc intervenuje do odvetvia energetiky, špeciálne do obchodovania s elektrinou

a plynom. Tieto intervencie majú svoje odôvodnenie v špecifických črtách regulovaného

odvetvia – odvetvia energetiky. Ústavný súd dospel k záveru, že pri posudzovaní

napadnutých ustanovení (ustanovení podzákonnej normy vydanej úradom, pozn.) musí

prihliadať nielen na právne akty Európskej únie, ich tranzpozíciu (smernice), ale

aj na dikciu , predovšetkým ústavné limity orgánov verejnej moci pri ukladaní

povinností normatívnymi aktmi subjektom pôsobiacim na trhu, a to aj v oblasti

regulovaných odvetví.

70. V rámci skutočností už uvedených v bode VI.1 potom ústavný súd v návrhu

navrhovateľov identifikoval tri materiálne tvrdenia, ktoré predstavujú podstatu

navrhovateľmi tvrdeného nesúladu napadnutých ustanovení vyhlášky 1 s

a označenými zákonmi: (i) tvrdenie, že povinnosť uhrádzať platbu za systémové služby

a platbu za prevádzkovanie systému nemá oporu v ustanovení žiadneho zákona; (ii)

tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny v sieťových odvetviach,

a preto by nemala byť ani výsledkom regulačnej činnosti úradu a nakoniec (iii) tvrdenie,

že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify) za prevádzkovanie systému

nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek zasiahnuť do procesu tvorby

jej výšky.

71. Prvé z uvedených tvrdení je vlastne konštatovaním deficitu delegačnej normy,

ktoré navrhovatelia zhutnili do záveru, že „(pri platbách)... ide o autoritatívne ustanovené

poplatky, ktoré nemajú oporu v zákonnej právnej úprave. Definíciu ani bližšie vysvetlenie

povahy a obsahu uvedených taríf nenájdeme v žiadnom zákonnom predpise.“. Druhé

z uvedených tvrdení (teda tvrdenie, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny)

pramení v definičnom vymedzení a interpretácii pojmu „cena“. Ústavný súd sa k obom

týmto materiálnym tvrdeniam navrhovateľov vyjadruje v časti VI.3.

72. K tretiemu tvrdeniu (k výhrade nemožnosti dotknutých subjektov participovať

na tvorbe jednotlivých zložiek ceny) ústavný súd uvádza, že návrhom napadnuté

ustanovenia vyhlášky 1 proces tvorby výšky jednotlivých platieb, resp. ich zložiek

neupravujú a prípadná strata platnosti napadnutých ustanovení vyhlášky 1 by na spôsob

určenia výšky jednotlivých platieb, resp. ich zložiek nemala vplyv. Vzhľadom na predmet

návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 a s prihliadnutím na skutočnosti už uvedené

v tomto bode ústavný súd uvádza, že námietka nesúladu napadnutých ustanovení nie je

dôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi napadnutými ustanoveniami (ich obsahom)

a v návrhu označenými základnými právami. Súc viazaný návrhom navrhovateľov

(namietajúcim nesúlad len ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky 1) teda ústavný súd

uvedenú výhradu posúdil a dospel k záveru, že návrh nie je v tejto časti dôvodný.

VI.2 Všeobecne k ústavným podmienkam ukladania povinností podzákonnými

právnymi predpismi

73. Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa čl. 123

ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu

vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.

Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

74. v špecifikuje možnosti podmienok ukladania

povinností, konkrétne zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. V materiálnom

právnom štáte je evidentný účel ochrany poskytovanej ustanovením tohto článku, za ktorý

možno považovať ochranu jednotlivcov pri určovaní povinností obmedzujúcich základné

práva a slobody pred verejnou mocou, resp. pred extenzívnym uplatňovaním právomoci

orgánov verejnej moci. K článku 13 ods. 1 vo všeobecnosti ústavný súd už uviedol,

že „toto ustanovenie neobsahuje konkrétnu garanciu základného práva a slobody,

ale obsahuje len pravidlo, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené ustanovenie je akýmsi

základným či všeobecným ustanovením limitujúcim zásahy štátu vo vzťahu

k nositeľom základných práv a slobôd.“ (). Ukladanie povinností s využitím

podzákonného právneho predpisu musí byť uskutočnené za splnenia formálnej podmienky,

ktorou je splnomocnenie uvedené výslovne v zákone, a zároveň pri rešpektovaní náležitej

kvality uvedeného splnomocnenia. Dosiahnuť takúto náležitú kvalitu splnomocnenia

je možné za predpokladu, že v rámci splnomocnenia sa jednoznačne vymedzia hranice

pre reguláciu v podzákonnej úprave. Zákonné medze ukladania povinností vyplývajúce

z nemajú len hmotnoprávny, ale aj „procesnoprávny“ rozmer.

To znamená, že orgán verejnej moci ukladajúci povinnosti ich musí uložiť spôsobom

a postupom, ktorý predpokladá zákon, čím okrem iného umožní budúcim adresátom

povinností, aby sa k nim vyjadrili (porov. ).

74.1 Podstatným znakom špeciálnej delegácie, ktorej ústavný rámec stanovuje

ustanovenie , je, že zákonodarca problematiku dostatočne

upravenú vo svojich základných rysoch na úrovni zákonnej prenecháva na konkretizáciu

rezortnému orgánu výkonnej moci. Vyhláška potom ako vykonávací právny predpis svojím

charakterom môže upraviť technické či expertné otázky, ktoré môžu podliehať častým

zmenám. Keďže ide v zásade o otázky vysoko odborného charakteru a vzhľadom na často

enormný rozsah upravovanej problematiky, nie je efektívne a vhodné tieto otázky

upravovať v samotnom zákone.

75. Ústavný súd interpretoval vo svojej judikatúre aj citovaný ,

keď uviedol, že „vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať

všeobecne záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré národná rada

neupravila zákonom. Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci

nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani

spôsobom odporujúcim zákonu.“ (pozri , ).

VI.3 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13

ods. 1 písm. a), a a so zákonom o regulácii v spojení

so

76. Navrhovatelia namietajú nesúlad napadnutých ustanovení vyhlášky 1

s ustanovením , , , a

v jednej časti návrhu (časť IV. písm. A návrhu) súborne, bez toho, aby podrobnejšie

analyzovali, prípadne pomenovali konkrétne dôvody pre konštatovanie nesúladu vo vzťahu

k jednotlivým, ním označeným ustanoveniam . Navrhovatelia nesúlad napadnutých

ustanovení vyhlášky 1 so všetkými už označenými ustanoveniami identifikujú

ako dôsledok „prekročenia právomoci Úradu vyplývajúcej zo zákona“. Následne nimi

tvrdené „prekročenie právomoci Úradu“ skutkovo bližšie opisujú.

77. Podľa (predtým zákona

č. ) ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí

platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.

77.1 Podľa ustálenej judikatúry ústavný súd zásadne považuje stratu platnosti

preskúmavaných právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania. Na tento dôvod

zastavenia konania v zásade nemá vplyv skutočnosť, že v čase doručenia návrhu na začatie

konania napadnuté právne predpisy (prípadne ich časti) boli súčasťou platného právneho

poriadku (m.m. , ). Ústavný súd taktiež v minulosti už judikoval,

že nielen strata platnosti preskúmavaných právnych predpisov, ale aj obsahová kvalitatívna

zmena napadnutých zákonných ustanovení v priebehu konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

môže viesť k takým následkom, že zanikne dôvod, resp. objektívny záujem zaoberať

sa posudzovaním protiústavnosti napadnutých ustanovení, ktoré mali byť podľa návrhu

predmetom ústavnej kontroly (pozri napr. ). Ústavný súd už teda v minulosti

konštatoval, že novelizácia napadnutých ustanovení meniaca ich obsahový význam

sa hodnotí ako zánik platnosti pôvodného znenia napadnutých ustanovení ().

78. V prípade návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1 však nedošlo ani k strate

ich platnosti, ani k ich novelizácii pred vyhlásením nálezu vo veci. Došlo však k prijatiu

účinného od 1. januára 2019 a účinného

od 1. novembra 2019. Uvedené zákony zásadným spôsobom zmenili právny stav

a sú rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci. Pokiaľ totiž navrhovatelia namietali

deficity delegačnej normy (tak ako je uvedené v bode 71 tohto nálezu), dospejúc k záveru,

že tarify majú povahu vyhláškou autoritatívne ustanovených poplatkov, ktoré nemajú oporu

v zákonnej právnej úprave, keďže ich definíciu ani bližšie vysvetlenie povahy a obsahu

nemožno nájsť v žiadnom zákonom predpise, tak potom ustanovenia zákona

č. a (bližšie opísané v bode V.4) tento

navrhovateľmi tvrdený deficit odstránili.

78.1 Už spomenuté nedostatky zákonnej právnej úpravy v čase podania návrhu

by bolo možné posudzovať optikou absencie, resp. nevytvorenia zákonných predpokladov

pre ukladanie povinností v zmysle , čo by mohlo byť považované

aj za porušenie (vnútroštátneho) pozitívneho záväzku zo strany štátu, ktorý má aj za cieľ

vytvoriť predpoklady pre praktickú dostupnosť noriem vyjadrených v ústave (k obsahu

ochrany práv a slobôd ustanovených v ústave vo forme pozitívneho záväzku bližšie

). Nevydanie zákonného právneho predpisu predpokladaného ústavnou

reguláciou ukladania povinností, resp. kvalitatívne nedostatočné vyjadrenie úpravy

v takomto zákone vo všeobecnosti znamená aj nedodržanie určeného postupu

ukladania povinností (medzí podnikania) vyplývajúceho z .

Na vydanie namietanej vyhlášky 1 (rovnako aj vyhlášky 2) by potom bolo možné nahliadať

aj optikou tvorby práva úradom bez požadovaného delegačného základu.

Navrhovatelia tvrdia, že úrad totiž vydal podzákonnú úpravu stanovujúcu povinnosti pre

jednotlivcov bez toho, aby v čase jeho prijatia určil zákon jednoznačné podmienky pre

takúto reguláciu, resp. obsahoval jednoznačné zákonné splnomocnenie na prijatie takejto

podzákonnej regulácie.

78.2 Následne pozitívny zákonodarca výsledkom svojej legislatívnej aktivity upravil

namietaný stav, keď schválil takú zákonnú úpravu, ktorej následkom zanikol navrhovateľmi

tvrdený ústavný problém dotýkajúci sa kvality dovtedy existujúcej zákonnej úpravy

vo vzťahu k rozsahu a kvalite regulácie v podobe podzákonného právneho predpisu.

K znakom materiálneho právneho štátu patrí povinnosť štátu tvoriť také právo, ktoré

sa vyznačuje požadovanou kvalitou, čoho prejavom je predovšetkým súlad zákonov

s .

79. K rovnakému záveru možno (aj s prihliadnutím na definíciu pojmu „cena“ podľa

) dospieť aj v súvislosti s druhou materiálnou výhradou

navrhovateľov spočívajúcou v ich interpretácii pojmu cena. Nad rámec uvedeného ústavný

súd vo vzťahu k druhej materiálnej námietke navrhovateľov (ktorej podstata spočíva

v interpretácii pojmu „cena“) uvádza, že už v rozhodnutí sp. zn. ústavný

súd uzavrel, že ustanovenia o cenách a vymedzení dohodnutých podmienok pri dohadovaní

ceny podľa je potrebné vnímať ako lex generalis, čo sa týka definovania

ceny a vymedzenia dohodnutých podmienok dohadovaní ceny, a teda, že zákon o energetike

a zákon o regulácii v tomto smere len odlišne upravujú tvorbu cien a dohadovanie ceny,

čo však nemá za následok nesúlad s ustanoveniami .

80. Prijatím označených noviel zákona o regulácii pred vyhlásením nálezu vo veci,

teda najmä (i) doplnením ustanovenia § 2 zákona o regulácii o zákonnú definíciu a legálne

vymedzenie pojmov tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za výrobu elektriny a tarifa

za systémové služby, (ii) doplnením ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o regulácii

upravujúceho spôsoby vykonávania cenovej regulácie, ale osobitne (iii) zmenou znenia

delegačnej normy obsiahnutej v ustanovení § 40 ods. 1 písm. n) zákona o regulácii teda

vznikol nový právny stav. Pokiaľ by takýto právny stav bol už v čase predbežného

prerokovania návrhu, nevyhnutne by to viedlo k posudzovaniu návrhu ako zjavne

neopodstatneného. Tento záver ostatne podporuje aj vyjadrenie navrhovateľov

z 27. februára 2020 doručené ústavnému súdu 3. marca 2020, v ktorom navrhovatelia o. i.

uviedli, že „Napriek tomu, že legislatívne zmeny majú dopad na obsah Návrhu,

Navrhovatelia trvajú na svojom podaní najmä čo sa týka bodu I. Dôvodom je, že súčasná

právna úprava na ďalej zasahuje do práva na spravodlivý proces.“. Navrhovatelia

sa v ďalších častiach predmetného vyjadrenia venovali už len poslednému z materiálnych

argumentov, teda tvrdeniu, že pri zvolenom spôsobe určenia výšky platby (tarify)

za prevádzkovanie systému nie sú dotknuté osoby objektívne spôsobilé akokoľvek

zasiahnuť do procesu tvorby jej výšky. K tejto výhrade sa už ústavný súd vyjadril v bode 72

tohto nálezu, keď dospel k záveru, že návrhom napadnuté ustanovenia vyhlášky 1 spôsob

určenia výšky jednotlivých platieb neupravujú.

81. Nad rámec už uvedeného ústavný súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu

abstraktnej kontroly ústavnosti podľa je zabezpečenie ústavnosti právneho

poriadku, teda (v prípade ak došlo k narušeniu ústavnosti právneho poriadku) navodenie

stavu vylúčenia kolízie všeobecne záväzného právneho predpisu so silou zákona alebo

nižšou s . Účinky rozhodovacej činnosti ústavného súdu vykonávajúceho svoju

pôsobnosť pri ochrane ústavnosti v konaní o súlade právnych predpisov nastávajú pro

futuro, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z ustanovenia . Inými

slovami, nie je účelom inštitútu abstraktnej kontroly ústavnosti, a teda ústavnému súdu

v konaní podľa nenáleží odstraňovať následky pochybení organov verejnej

moci inak ako konštatovaním existencie nesúladu právnych predpisov s , avšak len

vtedy, keď ústavný súd takýto nesúlad v čase prijatia rozhodnutia identifikoval, k čomu

však v prejednávanej veci nedošlo. V prejednávanej veci pozitívny zákonodarca zrejme sám

v minulosti identifikoval riziko interpretácie, ktorá by mohla viesť ku konštatovaniu

parciálneho nedostatku legislatívnej úpravy (resp. nedostatočnú špecifikáciu inštitútov

v nej), a uplatnením svojej zákonodarnej pôsobnosti svojou následnou činnosťou tento stav

odstránil. Národná rada Slovenskej republiky má priznanú možnosť uskutočňovať

zákonodarnú činnosť tak, aby mohla reagovať na spoločenské zmeny, ktorých dôsledky

je potrebné premietnuť do oblastí už predtým upravených zákonmi Národnej rady

Slovenskej republiky (porov. ). Vo vzťahu k tomu je vhodné doplniť,

že v prejednávanej veci platí, že základom uplatňovania verejnej moci v demokratickom

a právnom štáte je zachovanie dobrej viery a dôvery v správnosť právnych aktov vydaných

orgánmi verejnej moci, rovnako aj ochrana práv konštituovaných na základe prejavu

orgánov verejnej moci. Ústavný súd dodáva, že v danej veci ide o špecifické rozhodnutie,

keď vzhľadom na zásadnú zmenu právneho stavu po prijatí návrhu na ďalšie konanie

už dôvody pre navrhovateľmi tvrdený nesúlad vyhlášky 1 odpadli. V rámci novelizácie

zákona o regulácii sa tak napadnutá právna úprava (vyhláška 1 v znení pred novelizáciou

zákona o regulácii trpiaca tvrdeným deficitom delegačnej normy) stala obsolétnou.

Obsolétnosť spočíva v tom, že novely zákona o regulácii doplnili právnu úpravu, čím

vytvorili kategoricky iný právny stav. Preto ústavný súd v zmysle § 88 zákona o ústavnom

súde návrhu skupiny poslancov nevyhovel.

82. Navrhovatelia v návrhu konštatujú taktiež nesúlad napadnutých ustanovení

vyhlášky 1 s § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b) bodom 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1

zákona o regulácii v spojení s . Po prijatí návrhu na ďalšie

konanie došlo k prijatiu a , pričom

táto zmena sa týkala podstatnej časti navrhovateľom označených ustanovení zákona

o regulácii. Z dôvodu obsolétnosti napadnutej právnej úpravy, ktorej opisu a dôsledkom

sa ústavný súd venuje v tejto časti nálezu vyššie, preto ústavný súd dospel k záveru,

že tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa nesúladu ustanovení vyhlášky 1 s označenými

ustanoveniami zákona o regulácii v spojení so sú nedôvodné, a preto

návrhu navrhovateľov v tejto časti nevyhovel.

VI.4 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s a 4 a s čl.

35 ods. 1

83. V súvislosti s navrhovateľmi tvrdeným nesúladom ustanovení vyhlášky 1

s ustanovením a 4 a s , ktoré navrhovatelia

identifikujú v príčinnej súvislosti s nimi tvrdeným prekročením právomoci úradu, ústavný

súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v časti VI.3 tohto nálezu (teda,

že novelizácia zákona o regulácii spôsobila obsolétnosť navrhovateľmi napadnutej právnej

úpravy) je návrh navrhovateľov v tejto časti nedôvodný. Z tohto dôvodu sa už ústavný súd

ďalej bližšie nezaoberal tvrdeniami navrhovateľov namietajúcich nesúlad ustanovení

vyhlášky 1 s už označenými základnými právami.

VI.5 K namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s

84. Pokiaľ navrhovatelia v návrhu (časť IV bod C) namietajú nesúlad napadnutých

ustanovení vyhlášky 1 s a tvrdia, že „V dôsledku zavedenia platby

(tarify) za prevádzkovanie systému ako povinného poplatku bez ohľadu na existenciu

vecného protiplnenia a určovania jej výšky v cenovom konaní vedenom len s organizátorom

krátkodobého trhu s elektrinou sa fakticky znemožňuje skutočne dotknutým osobám

domáhať ochrany pred nezákonnosťou na súde.“, toto ich tvrdenie (teda tvrdenie,

že dotknuté subjekty nemajú postavenie účastníka konania, nedisponujú aktívnou vecnou

legitimáciou na uplatnenie svojich práv využitím riadnych opravných prostriedkov

v správnom konaní) nie je opodstatnené, pretože v danej veci na základe napadnutých

ustanovení vyhlášky 1 nebol úradom vydaný individuálny správny akt ani hybridný správny

akt. Navrhovatelia v návrhu ostatne uvádzajú, že „Platbu (tarifu) za prevádzkovanie

systému určuje Úrad prostredníctvom cenového rozhodnutia, ktoré vydáva OKTE, a.s. ako

organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou poverenému výkonom tzv. centrálnej

fakturácie podľa § 37 ods. 4 písm. c) bodu 2 Zákona o energetike.“.

84.1 Okrem toho vzhľadom na predmet návrhom napadnutých ustanovení vyhlášky 1

a s prihliadnutím na závery uvedené v časti VI.1 námietka nesúladu napadnutých ustanovení

nie je vo vzťahu k čl. 46 ods. 2 dôvodná, pretože neexistuje priamy súvis medzi

napadnutými ustanoveniami (ich obsahom) a základným právom zaručeným čl. 46 ods. 2

. Keďže ide o ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý nepodlieha

prieskumu v správnom súdnictve a nie je možné predmetnú námietku spojiť so základným

právom zaručeným , nebolo možné návrhu v tejto časti vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky