Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 353/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom Mgr. Igorom Cibulom, Hrabový chodník 4, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný súd“) č. k. -19126

z 9. augusta 2016 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho sp. zn.

z 11. apríla 2018 (ďalej spolu len „odsudzujúce rozsudky“) bol sťažovateľ

za tam uvedené skutky odsúdený na súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doživotie.

Sťažovateľ napadol odsudzujúce rozsudky dovolaním doručeným špecializovanému súdu

7. septembra 2018, o ktorom sa pred najvyšším súdom vedie napadnuté konanie.

Podľa tvrdenia sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom konaní ku dňu podania ústavnej

sťažnosti nerozhodol.

2.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že 17. decembra 2019 podal

najvyššiemu súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v dovolacom

konaní. V odpovedi na jeho sťažnosť sp. zn. Spr 51/20 z 31. januára 2020, ktorej súčasťou

bolo aj vyjadrenie predsedu senátu najvyššieho súdu, podpredsedníčka najvyššieho súdu

vyhodnotila sťažnosť na prieťahy v konaní ako nedôvodnú. Predseda senátu 1 TdoV

uviedol, že v napadnutom konaní boli v zmysle dovolania sťažovateľa a ďalších dvoch

obvinených postupne pripojené dva trestné spisy najvyššieho súdu a koncom roka 2019

došlo k zmene senátu 1 TdoV v osobe sudcu spravodajcu.

2.2 Sťažovateľ je presvedčený, že pripojenie spisov nie je úkon právne ani fakticky

náročný a nemôže byť na jeho ujmu, že najvyšší súd „neurobil za 12 mesiacov žiadny

relevantný úkon“. Podľa názoru sťažovateľa „nekonaním NS SR o jeho dovolaní“

boli porušené jeho v bode 1 označené práva.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.

porušené boli a prikáže najvyššiemu súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania náhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý dosiaľ nerozhodol

o jeho dovolaní.

13. Vychádzajúc z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil,

že napadnuté konanie sa na najvyššom súde začalo 11. októbra 2018, keď mu bol doručený

spis špecializovaného súdu vedený pod sp. zn. , a 14. marca 2019 a 3. júla

2019 boli k veci pripojené ďalšie dva spisy. Dňa 11. novembra 2019 bol vo veci určený

nový sudca spravodajca a člen senátu 1 TdoV vzhľadom na prerušenie výkonu funkcie

pôvodného sudcu spravodajcu.

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

15. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

16. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa názoru ústavného súdu obdobie, počas ktorého sa vedie napadnuté konanie, sa zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Ústavný súd konštatuje, že obdobie

18 mesiacov (od 11. októbra 2018 – postúpenie dovolania sťažovateľa najvyššiemu súdu

do 3. apríla 2020 – podanie ústavnej sťažnosti), možno so zreteľom na rozsah spisového

materiálu (podľa informácie poskytnutej najvyšším súdom má spis celkovo 340 zväzkov)

a s tým súvisiacu skutkovú zložitosť veci, považovať ešte stále za taký časový úsek,

ktorý nevykazuje v okolnostiach prejednávanej veci významné prieťahy v konaní

o podanom dovolaní. Liknavý prístup súdu je ipso facto samozrejme jav nažiadúci,

na druhej strane je to však aj starostlivé a pedantné štúdium príslušného spisového materiálu

(niekedy viac rozsiahleho a inokedy menej), ktoré vždy a za každých okolností nevyhnutne

predchádza rozhodnutiu, ktoré chce mať ambíciu byť spravodlivé. Na súdy je prirodzene

potrebné naliehať, aby postupovali rýchlo a včas, pričom inak tomu nemá dôvod

byť ani v tomto prípade. Na druhej strane však bez povšimnutia nemôže byť ponechaná

skutková náročnosť veci (prejavujúca sa zvyčajne priamo úmerne v rozsahu spisového

materiálu), ktorá spolu s dôvodmi dovolania vytvára pomyselnú cestu, po ktorej príslušný

súd musí prejsť (samotný sťažovateľ isto legitímne očakáva, že ju súd bez skratiek prejde).

A čím je cesta dlhšia, tým je časovo náročnejšie ju celú zdolať. I keď tento kondicionálny

sylogizmus nemožno použiť ako absolútny argument na ospravedlnenie akejkoľvek dĺžky

konania, v okolnostiach prejednávanej veci ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu

k už uvedených záverom nemožno konštatovať, že by popísaným konaním a postupom

dovolacieho súdu v tomto štádiu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

garantovaného v označených článkoch alebo dohovoru.

17. Preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

19. V závere ústavný súd dopĺňa, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej podľa , a preto nebráni sťažovateľovi,

aby po splnení všetkých zákonných podmienok v prípade, že by ďalší priebeh napadnutého

konania signalizoval vznik zbytočných prieťahov, predložil ústavnému súdu novú ústavnú

sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu