Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 224/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35,

Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 zo 16. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľ), podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom

na okresnom súde, v ktorom vystupuje v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie peňažnej

sumy, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žalobu podal 7. marca 2014,

popísal priebeh napadnutého konania, ktoré trvá už viac ako 6 rokov a 2 mesiace, pričom

vytkol neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní a dlho trvajúci stav

právnej neistoty. Sťažovateľ poukázal aj na vyhlásenie rozsudku v napadnutom konaní

na pojednávaní konanom 12. marca 2018, ktorý bol napokon odvolacím súdom zrušený

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá

a svojím konaním neprispel k prieťahom v konaní, keďže sa správa aktívne a je súčinný.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 7 400 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 494/20 z 10. júla 2020

doručeným ústavnému súdu 13. júla 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného

súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu

a konštatoval:

„Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť sporu tak chcem uviesť, že zákonný sudca

sa musel vysporiadať s rozsiahlejším spisovým materiálom a to vrátane pripojeného

súdneho spisu (v tomto konaní si sťažovateľ uplatňoval nárok na odmenu

advokáta z titulu inej zmluvy o poskytovaní právnych služieb) ako aj vyšetrovacieho spisu

ČVS:ORP-197/OVK-LV-2011 týkajúceho sa trestného konania, v ktorom žalobca

zastupoval žalovaného v 1. rade a z ktorého si aj uplatňoval v tomto súdnom konaní nárok

na odmenu za poskytnuté právne služby. Tiež bolo potrebné ozrejmiť sporné skutkové

tvrdenia strán sporu a to ich výsluchom ako aj výsluchom svedka. Pokiaľ ide o právnu

zložitosť predmetného sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah s tým, že súd sa musel

zaoberať otázkou posúdenia neprimeraných zmluvných podmienok (prvoinštančný ako aj

odvolací súd dospeli k názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou) ako aj otázkou dohodnutej zmluvnej odmeny za jednotlivé úkony právnej

služby s prihliadnutím na vyhlášku č. ako aj jej súlad s dobrými mravmi

podľa § 2 ods. 1 takejto vyhlášky. Súd tiež musel právne vyhodnotiť právny úkon žalovaných

v 2. a v 3. rade, ktorí pristúpili k dlhu žalovaného v 1. rade...

Prieťahy, ktoré podľa nášho názoru spôsoboval sťažovateľ spočívali v tom, že ten

takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy resp. vyjadrenia krátko pred

pojednávaním, pričom súd ich musel doručovať žalovaným buď priamo na pojednávaní

resp. žalovanému v 1. rade do väznice v . Súd zároveň poukazuje

na skutočnosť, že už od 10.10.2015 bol žalovaný v 1. rade vo výkone trestu odňatia slobody,

pričom sa osobne zúčastnil len pojednávania dňa 12.03.2018, a preto mu nemohli byť

takéto vyjadrenia resp. iné dôkazy doručené priamo na pojednávaní. Okrem toho žalobca

počas súdneho konania viackrát disponoval s predmetom konania keď zobral žalobu

čiastočne späť. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že dňa 30.05.2017 mu bolo doručené

zmätočné uznesenie zo dňa 15.05.2017 (čl. 68), ktorým súd vyzval žalovaných v zmysle

, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu tak takéto uznesenie mu bolo

doručené omylom a v rozpore s pokynom sudcu (čl. 66). Zároveň napriek tvrdeniu

sťažovateľa o tom, že mu dňa 18.08.2017 malo byť doručené ďalšie zmätočné podanie

zo strany súdu poukazujem na skutočnosť, že z doručenky (čl. 77) vyplýva, že právnemu

zástupcovi žalobcu bolo v zmysle pokynu sudcu (čl. 76) doručené vyjadrenie žalovaných

zo dňa 06.06.2017 (čl. 74 až 75) a nie iné podanie na ktoré poukazuje v podanej sťažnosti.

Prípadné prieťahy, ktoré mohli byť spôsobené súdom I. stupňa sa mohli vyskytnúť

v období od 15.07.2015 do 02.05.2017, kedy bola predmetná vec opakovane

prerozdeľovaná Dodatkami k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice novým zákonným

sudcom v dôsledku práceneschopnosti, resp. nástupu na materskú dovolenku zákonnej

sudkyni.

Ústavnú sťažnosť, ktorú podal žalobca tak považujem za nedôvodnú, pretože

v súdnom konaní síce existovalo určité obdobie nečinnosti súdu, ktoré vzniklo v dôsledku

opakovaného prerozdeľovania predmetnej veci novým zákonným sudcom, avšak zákonný

sudca Mgr. Daniel Koneracký v predmetnom spore v súčasnosti koná plynulo a v súlade

s právnymi predpismi, pričom časť nároku vo výške 549,53 Eur s príslušenstvom bola

sťažovateľovi už priznaná a to rozsudkom zo dňa 12.03.2018, ktorého výrok č. II nadobudol

právoplatnosť dňa 02.06.2018. Sťažovateľ tak namieta porušenie jeho práv aj vo vzťahu

k nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti.

Zároveň chceme podotknúť, že sťažovateľ počas celého súdneho konania nepodal žiadnu

sťažnosť na prieťahy súdneho konania k rukám predsedu súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona

č. , pričom ním tvrdené skutočnosti o tom, že u neho existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa spočívajúce v doterajšej dĺžke konania v trvaní 74 mesiacov sú

zavádzajúce, pretože prvoinštančný súd nemôže ovplyvniť dĺžku konania odvolacieho súdu.

Iné okolnosti, ktoré ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania spočívajú v tom, že

počas súdneho konania žalobca – sťažovateľ využil svoje právo podať odvolanie proti

rozhodnutiu prvoinštančného súdu v dôsledku čoho sa súdny spis v období od 11.10.2018

do 24.04.2020 nachádzal na Krajskom súde v Nitre.“

6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle .

7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 23. júla 2020 vo vzťahu

k argumentácii okresného súdu o tom, že zákonný sudca sa musel vysporiadať

s rozsiahlejším spisovým materiálom vrátane pripojeného súdneho spisu, ako aj

vyšetrovacieho spisu, uviedol, že tieto skutočnosti nemožno hodnotiť ani ako právnu, ani

ako faktickú zložitosť veci. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu

o prieťahoch spôsobených tým, že takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy,

ani tým, že žalovaný v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia slobody, keďže tento

už 8. novembra 2017 dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ uviedol,

že ako žalobca, súc zastúpený kvalifikovaným advokátom, postupoval v spore lege artis

a doručil súdu všetky relevantné dôkazy už k podanej žalobe 7. marca 2014, ktoré stačili

na rozhodnutie súdu. Ďalšie dôkazy predkladal v konaní len na popretie tvrdení protistrany

a na základe neefektívneho postupu súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ ako žalobca odpustil

žalovaným časť ich dlhu, a preto vzal svoju žalobu čiastočne späť, taktiež nemožno podľa

jeho názoru hodnotiť ako ním zavinené prieťahy v konaní, ale ako jeho ústretový krok

smerujúci k uzavretiu zmieru.

8. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov uvedeného okresným súdom

vyplývajú podľa sťažovateľa viaceré obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného

súdu, pričom celkové obdobie prieťahov na jeho strane je podľa sťažovateľa v dĺžke

66 mesiacov. K argumentácii okresného súdu sťažovateľ tiež uviedol, že konanie na súde

tvorí jeden celok, a to aj vrátane odvolacieho konania. Podaním (dôvodného) odvolania

strana sporu nikdy nemôže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní, lebo sa tým domáha

nápravy pochybení okresného súdu. Sťažovateľ poukázal aj na konštantnú judikatúru

ústavného súdu, podľa ktorej organizačné, personálne či technické problémy všeobecných

súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania a nezbavujú štát zodpovednosti

za prieťahy v konaní.

9. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní

o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle .

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, pričom

k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľ žalobcom

v konaní o zaplatenie peňažnej sumy z titulu poskytnutia právnej pomoci, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

24. Pokiaľ okresný súd poukazuje na prieťahy spôsobené sťažovateľom tým,

že ten takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy, resp. vyjadrenia krátko

pred pojednávaním, ústavný súd uvádza, že tieto argumenty neobstoja a poukazuje tiež

na to, že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na presadzovanie

a uplatňovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy

(m. m. ).

25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia okresného súdu,

chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu zistil,

že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 30. júna 2014, keď bol

podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu, do 12. marca 2015, keď bol sťažovateľ

vyzvaný na vyjadrenie k podanému odporu. Okresný súd bol tak nečinný 8 a pol mesiaca.

Nečinnosťou v dĺžke 2 rokov sa vyznačovalo aj obdobie od mája 2015 do mája 2017,

kedy bola vec opakovane prerozdeľovaná novým zákonným sudcom z dôvodu

práceneschopnosti a nástupu na materskú dovolenku zákonnej sudkyne. Uvedenú

skutočnosť uznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca.

27. Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzanú dlhodobú práceneschopnosť zákonnej

sudkyne a jej následný nástup na materskú dovolenku, v dôsledku čoho došlo

k opakovanému prerozdeľovaniu veci novým zákonným sudcom a vzniku prieťahov,

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

29. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 7 400 €, čo odôvodnil dovŕšením ochrany porušeného základného

práva, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,

nielen deklaráciu jeho porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez prieťahov.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

38. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľa za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

40. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 375,24 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2020

Martin Vernarský

predseda senátu