Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 224/2020
PDF · 456.28 KB
No categories available
III. ÚS 224/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Ivana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 158/2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 158/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 158/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €
(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri
centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35,
Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 224/2020-10 zo 16. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľ), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 158/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom
na okresnom súde, v ktorom vystupuje v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie peňažnej
sumy, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žalobu podal 7. marca 2014,
popísal priebeh napadnutého konania, ktoré trvá už viac ako 6 rokov a 2 mesiace, pričom
vytkol neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní a dlho trvajúci stav
právnej neistoty. Sťažovateľ poukázal aj na vyhlásenie rozsudku v napadnutom konaní
na pojednávaní konanom 12. marca 2018, ktorý bol napokon odvolacím súdom zrušený
a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá
a svojím konaním neprispel k prieťahom v konaní, keďže sa správa aktívne a je súčinný.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci
konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 7 400 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 494/20 z 10. júla 2020
doručeným ústavnému súdu 13. júla 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného
súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu
a konštatoval:
„Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť sporu tak chcem uviesť, že zákonný sudca
sa musel vysporiadať s rozsiahlejším spisovým materiálom a to vrátane pripojeného
súdneho spisu 7C/142/2015 (v tomto konaní si sťažovateľ uplatňoval nárok na odmenu
advokáta z titulu inej zmluvy o poskytovaní právnych služieb) ako aj vyšetrovacieho spisu
ČVS:ORP-197/OVK-LV-2011 týkajúceho sa trestného konania, v ktorom žalobca
zastupoval žalovaného v 1. rade a z ktorého si aj uplatňoval v tomto súdnom konaní nárok
na odmenu za poskytnuté právne služby. Tiež bolo potrebné ozrejmiť sporné skutkové
tvrdenia strán sporu a to ich výsluchom ako aj výsluchom svedka. Pokiaľ ide o právnu
zložitosť predmetného sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah s tým, že súd sa musel
zaoberať otázkou posúdenia neprimeraných zmluvných podmienok (prvoinštančný ako aj
odvolací súd dospeli k názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou) ako aj otázkou dohodnutej zmluvnej odmeny za jednotlivé úkony právnej
služby s prihliadnutím na vyhlášku č. 655/2004 Z. z. ako aj jej súlad s dobrými mravmi
podľa § 2 ods. 1 takejto vyhlášky. Súd tiež musel právne vyhodnotiť právny úkon žalovaných
v 2. a v 3. rade, ktorí pristúpili k dlhu žalovaného v 1. rade...
Prieťahy, ktoré podľa nášho názoru spôsoboval sťažovateľ spočívali v tom, že ten
takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy resp. vyjadrenia krátko pred
pojednávaním, pričom súd ich musel doručovať žalovaným buď priamo na pojednávaní
resp. žalovanému v 1. rade do väznice v . Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že už od 10.10.2015 bol žalovaný v 1. rade vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom sa osobne zúčastnil len pojednávania dňa 12.03.2018, a preto mu nemohli byť
takéto vyjadrenia resp. iné dôkazy doručené priamo na pojednávaní. Okrem toho žalobca
počas súdneho konania viackrát disponoval s predmetom konania keď zobral žalobu
čiastočne späť. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že dňa 30.05.2017 mu bolo doručené
zmätočné uznesenie zo dňa 15.05.2017 (čl. 68), ktorým súd vyzval žalovaných v zmysle
§ 167 ods. 4 CSP, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu tak takéto uznesenie mu bolo
doručené omylom a v rozpore s pokynom sudcu (čl. 66). Zároveň napriek tvrdeniu
sťažovateľa o tom, že mu dňa 18.08.2017 malo byť doručené ďalšie zmätočné podanie
zo strany súdu poukazujem na skutočnosť, že z doručenky (čl. 77) vyplýva, že právnemu
zástupcovi žalobcu bolo v zmysle pokynu sudcu (čl. 76) doručené vyjadrenie žalovaných
zo dňa 06.06.2017 (čl. 74 až 75) a nie iné podanie na ktoré poukazuje v podanej sťažnosti.
Prípadné prieťahy, ktoré mohli byť spôsobené súdom I. stupňa sa mohli vyskytnúť
v období od 15.07.2015 do 02.05.2017, kedy bola predmetná vec opakovane
prerozdeľovaná Dodatkami k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice novým zákonným
sudcom v dôsledku práceneschopnosti, resp. nástupu na materskú dovolenku zákonnej
sudkyni.
Ústavnú sťažnosť, ktorú podal žalobca tak považujem za nedôvodnú, pretože
v súdnom konaní síce existovalo určité obdobie nečinnosti súdu, ktoré vzniklo v dôsledku
opakovaného prerozdeľovania predmetnej veci novým zákonným sudcom, avšak zákonný
sudca Mgr. Daniel Koneracký v predmetnom spore v súčasnosti koná plynulo a v súlade
s právnymi predpismi, pričom časť nároku vo výške 549,53 Eur s príslušenstvom bola
sťažovateľovi už priznaná a to rozsudkom zo dňa 12.03.2018, ktorého výrok č. II nadobudol
právoplatnosť dňa 02.06.2018. Sťažovateľ tak namieta porušenie jeho práv aj vo vzťahu
k nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti.
Zároveň chceme podotknúť, že sťažovateľ počas celého súdneho konania nepodal žiadnu
sťažnosť na prieťahy súdneho konania k rukám predsedu súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z., pričom ním tvrdené skutočnosti o tom, že u neho existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v doterajšej dĺžke konania v trvaní 74 mesiacov sú
zavádzajúce, pretože prvoinštančný súd nemôže ovplyvniť dĺžku konania odvolacieho súdu.
Iné okolnosti, ktoré ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania spočívajú v tom, že
počas súdneho konania žalobca – sťažovateľ využil svoje právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu prvoinštančného súdu v dôsledku čoho sa súdny spis v období od 11.10.2018
do 24.04.2020 nachádzal na Krajskom súde v Nitre.“
6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko
aj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 23. júla 2020 vo vzťahu
k argumentácii okresného súdu o tom, že zákonný sudca sa musel vysporiadať
s rozsiahlejším spisovým materiálom vrátane pripojeného súdneho spisu, ako aj
vyšetrovacieho spisu, uviedol, že tieto skutočnosti nemožno hodnotiť ani ako právnu, ani
ako faktickú zložitosť veci. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu
o prieťahoch spôsobených tým, že takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy,
ani tým, že žalovaný v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia slobody, keďže tento
už 8. novembra 2017 dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ uviedol,
že ako žalobca, súc zastúpený kvalifikovaným advokátom, postupoval v spore lege artis
a doručil súdu všetky relevantné dôkazy už k podanej žalobe 7. marca 2014, ktoré stačili
na rozhodnutie súdu. Ďalšie dôkazy predkladal v konaní len na popretie tvrdení protistrany
a na základe neefektívneho postupu súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ ako žalobca odpustil
žalovaným časť ich dlhu, a preto vzal svoju žalobu čiastočne späť, taktiež nemožno podľa
jeho názoru hodnotiť ako ním zavinené prieťahy v konaní, ale ako jeho ústretový krok
smerujúci k uzavretiu zmieru.
8. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov uvedeného okresným súdom
vyplývajú podľa sťažovateľa viaceré obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného
súdu, pričom celkové obdobie prieťahov na jeho strane je podľa sťažovateľa v dĺžke
66 mesiacov. K argumentácii okresného súdu sťažovateľ tiež uviedol, že konanie na súde
tvorí jeden celok, a to aj vrátane odvolacieho konania. Podaním (dôvodného) odvolania
strana sporu nikdy nemôže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní, lebo sa tým domáha
nápravy pochybení okresného súdu. Sťažovateľ poukázal aj na konštantnú judikatúru
ústavného súdu, podľa ktorej organizačné, personálne či technické problémy všeobecných
súdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania a nezbavujú štát zodpovednosti
za prieťahy v konaní.
9. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní
o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom
k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného
súdu v napadnutom konaní.
17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľa.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľ žalobcom
v konaní o zaplatenie peňažnej sumy z titulu poskytnutia právnej pomoci, ústavný súd
konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného
súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti
prerokovávanej veci.
23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
24. Pokiaľ okresný súd poukazuje na prieťahy spôsobené sťažovateľom tým,
že ten takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy, resp. vyjadrenia krátko
pred pojednávaním, ústavný súd uvádza, že tieto argumenty neobstoja a poukazuje tiež
na to, že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na presadzovanie
a uplatňovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,
nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy
(m. m. I. ÚS 31/01).
25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia okresného súdu,
chronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu zistil,
že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 30. júna 2014, keď bol
podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu, do 12. marca 2015, keď bol sťažovateľ
vyzvaný na vyjadrenie k podanému odporu. Okresný súd bol tak nečinný 8 a pol mesiaca.
Nečinnosťou v dĺžke 2 rokov sa vyznačovalo aj obdobie od mája 2015 do mája 2017,
kedy bola vec opakovane prerozdeľovaná novým zákonným sudcom z dôvodu
práceneschopnosti a nástupu na materskú dovolenku zákonnej sudkyne. Uvedenú
skutočnosť uznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.
26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca.
27. Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzanú dlhodobú práceneschopnosť zákonnej
sudkyne a jej následný nástup na materskú dovolenku, v dôsledku čoho došlo
k opakovanému prerozdeľovaniu veci novým zákonným sudcom a vzniku prieťahov,
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 158/2015 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
34. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 7 400 €, čo odôvodnil dovŕšením ochrany porušeného základného
práva, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen deklaráciu jeho porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez prieťahov.
36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
38. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľa za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 375,24 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)
v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €.
42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2020
Martin Vernarský
predseda senátu