Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 380/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval návrh ,

, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom,

Floriánska 16, Košice, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh konania pred vnútroštátnymi súdmi a pred Európskym súdom pre ľudské

práva a argumentácia navrhovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bol

19. februára 2020 doručený návrh , ,

,

(ďalej len „navrhovateľ“), na obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. .

2. Navrhovateľ po podaní svojho návrhu doručil ústavnému súdu námietku zaujatosti

proti sudcovi Milošovi Maďarovi. O tejto námietke rozhodol ústavný súd uznesením

č. k. -8 zo 7. júla 2020 tak, že sudca Miloš Maďar nie je vylúčený z konania

a rozhodovania v tejto veci. Ústavný súd vzhľadom na uvedené rozhodol v zložení senátu,

ktoré je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 28. júna 2007 uznal navrhovateľa

za vinného zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. h) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

za čo ho odsúdil podľa na výnimočný trest odňatia slobody

v trvaní 24 rokov a podľa ho zaradil na jeho výkon

do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „neskorší “) bol krajským

súdom sťažovateľovi uložený aj ochranný dohľad na dobu troch rokov s podmienkami

uvedenými v ustanovení , a neskoršieho .

4. Proti označenému rozsudku podali odvolanie navrhovateľ a taktiež Krajská

prokuratúra v Banskej Bystrici. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. z 11. novembra 2008, ktorým napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a sám navrhovateľa odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní

15 rokov a podľa ho zaradil na výkon trestu do tretej

nápravnovýchovnej skupiny.

5. Navrhovateľ napadol označený rozsudok najvyššieho súdu dovolaním, o ktorom

najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. zo 14. júna 2011 tak, že dovolanie

navrhovateľa odmietol.

6. Navrhovateľ napadol označené rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu

sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

na ústavnom súde. Ústavný súd rozhodol o sťažnosti podľa podanej

navrhovateľom uznesením č. k. -64 z 23. januára 2014 (ďalej len

„napadnuté uznesenie ústavného súdu“) tak, že ju pri predbežnom prerokovaní odmietol.

7. Navrhovateľ následne napadol rozhodnutia a postup vnútroštátnych súdov

v jeho trestnej veci sťažnosťou na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),

ktorý rozsudkom vo veci proti Slovenskej republike z 12. novembra 2019,

sťažnosť č. 45084/14 (ďalej len „rozsudok ESĽP“), rozhodol o porušení práva sťažovateľa

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

8. Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že odsúdenie

sťažovateľa v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka,

tzv. kajúcnika, pričom ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali

spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto svedka. Výpoveď

tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu

ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných

trestných konaniach. Navyše, svedok bol sám zapojený do spáchania predmetného trestného

činu vraždy. ESĽP ďalej rozhodol, že aj nedoručenie vyjadrenia prokurátora k odvolaniu

a dovolaniu navrhovateľa predstavovali porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

9. Navrhovateľ vo svojom návrhu na obnovu konania poukazuje na to, že ESĽP

vo svojom rozsudku uviedol, že najvhodnejšiu formu nápravy v jeho veci by predstavovala

obnova súdneho konania.

10. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol: „1. Obnovu konania vo veci proti Slovenskej republike, na základe

rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12.11.2019 k sťažnosti č. 45084/14, vo veci

vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. povoľuje.

2. Uznesenie Ústavného sudu Slovenskej republiky sp.zn. -64

zo dňa 23. januára 2014 zrušuje a vec vracia Ústavnému súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konania.

3. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky je povinná uhradiť

trovy konania vo výške 450,29 €...

4. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky je povinná uhradiť

náklady spojené s prekladom Rozsudku ESĽP zo dňa 12.11.2019 vo výške

524,40 €...“

II.

Právomoc ústavného súdu

11. Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného

na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne

Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa návrhom na začatie konania

je návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa .

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa právoplatné rozhodnutie ústavného súdu

možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania

pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie vznikne

Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie § 55 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.

17. Podľa ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia

orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne

neopodstatnený uznesením odmietne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Úlohou ústavného súdu v konaní o predmetnom návrhu navrhovateľa

je preskúmať, či z rozsudku ESĽP vyplýva povinnosť opätovného preskúmania

napadnutého uznesenia ústavného súdu ( ).

19. Po preskúmaní rozsudku ESĽP dospel ústavný súd k záveru, že takáto povinnosť

z rozsudku ESĽP nevyplýva a že v dôsledku toho je potrebné návrh navrhovateľa

odmietnuť z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.

20. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že si je vedomý mechanizmu dohľadu

nad vykonávaním rozsudkov ESĽP podľa čl. 46 dohovoru, ktorý je zverený Výboru

ministrov, ako i dôležitosť účinnej implementácie rozsudkov ESĽP [pozri Verein gegen

Tierfabriken Schweiz (VgT) proti Švajčiarsku (č. 2) z 30. 6. 2009, sťažnosť č. 32772/02,

bod 84].

21. Článok 46 dohovoru, ktorý sa vzťahuje na všetky rozsudky ESĽP o porušení

dohovoru, ukladá zmluvnému štátu právnu povinnosť ukončiť porušovanie a zjednať

nápravu jeho dôsledkov. Zmluvný štát má v zásade voľnosť pri výbere prostriedku, ktorým

vyhovie rozsudku o porušení práv podľa dohovoru [rozsudok Papamichalopoulos a ďalší

proti Grécku (čl. 50) z 31. 10. 1995, sťažnosť č. 14556/89, bod 34]. Zohľadňujúc

inštitucionálnu rovnováhu medzi ESĽP, Výborom ministrov a zmluvnými štátmi,

ktoré majú vykonať rozsudok o porušení práv podľa dohovoru, je konečné rozhodnutie

o opatreniach v právomoci zmluvného štátu pod dohľadom Výboru ministrov (rozsudok

Veľkej komory vo veci Ilgar Mammadov proti Azerbajdžanu z 29. 5. 2019, sťažnosť

č. 15172/13, bod 182). Dôležité v tejto súvislosti je to, aby opatrenia prijaté na vnútroštátnej

úrovni zmluvným štátom boli zlučiteľné so závermi a duchom rozsudku (tamtiež, bod 186).

22. Navrhovateľ zakladá dôvodnosť svojho návrhu na obnovu konania

pred ústavným súdom, teda povinnosť opätovného preskúmania napadnutého uznesenia

( ), na bode 76 rozsudku ESĽP, z ktorého podľa navrhovateľa

vyplýva, že najvhodnejšou formou nápravy v okolnostiach jeho veci je obnova súdneho

konania (z originálu: „... As to the remainder of the applicant’s claim, the Court notes that,

following its above finding under Article 6, domestic law entitles the applicant to seek

the reopening of his trial and finds that that possibility constitutes the most appropriate

form redress in the circumstances of his case…”).

23. Bez toho, aby ústavný súd bližšie analyzoval obsah pojmu „reopening of his

trial“, a teda, či ide o obnovu konania vo všeobecnosti, alebo výslovne o obnovu trestného

konania, konštatuje, že zohľadňujúc právne závery ESĽP vyjadrené v jeho rozsudku

(pozri bod 8 tohto uznesenia), ako i vnútroštátnu právnu úpravu ( ,

a nasl. a a nasl. ), najvhodnejšiu formu

nápravy vo veci navrhovateľa predstavuje obnova jeho trestného konania podľa § 393

a nasl. .

24. Ústavný súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že inštitút obnovy

konania pred ústavným súdom nemožno zamieňať s inštitútom obnovy konania

podľa , čo okrem iného vyplýva aj z odlišnosti samotného predmetu

konania o ústavnej sťažnosti podľa , ktorým je rozhodovanie o namietanom

porušení základných práv a slobôd sťažovateľov.

25. Obnova trestného konania podľa príslušných ustanovení

na základe rozsudku ESĽP prichádza do úvahy v prípadoch, keď ESĽP dospeje k záveru,

že odsúdením sťažovateľa došlo k porušeniu hmotných práv zaručených dohovorom,

ako aj v prípadoch, v ktorých ESĽP dospel k záveru o porušení procesných práv

sťažovateľa zaručených dohovorom. Ide predovšetkým o tie procesné práva,

ktoré sú obsiahnuté v čl. 6 dohovoru – právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným

súdom, právo byť prítomný na pojednávaní, právo vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov

proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých

podmienok ako svedkov proti sebe, princíp prezumpcie neviny, princíp rovnosti zbraní

a ďalšie. Procesné pochybenia alebo nedostatky musia byť také závažné, že v ich dôsledku

vznikajú vážne pochybnosti o výsledku vnútroštátneho konania, ktoré bolo predmetom

sťažnosti [viac PIROŠÍKOVÁ M.: Výkon rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva

formou obnovy konania In. : Zo súdnej praxe 1/2020 a 2/2020; tiež Odporúčanie

č. R (2000)2 o opätovnom preskúmaní a obnove konania v niektorých prípadoch

na vnútroštátnej úrovni po rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva prijaté Výborom

ministrov 19. januára 2000 na 694. zasadnutí zástupcov ministrov].

26. Vychádzajúc z princípu subsidiarity (porov. , )

tak musí ústavný súd odmietnuť ako zjavne neopodstatnený taký návrh na obnovu konania

pred ústavným súdom, keď k porušeniu práv zaručených dohovorom došlo v konaní

pred všeobecnými súdmi a z okolností prípadu vyplýva, že všeobecné súdy môžu zjednať

nápravu v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania.

27. Obnova konania pred ústavným súdom totiž predstavuje prostriedok nápravy iba

vtedy, ak nie je možné dosiahnuť nápravu prostredníctvom obnovy konania

pred všeobecnými súdmi. O takúto situáciu pôjde v zásade v dvoch druhoch prípadov.

V prvom rade pôjde o prípady, keď ústavný súd rozhodoval vo veci ako jediná inštancia

(napr. rozsudok vo veci Harabin proti Slovenskej republika z 20. 11. 2012, sťažnosť

č. 58688/11, keď plénum ústavného súdu rozhodovalo ako jediná inštancia vo veci

disciplinárneho konania proti sťažovateľovi ako predsedovi najvyššieho súdu;

označený rozsudok ESĽP predstavoval impulz na zavedenie možnosti iniciovať konanie

o obnove konania aj pred ústavným súdom, pozn.; pozri aj ). V druhom rade

pôjde o prípady, keď ústavný súd porušil právo na prístup k (ústavnému) súdu

(napr. rozsudok vo veci Franek proti Slovenskej republike z 11. 2. 2014, sťažnosť

č. 14090/10, keď ústavný súd odmietol preskúmať námietky sťažovateľa z dôvodu

domnelého oneskoreného podania sťažnosti podľa ; tiež rozsudok

vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z 13. 1. 2015, sťažnosť č. 17127/12,

keď ústavný súd odmietol meritórne preskúmať námietky sťažovateľky vo vzťahu

k rozhodnutiam súdu prvej a druhej inštancie).

28. Ústavný súd konštatuje, že prípad navrhovateľa už na prvý pohľad nespadá

pod uvedené možnosti a zároveň ani nepredstavuje výnimočnú situáciu, keď by z okolností

veci vyplývalo, že obnova konania pred ústavným súdom je nevyhnutná, pretože

nie je možné dosiahnuť nápravu prostredníctvom obnovy konania pred všeobecnými súdmi.

Naopak, vo veci navrhovateľa je podľa ústavného súdu zrejmé, že príslušným na zjednanie

účinnej nápravy v jeho prípade je všeobecný súd (krajský súd), v ktorého právomoci

je rozhodovanie o povolení obnovy trestného konania vo veci sťažovateľa.

29. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie je súdom tretieho či štvrtého

stupňa/inštancie, ktorý by po rozhodnutí o porušení práv sťažovateľov príslušným

rozhodnutím ESĽP musel v každom prípade, a to bez ohľadu na jeho konkrétne okolnosti,

rozhodnúť aj o povolení obnovy konania pred ústavným súdom. Práve takéto chápanie

postavenia ústavného súdu by ho stavalo do pozície „inštančne nadriadeného“ súdu,

ktorý by následne „automaticky“ zrušoval rozhodnutia všeobecných súdov, aby sa konanie

vrátilo do príslušného štádia či fázy. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti ( ) a jeho napadnuté uznesenie vydané vo veci sťažovateľa

je prelomené samotným rozsudkom ESĽP.

30. Z čl. 46 dohovoru vyplýva Slovenskej republike ako zmluvnému štátu dohovoru

(Vysokej zmluvnej strane) povinnosť napraviť porušenie, o ktorom rozhodol ESĽP,

z čoho však, ako už bolo uvedené, nevyplýva, že navrhovateľ má možnosť výberu

medzi viacerými prostriedkami, resp. nástrojmi na zjednanie tejto nápravy. Z pohľadu

medzinárodných záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prevzala, je dôležitou

skutočnosť, že takýto (účinný) prostriedok nápravy v praxi existuje a že je navrhovateľovi

dostupný. V prípade tohto navrhovateľa je to s ohľadom na závery ESĽP vyjadrené

v jeho rozsudku, ako aj na vnútroštátnu právnu úpravu návrh na obnovu trestného konania

podľa (podobne rozsudok vo veci Zachar a Čierny proti Slovenskej

republike z 21. 7. 2015, sťažnosti č. 29376/12 a č. 29384/12).

31. K uvedenému je podľa názoru ústavného súdu potrebné doplniť,

že ak by navrhovateľom bolo umožnené „zvoliť si“, pred ktorým orgánom, resp. súdom

budú iniciovať obnovu konania, mohlo by v praxi dochádzať k situácii, keď navrhovateľ

podá návrh na obnovu konania na všeobecnom súde a zároveň aj na ústavnom súde,

a o jeho návrhu na obnovu konania v tej istej veci by naraz rozhodovali dva rôzne súdy

vo vzťahu k dvom rôznym fázam toho istého konania.

32. S ohľadom na okolnosti tohto prípadu ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že krajský

súd je aj z praktického hľadiska v lepšom postavení zjednať účinnú a včasnú nápravu

porušenia práva navrhovateľa (, a nasl. ).

33. Ústavný súd v záujme materiálnej ochrany práv navrhovateľa na záver dopĺňa,

že podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa nie je časovo

obmedzené a že konečné rozhodnutie všeobecných súdov o navrhovateľovom návrhu

na povolenie obnovy konania podľa podlieha ústavnoprávnemu

prieskumu ústavného súdu v konaní o sťažnosti podľa .

34. Vzhľadom na všetko už uvedené dospel ústavný súd k záveru, že z rozsudku

ESĽP nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého uznesenia ústavného

súdu, a preto bolo potrebne tento návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený

odmietnuť [ v spojení s ; podobne

].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu