Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 333/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval námietku zaujatosti

,

a vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Miloša Maďara k tejto námietke

v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Miloš Maďar n i e j e v y l ú č e n ý

z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a vyhlásenie o námietke zaujatosti

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vedie

pod sp. zn. konanie o ústavnej sťažnosti

(ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci podaného návrhu na obnovu konania proti uzneseniu ústavného súdu

sp. zn. z 23. januára 2014 na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj ,,ESĽP“) v prípade proti Slovenskej republike z 12. novembra 2019

k sťažnosti č. 45084/14. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 24. marca 2020

vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi Milošovi Maďarovi, v ktorej uviedol, že podľa

jeho názoru nemôže uvedený sudca rozhodovať o návrhu na povolenie obnovy konania,

keďže vo veci „vraždy “ v minulosti zastupoval osobu , ktorý si

vraždu objednal. Vec napadla I. senátu ústavného súdu, ktorého je spomínaný sudca

členom. Sudcom spravodajcom v danej veci je sudca Rastislav Kaššák.

2. Sudca I. senátu ústavného súdu Miloš Maďar oznámením z 24. júna 2020 v súlade

s ustanovením o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) v reakcii na vznesenú námietku sťažovateľa predsedovi

ústavného súdu oznámil: „je pravdou, že som ako advokát vykonával práva a povinnosti

obhajcu/ splnomocnenca/ právneho zástupcu v konaniach, ktoré

prebiehali pred viacerými orgánmi verejnej moci.

Súčasne ale uvádzam, že v trestnom konaní, ktorého sa týka návrh

na obnovu konania pred ústavným súdom, som nebol činný pre

ako advokát a neposkytoval som mu v tejto súvislosti právne služby.

Rovnako som nebol ani obhajcom v čase, keď bol tento

právoplatne odsúdený za objednávku vraždy poškodeného (teda za skutok,

v súvislosti s ktorým žiada o obnovu konania pred ústavným súdom),

pričom pripomínam, že bol za uvedený skutok stíhaný a súdený v inom

trestnom konaní ako navrhovateľ. Obhajobu som prevzal až o niekoľko

rokov neskôr.

Ku vzájomnému osobnému vzťahu medzi a

sa neviem vyjadriť. Nikdy som nebol prítomný ich spoločnému kontaktu

v žiadnom konaní, v ktorom som poskytoval právne služby , či pri inej

príležitosti.

S ohľadom na vyššie popísané skutočnosti subjektívne nevidím žiadny dôvod na to,

aby navrhovateľom presadzovanému náhľadu na posudzovanie mojej nestrannosti bolo

2

učinené zadosť. Advokát ako obhajca zastupuje svojho klienta a presadzuje jeho záujmy,

nie záujmy vlastné, pričom koná v mene klienta a podľa jeho pokynov. Subjektívne sa

aj preto cítim nezaujatý, bez akéhokoľvek bremena (v pozitívnom aj negatívnom zmysle)

vo vzťahu k slobode môjho rozhodovania.

Z pohľadu objektívneho však nemožno ignorovať, že sudca síce môže byť subjektívne

nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným

pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie alebo vzhľadom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Inými slovami,

nemožno neprihliadnuť na tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale sa musí ako taký javiť aj objektívne v očiach účastníkov konania

( z 3. septembra 2015). Vyvážene však konštatujem, že nemožno v tejto

súvislosti úplne prehliadať ani náhľad sťažovateľa, ktorý pokiaľ má s mojim bývalým

klientom zlý osobný vzťah (čo nedokážem objektívne overiť), môže sa subjektívne pre neho

takáto situácia javiť, že vo svetle takýchto okolností môže byť ohrozené nestranné

a spravodlivé prejednanie jeho veci pred ústavným súdom. Faktom aj napriek tomu zostáva,

že subjektívny náhľad účastníka konania o nedostatku nestrannosti môže byť podnetom k jej

skúmaniu, k rozhodovaniu o tejto otázke však musí dôjsť výlučne na základe objektívneho

hľadiska. Za objektívne však v tejto súvislosti nemožno považovať, pokiaľ sa okolnosti

nestrannosti sudcu posudzujú iba na základe vnímania účastníka konania, ale je tak nutné

učiniť na základe zodpovedného a starostlivého posúdenia, či reálne existujú rozumné

objektívne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že sudca je v danej

veci voči účastníkom konania nestranný. Preskúmanie a následné vyhodnotenie týchto

okolností ponechávam na úvahu príslušnému senátu Ústavného súdu..., ktorého rozhodnutie

som pripravený rešpektovať.“

II.

Relevantná právna úprava

3. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.

3

4. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa prvej vety sudca ústavného súdu môže

sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej

dôvody.

6. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického

a právneho štátu.

8. Podľa sudca ústavného súdu je pri výkone

svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný , ústavnými zákonmi

a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom.

9. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote

konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému

súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.

4

10. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie

sudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).

11. Podľa čl. IV bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 o vylúčení sudcu

pri rozhodovaní v senáte podľa prvej vety rozhoduje

a) prvý senát v zložení určenom v čl. II bode 3 písm. b), ak ide o sudcov štvrtého

senátu,

b) druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu,

c) tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu,

d) štvrtý senát, ak ide o sudcov tretieho senátu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

13. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul ESĽP

dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov

(porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska

v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).

14. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

5

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić

v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri

objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok ESĽP

z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod

na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

15. Z citovaných ustanovení a je zrejmé, že sudca

ústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa svojej

ľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným ľuďom.

Zmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je na jednej strane dosiahnutie primeraného

odstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a tiež i toho, že sa

rozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná

posúdiť vec bez stranenia niektorému z účastníkov.

16. Z tiež vyplýva, že tri druhy vzťahov môžu

vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu – jeho pomer k veci,

k účastníkom konania, k zúčastnenej osobe alebo k ich zástupcom. Hoci to z právnej úpravy

explicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu,

pokiaľ ide o spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu

s následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci. Vzťah s najväčším potenciálom

vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu je pomer k veci, na opačnom konci spektra bude

nepochybne pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania a napokon pomer k právnemu

zástupcovi zúčastnenej osoby (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. z 26. augusta 2014, sp. zn. z 22. októbra 2014).

17. Ústavný súd preskúmal dôvody námietky zaujatosti a tiež vyhlásenie sudcu

I. senátu ústavného súdu a konštatuje, že k veci samej (návrhu sťažovateľa na obnovu

6

konania pred ústavným súdom) alebo k sťažovateľovi ako účastníkovi konania sudca

I. senátu ústavného súdu Miloš Maďar nemá žiaden pomer a súčasne nebol ani predtým

v čase rozhodovania ako advokát činný vo vzťahu k namietanej osobe. Súčasne vyhlásil,

že subjektívne sa necíti byť v tejto veci zaujatý.

18. Obdobne pri skúmaní nestrannosti (objektívny test nestrannosti) u sudcu

ústavného súdu Miloša Maďara tiež z pohľadu nestranného pozorovateľa neexistuje taká

zistiteľná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vznik objektívnej pochybnosti o predpojatosti

sudcu v tejto veci.

19. Vzhľadom na uvedené II. senát ústavného súdu dospel k záveru, že pri aplikovaní

subjektívneho a objektívneho testu okolnosti nezistil skutočnosti na vylúčenie sudcu

ústavného súdu Miloša Maďara z prejednania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti

senátu

7