Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti ASANARATES s. r. o., Park Angelinum 4, Košice, IČO 36 606 693,

právne zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára

2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ASANARATES s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ASANARATES s. r. o.,

Park Angelinum 4, Košice, IČO 36 606 693 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v procesnom postavení

navrhovateľky domáhala ochrany dobrého mena a dobrej povesti, uverejnenia opravy

a odpovede, aj náhrady nemajetkovej ujmy proti vlastníkovi periodickej tlače, ktorého

týždenník uverejnil článok „Miliónové potkany“.

Okresný súd Bratislava V v uvedenom konaní rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 8. februára 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietnutím

návrhu sťažovateľky.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. z 10. októbra 2017 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 421 ods. 1

písm. c) (ďalej aj „“). Najvyšší súd napadnutým

uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že dovolanie podala 9. februára 2018, teda

v čase, „... keď sťažovateľ rešpektoval dovtedajšie stanovisko veľkého senátu a prax

Najvyššieho súdu spočívajúcu v nemožnosti kumulácie dovolacích dôvodov a z uvedeného

dôvodu posúdenie svojho dovolania obmedzil len na prieskum podľa § 421 ods. 1 písm. c)

a to aj napriek tomu, že v danom čase existovali aj dovolacie dôvody vymedzené

v ... Podľa názoru sťažovateľa, malo byť sťažovateľovi

Najvyšším súdom umožnené doplnenie predmetného podania, resp. Najvyšší súd SR sa

z dôvodu ochrany práv mal zaoberať aj možnosťou preskúmať vady zmätočnosti, čo však

neurobil...“.

Sťažovateľka porušenie svojich práv zároveň odôvodňovala tým, že podľa jej názoru

najvyšší súd posudzoval podané dovolanie príliš formalisticky, pokiaľ dovolanie odmietol

z dôvodu, že sťažovateľka nevymedzila právnu otázku a neuviedla konkrétne rozhodnutia

najvyššieho súdu relevantné z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu [§ 421 ods. 1

písm. c) ].

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„Základné právo sťažovateľa ASANARATES s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2020 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2020

sa zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi ASANARATES s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

9. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky, že napadnutým

uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu

( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru). Z obsahu

ústavnej sťažnosti je tak zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu očakáva prehodnotenie

záveru o prípustnosti jej dovolania.

13. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.

14. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju

doterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené

podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci

dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,

že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd

(m. m. , ).

15. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

16. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(porov. napr. , , ).

17. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľky.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva,

že sťažovateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ,

pretože podľa jej názoru odvolací súd pri právnom posúdení veci postupoval nesprávne

a vyriešenie právnej otázky vykonal rozdielne, ako o nej rozhoduje dovolací súd. Najvyšší

súd zdôrazňuje, že v prípade dovolania z dôvodov uvedených v má viazanosť

dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi ( ) kľúčový význam a výsledok posúdenia

prípustnosti dovolania je podmienený tým, ako dovolateľ konajúcemu súdu vysvetlí,

konkretizuje a doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom

označenej právnej otázky. Podľa najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla v dovolaní

všeobecnú charakteristiku nesprávnosti, ku ktorej podľa jej názoru došlo

pred prvoinštančným súdom a odvolacím súdom, avšak nedefinovala právnu otázku,

pri posúdení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe. Najvyšší

súd zároveň zdôraznil nevyhnutnosť, v prípade podania dovolania z dôvodu rozdielnej

praxe rozhodovania dovolacieho súdu, uviesť konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu

spolu s identifikáciou rozdielov v prístupe k riešeniu právnej otázky.

19. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„Žalobkyňa... nevysvetlila, ktorú právnu otázku považuje za relevantnú z hľadiska § 421

ods. 1 pís. c/ . Za také vymedzenie nešlo považovať tvrdenie z dovolania o možnosti

zásahu do práva na ochranu dobrej povesti nielen nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ale

aj zverejnením neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe (...otázka rozlíšenia

medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi súdmi i ďalšia otázka prípustnosti

hodnotiaceho súdu nie sú otázkami právnymi, ale skutkovými, a teda z dovolacieho

prieskumu podľa vylúčenými).“

Vo vzťahu k uvedeniu rozhodnutí najvyšší súd v bode 16 odôvodnenia napadnutého

uznesenia uviedol: „Zaradenie všetkých rozhodnutí dovolacieho súdu, uvádzaných

dovolaním, do jednej skupiny (bez uvedenia, ktoré z nich riešilo akú právnu otázku akým

spôsobom a prečo by sa teda malo usudzovať na stav rozídenia aspoň dvoch z nich v názore

na jej riešenie) totiž navodzovalo skôr dojem založenia všetkými takýmito rozhodnutiami

ustálenej rozhodovacej praxe, ktorej sa ale odvolací súd v tomto prípade nemal držať.“

Najvyšší súd v závere napadnutého uznesenia konštatoval, že „... dovolateľka

v tomto prípade namieta nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím

súdom...“.

20. Námietku sťažovateľky, že najvyšší súd nepreskúmal jej dovolanie aj z pohľadu

vady zmätočnosti (s ohľadom na zmenu právneho názoru týkajúcu sa kumulácie dovolacích

dôvodov), považuje ústavný súd za absolútne právne irelevantnú. Právny zástupca

sťažovateľky totiž v podanom dovolaní vôbec neuplatnil dovolací dôvod vyplývajúci

z a ani ho v lehote podľa nedoplnil. Tvrdenie, že tak neurobil

s ohľadom na dovtedajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, je z pohľadu ústavného

súdu bezvýznamné.

21. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným

spôsobom aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľky, ktoré nepovažoval

za vymedzené spôsobom uvedeným v až , preto dovolanie sťažovateľky

odmietol. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za neodôvodnené

a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú

oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení (upravujúcich prípustnosť dovolania a dovolacie

dôvody v občianskoprávnych veciach). Z už citovaného vyplýva, že najvyšší súd sa

podrobne zaoberal argumentáciou sťažovateľky, pričom zastáva názor, že právna otázka,

na ktorú poukazuje sťažovateľka v dovolaní, nebola nastolená jasným, určitým

a zrozumiteľným spôsobom, teda nebolo možné posúdiť, či ide o otázku, na ktorej vyriešení

založil odvolací súd odôvodnenie svojho rozhodnutia. Najvyšší súd vytkol sťažovateľke aj

to, že konkrétne neoznačila rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré riešia otázku,

od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Predovšetkým sa však ústavný súd

stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého sťažovateľka napáda skutkové

závery odvolacieho súdu, nie právne posúdenie veci.

22. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného

prostriedku uvádzané sťažovateľkou, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani

nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V inom

prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo

neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie

dovolacieho súdu výslovne umožňuje, preto použitý spôsob

v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľke k súdnej

ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch ().

23. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd neodmietol zaoberať dovolaním

sťažovateľky, ktorým napadla rozsudok krajského súdu, jej dovolanie riadne preskúmal,

keďže však prípustnosť dovolania nebolo možné vyvodiť z ,

následne sformuloval svoj záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného

prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu

prostredníctvom § 447 písm. f) vyslovene umožňuje. Ústavný súd nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu (v medziach

posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci oporu v procesných kódexoch.

Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania

s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky

v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (m. m. , ).

24. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť neopodstatnená,

a preto ju z tohto dôvodu podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu