Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti Dopravné stavby, a. s., Námestie sv. Michala 171/4, Jaslovské Bohunice, IČO 36 834 921, zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista Mgr. Michal Bizoň, LL.M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 18. augusta 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 18. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa žalobca , , , , domáhal proti sťažovateľovi ako žalovanému určenia popretej pohľadávky, ktorú si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii sťažovateľa a ktorá bola správcom sťažovateľa následne v celom rozsahu popretá, čo sa týka právneho dôvodu a výšky. Okresný súd rozsudkom č. k. -337 z 30. apríla 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zastavil konanie v časti o určenie pohľadávky vo výške 3 665 eur a vo zvyšku určil, že žalobca je veriteľom v poradí inej vymáhateľnej pohľadávky v celkovej výške 61 747,25 eur, a to z titulu istiny v sume 61 709,75 eur

a z titulu nákladov z uplatnenia pohľadávky v sume 37,50 eur na základe zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou sťažovateľa, prihlásenej prihláškou pohľadávky poradové č. 1, zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým číslom F 344 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. na majetok sťažovateľa. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,80 %. Na základe odvolania podaného sťažovateľom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd rozsudkom č. k. -381 z 26. mája 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil vo výrokoch II a III a žalobcovi priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol podľa (ďalej aj „“) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Proti napadnutému uzneseniu o odmietnutí dovolania podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že najvyšší súd sťažovateľom uplatnený dovolací dôvod podľa svojvoľne posúdil ako dovolací dôvod podľa , aby následne dovolanie odmietol pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom podľa . Takýto spôsob posúdenia dovolania najvyšším súdom považuje za nedôvodný a formalistický. V danom prípade nič nedávalo podklad na to, aby najvyšší súd predmetný dovolací dôvod podradil pod . Sťažovateľ dovolací dôvod nevymedzil v zmysle , pretože vo svojom dovolaní ani nenamietal, že by súd prvej inštancie a odvolací súd vec nesprávne právne posúdili, a rovnako ani netvrdil, že by rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej právnej otázky. Sťažovateľ v dovolaní jednoznačne namietal, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny procesný postup sťažovateľ označil postup v rozpore s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého okresný súd a odvolací súd „rozhodli mimo rámec podanej prihlášky“, keď žalobca v prihláške uplatnil ako právny dôvod vzniku pohľadávky nárok na náhradu škody a ušlého zisku, pričom podľa neho „škoda vznikla porušením povinnosti dlžníka ako zhotoviteľa stavby...“, teda podľa sťažovateľa malo ísť o subjektívnu zodpovednosť sťažovateľa spočívajúcu v jeho zavinenom konaní, avšak tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd určili právny dôvod vzniku pohľadávky na základe zodpovednosti sťažovateľa za škodu spôsobenú žalobcovi prevádzkovou činnosťou, t. j. z titulu objektívnej zodpovednosti. Bez ohľadu na to, či bola dovolacia argumentácia sťažovateľa správna alebo nie, považuje za nespravodlivé, že najvyšší súd sa ňou ani len nezaoberal. Aplikácia a výklad procesného kódexu najvyšším súdom sa pri posudzovaní dovolania sťažovateľa natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že bol zásadne popretý ich účel a význam. Postupom najvyššieho súdu došlo pri posudzovaní dovolacieho dôvodu uplatneného sťažovateľom v dovolaní ku konaniu v rozpore s , ako aj v rozpore s .

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces ( , listiny a dohovoru) uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľa z dôvodu formalistického a svojvoľného posúdenia uplatneného dovolacieho dôvodu najvyšším súdom.

5. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, , ) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa a listiny, a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v civilnom konaní. Takýmto predpisom je aj .

6. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a základné právo na súdnu ochranu podľa a listiny sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú a nasl. . Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v až a v až .

7. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. , , ).

8. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa, pričom po jeho preskúmaní konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal dovolaním sťažovateľa, ktorým napadol rozsudok krajského súdu, jeho dovolanie riadne preskúmal, keďže však prípustnosť dovolania nebolo možné vyvodiť z a dôvod prípustnosti dovolania podľa nebol vymedzený spôsobom uvedeným v , následne sformuloval svoj záver o neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prima facie nemožno považovať za neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu v zákone. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty sťažovateľa.

9. Vo vzťahu k sťažovateľom v ústavnej sťažnosti uplatnenej ťažiskovej námietke, v zmysle ktorej najvyšší súd svojvoľne posúdil sťažovateľom uplatnený dovolací dôvod podľa ako dovolací dôvod podľa napriek tomu, že naplnenie dôvodu zmätočnosti malo spočívať v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu a krajského súdu, ktoré v rozpore

s „rozhodli mimo rámec podanej prihlášky“, ústavný súd poukazuje na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae [odmietnutia spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu č. k. z 25. októbra 2017, uznesenie ústavného súdu č. k. zo 4. augusta 2021)].

10. Vychádzajúc z obsahu argumentácie sťažovateľa uplatnenej v dovolacom konaní, ako aj v ústavnej sťažnosti, možno vyhodnotiť, že dovolacia námietka založená na tom, že sťažovateľ rozporuje právny dôvod vzniku spornej pohľadávky, keď podľa jeho názoru z prihlášky pohľadávky do reštrukturalizácie je zrejmé, že ide o nárok na náhradu škody podľa , teda nárok založený na subjektívnej zodpovednosti sťažovateľa za škodu, a nie nárok v zmysle založený na objektívnej zodpovednosti, skutočne neindikuje vadu zmätočnosti spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu. Už krajský súd totiž sťažovateľovi vysvetlil, že o postup v rozpore s nejde, ak žalobca v prihláške označí ako právny dôvod vzniku pohľadávky podľa náhradu škody, ktorý zároveň aj fakticky opíše, pričom v podrobnostiach poukáže na listiny, ktoré mechanizmus vzniku škody a jej výšku podrobne vymedzujú a ktoré tvoria prílohu prihlášky (k tomu pozri aj body 15 a 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Následne je povinnosťou súdu uplatnený nárok právne kvalifikovať, teda ho subsumovať pod konkrétne ustanovenie o náhrade škody. Z tohto dôvodu právny názor najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa predmetná námietka týka nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda by za splnenia zákonných podmienok mohla založiť prípustnosť dovolania v zmysle , nemožno považovať ani za formalistický, ani za svojvoľný.

11. Pokiaľ za danej situácie najvyšší súd vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa uzavrel, že sťažovateľ nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v , a preto je potrebné dovolanie podľa odmietnuť, rozhodol spôsobom, ktorý mu vyslovene umožňuje.

12. Na základe uvedeného ústavný súd v napadnutom uznesení nezistil taký výklad a aplikáciu relevantných ustanovení (upravujúcich prípustnosť dovolania a dovolacie dôvody v civilných veciach), ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil možnosť porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

13. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu