Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 404/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , Ústav na výkon trestu odňatia slobody ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Hrčka-Sabó s. r. o., Obchodná 187/6, Sečovce,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť , , Ústav

na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi

a v zmysle čl. II bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 prerokovaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. decembra 2015 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho sp. zn.

z 26. mája 2016 (ďalej spolu len „odsudzujúce rozsudky“) bol sťažovateľ za tam uvedený

skutok právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov.

Sťažovateľ napadol odsudzujúce rozsudky dovolaním doručeným okresnému súdu

7. februára 2017. Okresný súd 22. mája 2017 predložil dovolanie sťažovateľa najvyššiemu

súdu spolu so spisovým materiálom. O podanom dovolaní sa pred najvyšším súdom vedie

napadnuté konanie, ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa nebolo ku dňu podania ústavnej

sťažnosti skončené. Sťažovateľ zdôraznil, že „od podania dovolania... uplynuli 2 roky

a viac ako 5 mesiacov bez toho, aby vo veci bolo meritórne rozhodnuté“.

3.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že má vedomosť, že najvyšší súd

vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú, ale je presvedčený, že aj táto okolnosť

v plnom rozsahu zaťažuje najvyšší súd.

3.2 Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd v dovolacom konaní „postupuje pomaly,

neefektívne“, čím boli porušené jeho v bode 1 označené práva.

4. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. porušené

boli a zakáže najvyššiemu súdu v napadnutom konaní pokračovať v porušovaní označených

práv sťažovateľa. Súčasne sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 €, ako aj náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11.2 Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý dosiaľ nerozhodol

o jeho dovolaní.

13. Vychádzajúc z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh, ústavný súd zistil,

že napadnuté konanie sa na najvyššom súde začalo 22. mája 2017, keď mu bolo predložené

dovolanie sťažovateľa spolu so spisom okresného súdu vedeným pod sp. zn. .

Z písomnej odpovede najvyššieho súdu sp. zn. Nt 70/2019 z 27. februára 2019 je však

zrejmé, že 3. decembra 2018 bolo dovolanie sťažovateľa spolu s celým spisovým

materiálom opätovne (druhýkrát) vrátené okresnému súdu ako nesprávne predložené

vzhľadom na to, že jednému z poškodených neboli doručené písomnosti.

14. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že v čase podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľa už bolo o jeho dovolaní najvyšším súdom rozhodnuté. Podľa poskytnutej

informácie najvyšší súd uznesením sp. zn. z 12. júna 2019 dovolanie

sťažovateľa odmietol a spis okresného súdu vedený pod sp. zn. mu vrátil

7. mája 2020 vzhľadom na to, že medzičasom rozhodoval aj v súvisiacej veci o dovolaní

podanom ďalším spoluobžalovaným, pričom aj toto dovolanie najvyšší súd uznesením

sp. zn. zo 7. apríla 2020 odmietol.

14.1 Ústavný súd ďalej dopytom na okresnom súde zistil, že spis okresného súdu

vedený pod sp. zn. sa na najvyššom súde prvý raz nachádzal od 22. mája 2017

do 30. júla 2018 (14 mesiacov) a druhý raz od 16. novembra 2018 do 7. decembra 2018

(3 týždne). Až po predložení kompletného spisového materiálu zo strany okresného súdu

29. marca 2019 najvyšší súd rozhodol o dovolaní podanom sťažovateľom 12. júna 2019.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd do rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa disponoval

spisom okresného súdu celkovo 17 mesiacov.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

16. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

17. Ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa názoru ústavného súdu obdobie, počas ktorého sa viedlo napadnuté konanie,

sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Ústavný súd konštatuje, že obdobie

2 rokov (od 22. mája 2017 – postúpenie dovolania sťažovateľa najvyššiemu súdu

do 12. júna 2019 – rozhodnutie najvyššieho súdu o podanom dovolaní), ktoré najvyšší súd

bezpochyby potreboval na štúdium príslušného spisového materiálu a na prípravu

rozhodnutia (pričom najvyšší súd takmer 7 mesiacov spisovým materiálom ani

nedisponoval vzhľadom na opakované vrátenie veci okresnému súdu, pozn.), je možné

považovať za taký časový úsek, ktorý nepredstavuje významné prieťahy v konaní

o podanom dovolaní. V okolnostiach prejednávanej veci preto ústavný súd uzatvára,

že vo vzťahu k už uvedeným záverom nemožno konštatovať, že by popísaným postupom

dovolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa garantovaného

v označených článkoch alebo dohovoru.

18. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup najvyššieho súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Jana B a r i c o v á

predsedníčka senátu