Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 418/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova

4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Patrik Baltazarovič, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu sa v napadnutom konaní proti žalovaným bližšie špecifikovaným

v žalobnom návrhu domáha zaplatenia sumy vo výške 1 184,61 € s príslušenstvom. Súdne

konanie o návrhu sťažovateľa ako žalobcu je na okresnom súde vedené

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že návrh na začatie

konania podal na Okresnom súde Bratislava II 9. apríla 2018. Návrh sťažovateľa na začatie

konania Okresný súd Bratislava II 29. júla 2018 postúpil okresnému súdu. Sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti popisuje chronológiu jednotlivých procesných úkonov vykonaných

v napadnutom konaní zo strany okresného súdu, pričom zdôrazňuje, že „bol konaním

zo strany Porušovateľa donútený pristúpiť k podaniu tejto ústavnej sťažnosti, nakoľko

od júla roku 2018 do októbra roku 2019 a od októbra roku 2019 do marca roku 2020

nedošlo k vykonaniu akéhokoľvek právneho /procesného/ úkonu zo strany Porušovateľa.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v napadnutom konaní nečinný,

a to aj napriek tomu, že vec nie je ani právne a ani skutkovo zložitá, čím dochádza

k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

5. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , , bytom:

, Slovenská republika na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.184,61,-

EUR (slovom: tisícsto osemdesiatštyri EUR a šesťdesiatjeden centov), ktoré mu je Okresný

súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Právnemu zástupcovi sťažovateľa sa priznávajú trovy právneho zastúpenia...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“), ktorý s účinnosťou

od 1. marca 2019 upravuje konanie pred ústavným súdom.

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. V danom prípade sa sťažovateľ v ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti trvalo dva roky a päť mesiacov. Ústavný súd zistil,

že napadnuté konanie nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti a ani v čase predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

13.1 Ústavný súd, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, jej príloh a obsahu súdneho

spisu, ktorý si vyžiadal od okresného súdu v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej

sťažnosti, konštatuje, že Okresný súd Bratislava II, ktorému bol pôvodne doručený návrh

na začatie konania, v samotnom úvode napadnutého konania v zásade postupoval

bez zbytočných prieťahov. Návrh na začatie konania bol Okresnému súdu Bratislava II

doručený 9. apríla 2018. Po doručení návrhu na začatie konania Okresný súd Bratislava II

18. mája 2018 vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní svojím podaním

doručeným Okresnému súdu Bratislava II 12. júna 2018 podali odpor. Následne

29. júna 2018 Okresný súd Bratislava II vec postúpil okresnému súdu, ktorý 18. júla 2019

zrušil platobný rozkaz, v období od júla 2019 do decembra 2019 vykonával úkony spojené

so zabezpečením repliky a dupliky a v júli 2020 nariadil termín pojednávania

na 29. september 2020.

14. S poukazom na uvedené ústavný súd musí prisvedčiť sťažovateľovi,

že v napadnutom konaní sa na strane okresného súdu skutočne vyskytli obdobia nečinnosti

(od júla 2018 do augusta 2019 a od januára 2020 do júla 2020). Avšak s poukazom

na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

), s poukazom na predmet konania (konanie, v ktorom sa sťažovateľ domáha

zaplatenia určitej peňažnej sumy), povaha ktorého si s poukazom na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva nevyžaduje osobitnú (napr. pracovnoprávne spory) alebo výnimočnú

rýchlosť konania (napr. konania vo veciach maloletých), no najmä s poukazom

na skutočnosť, že napadnuté konanie ku dňu predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

trvá dva roky a päť mesiacov, teda že napadnuté konanie netrvalo tak dlho, aby sa v rámci

jeho priebehu dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch s ústavnoprávnou relevanciou,

ústavný súd uzatvára, že nejde o situáciu, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie umožňovala vyvodiť záver o porušení sťažovateľom označených práv.

V týchto úvahách ústavného súdu má miesto aj okolnosť pandémie vírusu COVID-19

a s ňou spojené obmedzenia, ktoré sa významne dotkli aj výkonu súdnictva, a to konkrétne

aj možnosti konania súdnych pojednávaní.

15. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia zistenia možnosti vysloviť porušenie

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa [ Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu podľa .

17. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia dodáva, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby v prípade, ak by bol okresný súd

v ďalšom období v napadnutom konaní nečinný, nepostupoval plynulo, resp. efektívne,

sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania ústavnej sťažnosti, ktorou bude namietať

porušenie svojho základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu